Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/86/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010480
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010480.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného U. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., t. č.
v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
01.04.2022, č. k. 12PP/42/2022-28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.05.2022 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr.
zák.“) zamietol návrh odsúdeného U. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2018, sp. zn. 3T/20/2017.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti

trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu
preukázal polepšenie a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa
druhú materiálnu podmienku.

Okresný súd konštatoval, že v prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený bol doposiaľ
štyrikrát súdne trestaný (krádeže, lúpeže, poškodzovanie cudzej veci,...), pričom z odpisu z registra

trestov vyplýva, že aktuálne odsúdený vykonáva trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 20.02.2018, sp. zn. 3T/20/2017, a to súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 6
rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje
svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú
podľa názoru okresného súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života.

Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho
motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na
jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne predchádzajúce odsúdenia
nemali žiaden vplyv. Odsúdenému už bola daná šanca viesť riadny život, keď už bol z výkonu trestu
odňatia slobody podmienečne prepustený, napriek tomu sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Na
základe správania odsúdeného na slobode mal okresný súd za to, že k právne aprobovanému správaniu

je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže
odsúdeného nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať
všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Okresný súd v tejto súvislosti
poukázal aj na hodnotenie riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na spáchanú
trestnú činnosť mal preto okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie

na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričompodmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo
základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený a uviedol, že okresný súd
nevyhodnotil všetky informácie a podklady správne. Doterajší výkon trestu ho motivoval pracovať
na sebe, eliminovať negatívne stránky jeho osobnosti, zaujať kladnejší postoj k životu a usporiadať
si hodnoty. Ním predložený prísľub práce, ubytovania a poskytnutého zázemia v Prahe nie je len
formalitou. Poukázal na rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného Doktoríka s tým, že jeho

východisková situácia je lepšia. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva
trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2018, sp.
zn. 3T/20/2017. Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v
zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený už splnil vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia

slobody, dňa 16.06.2021.

SúdI.stupňasprávnevyhodnotil,žesprávanieodsúdenéhovovýkonetrestupreukazujejehopolepšenie
tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného,

prihliadolnajehotrestnúminulosť, adospelksprávnemuzáveruotom,žeodsúdenýnedávadostatočné
záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu
so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra
trestov zaznamenané celkom 4 odsúdenia a navyše zo spisového materiálu je zistiteľné, že odsúdený
bol dňa 20.02.2013 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (bola mu určená skúšobná doba 3

roky) a dňa 31.08.2015 spáchal prečin poškodzovania cudzej veci a v dňoch 05.02.2017, 07.02.2017,
09.02.2017, 14.02.2017 a 15.02.2017 (dvakrát v tento deň) spáchal čiastkové útoky pokračovacieho
zločinu krádeže (niektoré aj v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci). Rovnako
treba prihliadnuť aj na samotné konštatovanie riaditeľa ústavu o čiastočnom preukázaní splnenia
podmienoknapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyaústavnavýkontrestuodňatia

slobody, v ktorom odsúdený trest vykonáva.

Odsúdený v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol
na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto ani jeho prísľub práce
a verbalizované poskytnutie zázemia v Českej republike nemôže zmeniť náhľad na splnenie druhej

materiálnej podmienky.

K námietkam odsúdeného ešte treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k

páchaniu trestnej činnosti.Napokon pokiaľ odsúdený poukazuje na iné rozhodnutie súdu, treba uviesť, že sťažnostnému súdu
neprináleží hodnotiť toto rozhodnutie a každé konanie o podmienečnom prepustení má isté špecifiká a
treba posudzovať vždy konkrétne skutočnosti toho ktorého odsúdeného.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy
pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť

predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho
recidívy.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že
svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky (spĺňa
len jednu z nich) a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho návrh o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.