Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. máj 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203008
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8317203008.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu V. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XXXX/XX, S., zast. Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 004,25 eur od 27.10.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2014).

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 609,07 eur od 27.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013).

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 004,25 eur od 27.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014).

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobou(sp.zn.XXCspXX/XXXX)domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhouhradiť
mu sumu 1 004, 25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 26.10.2016 do
zaplatenia a aby mu uhradil trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.05.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluva").ŽalobcavZmluvevystupujeakospotrebiteľ,keďžeuzatvoril
Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou; Celková výška úveru: 1.170 eur, výška úrokovej sadzby - 70,02 % p. a., RPMN-69,59%,
výška splátky - 62,69 eur, počet mesačných splátok - 42, Celková čiastka splatná dlžníkom - 2.632,98
eur, Schválená výška revolvingu - 316,87 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom - 1.504,56eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 60,50 % ročná úroková sadzba revolvingu
- 76,21 %.
Žalobca plnil svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy, tzn. že žalovanému zaplatil sumu vo výške

2.006,08 EUR.
Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a to
nesprávne uvedená výške RPMN. Výška RPMN uvedená v predmetnej Zmluve je uvedená nejasným
a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so zákonom požadovanou
formou uvedenia RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Podľa zákona musí byť RPMN uvedená v zmluve

jednoznačne a zrozumiteľne. V Zmluve je uvedená RPMN zmätočným spôsobom nakoľko je v bode
5. (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere) Zmluvy uvedená iná RPMN ako v bode 6. (Údaje o
schválenom revolvingovom úvere). Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobcu ako spotrebiteľa
nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne, žalobca sa nemohol kvalifikovane rozhodnúť, či do
zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci
považuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Skutočná výška RPMN je na úrovni 70,02 % a je teda vyššia
ako jej výška uvedená v predmetnej Zmluve.
Neprimeraná výška úrokovej sadzby: Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve
nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných

bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej
úrokovej sadzby 10,71 % pre podobne typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci
máj 2014. Dohodnutá výška úrokovej sadzby prevyšuje niekoľkonásobne mieru z úverov obchodných
bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými
mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozhodnutí sp. zn. IM Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.
Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neplatné zmluvné
dojednanie. Nakoľko ide o neplatné zmluvne dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo
obsahom Zmluvy. Zmluva lak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť
spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené

sa Zmluva a úver na jej základe poskytnutý považuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods.
I Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania
splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ
má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej

splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve tato náležitosť chýba. Z ust. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná
zmluva. Je preto vylúčené aby sa Zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu
napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú
neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku

a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše poukazujeme
na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
Neplatnosť revolvingového úveru: V rámci Zmluvy (táto zmluva je zámerne pomenovaná ako Zmluva
o revolvingovom úvere i keď poskytuje „klasický" spotrebiteľský úver a zároveň aj revolvingový
úver) žalobca uzavrel okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého uzatvorenie bolo

automaticky vopred vpísané v texte Zmluvy. Tento vopred predpísaný text žalobca nemohol ovplyvniť
a po splnení podmienok mu bol automaticky poskytnutý revolvingový úver. Uzatvorenie revolvingového
úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobcu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle veriteľa ako
výlučného zostavovateľa Zmluvy. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho
uzatvorenie mu bolo vnútené predpísanou formou Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove z dňa 3. 6. 2015, sp. zn. 3Co/289/2014 súd takéto jednanie považuje za
neplatné. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka.Absencia doby trvania Zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru. Predmetná Zmluva tiež nemá
ďalšie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je dojednaná
konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom,

pričom nestačí, že je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení dlžníkovi, nakoľko toto Oznámenie
nemôže byť platnou súčasťou zmluvy, keďže nie je dlžníkom (žalobcom) podpísané. Absencia termínu
konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § II ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročný a bez poplatkov. (Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov rozhodnutie
Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014, sp.zn. 20C/I36/2013: “Zákonodarca požiadavku na

uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Zákonodarca okrem údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, o výške, počte a
termíne splátok, ktoré predmetná zmluva obsahuje, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom
úvere i uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu
nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach. Ustanovenie
§ 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve

bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru."). Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom
úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia kedy sa predmetná
Zmluva končí a preto podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je úver poskytnutý z tejto
zmluvy bez úrokov a bez poplatkov.
NeplatnosťDohodyoposkytovaníslužieb. TaktiežodplatazaDohoduoposkytnutíslužbyinkorporovaná

v Zmluve je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky, ako sú v Dohode o poskytnutí
služby, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke
spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z dňa 21.11.2012, sp. zn. 18C0/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného Občianskeho zákonníka,

kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo rozhodnutia: 8MCdo/3/20l5 zo dňa 28.08.2015. Na základe

uvedeného by preto Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom mala byť
vyhlásená za neplatnú. Na základe toho sa žalovaný bezdôvodne obohatil v sume vo výške 168,17 EUR.
Na základe tejto Dohody žalovaný umožnil žalobcovi v budúcnosti odložiť splatnosť 3 splátok, a to
v prípade, ak žalobca splní a preukáže žalovanému (veriteľovi) určité podmienky - za túto službu si
žalobca žiada odplatu vo výške 168,17 EUR teda takmer 15 % z celkovej výšky poskytnutého úveru.

Následne ešte žalovaný v rámci zmluvy určil započítanie poplatku vo výške 168,17 EUR uvedeného v
Dohodeoposkytnutíslužbykposkytnutejsumeúveru(atedažalobcovibolaskutočneposkytnutá(Výška
úveru podstatne nižšia, ako Je uvedené na zmluve); takýto postup sa považuje za umelé znižovanie
celkovej odplaty úveru - žalobca musel už pri poskytnutí úveru zaplatiť poplatok za poskytnutú službu a
o túto čiastku sa mu znížil skutočne poskytnutý úver. Toto fiktívne plnenie žalovaného (za ktoré musel

žalobca uhradiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením
slúžiacim záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby,
o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané ...
Dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je neplatná,'' rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.02.2016 sp. zn. 15Co/39/2016. Pre zdôraznenie absurdnosti

uzatvorenej Dohody o poskytnutí služieb a jej rozporu so zákonom uvádzame, že v prípade, ak by sa
žalobca (ako dlžník) dostal v rozpore so zmluvou do omeškania s platbou za úver, a to hneď na začiatku
splácania (t.j. ešte by neuhradil ani časť istiny úveru), potom by úrok z omeškania za takéto obdobie
troch mesiacov tvoril sumu ani nie 30 EUR; pri porovnaní s výškou odplaty žalovaného za túto fiktívnu
službu (168,17 EUR) je zrejmé, že v tomto prípade nejde o nič iné, ako navýšenie celkovej odplaty

žalovaného (veriteľa) v rozpore s právnou úpravou.
Žalobca zaplatil celkovo Žalovanému sumu vo výške 2.006,08 EUR. Nakoľko poskytnutý úver zo Zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov Žalobcovi vznikol preplatok nad istinu poskytnutého úveru vo výške
836,08 EUR. Taktiež pri poskytnutí úveru mu žalovaný strhol poplatky za Dohodu o poskytnutí služby vo
výške 168,17 EUR za úver, ktoré žalobca pre neplatnosť tejto dohody požaduje vrátiť. Žalobca celkovo

preplatil úver o 1.004,25 EUR. Preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
Podľa ust. § 451 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je preukázané, že Žalovaný sa prijímaním mesačného
plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku Žalobcu v celkovej výške 1.004,25 EUR, čím naplnil
základné znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

Žalobca konal v tejto veci najskôr zaslaním predsporovej výzvy zo dňa 01.08.2016, no žalovaný prejavil
negatívny postoj s vyriešením danej situácie odpoveďou zo dňa 26.10.2016. Žalobca si uplatňuje úroky
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.004,25 EUR odo dňa 26.10.2016 až do zaplatenia, nakoľko v
tento deň sa najneskôr žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení.

2. Spolu s touto žalobou predložil žalovaný žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, oznámenie veriteľa os chválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016.

3.Vovecibolvydanýplatobnýrozkazč.XXCspXX/XXXXzodňa28.3.2017,vočiktorémupodalžalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor. Platobný rozkaz bol uznesením Okresného súdu Humenné č.

XXCspXX/XXXXzodňa2.5.2017zrušený.Vosvojomodporežalovanýuviedol:Bezdôvodnéobohatenie
nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom, a posudzuje sa
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Medzi napádanými zmluvnými ustanoveniami v podanej žalobe je ustanovenie o výške RPMN, o ktorej
žalobca prehlasuje, že je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, nakoľko bod 5 a bod 6

Zmluvy obsahujú rozdielny údaj o RPMN. Podstatné pre konanie je v prvom rade ustanovenie článku
2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom
na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka l, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým. že
Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné
parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o

revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.
Ustanovenie o RPMN nie je v prvom rade zmluvná podmienka. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho
zákona dohodnúť nedá. Ani zákon Č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o
vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia
zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa žalobca mylne domnieval ak

vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný
údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). V súvislosti s údajom o RPMN poukazujeme aj na
ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.05. 2008).
Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy

má byť určený, je formulovaný v predmetnej smernici nasledovne (Článok 10, odstavec 2 písmeno g),
podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v Čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery. Na základe uvedeného tvrdíme, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih,
kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase

uzavretia zmluvy (, teda nie že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver žalobcu o tom, že by sa údaj
RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť odporuje únijnému právu a
ide o porušenie článku 22 odstavec 1 smernice.
Vbode5formuláružiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúverusauvádzaúdajohodnoteRPMN,ktorýje
s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN zo úver, presný údaj o RPMN je uvedený

v bode 6 ako RPMN za úver.
Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho,
že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená
presne.PrevýpočetRPMNmajútotižvýznamtietoúdaje:sumaúveru,celkovénáklady,dátumsplatnosti
prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj

o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.Z tvrdenia žalobcu zároveň nevyplýva zdôvodnenie tvrdenia, v čom má údaj o výške RPMN pre neho
pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne.
Žalobca v podanej žalobe napáda výšku úrokovej sadzby úveru, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú

podmienku z dôvodu niekoľkonásobného prevýšenia úrokových sadzieb bankových subjektov v čase
uzatvorenia zmluvy.
Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného
ustanovenia ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona,
je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument

žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s
ustanoveniami zákona.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade
úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade,
ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje
podaným návrhom.

Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia Zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon", na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502
Obchodného zákonníka.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia
zmluvy upravená ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Finančnýmtrhomsarozumie..sústavasubjektovfinančnéhotrhu,jehonástrojovatransakcií(finančných

investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované
financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov." resp. ,je hmotne motivované,
inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí."(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol.
Finančné právo, l vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012)
Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom,

nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy
pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť
úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková
odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod.
Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie

finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami
bankových subjektov.
Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú
nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s
úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri

porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že
táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s
tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty
určovanej Ministerstvom financií SR.
Žalovaný popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. o) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o revolvingovom úvere pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane
listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo

vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj
to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá
tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď.' Aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak
jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín
je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na

celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy,
vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej normy písma alebo z iného označenia, ak
je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie
akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru), aleje súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní

predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané
oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č. k. 13Co/l 1 i/2014 - 166 ohľadne
oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (Č..R.. XXX)
predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto

oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi.
Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný
podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatností poslednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru.
Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára,

ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou
a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda
údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.
V spomenutom rozsudku, č. k. l3Co/l 11/2014 - 166 sa ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru uvádza
K zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (Č..R.. XXX) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú

súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej
účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti
úverujezhodnýsdátumomsplatnostiposlednejsplátky.Žalovanýnazákladeuvedenéhotvrdí,žetermín
konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Žalovaný poukázal aj
na to, že aj Súdny dvor EU vo veci C-42/I5 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek

dokumente tvoriacom zmluvu. Cit. ..Článok 10 ods. J a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku l O
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.''

Ako ďalší dôvod pre konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy
žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon o
spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi
konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa

istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
Zmluva uzavretá medzí účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatností, ako aj počet
splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému
dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj ZoSÚ). Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že zmluva obsahuje
náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatností splátok v súlade so zákonom.
Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytovaní služieb. Z tvrdení žalobcu
nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Žalobca

v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel ju dobrovoľne.
Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku, je nepreskúmateľné,
pretožeokrempaušálnehotvrdeniaoneprijateľnostižalobaneobsahuježiadneskutočnosti(aanidôkazy
na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán.
Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je individuálnym dojednaním

v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver
o neprijateľnosti.
Žalovanývznášanámietkupremlčaniauplatňovanéhonárokužalobcomzpohľaduuplynutiasubjektívnej
ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na Jeho úkor obohatil.V zmysle § 107 ods. I Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové
okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom
zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali
svojvoľne.

4. Žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 13.3.2017 (sp.zn. XXCsp XX/XXXX) sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1609,07 eur od 26.10.2014 od zaplatenia a na úhradu trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil rovnaký spôsobom, ako žalobu uvedenú v bode 1). V tomto prípade bola medzi
stranami sporu uzavretá dňa 22.10.2016 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 500 eur, výška

úrokovej sadzby 70,01%, RPMN 68,22%, výška splátky 80,37 eur, počet mesačných splátok 42, celková
čiastka splatná dlžníkom 3 375,54 eur, schválená výška revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri
revolvingu splatná dlžníkov 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49
%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 eur. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy
zaplatiť žalovanému sumu 2 893,32 eur. Taktiež na základe skutočností uvedených v bode 1, aj v tomto

prípade považuje žalobca úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže uhradil žalobcovi sumu 2 893,32 eur a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil
tento úvere o sumu 1 393,32 eur. Taktiež mu žalovaný pri poskytnutý úveru strhol poplatky vo výške
215,75 eur a preto žalobca celkovo úver preplatil o sumu 1 609,07 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného
vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Rovnako si účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1).

5. Spolu s touto žalobou predložil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2013, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere,
predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016, oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2016.

6. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. XXCsp XX/XXXX zo dňa 4.4.2017, voči ktorému podal žalovaný
odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. XXCsp. XX/XXXX zo dňa
9.5.2017 zrušený. Svoj odpor žalovaný odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v odpore uvedenom v bode 3).

7. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť mu sumu 332,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 16.10.2016
do zaplatenia a na úhradu trov konania. V tomto prípade bola medzi stranami sporu uzavretá dňa
23.3.2015 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi
poskytnutý úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 17,77%,

RPMN 26,42%, výška splátky 53,08 eur, počet mesačných splátok 36, celková čiastka splatná dlžníkom
2 060,88 eur, schválená výška revolvingu 1 500 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkov
2 060,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,42%, ročná úroková sadzba
revolvingu17,77%. Vdanomprípadesvojužalobouodôvodnilrovnakoakovbode1)tohtoodôvodnenia.
K výške RPMN ďalej uviedol, že schválený výška RPMN 26,42 eur nezodpovedná skutočnej výške

RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok, pričom správne vyčíslená RPMN
je vo výške 27,03%. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že mu bola poukázaná suma 1 350 eur
a nie schválená výška úveru 1500 eur. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy zaplatiť
žalovanému sumu 1 832,04 eur. Taktiež na základe skutočností uvedených v bode 1, aj v tomto prípade
považuje žalobca úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Keďže

uhradil žalobcovi sumu 1 832,04 eur a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil tento
úvere o sumu 332,04 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Rovnako
si účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1). V tejto časti bolo o nároku žalobcu právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXCsp XX/XXXX zo dňa 29.5.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 6Co 152/2018 zo dňa 14.5.2020.

8. Žalobou podanou súdu dňa 13.3.2017 (sp.zn. XXCsp XX/XXXX) sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 26.10.2016 do zaplatenia a na úhradu trov konania. 4. Žalobou podanou naOkresnom súde Humenné dňa 13.3.2017 (sp.zn. XXCsp XX/XXXX) sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na úhradu sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1609,07 eur od 26.10.2014 od zaplatenia a na úhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil

rovnaký spôsobom, ako žalobu uvedenú v bode 1). V tomto prípade bola medzi stranami sporu uzavretá
dňa 5.5.2014 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi
poskytnutý úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 170 eur, výška úrokovej sadzby 70,02%,
RPMN 69,59, výška splátky 62,69 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom
2 632,98 eur, schválená výška revolvingu 316,87 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom

1 504,56 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21%. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy zaplatiť žalovanému sumu 2
006,08 eur. Taktiež na základe skutočností uvedených v bode 1, aj v tomto prípade považuje žalobca
úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uhradil žalobcovi
sumu 2 006,08 eur a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil tento úvere o sumu
836,08 eur. Taktiež mu žalovaný pri poskytnutý úveru strhol poplatky vo výške 168,17 eur a preto žalobca

celkovo úver preplatil o sumu 1 004,25 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného vrátiť ako bezdôvodné
obohatenie. Rovnako si účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1).

9. Spolu s touto žalobou predložil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,

zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere,
predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016, oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2016.

10.Vovecibolvydanýplatobnýrozkazč.XXCspXX/XXXXzodňa6.6.2017,vočiktorémupodalžalovaný
odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. XXCsp XX/XXXX zo dňa

7.7.2017 zrušený. Svoj odpor žalovaný odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v odpore uvedenom v bode 3).

11. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXCsp XX/XXXX zo dňa 5.9.2017 boli konanie vedené
na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. XXCsp XX/XXXX, XCsp XX/XXXX, XXCsp XX/XXXX, XXCsp
XX/XXXX spojené na spoločné konanie, pričom konanie sa viedlo pod sp.zn. XXCsp XX/XXXX.

12. Vo veci súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXCsp XX/XXXX zo dňa 29.5.2018.
Tentorozsudokbolzrušenýavecbolavrátenásúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 6Co 152/2018 zo dňa 14.5.2020. Z odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove vyplýva, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 5.5.2014

a celková výška úveru bola 1170 eur. Žalobca mal zaplatiť na úver sumu 2006,08 eur. Žalovaný mu
mal skutočne vyplatiť iba sumu 1001,83 eur. Teda pokiaľ zaplatil 2006,08 eur a úver by mal byť
bezúročnýabezpoplatkov,odtejtosumyjepotrebnéodpočítaťsumu1001,83eur,tedapokiaľbyzmluva
bola skutočne bezúročná a bez poplatkov a bola by tak zachovaná subjektívna i objektívna lehota na
zachovanie bezdôvodného obohatenia, mal by dostať žalobca od žalovaného 1004,25 eur. Od 5.5.2014

do 13.3.2017 neuplynula trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z obsahu spisu však nevyplýva, či je pravda, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 2006,08
eur, kedy a aké boli jednotlivé splátky z jeho strany a to ani či dokonca bez toho, žeby súd zisťoval, kedy
sa dozvedel žalobca o tom, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, by suma zaplatená dva roky
pred podaním žaloby, teda 13.3.2015 predstavovala rozdiel 1004,25 eur alebo nie. Úplne rovnako je to

aj pri úvere č. XXXXXXXXXX. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 22.10.2014, teda trojročná objektívna
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte neuplynula. Celkový úver mal byť 1500 eur, žalobca
dostal 1284,25 eur, pretože si žalovaný stiahol sumu 215,75 eur. Celkovo mal zaplatiť 2893,32 eur.
Pokiaľ by bol úver bezúročný a bez poplatkov a po odpočítaní sumy 215,75 eur rozdiel predstavuje sumu
1609,07 eur. Akú sumu skutočne žalobca zaplatil do 13.3.2015 a po tomto dátume a či bezdôvodné

obohatenie za dva roky pred podaním žaloby neuhrádzal až po tomto dátume sa však z obsahu spisu
zistiťnedá.Takjetoajpriúvereč.XXXXXXXXXXzodňa5.5.2014.Anitutrojročnáobjektívnalehotaešte
neuplynula.Žalobcamalzaplatiť2006,08eur,maldostať1170eur,skutočnevšakmaldostaťiba1001,83
eur z dôvodu, že sumu 168,17 eur si mal žalovaný nechať a započítať na dohodu o poskytovaní služby.
Rozdiel medzi zaplatenou sumou tak ako tvrdí žalobca 2006,08 eur a sumu 1001,83 eur predstavuje

sumu 1004,25 eur.

13. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k
naplneniu objektívnej lehoty na podanie žaloby v danej veci. Zároveň riadne a v súlade so zákonom budesúd prvej inštancie aplikovať ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
vo vzťahu k týmto trom zmluvám neuplynula ešte objektívna premlčacia doba. Preto touto otázkou nie je
potrebné sa zaoberať. Je potrebné sa zaoberať iba otázkou plynutia a začiatku subjektívnej premlčacej

doby. Čo sa týka úrokov z omeškania, Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v
danom prípade si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5%. Javí sa, že výška úrokov z omeškania
bola uplatnená správne. Žalobca v žalobe žiada úrok z omeškania od 26.10.2016, nakoľko v tento deň
sa najneskôr žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení a to z dôvodu, že žalovaný vtedy prejavil
negatívny postoj k vyriešeniu danej situácie odpoveďou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

znenie ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že subjekt je v omeškaní s plnením
zásadne až odvtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho veriteľ požiadal o splnenie.
Až do toho dňa môže ísť o omeškanie a žalobca môže požadovať úroky z omeškania. Uvedené sa
týka všetkých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými priznal plnenie žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému čo do úroku z omeškania.

14. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na konštatovanie v žalobe, že
dohoda o poskytovaní služby obsiahnutej v bode 8) zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Strhnutie časti úveru za službu, ktorú možno v budúcnosti žalobca
využije za poplatok, je neprimerané. Jedná sa o hrubú nerovnováhu medzi stranami sporu v neprospech
žalobcu. Je zrejmé, že dohoda nebola individuálne dojednaná.

Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Súhlasí aj s charakteristikou týchto zmlúv, tak
ako ju opísal v bode 24) súd prvej inštancie a v dôvodoch svojho rozhodnutia a následne aj v bode
25. Rovnako odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, tak ako to uviedol v bode 28)
odôvodnenia rozsudku, že zo zmlúv nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského

úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Koniec splatnosti úveru zmluvy neobsahujú. Nakoľko zmluva koniec splatnosti úveru neobsahuje, z
toho dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníka zo dňa 23.3.2015, kde je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky úveru
dňa 1.4.2017, tak k tomuto je potrebné uviesť, že konečná splatnosť úveru musí byť súčasťou úverovej

zmluvy. Nie je ani zrejmé, či toto oznámenie bolo žalobcovi doručené alebo nie. Odvolací súd k tomuto
uviedol, že vychádzajúc z formulácie termíne konečnej splatnosti je nepochybné, že tento musí byť
určený dátumovo minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín nahrádzať matematickým výpočtom
jednotlivých splátok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy, akú dlhú dobu a dokedy má úver
splácať. Podľa názoru odvolacieho súdu je účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. S uvedením tejto náležitosti tak ako to už odvolací súd
uviedol vyššie, zákon spája sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
K ďalším odvolacím námietkam žalovaného, ktoré sa týkajú absencie rozlíšenia splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov v zmluve, nesprávnu výšku RPMN a výšku úrokov v rozpore s dobrými mravmi odvolací
súd uviedol, že na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak absentuje jedna

náležitosť zmluvy.

15. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2020 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcukokolnostiamvedomostižalobkyneobezdôvodnomobohateníuviedla,žežalobkyňavmesiaci
júl2016nazákladereklamnejčinnosti nasociálnejsietikontaktovalaobchodnúspoločnosťNebuddlznik,

s.r.o., Za poštou 7/A, Hlohovec za účelom bezplatnej právnej analýzy zmlúv, ktoré sú predmetom
tohto konania. Predmetom tejto obchodnej spoločnosti bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti
služieb a tiež administratívne služby. Predmetom konania spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o. však nebolo
poskytovanie právneho poradenstva ani zastupovanie osôb pred súdom, prípadne ďalšie činnosti,
ktoré môže poskytovať len právne erudovaná osoba. Na tento účel sprostredkovala a splnomocňovala

ďalšie osoby advokátov. Žalobkyňa udelila dňa 22.7.2016 plnomocenstvo za účelom ďalšej spolupráce
a sprostredkovania právnej pomoci spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o.. Na základe uvedeného bol
prostredníctvom spoločnosti sprostredkovaný právny zástupca. Po úvodnej komunikácií s právnym
zástupcom a po predložení požadovaných dokladov za účelom právnej analýzy, najmä úverových
zmlúv, boli žalobkyni vysvetlené právne vady zmlúv spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov

zo zmlúv vyplývajúcich. Žalobkyňa v ďalšom postupe súhlasila, aby sa jej záväzky zo zmlúv stali
predmetom mimosúdnych rokovaní a to formou predsporových výziev zo dňa 1.8.2016 a to pre
Zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014,
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 (ďalej len „zmluvy“). Žalovaný však prejavil negatívny postoj svyriešením danej situácie odpoveďami zo dňa 26.10.2016 a neuznal žiadnu z vád v predsporových
výzvach vymedzených. Následne na to, keďže žalobkyňa nedisponovala úplnými dokladmi o úhradách
na zmluvy, adresovala žalovanému žiadosť o prehľad uhradených splátok, telefonicky kontaktovala

žalovaného a v obsahu telefonického rozhovoru so žalovaným odkomunikovala splatené sumy na
každú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedenú informáciu premietla žalobkyňa do mailovej
komunikácie z 2.2.2017 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Nebuddlznik, s.r.o. V mailovej komunikácií
označila zmluvné záväzky uzatvorené so žalovaným a stav ich splácania ako bolo uvedené. Následne
žalobkyňa udelila dňa 15.2.2017 plnú moc advokátovi za účelom iniciovania žalobných návrhov. Žalobné

návrhy boli iniciované v rovnakom období a to v marci 2017.
Je teda zrejmé, že žalobkyni dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, je nepochybne zachovaná.
Námietka premlčania vznesená žalovaným je neurčitá, bez bližšej konkretizácie, pričom súd ani žalobca
nemôžu nahrádzať pasivitu žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani
bremeno dôkazov. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je možné len predpokladať,

že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo
mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda
keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to aj bez
ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný
doposiaľ neprodukoval žiadny dôkaz v uvedenej súvislosti, ba dokonca existenciu bezdôvodného
obohatenia popieral. Skorší dátum, kedy sa mal žalobca dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, však v tomto prípade v konaní nebol preukázaný.
Na základe týchto skutočností žalobkyňa tvrdí, že sa o podstatných skutkových okolnostiach z
bezdôvodného obohatenia pre zmluvy dozvedela po právnej analýze zmlúv právnym zástupcom a o
výsledku a obsahu ktorých bola informovaná dňa 1.8.2016, t.j. ku dňu vyhotovenia predsporových výziev
zaslaných žalovanému, v obsahu ktorých boli riadne vady identifikované. Žaloby boli na príslušnom

súde doručené v rovnakom období 13.3.2017, teda do siedmich mesiacov odo dňa, kedy žalobkyňa
nadobudla vedomosť o bezdôvodnom obohatení. S poukazom na to má žalobkyňa za to, že dvojročná
subjektívna premlčacia lehota bola nepochybne zachovaná a nárok žalobkyne premlčaný nie je.

16. K jednotlivým zmluvám žalobkyňa ďalej uviedla: K zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 mala

celková výška úveru predstavovať sumu 1500 eur, avšak v zmysle ustanovení článku 8) je v zmluve
uvedená dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej žalovaný započítal odplatu za uvedenú dohodu
vo výške 215,75 eur k pôvodnej dohodnutej sume úveru a reálne žalobkyni poskytol iba sumu 1284,25
eur. Žalobkyňa z tejto zmluvy uhradila 36 splátok po 80,37 eur, celkovo sumu 2893,32 eur. Prvá splátka
bola splatná 1.12.2013. Žalobkyňa splátkami 1 až 16 uhradila istinu z tejto zmluvy a ku dňu 1.3.2015

zaplatila sumu 1285,37 eur. Suma 1,12 eur ako preplatok k istine z 1.3.2015 a všetky ďalšie plnenia
uhradené žalobkyňou v sume požadovanej v žalobnom návrhu vo výške 1609,07 eur tvoria predmet
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol podaný dňa 13.3.2017,
trojročná objektívna premlčacia lehota pre žalobkyňou požadované a uhradené splátky po 1.3.2015
bola nepochybne zachovaná, nakoľko ani pre sumu 1,12 eur ako preplatok k istine zo dňa 1.3.2015

neuplynula, potom je zrejmé, že neuplynula ani pre ďalšie v nasledujúcom období splatené splátky.
K Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 žalobkyňa uviedla, že celková
výška úveru mala predstavovať sumu 1170 eur, avšak znovu v článku 8) je v zmluve uvedená dohoda
o poskytnutí služby, na základe ktorej si žalovaný započítal odplatu za uvedenú dohodu vo výške
168,17 eur k pôvodnej dohodnutej sume úveru a reálne žalobkyni poskytol len sumu 1001,17 eur. Sumu

žalobkyňa splácala a uhradila 32 splátok po 62,69 eur, celkovo sumu 2006,08 eur. Prvá splátka bola
splatná 6.6.2014. Žalobkyňa splátkami 1 až 16 splatila istinu ku dňu 6.9.2015 a zaplatila sumu 1003,04
eur. Suma 1,87 eur ako preplatok k istine zo dňa 6.9.2015 a všetky ďalšie plnenia uhradené žalobkyňou
vo výške 1004,25 eur tvoria predmet bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, žalobný návrh bol
podaný dňa 13.3.2017, trojročná objektívna premlčacia lehota pre žalobkyňou požadované a uhradené

splátky po 6.9.2015 bola nepochybne zachovaná, nakoľko ani pre sumu 1,87 eur zo dňa 6.9.2015
táto premlčacia lehota neuplynula a preto je zrejmé, že neuplynula ani pre ďalšie splátky splatené v
nasledujúcom období.K Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 žalobkyňa uviedla, že výška úveru
podľa tejto zmluvy mala predstavovať sumu 1170 eur, avšak aj v tejto zmluve v článku 8) je uvedená
dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej si mal žalovaný započítať na odplatu sumu 168,17 eur

a teda reálne poskytol žalobkyni iba sumu 1001,17 eur. Žalobkyňa splácala predmetný záväzok riadne
a včas, uhradila 32 splátok po 62,69 eur a celkovo tak uhradila sumu 2006,08 eur. Dôkazom toho,
že žalobkyňa na túto zmluvu uhradila najmenej 33 splátok vo výške 62,69 eur svedčí listina zo dňa
21.5.2017 a to oznámenie o zosplatnení, v obsahu ktorej žalovaný žalobkyňu upozorňuje na omeškanie
sosplátkamič.34,35,36.Týmtovlastnežalovanýpotvrdzuje,žežalobkyňa33splátokpo62,69eurriadne

splatila celkovo sumu 2068,77 eur. Podľa zmluvnej dokumentácie bola prvá splátka splatná 6.6.2014.
Žalobkyňa splátkami 1 až 16 splatila istinu poskytnutého úveru a zaplatila sumu 1003,04 eur. Suma 1,87
eur predstavuje preplatok k istine zo dňa 6.9.2015 a všetky ďalšie plnenia uhradené žalobkyňou v sume
požadovanej v žalobnom návrhu vo výške 1004,25 eur tvoria predmet bezdôvodného obohatenia. Aj v
tomto prípade bol návrh podaný dňa 13.3.2017 a trojročná objektívna premlčacia lehota pre žalobkyňou
požadované a uhradené plnenia po 6.9.2015 bola nepochybne zachovaná, nakoľko ani pre sumu 1,87

eur zo dňa 6.9.2015 neuplynula a potom je zrejmé, že neuplynula ani pre ďalšie v nasledujúcom období
splatené.

17. Spolu s týmto písomným vyjadrením predložila žalobkyňa listinu oznámenie o zosplatení zo dňa
21.5.2017, z ktorej vyplýva, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 34,35,36 k revolvingovému úveru

č. XXXXXXXXXX, plnú moc udelenú JUDr. Vladimírovi Sidorovi dňa 15.2.2017, plnú moc udelenú
spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o. zo dňa 22.7.2016, mailovú komunikáciu označenú ako údaje o mojich
splátkach zo dňa 2.2.2017.

18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2020 uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenie,

že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až momentom obdŕžania právnej analýzy predmetných zmlúv
dňa 1.8.2016 je potrebné považovať za účelové a paušalizované tvrdenie. Pokiaľ by žalobca nemal čo
i len pochybnosť o obsahu zmlúv, respektíve bezdôvodnom obohatení, nevyhľadával by predsa právnu
pomoc za účelom zistenia právneho názoru. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca musel mať vedomosť
o bezdôvodnom obohatení už pred návštevou spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o. Subjektívna premlčacia

doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje
svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto ustanovenie nemožno zamieňať s
okamihom, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o údajnom nároku od svojho právneho zástupcu. V takom
prípade by okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stratil zmysel z dôvodu nemožnosti
jeho pevného stanovenia.

19. Podaním zo dňa 5.10.2020 žalovaný predložil prehľad platieb k jednotlivým zmluvám. Z tohto
prehľadu platieb vyplýva:

Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013- dňa 22.10.2013 bola odoslaná elektronicky čiastka

1284,25 eur. Uhradené boli splátky vo výške 80,89 eur dňa 17.12.2013, 17.1.2014, 20.2.2014; suma
80,94 eur dňa 17.3.2014; suma 80,50 eur dňa 15.4.2014; suma 80,50 eur dňa 30.4.2014; suma 81
eur dňa 11.6.2014; suma 81 eur dňa 30.6.2014; suma 81 eur dňa 31.10.2014, 24.11.2014, 22.12.2014,
5.2.2015, 6.3.2015, 25.3.2015, 6.5.2015, 5.6.2015, 1.7.2015, 31.7.2015, 16.9.2015, 28.10.2015,
23.11.2015; suma 100 eur dňa 29.1.2016; suma 62 eur dňa 11.2.2016; suma 10 eur dňa 9.3.2016; suma

81 eur dňa 16.3.2016, 18.4.2016, 23.5.2016; suma 162 eur dňa 6.6.2016; suma 81 eur dňa 8.7.2016,
31.8.2016, 17.10.2016, 25.10.2016, 10.11.2016, 15.12.2016, 4.1.2017, 24.1.2017. Celkovo tak bola
uhradená suma 2924,61 eur.

Z rozpisu platieb k Zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 vyplýva, že dňa 5.5.2014 bola odoslaná

suma 1001,83 eur. Následne zo strany žalobkyne boli uhradené splátky vo výške 63 eur dňa 11.6.2014;
62,70 eur dňa 7.7.2014; 62,69 eur dňa 6.8.2014; 20 eur dňa 5.9.2014; 42,69 eur dňa 10.9.2014;
62,70 eur dňa 13.10.2014; 62,70 eur dňa 3.11.2014, 8.12.2014, 12.1.2015, 18.2.2015, 16.3.2015,
7.4.2015, 15.5.2015, 17.6.2015, 15.7.2015; suma 65 eur dňa 4.9.2015; suma 63 eur dňa 23.9.2015,
23.11.2015; suma 62,70 eur dňa 16.12.2015, 21.1.2016, 5.2.2016; suma 63 eur dňa 16.3.2016,

18.4.2016, 23.5.2016; suma 126 eur dňa 6.6.2016; suma 63 eur dňa 8.7.2016, 30.9.2016, 25.10.2016,
10.11.2016, 2.12.2016, 17.1.2017, 24.1.2017 a 23.2.2017. Celkovo tak bola uhradená suma 2076,18
eur.Z prehľadu platieb k Zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 vyplýva, že bola poukázaná čiastka
1001,83 eur dňa 5.5.2014 a boli uhradené nasledujúce sumy: suma 63 eur dňa 11.6.2014; 62,70 eur
7.7.2014; 62,69 eur 6.8.2014; 20 eur 5.9.2014; 42,69 eur dňa 10.9.2014; 62,70 eur dňa 13.10.2014,

3.11.2014, 8.12.2014, 12.1.2015, 18.2.2015, 16.3.2015, 7.4.2015, 15.5.2015, 17.6.2015, 15.7.2015;
suma 65 eur dňa 4.9.2015; 63 eur dňa 23.9.2015, 23.11.2015; suma 62,70 eur dňa 16.12.2015,
21.1.2016, 5.2.2016, 16.3.2016; suma 63 eur dňa 18.4.2016, 23.5.2016; suma 126 eur dňa 6.6.2016;
63 eur dňa 8.7.2016, 19.9.2016, 25.10.2016, 10.11.2016, 6.12.2016, 17.1.2017, 14.1.2017 a 23.2.2017.
Celkovo tak bola uhradená suma 2076,18 eur.

20. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.10.2020 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že je mylné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa musela mať vedomosť o bezdôvodnom
obohatení už pred návštevou spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o. Spoločnosť Nebuddlznik, s.r.o.
prostredníctvom internetovej siete ponúkala neobmedzenému okruhu spotrebiteľov sprostredkovanie
bezplatnej právnej analýzy vlastného spotrebiteľského úveru, pričom úplne postačovalo, aby spotrebiteľ

doručil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto spoločnosť následne na svoj vlastný účet zabezpečila
právnu analýzu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v základnom rámci a po vlastnej úvahe spotrebiteľa
bol následne sprostredkovaný aj kontakt advokáta. Žalobca nemal žiadnu pochybnosť o obsahu zmlúv,
ktoré sú predmetom tohto konania. Dôveroval žalovanému v tom, že ako odborník dodržiava právo,
respektíve právnu úpravu, ale preto, že vznikla reklamnou činnosťou spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o.

príležitosť bezodplatne získať právny názor právne vzdelanej osoby, žalobca túto možnosť využil.
Začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“
je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach
uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len predpokladať, že by

oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo že by sa o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť ak by
vynaložila potrebnú starostlivosť. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca v čase úhrady splátok
nemal vedomosť o tom, že žalovanému poskytuje i plnenia, na ktoré tejto strane sporu nárok nevznikol.
V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti

poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V čase úhrad splátok žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemohol ani len predpokladať, že
žalovanému uhrádza aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 12Co 112/2019

zo dňa 20.2.2020, kde sa okrem iného uvádza, že ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov,
pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak
právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z
bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia
a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti ale

„dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia. Teda rozhodujúce je, kedy sa
žalobca dozvedel o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo
zmluvy, ale o skutku a okolnostiach porušenia práva z bezdôvodného obohatenia, a teda o všetkých
skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia tak, aby mohol podať žalobu.
V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 30.1.2019

č. I.ÚS 47/2019, ktorý potvrdzuje, že výklad predostretý žalobcom za správny a súladný s ustálenou
rozhodovacou praxou súdov, a ktorý pokiaľ ide o nadobudnutie subjektívnej vedomosti o vzniku
bezdôvodného obohatenia vychádza z relevantných žalobcom preukázaných skutkových okolností.
Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6 M Cdo 9/2012, kde z odôvodnenia
tohto rozsudku je zrejmé, že najvyšší súd uprednostnil princíp ochrany spotrebiteľa nielen pri

procesnoprávnej otázke (oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky), ale aj
pri hmotnoprávnom aspekte veci (posúdenie platnosti samotnej rozhodcovskej doložky), keď dospel k
záveru, že realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní po číslom II. ÚS 413/2013, kde sa uvádza:

„...Sťažovateľ tvrdí, že treba zisťovať možnosť, kedy sa mohol dozvedieť o rozhodujúcich skutkových
okolnostiach. Citovaný názor nie je v súlade s ustanovenou judikatúrou súdu, ktorá je jednoznačne
konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom,kto ho získal.“ Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného
o tom, že došlo k o bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Na to, aby
sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že v dôsledku

nedodŕžania predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver poskytnutý veriteľom
bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
je potrebné zdôrazniť, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom
podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a
vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom

o spotrebiteľských úveroch.

21.ŽalobcapredložilstýmtosvojímvyjadrenímajnálezÚstavnéhosúduSRč.IIIÚS43/2020,uznesenie
Ústavného súdu SR č. III ÚS 413/2013 a prehľad platieb k jednotlivým úverom ku dňu 5.10.2020.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu boli
uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvárazmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

33. Všetky 3 zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami
aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.
Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení. Na základe predloženého prehľadu splátok zo strany žalovaného zo dňa 5.10.2020
mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX
dňa 22.10.2013, na základe ktorej bol žalovanej reálne poskytnutý úver vo výške 1284,25 eur a to
dňa 22.10.2013. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná na tomto úvere uhradila sumu 2924,61 eur.
Ďalej bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, na základe ktorej bol reálne žalobkyni

poskytnutý úver vo výške 1001,83 eur. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 2076,18
eur. Taktiež bol medzi stranami sporu uzatvorený úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, na základe
ktorého bol dňa 5.5.2014 poskytnutý žalobkyni úver vo výške 1001,83 eur, pričom na tomto úvere
uhradila žalobkyňa sumu 2076,18 eur.

34. Uzatvorené úverové zmluvy sú tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného
zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytujespotrebiteľskýúveražalobcajespotrebiteľom,keďžejefyzickouosobou,ktorej bolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného

zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. V prejednávanej veci zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej

zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,
že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch atojehovyššieuvedenéhoustanoveniajeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje

časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn.
17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.
Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis

slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na

počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.
Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov.
Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok,
pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru
je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).

36. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

37. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluvách o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby
je neplatná a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi, nakoľko v každej zmluve je úroková
sadzba vysoká.
Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,

poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je
v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi
je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny,
teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V
rozporesdobrýmimravmi,podľasúdnejpraxe,jespravidlatakávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahuje

úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok
dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer 6,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je
neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.

Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjdespravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku zo

dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo/26/2011.

38. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré boli zo strany žalovaného žalobcovi reálne poskytnuté. Ako už bolo vyššie uvedené, na
základe prehľadu splátok, ktoré poskytol žalovaný zo dňa 5.10.2020 súd považuje Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX, uzavretú dňa 22.10.2013 za bezúročnú a bez poplatkov. Z prehľadu vyplýva, že reálne
bola žalobkyni poskytnutá čiastka 1284,25 eur, pričom uhradila žalovanému celkovo sumu 2924,61 eur.
Rozdiel predstavuje sumu 1640,36 eur.
Rovnako aj Zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 súd považuje za zmluvu bez úrokov a bez
poplatkov. Na základe tejto zmluvy bola žalobkyni poskytnutá čiastka 1001,83 eur dňa 5.5.2014 a

žalobkyňa celkovo uhradila sumu 2076,18 eur. Rozdiel predstavuje sumu 1074,35 eur.
Zmluva uzavretá medzi stranami sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 je rovnako zmluvou bez
úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto zmluvy bola žalobkyni poskytnutá suma 1001,83 eur.
Na tejto zmluve uhradila žalobkyňa sumu 2076,18 eur. Rozdiel predstavuje sumu 1074,35 eur.

39. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a aj
objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel vysporiadať.

40. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 6Co 152/2019 zo dňa 14.5.2020 ( bod č. 36
odôvodnenia) vyplýva, že odvolací súd konštatoval, že pri zmluvách, ktoré sú predmetom tohto konania
neuplynula trojročná objektívna premlčacia lehota a zároveň uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa iba

otázkou plynutia a začiatku subjektívnej premlčacej lehoty. Čo sa týka plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty, v tomto prípade sa súd prikláňa ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne, uvedených v písomnom
vyjadrení zo dňa 10.9.2020. Vtedy žalobkyňa oslovila spoločnosť Nebuddlznik, s.r.o., pričom o tom,
kto sa na jej úkor obohatil a v akom rozsahu sa dozvedela až pri ďalšom postupe, kedy vlastne dňom
22.7.2016 udelila plnú moc za účelom ďalšej spolupráce a sprostredkovania právnej pomoci spoločnosti

Nebuddlznik, s.r.o.. Už v čase udelenia plnej moci je predpoklad, že ju táto spoločnosť informovala o
tom, že zmluvy, ktoré mala uzavreté so žalovaným a následne po predložení ďalších dokladov sa vlastne
dozvedela aj o tom, v akej výške je bezdôvodné obohatenie a kto sa na jej úkor obohatil. Čiže najskôr
sa o týchto skutočnostiach mohla žalobkyňa dozvedieť pri udelení plnej moci dňa 22.7.2016. Následne
na to 1.8.2016 boli zaslané predžalobné výzvy týkajúce sa týchto zmlúv, kde už v každej predžalobnej

výzve je presne uvedená suma, ktorú považuje žalobkyňa za bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na
to, že žaloby boli podané dňa 13.3.2017, z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby neuplynula
žalobkyni ani objektívna ani subjektívna premlčacia lehota. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu,
táto začala plynúť odo dňa podľa názoru súdu udelením plnej moci spoločnosti Nebuddlznik, s.r.o.dňa 22.7.2016. Pokiaľ ide o Zmluvu č. XXXXXXXXXX, uzatvorenú dňa 5.5.2014, v tomto prípade bola
žaloba podaná dňa 13.3.2017 a teda od poskytnutia úveru do podania žaloby neuplynula subjektívna
premlčacia lehota troch rokov. Rovnako je to pri Zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, kedy žaloba

bola podaná 13.3.2017, čiže ani v tomto prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Čo
sa týka Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013, bola žaloba rovnako podaná 13.3.2017.
Tri roky spätne od podania žaloby predstavujú dátum 13.3.2014. Žalobkyňa si vo svojich žalobách
uplatňuje pri Zmluve č. XXXXXXXXXX iba splátky, ktoré uhradila odo dňa 1.3.2015, pri Zmluve č.
XXXXXXXXXX splátky, ktoré uhradila od 6.9.2015 a pri Zmluve č. XXXXXXXXXX splátky uhradené po

dni 6.9.2015.
Pri Zmluve č. XXXXXXXXXX uhradila žalobkyňa v termíne do 1.3.2015 celkovo sumu 970,61 eur, teda v
tom čase nedošlo ešte k zaplateniu ani istiny. Celkovo uhradila žalobkyňa na tomto úvere sumu 2924,61
eur, požičaná suma bola 1284,23 eur, rozdiel je vo výške 1640,36 eur, pričom k preplateniu úveru došlo
až po termíne 1.3.2015. Výška bezdôvodného obohatenia tak pri tejto zmluve predstavuje sumu 1640,36
eur. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalobkyňa uplatnila sumu 1609,07 eur, súd v tejto časti jej žalobe

vyhovel.
Pri Zmluve č. XXXXXXXXXX k 6.9.2015 bola uhradená suma 878,08 eur. Ani v tomto prípade nedošlo
v tom čase k úhrade celej sumy. Na celom úvere uhradila žalobkyňa sumu 2076,18 eur, poskytnutá jej
bola suma 1001,83 eur, rozdiel predstavuje sumu 1074,35 eur. Žalobca si uplatnil sumu 1004,25 eur,
preto súd v tejto časti žaloby žalobe vyhovel.

Pri Zmluve č. XXXXXXXXXX ku dňu 6.9.2015 žalobkyňa uhradila sumu 943,08 eur. Ani v tomto prípade
nedošlo k zaplateniu poskytnutej sumy. Celkovo žalobkyňa na tomto úvere uhradila sumu 2076,18 eur,
poskytnutá jej bola suma 1001,83 eur, rozdiel predstavuje sumu 1074,35 eur. Žalobca si uplatnil sumu
1004,25 eur, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

41. Čo sa týka úroku z omeškania, tak súd v tejto časti uvádza, že žalobca zaslal žalovanému
predsporovú výzvu dňa 1.8.2016, kde konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň
žalobca skonštatoval, že pokiaľ žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovie a nebude z jeho strany navrhnutý
iný akceptovateľný postup riešenia do 21 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy, je pripravený
zástupcažalobcuvmeneklientapodaťvtejtosúvislostinávrhnapríslušnýsúd.Nauvedenúpredsporovú

výzvu odpovedal žalovaný podaním zo dňa 26.10.2016, ktorým verifikoval doručenie písomnosti
predsporovej výzvy. Súd má za to, že odpoveďou zo dňa 26.10.2016 sa žalovaný v tento deň
najneskoršie dozvedel o bezdôvodnom obohatení a preto by lehota na priznanie úroku z omeškania
začala plynúť nasledujúci deň od tohto dátumu, teda od 27.10.2016 s poukazom na vyššie citované
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Preto súd vo všetkých prípadoch priznal žalobkyni úrok z

omeškania od 27.10.2016 do zaplatenia vo výške 5% ročne.

42. Podľa § 255 , ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262, ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.