Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. marec 2022

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010251
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4217010251.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému A.. W. D. nar. XX.X.XXXX, pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 07.03.2022 samosudkyňou
JUDr. Erikou Jóbovou takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A.. W. D., nar. XX. A. XXXX v D., bytom D., S. ulica XXXX/XX, na slobode,
j e v i n n ý , ž e

dňa 6. mája 2016 v čase o 13.45 hodine v Komárne po ceste číslo I/63 v cestnom kilometri 101,900

po moste cez rieku Váh viedol osobné motorové vozidlo značky Hyundai ix20, evidenčného čísla D
pričom v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, pred ním v rovnakom
smere jazdiacu cyklistku J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D., K. G. č. XX, začal predchádzať v rozpore s
ustanovením § 15 odsek 3 druhá veta zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. bez dostatočného bočného odstupu, čo malo za
následok zrážku medzi prednou časťou jeho vozidla a zadným kolesom jej bicykla, následkom čoho
poškodená spadla na pravý blatník a pravú časť kapoty, pričom hlavou narazilo do „A“ stĺpika karosérie

vozidla obžalovaného, v dôsledku čoho utrpela polytraumu, traumatický šok, otras mozgu, pomliaždenie
mozgu,krvácaniedomozgu,zlomeninuramennejkostivpravo,zlomeniupredkolenia,sériovúzlomeninu
rebier vľavo, krvácanie do dutiny hrudnej obojstranne, pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie
miechy v oblasti krčnej chrbtice, zlomeninu bočných výbežkov krčných stavcov C5 a C6, ktoré zranenia
boli veľmi ťažkého charakteru so zasiahnutím životne dôležitých orgánov, ide o invalidizujúce poranenia,
ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní nad 6 týždňov, pričom závažné obmedzenie
v obvyklom spôsobe života poškodenej trvalo od 6.5.2016 do 11.7.2016,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe
podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom poškodenej Terézie Bandovej nar
14.4.1963, bytom Komárno, Veľký Harčáš č. 61 a pre poškodenú spoločnosť
Union zdravotná poisťovňa a.s., Bajkalská č. 29/A, Bratislava.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody pre poškodenú
J. I. nar XX.X.XXXX, bytom D., K. G. č. XX, vo výške 70.198,50 Eur a pre poškodenú spoločnosť
Union zdravotná poisťovňa a.s., Bajkalská č. 29/A, Bratislava vo výške 4.514,77 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodená Terézia Bandová nar. 14.4.1963, bytom Komárno,
Veľký Harčáš č. 61, so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala obžalobu na A.. W. D. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného

zákona.

Obžalovaný k obžalobe uviedol, že dopravnú nehodu nespôsobil on, ale poškodená, ktorá vošla do jeho
jazdnej dráhy a vytvorila tým náhlu prekážku a on dopravnej nehode nemohol zabrániť. Tvrdil, že on so
svojim vozidlom nepredbiehal poškodenú, jazdil s ňou súbežne a jazdil na 70 cm od vnútorného okraja

bielej súvislej čiary. V danom prípade sa ani nevyžaduje bočný odstup 1.25 metrov, lebo ide o súbežnú
jazdu. Cyklistka náhle bez vyznačenia zmeny smeru vybočila a vrazila s bicyklom do prednej časti
predných dverí jeho vozidla. Predný nárazník bol len oškretý. Poškodená potom padla na kapotu, hlavou
narazila na predný stĺpik a spadla za vozidlom. Po dopade na vozovku sa dostala hlavou do protismeru
jazdy a nohami smerom na Hurbanovo. Jej bicykel prekážal aj v protismere, preto bola zastavená

premávka aj v protismere. Podľa neho policajt, ktorý prišiel na miesto nehody mu povedal, že nie on je
vinný. Uviedol ďalej, že poškodenej po nehode poskytol prvú pomoc. Podľa neho poškodená nemala
čo hľadať na ceste, lebo podľa jeho informácii je zbavená svojprávnosti a užíva pervitín. Na riadidlách
bicykla mala tri tašky, keď jazdila hore kopcom na most, jazdila skoro ležmo, nevedela udržať rovnováhu
a mala nízke sedadlo na bicykli. Uviedol ďalej, že pred jeho vozidlom nejazdilo žiadne ďalšie vozidlo a

cyklistku spozoroval od zrážky asi na 150 metrov, ale čas nevie povedať. Keď zacítil náraz, nemohol
brzdiť, to bol moment, že nestihol ani reagovať. So svojim autom sa zastavil ďalej, aby nezavadzal.

Svedkyňa C. Z. uviedla, že dopravnú nehodu nevidela, lebo jazdila so svojim autom pred autom
obžalovaného. Keďže počula buchnutie, pozrela sa dozadu a do spätného zrkadla a videla, že

poškodená padá rotujúc na vozovku. Dlhšie padala a rotovala.. Zastavila sa, vystúpila z vozidla a volala
záchranárov. Aj obžalovaný, ktorý jazdil za ňou sa zastavil a išiel k poškodenej a kontroloval jej životné
funkcie. Svedkyňa sa nepamätala na to, či zaregistrovala cyklistku pred zrážkou. Poškodená po nehode
ležala tak, že hlavu mala smerom na Komárno a nohy mala hore na chodníku. Myslí si, že aj poškodená
bola hore na chodníku tak trochu krížom, nie úplne priamo smerom na Komárno. Bol tam ešte jeden

muž, ktorý tiež volala záchranárov. Poškodená na bicykli mala tašku, ale či jednu alebo viac, k tomu
sa svedkyňa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa A.. W. S. A., príslušníčka ODI OR PZ Komárno uviedla, že po príchode na miesto dopravnej
nehody ona riadila premávku. Ohliadku miesta nehody síce nerobila, ale keďže tam bola prítomnázápisnicu o ohliadke podpísala. Keď prišla na miesto nehody, boli tam už jej kolegovia. Poznamenala,
že sa nepamätá, čo sa vtedy udialo.

Svedok W. Z. príslušník ODI OR PZ Komárno uviedol, že na prípad sa už presne nepamätá. Toľko si
pamätá, že keď on prišiel na miesto dopravnej nehody, poškodená už tam nebola, buď bola v sanitke,
alebo ju sanitka už odviezla. Žiadne brzdné dráhy na vozovke nevidel a vozilo obžalovaného bolo
odstavené od miesta nehody cez 50 metrov. Na chodníku bola červená škvrna, podľa všetkého mala
to byť krv. Bola tam taška poškodenej, aj tú tašku fotil. Do záznamu z dopravnej nehody napísal, že k

nehode došlo z doposiaľ neznámych príčin, lebo mal k dispozícii vtedy len jeden výsluch. Keďže tam
nebolibrzdnéstopy,vychádzalztoho,žeknehodedošlopripredchádzaní.Vykonalimeraniea vyhotovili
aj plánok. Matne sa pamätá, že bicykel poškodenej bol asi niekde v strede vozovky, kolesá bicykla
smerovali viac ku chodníku. Až po ohliadke a po nafotení miesta nehody bol premiestnený bicykel.
Poznamenal, že hliadka bola prvá, ktorá prišla na miesto nehody. Podrobili obžalovaného dychovej
skúške a vypýtali si od neho doklady.

Svedok P. Újvári, príslušník PMJ KR PZ Nitra uviedol, že bol vyslaný k predmetnej dopravnej nehode.
Na vozovke na krajnici bol bicykel, tam bola zrazená osoba, žena. Približne na 70-100 metrov sa
nachádzalo vozidlo obžalovaného, čo nebolo obvyklé. Pristúpili k nemu a vypýtali si osobné doklady,

ako aj doklady od motorového vozidla a bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom.
Keď obžalovaný vystúpil z auta, svedok si myslel, že určite nafúka, ale na jeho prekvapenie nenafúkal.
Ľutoval, že obžalovaného nezobrali na narkotest, lebo bol malátny, spomalený, jeho reč nebola taká,
aká v súčasnosti. Potom prišiel tam jeho kolega Z., ktorému odovzdali doklady, lebo on bol oprávnený
vyšetrovať dopravné nehody. Na tú dobu zaisťovali miesto nehody a riadili premávku. Dodal, že s

bicyklom nemanipuloval.

Svedok A.. O. T. uviedol, že na dopravnú nehodu si už presne nepamätá. Toľko vedel uviesť, že boli
zavolaní, dostali sa k pacientke a začali ju ošetriť. Následne ju dali do sanitky a odviezli ju na intenzívne
oddelenie nemocnice. Boli tam s ním ešte dvaja chlapi a to vodič a záchranár.

Svedok L. S. uviedol, že on bol vodičom sanitky, ktorá prišla na miesto dopravnej nehody. Na moste
sa zastavil v strede vozovky. Poškodená ležala na chodníku hlavou smerom k Váhu. Bolo vidieť, že má
zranenú hlavu, krvácala. Myslí si, že tam bolo hlboké bezvedomie. Potom pán doktor určil transport do
nemocnice. Na nič iné sa nepamätal.

Svedok U.. A. L. uviedol, že v čase nehody bol príslušníkom OO PZ Komárno. Na dopravnú nehodu sa
presne už nepamätá. Toľko vie, že auto zrazilo cyklistku, pričom auto bolo približne na 20-25 metrov od
bicykla, ale presne to nevie. Myslí si, že tam riadili dopravu.

Znalec z odboru cestná doprava Ing. P. I. uviedol, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii zistil, že k
zrážke došlo pravou prednou časťou vozidla do zadnej časti bicykla, pričom bicykel sa pohyboval v
rovnakom smere ako vozidlo a po zrážke bola cyklistka odhodená doprava. Na fotodokumentácii boli
nájdenéstopy,ktorépotvrdzovali,žecyklistkaležalavlastnenachodníkuvpravoodjazdnejdráhyvozidla
a bicykel podľa výpovedí bol na kraji vozovky. Z výpovede vodiča sa mu zdalo, ako keby vodič vôbec

nevedel čo sa stalo. To dokumentuje aj fakt, že po zrážke sa zastavil cca na 90 metrov, čo teda nie je
bežné. Z podkladov ďalej zistil, že telo cyklistky po zrážke bolo od začiatku na chodníku. Znalec dospel
k záveru, že obžalovaný jazdil blízko cyklistky. Nedodržal bočný odstup od cyklistky a tým pádom došlo
k zrážke. Pritom treba brať do úvahy, že cyklisti jazdia po vlnovke, teda majú určitý koridor, v ktorom sa
pohybujú.Stýmtotrebarátaťapretozabezpečnýodstupbočnýpriobchádzanícyklistovsapovažuje1,5

metra. Keďže vodič auta sa vyjadril tak, že to, že došlo k zrážke alebo vôbec k nejakej udalosti zistil až
na základe samotnej zrážky, teda buchnutia, znalec usúdil, že sa nevenoval riadeniu vozidla a nejazdil
tak, ako sa vedľa cyklistov jazdiť má a tým vlastne spôsobil dopravnú nehodu. Neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že cyklistka pred zrážkou zmenila smer jazdy. Stopy na bicykli alebo
poškodenie bicykla tomu nenasvedčovali. Cyklistka tvrdila, že jazdila na krajnici, teda za čiarou a vodič

tvrdí, že šiel rovno po jazdnom pruhu. Keby tomu tak bolo, tak sa nestretnú . Nič však nenasvedčuje
tomu, že k zrážke došlo v jazdnom pruhu. Keby cyklistka náhle vstúpila do jazdného pruhu vodiča a
vytvorila náhlu prekážku, za tejto situácie, keď sa predpokladá správna technika jazdy,, t.j. že vozidlo
jazdilo od cyklistky na 1,5 m, tak priečny presun cyklistky 1,5m by trval 2-3 sekundy, pri rýchlosti vozidla3 sekundy pred zrážkou by mal vodič krásne obísť cyklistku a musel vidieť, že ide zmeniť smer a musel
by na to reagovať brzdením. Vodič však tvrdil, že nevidel, čo sa stalo.

Svedok Z. M. uviedol, že na dopravnú nehodu sa už nepamätá. Bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi
z prípravného konania . Z jeho výpovede vyplýva, že pracuje ako záchranár a bol vyslaný na miesto
nehody. Bola zrazená cyklistka, ktorá ležala na chodníku na pravej strane, v protismere jazdy, bola
blízko zábradliu mosta, hlavu mala pri zábradlí a nohy mala smerom k ceste, bola v bezvedomí, mala
úraz hlavy, poranenie ľavej hornej končatiny a krvácala. Poskytli jej prvú pomoc a následne ju zobrali

na ARO do nemocnice.

Poškodená J. I. uviedla, že sa pamätá len na to, že išla z obchodu a niekto do nej zo zadu narazil.
Jazdila blízko krajnice na pravej strane. Na kormidle mala jednu tašku, ktorú mala zavesenú na pravej
strane kormidla. V taške mala chlieb a rohlíky. Uviedla ďalej, že nevybočila náhle na cestu. Po náraze
spadla a na ostatné sa už nepamätá.

Obžalovaný zabezpečil znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava U.. M. I., ktorý k svojmu
znaleckému posudku vypracoval aj 2 doplnenia. Súd znalca vypočul na hlavných pojednávaniach
dvakrát. Znalec uviedol, že nehodový dej vypracoval v dvoch verziách, pričom v oboch verziách
obžalovaný dopravnej nehode zabrániť nevedel. Vychádzal z toho, že obžalovaný jazdil 50 km

rýchlosťou za hodinu a cyklistka 10 kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Cyklistka mala tri tašky na
kormidle bicykla, dostala asi balans a pravdepodobne preto vybočila doľava. Obžalovaný mu povedal,
že jazdil s vozidlom na 70 cm od vodiacej čiary vľavo, čiže vo svojom jazdnom pruhu. Podľa názoru
znalca bočný odstup od cyklistky bol dodržaný. Dopravnej nehode by vedela zabrániť cyklistka. V danom
prípade zo strany vodiča nešlo o predbiehanie ale o súbežnú jazdu. Dodal, že nesúhlasí so závermi

znalca U.. P. I.. Znalec U.. P. I. pre chorobu sa nevedel dostaviť na hlavné pojednávanie, ale zaslal
súdu svoje písomné stanovisko k znaleckému posudku Ing.. M. I.. Z jeho písomného vyjadrenia vyplýva,
že znalec U.. I. pracuje s dvomi verziami predpokladaného priebehu nehody, ktoré sa líšia vzájomnou
polohou cyklistky a vozidla v čase zrážky. V prípade bicykla v strede cesty malo dôjsť ku kontaktu pri
natočení bicykla doľava, v dôsledku čoho by odhodenie bicykla smerovalo doľava vzhľadom na smer

jazdy vozidla. Podľa U.. I. však v tomto prípade by stopy po kontakte sa mali nachádzať aj na boku
bicykla a tiež v strednej časti vozidla. Takéto stopy však zistené neboli. Dodal, že vo svojom znaleckom
posudku sa aj on zaoberal alternatívou vybočenia bicykla a vytvorenia náhlej prekážky, túto alternatívu
však zamietol ako z technického hľadiska neprijateľnú vzhľadom na konečnú polohu hlavne cyklistky.
Druhá alternatíva predpokladá, že ku kontaktu došlo pri rovnobežnom pohybe bicykla a vozidla, teda po

zmene smeru bicykla doľava, premiestnení sa doľava minimálne o 1,5 metra a následnom vyrovnaním
do priameho smeru. Táto alternatíva uvažuje s bočným premiestnením cyklistky s parametrami ako
rýchlosťou10km/hmbočnépremiestnenieocca1,5až1,6mnavzdialenosticca5,2mvpriamomsmere
a to všetko za 2 sekundy. Tieto podmienky sú pre U.. I. neprijateľné z technického hľadiska. Reálne by
tento manéver trval 2,8 až 3,2 sekundy. Nesúhlasil ani s reakčnou dobou vodiča , ktorou U.. I. pracoval.

U.. I. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.

Vzhľadom na to, že boli vypracované dva znalecké posudky s protichodnými závermi, pričom rozpory
medzi nimi sa nepodarilo odstrániť, súd pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline. Zo znaleckého posudku ústavu a z výpovede znalca doc. U.. Z. D. Z. vyplýva, že po komplexnej

analýzy nehodového deja bolo zistené, že vozidlo sa pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu, podľa
vodiča cca 70 cm od pravého okraja vozovky, pričom podľa cyklistky táto mala jazdiť po krajnici, pričom
ani jeden účastník neuvádzal, že by vykonávala manéver priečneho premiestnenia, v dôsledku ktorého
bol eliminovaný bočný odstup. V prípade, že cyklistka vykonala priečne premiestnenie, potom možno
konštatovať, že jej technika jazdy nebola správna, avšak nebola správna ani technika jazdy vodiča a to z

dvoch hľadísk, jednak, že nedodržal od cyklistky bezpečný bočný odstup pri jej predchádzaní a jednak,
že nesledoval situáciu s ohľadom na skutočnosť, že vykonával predchádzanie cyklistky. V prípade
správnej techniky jazdy vodiča mal tento technickú možnosť nehode zabrániť a to, ak by včas reagoval
na začiatok priečneho premiestnenia cyklistky a súčasne vykonal vyhýbanie vľavo. Pri tomto priebehu
nehodovéhodejabolotechnickoupríčinousúčinnosťnesprávnejtechnikyjazdycyklistkyatoskutočnosť,

že nemala vykonať manéver priečneho premiestnenia do jazdného pruhu vozidla a tiež nesprávnej
techniky jazdy vodiča vozidla a to nedodržaním bočného odstupu a oneskorená reakcia na cyklistku.
Technicky je však prijateľné, že cyklistka sa mohla trvalo pohybovať po krajnici, v takomto prípade
technickou príčinou nehodového deja bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla, ktorý od bicyklistkynedodržal bezpečný bočný odstup. Bez ohľadu na to, či cyklistka jazdila na krajnici, bolo potrebné overiť
bezpečný odstup. Bicyklistka sa nepohybovala vo vyhradenom jazdnom pruhu, ale jazdila po krajnici,
pričom nie je pravdivé tvrdenie, že bicyklistka nemôže uskutočniť vjazd do vozovky. Bicykel je tzv. vratký

dopravný prostriedok, kde jazdec udržuje rovnováhu aj takým spôsobom, že sa nepohybuje po priamke,
ale vybočuje do jednej a druhej strany neustále. Z hľadiska problematiky, že uvádzal, že vodič nesledoval
adekvátne situáciu v cestnej premávke, znalec uviedol, že táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej
konečnej polohy vozidla, ktorá je významne vzdialená od konečnej polohy bicykla, je cca 100 m od
miesta zrážky. K takému dochádza vtedy, keď pri zrážke dôjde k efektu preľaknutia sa vodiča, najmä keď

vodič nevie dostatočne, že došlo k zrážke. Práve túto skutočnosť uviedol aj vodič vo svojej výpovedi,
kde uvádza, že nevie do čoho narazil. Bočný odstup 70 cm od cyklistky nie je bezpečná vzdialenosť
a nie je ani dostatočná. V okamihu zrážky je možno technicky preukázať, že nedochádzalo k efektu
padania cyklistky do jazdnej dráhy, cyklistka sa pohybovala približne rovnomerne so smerom jazdy
vozidla. Znalec nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by uvedený efekt mohol mať
nejaký vplyv na predmetnú dopravnú nehodu. Z technického hľadiska je prijateľné, že k zrážke došlo v

postavení, pri ktorom sa vozidlo nachádzalo na 0,7 m od okraja, teda miesto zrážky sa nachádzalo v
jazdnom pruhu vozidla, no nie je možné vylúčiť ani priečnu polohu miesta zrážky až na krajnici.

Poloha sedadla na bicykli bola v minimálnej polohe ,avšak umožňovala jazdu na bicykli bez toho, aby
bol pozorovateľný nejaký efekt, ktorý by bolo možné nazvať ležaním. I. sa vždy pohybujú po vlnovke, pri

sústredenej jazde a skúseného bicyklistu je to minimálna, pri starších osobách, prípadne u bicykla ako
bol bicykel poškodenej, je možné očakávať väčšiu odchýlku od priamej jazdy. Pri neštandardnej polohe
jazdca je potrebné prispôsobiť techniku jazdy vozidla tak, aby vodič bicyklistu míňal bezpečne, znamená
to, že treba dodržať väčší odstup. Čo sa týka tašiek, prípadné umiestnenie tašiek na riadidle zhoršuje
cyklistke schopnosť viesť úplne stabilne bicykel. Pravidlá cestnej premávky nešpecifikujú, aká má byť

hodnota bezpečného odstupu. Je potrebné jazdiť tak, aby bicyklistovi nebezpečenstvo nevzniklo. Táto
podmienka je naplnená pri dodržiavaní minimálne 1,5 m odstupu od bicyklistu. Ak vodič tvrdí, že sledoval
cyklistku, potom by jeho skutočný reakčný čas bol kratší, ako počas tohto nehodového deja. Počas
tohto nehodového deja však bol reakčný čas veľmi dlhý, čo vyplýva zo zadokumentovania konečnej
polohy vozidla. V danom prípade sa nejednalo o súbežnú jazdu vozidla a bicyklistky ale o predchádzanie

bicyklistky zo strany vodiča.

Znalec ďalej uviedol, že znalecký posudok znalca U.. I. bol vyhodnotený ako nekomplexný, pretože
znalec by mal spracovať aj taký variant, ktorý korešponduje s jednotlivými stopami a súčasne s
výpoveďou vodiča, teda priebeh nehodového deja, kedy by cyklistka vykonala nielen zatočenie vľavo,

ale aj následné zatočenie vpravo. V takomto prípade by znalec dospel k záveru, že k zrážke mohlo
dôjsť aj v jazdnom pruhu vozidla Hyundai. Aj znalecký posudok znalca U.. I. je nekomplexný a to preto,
lebo okrem nesprávnych záverov menovaného v riešenom variante, sa nezaoberá priebehom nehody
podľa bicyklistky, ktorá je taktiež technicky prijateľná. Parameter priečneho zrýchlenia cyklistky na 25
km/h je parameter technicky neprijateľný a on vyjadruje mieru rýchlosti ako sa bicyklistka mala presunúť

do vozovky. Čím je ten parameter vyšší, tým tá bicyklistka to vykoná skôr a tým menej času ostáva na
reagovanie. Táto hodnota je nedosiahnuteľná, taká vysoká, že takúto hodnotu by dosiahla formula 1,
rozhodne nie bicyklistka. Správna hodnota sa pohybuje medzi 2 až 2,8 metra per sekundum na druhom.
Vtedy je ten manéver pomalší a tým vzniká vodičovi viac času na reagovanie a na odvrátenie nehody.

Znalec U.. M. I. vypracoval k svojmu znaleckému posudku aj 2. doplnenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
so znaleckým posudkom ústavu Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že doplnil svoj posudok podľa toho,
čo mu bolo ústavom vytýkané. Uviedol, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo, že
cyklistka vošla cez plnú deliacu čiaru do jazdného pruhu obžalovaného a vytvorila mu náhlu prekážku.
Nesúhlasil s tým, že vodič by vedel zabrániť dopravnej nehode. S prihliadnutím na jeho reakčný čas,

čo v danom prípade je 1,3 sekundy, čo je čas, kedy vodič začína zistiť, že cyklistka začína vchádzať do
jeho jazdného pruhu. Odvtedy mu začína plynúť reakčný čas. V danom prípade vodič zrazil cyklistku
počas reakčnej doby a nehode nevedel zabrániť. Pri simulácii nehodového deja použil kynematický
štýl. Predĺžil dráhu cyklistky, reakčný čas vodiča nepredĺžil. Riešil prípad, keď koleso bicykla prešlo cez
deliacu čiaru 10-15 cm.

Z lekárskych správ, z odborného vyjadrenia a z posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia
odvetvie traumatológia A.. K. D. vyplýva, že poškodená pri dopravnej nehode utrpela polytraumu,
traumatický šok, otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu, zlomeninu ramennej kostivpravo zlomeninu predkolenia, sériovú zlomeninu rebier vľavo, krvácanie do dutiny hrudnej obojstranne,
pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie miechy v oblasti krčnej chrbtice, zlomeninu bočných
výbežkov krčných stavcov C5 a T K zraneniam došlo pôsobením vonkajšieho, priameho, tupého

násilia. Poškodená pre tieto zranenia bola opakovane hospitalizovaná. Ide o úraz ťažký, jedná
sa o invalidizujúce poranenia. Poškodená vyžaduje starostlivosť druhej osoby, nie je sebestačná,
je plienkovaná. Poškodená bola závažným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života, bol
ohrozený životne dôležitý orgány. Bola pripútaná na lôžko, vyžadovala starostlivosť druhej osoby,
operačné liečenie, podávanie infúzií, antibiotík, liekov tíšiacich bolesť. Toto závažné obmedzenie v

obvyklom spôsobe života trvalo od úrazu od 6.5.2016 do 11.7.2016, kedy bola preložená z jednotky
intenzívnej starostlivosti chirurgického oddelenia na štandardné oddelenie chirurgického oddelenia.
Doba liečenia a práceneschopnosti bola nad 12 týždňov. Poškodená pred úrazom sa neliečila na žiadne
ochorenie a neužívala žiadne lieky, ktoré by mohli mať vplyv na vznik nehody.

V zázname dopravnej nehody je uvedené, že k zrážke motorového vozidla a cyklistky došlo z presne

nezistených príčin, pričom ako a príčina 1. sa uvádza nesprávne predchádzanie, nedostatočný bočný
odstup pri predchádzaní. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedené, že v čase
nehody nebola viditeľnosť znížená, povrch vozovky bol suchý, dopravná nehoda sa stala na moste. Na
vozovke neboli nájdené žiadne brzdné stopy po kolesách motorového vozidla. Taktiež neboli nájdené na
vozovke žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali, kde presne došlo k dopravnej nehode. Na mieste nehody

bola vyhotovená fotodokumentácia. Z fotodokumentácie vyplýva, že poškodená mala na riadidlách
bicykla zavesené tri tašky, v ktorých mala nákup, pričom išlo o ľahké predmety. Zo zápisu o vykonanej
dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný nemal v dychu žiadny alkohol. Alkohol nebol zistený ani v krvi
poškodenej.

Zo správy ZAMED s.r.o. záchranná zdravotná služba bolo zistené, že pri príchode posádky záchrannej
služby poškodená ležala cca v strede mosta na chodníku na ľavom boku, tesne pri zábradlí, hlava
smerovala k mestu. Pri príchode jej hlavu držali nejakí ľudia. Na chrbát ju otočili lekár a záchranár.
Poškodená bola v bezvedomí. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR prijalo hlásenie na
tiesnivú linku dňa 6.5.2016 o 13.45 hod. Prípad zahlásila žena.

Zo záznamu zo služby Pohotovostnej motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície KR PZ v
Nitre vyplýva, že PJM po nahlásení nehody bola vyslaná na miesto nehody. Zistili, že došlo k
zrazeniu cyklistky motorovým vozidlom obžalovaného. Poškodená bola prevezená do nemocnie. U
obžalovaného bola vykonaná dychová skúška na alkohol s negatívnym výsledkom. Spolu s príslušníkmi

OO PZ Komárno do ukončenia ohliadky miesta nehody riadili na moste dopravu. Vodičský preukaz
obžalovaného bol zadržaný rozhodnutím OR PZ ODI Komárno č. ORPZ-KN-ODI2-KZVP-5/2017 zo dňa
20.1.2017 od 17.1.2017.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že za priestupok v doprave spáchaný obžalovaným dňa

21.1.2015 rozhodnutím OR PZ ODI Komárno č. ORPZ-KN-ODI2-P-81/2015 zo dňa 3.3.2016 bola
uloženápokutavovýške400.-eurasankciazákazučinnostiriadiťmotorovévozidlávtrvaní14mesiacov
a 2 dni. Z odpisu registra trestov vyplýva, že na obžalovaného sa hladí, akoby nebol odsúdený.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný síce tvrdil, že nie je vinný, dopravnú
nehodu nespôsobil on, ale poškodená, ktorá vytvorila pre neho náhlu prekážku a preto zrážke nemohol
zabrániť, toto jeho tvrdenie nie je však ničím preukázané. Taktiež nebolo preukázané jeho tvrdenie, žeby
poškodená bola závislá na drogách a nemala čo hľadať na ceste, keďže je pozbavená spôsobilosti na
právne úkony. Zo znaleckého posudku MUDr. D. však vyplýva, že poškodená pred nehodou nebola

liečená na žiadne ochorenie, nebrala žiadne lieky a nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Poškodenávosvojejvýpoveditvrdila,žejazdilarovnoasvojimbicyklomnevošladojazdnejdráhyvozidla
obžalovaného. Konkrétne zrážka auta a bicykla nemala svedkov, nebol produkovaný dôkaz, ktorý by
potvrdil, že poškodená so svojim bicyklom vytvorila náhlu prekážku obžalovanému. Len svedkyňa C.
Z. , keď počula buchot, pozrela dozadu a videla ako poškodená rotuje vo vzduchu a padá na vozovku.

Obžalovaný ani pred zrážkou, ani po zrážke nebrzdil, neboli nájdené žiadne brzdné stopy na vozovke
a zastavil sa so svojim vozidlom až cca na 100 metrov od miesta zrážky. V predmetnej veci boli
vypracované dva znalecké posudky znalcami z odboru cestnej dopravy a znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. (ďalej len ústav). Znalec U.. P. I. za príčinu dopravnejnehody uviedol, že obžalovaný sa nevenoval riadeniu vozidla a nedodržal bezpečný odstup o cyklistky.
Znalec U.. M. I. vo svojom znaleckom posudku ako aj v doplnení č.1 a č. 2 tvrdil, že poškodená vošla
do jazdnej dráhy vozidla obžalovaného a vytvorila tým náhlu prekážku, preto obžalovaný dopravnej

nehode zabrániť nevedel. Ústav obidva znalecké posudky vyhodnotil ako nekomplexné, pritom ohľadne
znaleckého posudku U.. I. uviedol, že vo svojom znaleckom posudku dospel k nesprávnym záverom.
Doplnenie znaleckého posudku č.2 U.. I.a bolo súdu predložené až po vypracovaní znaleckého posudku
ústavu. Ing. Belobrad so znaleckým posudkom ústavu nesúhlasil zotrval na svojich skorších tvrdeniach,
pričom súd je toho názoru, že doplnenie č. 2 jeho znaleckého posudku je zmätočné, nie je možné na

neho prihliadať ako ani na jeho znalecký posudok a jeho doplnenie č. 1, nakoľko podľa ústavu ich
závery sú nesprávne. Súd za relevantný dôkaz v predmetnej veci považoval znalecký posudok ústavu.
Ústav za technicky prijateľné považoval, že poškodená sa mohla trvalo pohybovať po krajnici a k zrážke
došlo v postavení, pri ktorom sa vozidlo obžalovaného nachádzalo na 0,70 m od okraja, teda miesto
zrážky sa nachádzalo v jazdnom pruhu vozidla, nie je možné vylúčiť, že na krajnici a technickou príčinou
predmetnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý od poškodenej nedodržal

bezpečný bočný odstup.

Skutočnosť, že obžalovaný nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke svedčí aj to, že poloha jeho
vozidla po zrážke bola značne vzdialená od polohy bicykla a teda dostatočne ani nevedel, že k zrážke
došlo. O tom, že nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke potvrdzuje aj skutočnosť, že tvrdil, že

pred jeho vozidlom nejazdilo žiadne vozidlo, opak je však pravdou, keďže svedkyňa C. Z. jazdila so
svojim vozidlom pred ním, čo potvrdila vo svojej výpovedi. Obžalovaný tvrdil, že bočný odstup jeho
vozidla bol 70 cm od bicykla, čo považoval za dostatočný odstup. Podľa ústavu jednoznačne nejde o
bezpečný bočný odstup. Bezpečný bočný odstup od bicykla by bol 1,5 m, vzhľadom na to, že bicyklisti
vždy jazdia po vlnovke, teda vykláňajú sa aj na jednu aj na druhú stranu. Bezpečný bočný odstup teda

obžalovaný nedodržal, hoci podľa § 15 odsek 3 druhá veta zákona o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov č. 8/2009 účinného v čase skutku, pri predchádzaní vodič musí zachovávať
dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca. Súd je toho názoru,
že je jednoznačné, že dopravnú nehodu zavinil obžalovaný, ktorý svojim konaním spôsobil poškodenej
veľmi vážne, život ohrozujúce zranenia, ktoré sú invalidizujúce v dôsledku ktorých bola dlho liečená, nie

je sebestačná, je odkázaná na druhú osobu, teda má trvalé následky.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného
zákona, teda čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu

podľa zákona (§ 15 odsek 3 veta druhá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinneho v čase skutku). Súd upravil skutok uvedený
v obžalobe podľa zistení znalca A.. D., tak, že zranenia poškodenej sú invalidizujúce ako aj o dobu po
ktorú bola poškodená závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech.
Ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,

uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil. Vzhľadom na osobu obžalovaného

a na okolnosti prípadu súd je toho názoru, že dosiahnuť nápravu u obžalovaného je možné uložením
trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a to na skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky. Zároveň súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému povinnosť podľa § 50
odsek 2 Trestného zákony, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú
trestným činom poškodeným. Nakoľko obžalovaný prečin spáchal v cestnej premávke, prihliadnuc aj na

vážny následok jeho konania súd považoval za potrebné mu uložiť trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v polovici trestnej sadzby.Poškodená zdravotná poisťovňa Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava si uplatnila svoj nárok na
náhradu škody vo výške 4514,77 eur, ktorá suma predstavuje liečebné náklady na liečbu poškodenej .
Keďže táto škoda bola riadne vyčíslená a za škodu zodpovedá obžalovaný, súd ho zaviazal k náhrade

tejto škody. Poškodená si uplatnila svoj nárok na náhradu škody v celkovej výške 96628,95 eur, ktorá
škoda pozostáva z hodnoty bolestného vo výške 33244,95 eur a z hodnoty sťaženia spoločenského
uplatnenia vzniknutého poškodením zdravia z dôvodu spáchania trestného činu vo výške 63384 eur,
o čom boli súdu predložené posudky, ktoré súd prečítal na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy.
Toto vyčíslenie škody bolo súdu predložené ešte v roku 2017. Znalec A.. K. D. na požiadanie súdu

vo svojom znaleckom posudku z roku 2020 vyjadril bodové ohodnotenie diagnostikovaných zranení
poškodenej - náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, trvalé následky. Celkový
počet bodov bolestného podľa znalca činí 1515 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia činí
2460 bodov. Súd pri určení výšky škody vychádzal z tohto znaleckého posudku, keďže pre odstup
času znalec vedel komplexnejšie ohodnotiť vývoj zdravotného stavu poškodenej po dopravnej nehode.
Hodnota jedného bodu pre rok 2016 - kedy došlo k dopravnej nehode - pre účely určenia sumy pre

náhradu za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia je 17,66 eur. Celková škoda za body určené
znalcom predstavuje sumu 70.198,50 eur. Súd zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody a keďže
nepovažoval za preukázané, že vznikla škoda až v takej výške, v akej bola poškodenou uplatnená, súd
ju so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-
menia na tomto súde.