Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. september 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22T/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010647
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Kovácsová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6619010647.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecnahlavnompojednávaníkonanomdňa14.09.2021samosudkyňouJUDr.Tatianou

Kovácsovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. I., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W.,
B. XXXX/XX, prechodne bytom Y., T. XXX/XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod v Lučenci na T. ulici XXXX/X, pred budovou S. úradu H.
H., pobočka W., fyzicky napadol N.. F. Q. tak, že mu pľul do tváre, vulgárne mu nadával a následne
ho udieral päsťami do oblasti tváre, krku a rúk, pričom následkom úderov N.. F. Q. utrpel pomliaždenie
tváre - dolnej pery s krvnou podliatinou a malou povrchovou odreninou, pomliaždenie a natiahnutie
tretieho prsta pravej ruky ťažšieho stupňa s adekvátnou dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní od

13.02.2019 do 28.02.2019, t. j. 16 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu p o d m i e
n e č n e o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinený p o v i n n ý nahradiť poškodenému N.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom W., ul. Z.. K.. L. G. č. XXXX/X bolestné vo výške 400,- €. o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Podanou obžalobou žiadal prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci uznať za vinného obžalovaného
C. I. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 13.02.2019 v čase okolo 17:00 hod
v Lučenci na T. ulici XXXX/X, pred budovou S. úradu H. H., pobočka W., fyzicky napadol N.. F. Q.
tak, že mu pľul do tváre, vulgárne mu nadával a následne ho udieral päsťami do oblasti tváre, krku a
rúk, pričom následkom úderov N.. F. Q. utrpel pomliaždenie tváre - dolnej pery s krvnou podliatinou a

malou povrchovou odreninou, pomliaždenie a natiahnutie tretieho prsta pravej ruky ťažšieho stupňa s
adekvátnou dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní od 13.02.2019 do 28.02.2019, t. j. 16 dní.

Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/54/2021 zo dňa 29.06.2021 (č.l. 243-244)
vyplýva, že prejednávaná trestná vec bola v rámci odvolacieho konania zrušená, preto bolo nariadené

vec znovu prejednať a rozhodnúť, nakoľko bolo vo veci potrebné vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného
(aj jeho argumentáciou v podanom odvolaní).

Okresný súd v Lučenci na konanom hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2021 konal v intenciách uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom sa opätovne oboznámil so znaleckým posudkom č. 41/2019

(č.l. 90-111), z ktorého vyplýva, že poškodený N.. F. Q. utrpel pri napadnutí dňa 13.02.2019 pomliaždenie
tváre - dolnej pery úst s krvnou podliatinou a malou povrchovou odreninou, pomliaždenie a natiahnutie 3
prsta pravej ruky ťažšieho stupňa. Mechanizmus vzniku zranenia je šikmé pôsobenie tupého predmetu
bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a podobne) na oblasť tváre - dolnej pery úst a pôsobenie tupého
predmetu bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a podobne) na oblasť prsta pravej ruky. K zraneniu

poškodeného došlo s veľkou pravdepodobnosťou tak, ako to uviedol poškodený vo svojich výpovediach,
tedaaspoňjedenúderpäsťou,alebodlaňoudooblastitváre-dolnejperyústpoškodenéhoaaspoňjeden
úder päsťou, alebo dlaňou do 3 prsta pravej ruky poškodeného, ako sa bránil útokom smerujúcim na
nehozdvihnutourukouadlaňou,úplnejednoznačnesavšaknedávylúčiťanimožnésebapoškodzovanie
poškodeného bez zavinenia inej osoby, je to však veľmi málo pravdepodobné. Ťažkosti s palcom

pravej ruky, ktoré poškodený N.. F. Q. dodatočne uviedol vo svojej výpovedi a jeho liečba nesúvisia s
napadnutímpoškodenéhodňa13.02.2019akvznikuochoreniadošlosveľkoupravdepodobnosťoupred
napadnutím, resp. s veľmi malou prvdepodobnosťou po napadnutí, nejedná sa o súvis s napadnutím
poškodeného, nevzniklo v dôsledku napadnutia a pomliaždenia palca pravej ruky poškodeného, ale v
dôsledku chronického ochorenia, ktoré nesúvisí s napadnutím poškodeného dňa 13.09.2019. Bodové

ohodnotenie bolestného je spolu 20 bodov.

Súd sa následne podľa § 269 Tr. por. oboznámil s lekárskymi správami (č.l. 4, 8-20), správou Daňového
úradu Lučenec (č.l. 112), výpisom z evidencie priestupkov (č.l. 115-117), sťažnosťou na zamestnanca
(č.l. 127-128), oznámením Daňového úradu Lučenec (č.l. 129), odpisom z registra trestov (č.l. 137, 172,

252), úradným záznamom PZ (č.l. 146) a uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 5To/54/2021 (č.l.
243-244).

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.02.2020 obžalovaný C. I. uviedol (č.l. 165), že sa v danej veci
necíti byť vinný. Dňa 13.02.2019 bol pre manželku v práci ako zvykne, pomohol jej s nákupom, tašky dal

do auta. Potom sedel v aute a čakal na manželku. Po chvíli prišla manželka, sadla si do auta, bolo to asi
o 17:10 hod., spoločne odišli domov na miesto ich prechodného pobytu do Kalinova. To, čo je uvedené
v obžalobe, že pred budovou Daňového úradu v Lučenci poškodenému N.. Q. pľul do tváre, vulgárne
nadával a udieral päsťami do tváre a rúk sa nezakladá na pravde. Poškodeného sa verbálne, ani fyzicky
nedotkol, je veľmi pravdepodobné, že si to na neho poškodený vymyslel. K zraneniam musel prísť iným

spôsobom, alebo na inom mieste. Len útržkovito vie, že poškodený Q. požadoval od jeho manželky V.
I. službu, ktorú má ona zakázanú robiť klientom. Jednalo sa o dopisovanie údajov do tlačív na daňovom
úrade, čo poškodený pochopil ako neochotu zo strany jeho manželky, voči čomu sa poškodený ohradil,
následne na manželku začal písať sťažnosti a slovne sa na ňu ohradil. Nevie, či v tom čase, keď sa mal
skutok stať tam bol poškodený, pretože ho nikdy pred tým nevidel a prvýkrát ho videl na priestupkovom

konaní, pokiaľ to bolo v rovine priestupkového konania. S poškodeným neprišiel do kontaktu žiadnymspôsobom. Ostatných hlavných pojednávaní sa obžalovaný nezúčastňoval, nakoľko požiadal súd, aby
sa konalo v jeho neprítomnosti.

Dňa 19.05.2020 bol na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený N.. F. Q. (č.l. 174), ktorý pred
súdom uviedol, že dňa 13.02.2019 videl na Daňovom úrade v Lučenci ako sa po budove potuluje pán
I., tak spozornel, lebo cítil, že bude nejak nevhodne oslovený, ale ďalej tomu nevenoval pozornosť, keď
ukončil komunikáciu s pani W., pokúšal sa zavolať jeho klientke. Išiel na chodbu, po pravej strane bola
pani I. - manželka pána I. a keď vychádzal von z budovy, I. stál po jeho pravej strane, v tom začal po

ňom vulgárne vykrikovať: „Ty geco, čo tu chceš!“ a začal ho opľúvať, všetko mu išlo na pravú stranu
tváre a pravú stranu vetrovky, postavil sa oproti nemu, a on hneď na neho, či sa chce biť, potom zovrel
päste, rozohnal sa rukou a chcel ho zasiahnuť do oblasti tváre, niekoľko úderov vykryl, ale potom dostal
jeho rukou zásah na pravú stranu tváre, pocítil v ústach zmenu, jednak bolesť a domnieval sa, že mu
tečie krv, obžalovaný zintenzívnel, on prakticky vykrýval jeho údery, následne dostal zásah do pravého
pleca jeho rukou, tiež dostal zásah do pravej ruky, v tom ho prudko zabolelo v pravom prostredníku, tiež

ho bolel ľavý palec. Stále ho upozorňoval, aby upustil od útoku a nechal to tak. Chytil ho za vetrovku
a ťahal k dverám daňového úradu, potom dostal zásah do pravej strany trupu a spadla mu taška s
jeho osobným počítačom, pokračoval vo vulgarizmoch: „Ty hajzeľ, zabijem ťa!“ v tom vyšla z budovy
obžalovaného manželka a dcérka. I. ho chytila za pás a ťahala ho dovnútra budovy a kričala „Nechaj ho
tak, neoplatí sa ti s tou špinou naťahovať!“. Pani I. poznal zhruba od roku 2011, kedy spolu boli v komisii

na komunálnych voľbách v Lučenci, potom sa stretli o dva týždne a boli si sympatickí, potom prišla ku
nemu na byt a mali spolu aj intímny pomer. Povedala mu, že je vydatá a že o manžela nestojí, lebo si
nevie nájsť prácu. Upozornil ju na to, že z toho môže byť problém. Ich vzťah trval 2-3 mesiace, až kým
nedošlo k prezradeniu. Chodila ku nemu takmer každý deň, rodina ju odsledovala a tak sa na to prišlo.
Konflikt, ktorý je predmetom tohto konania bol dôsledkom toho, že sa obvinený dozvedel, že mal v

minulosti pomer s jeho manželkou. V deň incidentu doobedu niekoľkokrát telefonoval s R. I., to je osoba,
pre ktorú mal vybavovať veci na daňovom úrade. C. I. vedela, že na daňovom úrade bude, lebo pred tým
spolu telefonovali a pokiaľ bol na daňovom úrade, tak sa jej len pokúšal dovolať, ale nevie, či telefonát
bol úspešný. Zrejme si aj poobede zavolali. Jeho vo veci vypočúval vždy iný vyšetrovateľ, tak mohli
vzniknúť rozdiely. U vyšetrovateľov možno opomenul, že počas incidentu tam bola aj dcéra obvineného.

Jeho práceneschopnosť trvala od 13.02.2019 do 28.2.2019, čiže 16 dní. V konaní si uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 400,- €, to zodpovedá sume, ktorá bola vyhodnotená znalcom v znaleckom
posudku.

Svedkyňa Bc. R. I. počas výsluchu v prípravnom konaní uviedla (č.l. 75-76), že JUDr. F. Q. jej poskytoval

služby finančného poradenstva. Dňa 13.02.2019 bola v čase po 16:00 hod. v meste Lučenec na pošte,
pričom sa telefonicky spojila s N.. Q., ktorý jej povedal, že je práve na daňovom úrade a zisťuje pre ňu
veci. Na základe toho sa dohodli, že ho počká vonku pred daňovým úradom, aby jej rovno povedal, čo
vybavil. Od pošty prešla k daňovému úradu, ostala stáť pri vozidle N.. Q., ktoré mal zaparkované na
druhej strane ulice, teda oproti daňovému úradu. Ako prišla k vozidlu N.. Q., tak videla, ako pred dverami

daňového úradu bol N.. Q. v konflikte s neznámym mužom v červenej bunde. Neznámy muž útočil na
N.. Q. tak, že ho opľúval, hrubo mu nadával a následne ho fyzicky napadol, pričom si N.. Q. len oboma
rukami bránil tvár a oblasť hlavy. Potom vyšla z daňového úradu nejaká pani, ktorá mala oblečené tiež
niečo červené, ktorá N.. Q. povedala, že je špina a aby ich nechal na pokoji. Potom tohto muža odtiahla
preč. Potom prišiel N.. Q. k vozidlu, videla, že má zranenú peru, ktorá mu krvácala, sťažoval sa jej na

bolesť ruky, ramena a prsta. Počas následného výsluchu v prípravnom konaní svedkyňa uviedla (č.l.
85-86), že sa N.. Q. dohodli, že bude na daňovom úrade. Stála pri kufri, teda pri zadných svetlách vozidla
a vozidlo stálo čelom k daňovému úradu, po oboch stranách boli voľné parkovacie miesta. Čo sa týka
telefonátu, kedy počas výsluchu dňa 06.05.2019 uviedla, že kontaktovala JUDr. Q. dňa 13.02.2019 v
čase okolo 16:00 hod. to pravda nie je, vtedy mu netelefonovala, dohodli sa skôr, už doobedu. Nevie,

prečo vypovedala nepravdu o tom telefonáte.

Dňa 19.05.2020 pred súdom svedkyňa Bc. R. I. uviedla (č.l. 175), že v tento deň videla pred Daňovým
úradom v Lučenci ako muž v červenom zvršku vykrikoval a opľúval pána Q.. C. Q. sa snažil chrániť, ten
v tom červenom nadával pánovi Q. do špín, boli tam aj vyhrážky, ale presne si to nepamätá. Videla aj

údery, Q. udieral do ruky, do ramena a tiež videla, že dostal údery aj do tváre, bolo to rýchle a bola v
strese. Potom vyšla z dverí nejaká pani blondína, mala niečo červené na sebe, začala ťahať dnu toho
pána a na Q. kričala: „Ty špina, čo tu robíš?“, tiež vyšlo nejaké mladé dievča a kričalo „Oci nechaj ho!“,
potom prišiel pán Q. za ňou na druhú stranu cesty, poškodenému tiekla krv z pery, a po kabáte bolopľutý. Pred daňový úrad sa dostala tak, že boli dohodnutí s pánom Q., že sa tam stretnú, doobedu
si telefonovali, tak sa dohodli. Doobedu si určite telefonovali, ale poobede už nevie. Mal jej pomôcť s
nejakými vecami na daňovom úrade, potrebovala registráciu ako živnostníčka. Trvá na tom, čo povedala

na hlavnom pojednávaní, že išla po chodníku. Detaily si nepamätá, bola v strese, išla od starkej, tá
potom o dva dni zomrela, išla z nemocnice. Doobedu sa dohodli, že sa stretnú. V ten deň sa určite
nachádzala pred daňovým úradom v Lučenci. Určite tam bola aj dcéra obvineného. Bitku videla, veď
tam potrebovala ísť kvôli registrácii, ktorú jej vybavoval poškodený F. Q.. S poškodeným sa dohodli tak,
že príde na daňový úrad keď sa vráti od starkej z nemocnice. V. osoby na ulici okrem týchto nevidela.

Chcela volať na políciu, ale ani nevedela kde má telefón, už bola v takom zmätku.

Ďalšia svedkyňa N. W. počas výsluchu v prípravnom konaní uviedla (č.l. 82), že počas dňa prišiel klient
N.. F. Q., ktorý žiadal na svojom PC pomoc pri registrácii na elektronickú komunikáciu pre dáku jeho
známu. Ona mu s tým pomohla a on opustil daňový úrad. Pri jeho odchode sedela stále pri stole a
nevidelaaninachodbu,nietoeštenaulicu.Vtendeňopustiladaňovýúradpo17:00hod.,odišlazadným

vchodom, nakoľko parkuje vo dvore. Pred budovou nevidela žiadny konflikt a pokiaľ sedela v klientskej
zóne nepočula žiadny rozruch.

Následne pred súdom svedkyňa N. W. uviedla (č.l. 175), že na mieste, na ktorom sedela nemohla nič
vidieť, ani počuť. Poškodený prišiel do klientskej zóny na Daňovom úrade v W. a povedal, že prišiel niečo

vybaviť za jednu známu, poškodený si doniesol svoj notebook a urobili prvý krok, teda zadali údaje
osoby,ktorábolapredmetomregistrácienadaňovomúrade.Potompovedala,žeďalejužkonaťnemôžu,
lebo je potrebné podpis tejto osoby, ktorá mala prísť, ale nedošla, pričom bol potrebný jej podpis, pán
Q. nebol splnomocnený za ňu konať, potom odišiel. Čo bolo potom nevidela, ani incident, ani bitku.

Čo sa týka výpovede svedkyne V. I. (manželky obžalovaného) z prípravného konania, svedkyňa uviedla,
že skutok nevidela a pri incidente pred Daňovým úradom v Lučenci nebola. Na konanom hlavnom
pojednávaní dňa 26.03.2021 pred súdom uviedla (č.l. 219), že v ten deň bola streda, stránkový deň,
vtedy mala službu. Bola v robote zhruba do 17-tej. V miestnosti, v ktorej v ten deň vykonávala svoju
prácu, nemá výhľad na ulicu, teda nemohla vidieť, čo sa deje pred budovou. Poškodeného len videla,

že prešiel po chodbe, ale spolu nekomunikovali, videla ho, lebo každý musí prejsť popred podateľňu,
ale nerozprávali sa. Manžel ju čakal pred úradom v aute a zhruba o 17:05 hod. nasadla do auta a išli
domov, manžel sedel v aute. S poškodeným sa osobne nepoznajú, v minulosti nemali žiaden osobný
kontakt. Nevie, či bola s poškodeným v minulosti na nejakých voľbách v komisii. Môže byť, že sa na
nejakých voľbách stretli, ale je veľa ľudí, ktorých nevie zaradiť, bližší kontakt v minulosti nikdy nemali.

Túto výpoveď súd vyhodnotil ako účelovú, nakoľko svedkyňa je manželkou obžalovaného s tendenciou,
aby sa obžalovaný pravdepodobne vyhol trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Navyše
poškodený pred súdom potvrdil, že sa v minulosti so svedkyňou intímne stretával, z čoho je možné
vyvodiť, že pre samotnú svedkyňu sa jedná o nepríjemnú až chúlostivú záležitosť.

Podľa § 156 ods.1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste

verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Po doplnenom dokazovaní pred tunajším súdom, bolo v prejednávanej veci zistené, že nevznikli žiadne
pochybnosti ani iné dôležité skutočnosti, ktoré by spochybnili, prípadne vylúčili protiprávne konanie

obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Svedkyňa V. I. totiž incident
nevidela, nebola jeho priamym svedkom, nakoľko v ten deň vykonávala svoju prácu, nemala výhľad
na ulicu, teda nemohla vidieť, čo sa deje pred budovou. Tiež svedkyňa N. W. uviedla, že v ten deň
opustila daňový úrad po 17:00 hod., odišla zadným vchodom, nakoľko parkuje vo dvore. Pred budovou
nevidela žiadny konflikt a pokiaľ sedela v klientskej zóne nepočula žiadny rozruch. Jedinou očitou

svedkyňou incidentu bola svedkyňa Bc. R. I., ktorá presne popísala priebeh skutku, osoby, ktoré videla
na samotnom mieste a tiež zranenia poškodeného N.. F. Q., ktoré zranenia vyhodnotil aj znalec vo
vypracovanom znaleckom posudku, kde uviedol, že mechanizmus vzniku zranenia poškodeného je
šikmé pôsobenie tupého predmetu bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a podobne) na oblasť tváre - dolnej
pery úst a pôsobenie tupého predmetu bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a podobne) na oblasť prsta
pravej ruky. K zraneniu poškodeného došlo s veľkou pravdepodobnosťou tak, ako to uviedol poškodený

vo svojich výpovediach, teda aspoň jeden úder päsťou, alebo dlaňou do oblasti tváre - dolnej pery
úst poškodeného a aspoň jeden úder päsťou, alebo dlaňou do 3 prsta pravej ruky poškodeného, ako
sa bránil útokom smerujúcim na neho zdvihnutou rukou a dlaňou, úplne jednoznačne sa však nedá
vylúčiť ani možné sebapoškodzovanie poškodeného bez zavinenia inej osoby, je to však veľmi málo
pravdepodobné. Ťažkosti s palcom pravej ruky, ktoré poškodený N.. F. Q. dodatočne uviedol vo svojej

výpovedi a jeho liečba nesúvisia s napadnutím poškodeného dňa 13.02.2019 a k vzniku ochorenia došlo
s veľkou pravdepodobnosťou pred napadnutím.

Námietkyobhajcuobžalovaného,ktorýuviedol,žepovažujevýpovedesvedkyneBc.R.I.apoškodeného
N.. F. Q. za nevierohodné a vzájomne sa odporujúce, nakoľko namieta časti výpovedi, kto, komu a

kedy telefonoval, či telefonoval najprv poškodený svedkyni, ako to uviedol vo svojom výsluchu, alebo
svedkyňa poškodenému, nakoľko počas prvého výsluchu uviedla, že sa telefonicky spojila s N.. Q.,
ktorý jej povedal, že je práve na daňovom úrade. Na základe toho sa dohodli, že ho počká vonku pred
daňovýmúradom.C.následnéhovýsluchuvprípravnomkonanísvedkyňauviedla,žesasN..Q.dohodli,
že bude na daňovom úrade. Čo sa týka telefonátu, kedy počas výsluchu dňa XX.XX.XXXX uviedla, že

kontaktovala N.. Q. dňa 13.02.2019 v čase okolo 16:00 hod. to pravda nie je, vtedy mu netelefonovala,
dohodli sa skôr, už doobedu. Dňa 19.05.2020 pred súdom svedkyňa Bc. R. I. uviedla, že pred daňový
úrad sa dostala tak, že boli dohodnutí s pánom Q., že sa tam stretnú, doobedu si telefonovali, tak sa
dohodli. S. si určite telefonovali, ale poobede už nevie. S poškodeným sa dohodli tak, že príde na daňový
úrad, keď sa vráti od starkej z nemocnice. Iné osoby na ulici okrem týchto nevidela. Chcela volať na

políciu, ale ani nevedela kde má telefón, už bola v takom zmätku. Súd poukazuje na to, že obhajca
v podanom odvolaní namietal, že svedkyňa uviedla, že „chcela volať na políciu, ale telefón v taške
nenašla“, pričom svedkyňa uviedla, že v tom zmätku ani nevedela ,kde má telefón, nie, že telefón
nenašla. Čo sa týka spôsobu, akým bolo auto poškodeného zaparkované pred daňovým úradom, či bolo
zaparkované kufrom k daňovému úradu, ako uviedla svedkyňa Bc. I., alebo kufrom k daňovému úradu,

ako uviedol poškodený N.. Q., tieto vzniknuté rozdiely súd nepovažuje za významnú okolnosť, ktorá by
vážnym spôsobom spochybňovala, že k uvedenému skutku došlo tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Uvedenísvedkoviavovzťahukprejednávanémuskutkuvpodstatnýchčastiachsvojichvýpovedízhodne
a presvedčivo popísali priebeh útoku obžalovaného na poškodeného a v ich výpovediach sa nevyskytujú
žiadne významné nezrovnalosti, nakoľko zhodne uviedli farbu odevu, ktorý mal na sebe obžalovaný

pri útoku oblečený. Popísali údery obžalovaného, verbálne útoky aj zranenia, ktoré poškodený utrpel.
Navyše zo znaleckého posudku z odvetvia chirurgie a traumatológie vyplýva, že poškodený N.. F. Q.
utrpel pri napadnutí dňa 13.02.2019 pomliaždenie tváre - dolnej pery úst s krvnou podliatinou a malou
povrchovou odreninou, pomliaždenie a natiahnutie 3 prsta pravej ruky ťažšieho stupňa. Mechanizmus
vzniku zranenia je šikmé pôsobenie tupého predmetu bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a podobne)

na oblasť tváre - dolnej pery úst a pôsobenie tupého predmetu bez výstupkov a hrán (päsť, dlaň a
podobne) na oblasť prsta pravej ruky. K zraneniu poškodeného došlo s veľkou pravdepodobnosťou tak,
ako to uviedol poškodený vo svojich výpovediach, teda aspoň jeden úder päsťou, alebo dlaňou do oblasti
tváre - dolnej pery úst poškodeného a aspoň jeden úder päsťou, alebo dlaňou do 3 prsta pravej ruky
poškodeného, ako sa bránil útokom smerujúcim na neho zdvihnutou rukou a dlaňou, úplne jednoznačne

sa však nedá vylúčiť ani možné sebapoškodzovanie poškodeného bez zavinenia inej osoby, je to však
veľmi málo pravdepodobné. Uvedené dôkazy vytvárajú vo svojom súhrne logickú ničím nenarušenú a
uzatvorenú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku
zhodne a spoľahlivo dokazujú priebeh skutku tak, ako je uvedený v obžalobe a je možné vyvodiť lenjediný záver, t. j., že ku skutku došlo tak, ako je uvedené a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného
záveru.

Obidve námietky obhajcu obžalovaného vykazujú snahu obhajoby dokazovať detaily, ktoré si bežný
človek nemôže celkom presne pamätať a na tom následne budovať „rozpory“ vo výpovediach.
Poškodený i svedkyňa sa vyjadrili, že boli v zmätku a v strese z útoku obžalovaného, boli vypočúvaní
opakovane a je teda pochopiteľné, že v detailoch sa môžu v ich výpovediach vyskytnúť rozdielnosti
ohľadneokrajovýchapresamotnýpriebehskutkovéhodejanepodstatnýchokolností.Takétorozdielnosti

sú však justičnou praxou jednoznačne akceptovateľné. Muselo by sa totiž jednať o rozpory zásadné a
týkajúce sa samotného skutku, čo však nie je splnené. Pokiaľ však ide významné rozpory a zvláštnosti
vo výpovediach, tieto sa naopak vyskytujú pri osobách obžalovaného a jeho manželky. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní veľmi zvláštne sformuloval odpoveď na otázku ohľadne útoku na poškodeného,
keď sa vyjadril, že „je veľmi pravdepodobné, že si to na mňa poškodený vymyslel.“ Ako dôvod konania
poškodeného uvádzal, že poškodený požadoval od manželky V. I. službu, ktorú má ona zakázanú

robiť klientom. Jednalo sa o dopisovanie údajov do tlačív na daňovom úrade, čo poškodený pochopil
ako neochotu, zo strany manželky, voči čomu sa poškodený ohradil, následne na manželku začal písať
sťažnosti a slovne sa na ňu ohradil. Naproti tomu V. I. na hlavnom pojednávaní i na výsluchu na polícii
opakovane odmietala akýkoľvek kontakt s osobou poškodeného, tvrdila, že ho vôbec nepozná. Až keď
bola konfrontovaná s tým, že mali byť spolu vo volebnej komisii, pripustila túto možnosť. Vo vzťahu k

útoku sa svedkyňa vyjadrila, že ho vidieť nemohla, nakoľko z miesta, kde sa nachádzala, nie je vidieť
na ulicu. D. výpovede tejto svedkyne, jednak vo vzťahu ku skutku, ale aj k osobe poškodeného Q.,
hodnotí súd ako významne zníženú a motivovanú snahou pomôcť obžalovanému, ktorý je jej manželom.
Pri hodnotení jednotlivých výpovedí súd poukazuje práve na výpovede obžalovaného a jeho manželky,
ktoré vykazujú znaky nevierohodnosti a vnútornej nesúdržnosti. Obhajoba obžalovaného a celkový

postoj k tomu, prečo by si mal poškodený útok vymyslieť (teda akési pracovné nezhody poškodeného
a manželky obžalovaného), vyznievajú nelogicky a navyše ich nepotvrdila ani samotná manželka
obžalovaného. Nedáva zmysel napríklad ani tá skutočnosť, že pokiaľ by si mal poškodený a svedkyňa I.
skutok vymyslieť, určite by neuvádzali, že manželka a dcéra ťahali obžalovaného preč od poškodeného,
nakoľko títo svedkovia by celkom určite nevypovedali v ich prospech, čím by uvádzali svedkov sami

proti sebe. B. námietka obhajcu obžalovaného, že svedkyňa I. je blízkou osobou poškodeného, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Z toho vyplynulo, že poškodený pre svedkyňu na daňovom úrade iba
mal vybaviť nejakú administratívnu záležitosť. Vo vzťahu k námietke, že vierohodnosť poškodeného
značne znižuje skutočnosť, že v konaní tvrdil aj zranenia, ktoré boli znaleckým posudkom posúdené
ako zranenia staršieho dáta nesúvisiace s tvrdeným skutkom, je potrebné uviesť, že v odpovedi č. 9

záverov znaleckého posudku znalec iba uviedol, že k vzniku ochorenia mohlo dôjsť pred napadnutím,
ale i po napadnutí, ale ak aj vzniklo po napadnutí, nejedná sa o súvis s týmto napadnutím. Žiadnym
spôsobom teda nie je dotknutá vierohodnosť poškodeného, znalec iba vylúčil súvis ochorenia s útokom,
čo poškodený samozrejme nemohol, nakoľko je v tejto otázke laik.

Keďže žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli procesné strany vykonať, súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Za nezmenených okolností preto súd rozhodol tak, že obžalovaného C. I. uznal vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, za čo ho odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej

doby v trvaní 1 (jedného) roka podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Súd u obžalovaného vyhodnotil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. to, že pred činom viedol riadny život, pričom súd
u obžalovaného vyhodnotil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., teda v prejednávanej trestnej veci boli na strane obžalovaného poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti v rovnováhe.

O náhrade spôsobenej škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku s tým, že obžalovaný je
povinný nahradiť poškodenému N.. F. Q., bolestné vo výške 400,- €, nakoľko si poškodený nárok na
náhradu škody riadne a včas uplatnil.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bolobžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.