Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910205825
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7910205825.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I dieťaťa rodičov Y.
V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na D. ul. č. XX okres I. zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánkom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a H. O. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na S. ul. č. X v S. zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej

kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu o odvolaní matky aj otca voči rozsudku
Okresného súdu Košice I z 24.10.2012 č.k. 21P 264/2010-272 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal

prispievať na jeho výživu 200 € mesačne matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné
výživné 4.524 € za obdobie od 1.8.2010 do 30.9.2012 povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným
v mesačných splátkach po 100 € až do zaplatenia, styk otca s maloletým neurčil a o trovách konania
účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a výroku o neurčení styku otca s maloletým

podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom zmeniť rozsudok a zaviazať otca
prispievať na výživu maloletého 300 € mesačne od 1.8.2010, určiť dlžné výživné a zakázať styk otca s
maloletým. Konštatovala, že otec zavádzal súd prvého stupňa, ak tvrdil, že vykonáva prácu kamionistu,
pričom dokazovaním sa zistilo, že sa v preskúmavanom období šesťkrát zdržiaval v Thajsku, kde
sa aj v súčasnosti nachádza. Spôsob, akým otec maloletého vypočutím svojich rodičov ako svedkov
vysvetľoval financie svojich pobytov v Thajsku, označila za nehodnoverný, pretože vypočutí svedkovia

si absolútne protirečili najmä v tom, ak matka otca tvrdila, že úspory nemajú a otec otca tvrdil, že majú
našetrenépeniaze,nievšakuloženévbanke.Obidvajatvrdili,žeotcamaloletéhopodporujúzfinančných
prostriedkov firmy, ktorá je v strate, tak ako to nepochybne vyplýva z daňových priznaní. Otec otca
maloletého nevedel odpovedať na otázku súdu, či sa mzda otcovi maloletého ukladá na účet alebo sa
mu posielajú peniaze v hotovosti. Svedok uviedol, že prehľad odpracovaných dní otcom v spoločnosti
zodpovedáreálneodpracovanýmdňomotcom,očompredložísúdudôkaz.Obidvajavypočutísvedkovia

uviedli, že na letenky sa otcovi skladá celá rodina, ale nevedeli povedať, čo otec v Thajsku robí, z čoho
a kde žije, či má úspory. Zhodne uviedli, že mu peniaze do Thajska neposielajú. Matka maloletého v
odvolaní zdôraznila, že v prehľade odpracovaných dní otcom v rodinnej firme X. V. sú ako odpracované
dni otcom označené aj tie, kedy bol preukázateľne v Thajsku. Vyjadrila názor, že ak má otec finančné
prostriedky na opakované a dlhodobé pobyty v Thajsku, pričom oficiálne vykazuje mesačný príjem 320
€, určite má značný zdroj príjmu, preto je v jeho možnostiach prispievať na výživu mal. Y.ou žiadaných

300 €. Uviedla, že otec maloletého bezplatne previedol svoj obchodný podiel na svoju matku, čo iba
dokazuje úvahu o jeho podstatne vyššom príjme. Žiadala zakázať styk otca s maloletým so zreteľom najeho brutálne a násilné chovanie, ktoré nepochybne vyplýva aj zo začatého trestného stíhania voči nemu
evidovanému na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 7T 86/2011. Zdôraznila, že maloletý bol opakovane
svedkom násilného sa chovania otca voči nej. Vytkla konajúcemu súdu, že sa dopustil procesného

pochybenia, ak jej návrh na zákaz styku nezamietol a tiež nerozhodol o návrhu otca na striedavú osobnú
starostlivosť rodičov o maloletého. Vyjadrila absolútny nesúhlas so zverením maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a v tejto súvislosti uviedla, že otec s maloletým nekomunikuje vyše dvoch
rokov, počas ktorých ho maloletý nevidel, najmä preto, že sa otec dlhodobo zdržiava v Thajsku.

Vočirozsudkusúduprvéhostupňapodalodvolanieajotecmaloletéhozdôvodovuvedenýchv205ods.2
písm.b/,c/,d/af/O.s.p.akonštatoval,žesrozhodnutímsúduprvéhostupňavcelomrozsahunesúhlasía
žiada, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vytkol konajúcemu
súdu, že jeho styk s maloletým neupravil a o jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti nerozhodol. Rovnako mu vytkol, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa kritériá uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p., pretože v ňom konajúci súd rozhodnutie o styku odôvodnil iba tým, že styk by bol

nerealizovateľný, pretože sa on dlhodobo nachádza v zahraničí. Vyjadril absolútny nesúhlas s tvrdením
matky a konštatovaním v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že sa o maloletého nezaujíma, a v tejto
súvislosti uviedol, že sa so synom nekontaktoval iba preto, aby si neprivodil ďalšie problémy, ktoré mu
matka maloletého spôsobuje. Konštatoval, že nemá ani predstavu, na základe akých dôkazov dospel
konajúci súd k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého 200 €

a v tejto súvislosti uviedol, že v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého je iba
minimálne zákonné výživné, t.j. 30 % zo sumy životného minima, napriek tomu, je ochotný prispievať na
jeho výživu 50 € mesačne, tak ako prispieva na ďalšie svoje dve deti K. a W.. V odvolaní tiež uviedol, že
prácu vodiča kamiónovej prepravy s príjmom 320 € v rodinnej firme X. V. s.r.o. musel skončiť, pretože
potreboval 7.000 € na advokáta, a keďže spoločnosť má nulový zisk, odplatným prevodom obchodného

podielu na svoju matky by aj tak nič nezískal. Zdôraznil, že v období od 19.3.2010 do 21.7.2010 maloletý
býval s ním a matka na jeho výživu ničím neprispievala a on od nej výživné nežiadal. Vyjadril názor,
že matka žiada vysoké výživné preto, aby si z neho mohla uspokojovať svoje vlastné životné potreby.
Tiež uviedol, že v súčasnosti sa zdržiava zo zdravotných dôvodov v Thajsku, pretože je vážne chorý
a tento pobyt mu hradí jeho rodina, najmä rodičia. V Thajsku žije veľmi skromne, iba v jednej izbe a

náklady na život nemá vysoké. Po úhrade vyživovacích povinností voči mal. Y., K. a W. mu ostane na
osobnú potrebu 20 € na mesiac. Vyjadril nesúhlas aj s dlžným výživným a v tejto súvislosti konštatoval,
že jeho dieťa finančne núdzou nikdy netrpelo. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť
a maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, od 1.8.2010 určiť jeho vyživovaciu
povinnosť voči maloletému v rozsahu 50 € mesačne, vo zvyšnej časti návrh matky zamietnuť alebo

alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na nezáujem otca o dieťa a uviedla, že otec ani
prostredníctvom svojich rodičov o maloletého od roku 2010 neprejavil záujem, preto jeho návrh na
striedavú osobnú starostlivosť je v rozpore so záujmom maloletého. Vyjadrila vážne obavy, že v prípade

akejkoľvek úpravy styku otca s maloletým by otec vzal maloletého do Thajska a ona by ho už nikdy
nevidela. Zdôraznila, že skutky, z ktorých spáchania voči nej je otec obžalovaný, sú tak brutálne, že
nemôže od nej nikto spravodlivo žiadať, aby s otcom maloletého komunikovala na úrovni, ktorú si
vyžaduje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V súvislosti s určením
výživného pre maloletého uviedla, že vypočutí svedkovia v konaní, rodičia otca maloletého, pred súdom

uviedli, že pobyty otca v Thajsku financujú oni z prostriedkov firmy, ktorá podľa zistenia súdu nimi
nedisponuje. Vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na tvrdenia vypočutého starého otca maloletého
pred súdom prvého stupňa, ktorý v účastníckej výpovedi uviedol, že 7.000 € vyplatených otcovi ako
protihodnotu obchodného podielu použil otec v trestnom konaní ako kauciu. V tejto súvislosti vyjadrila
názor, že rodina si predmetný obchodný podiel ocenila na 7.000 € a nie je možné akceptovať, že túto

sumu otec použil na zmiernenie dôsledkov ním páchanej násilnej trestnej činnosti. Námietky otca voči
konajúcemu súdu, že nezisťoval jeho životné náklady v Thajsku, označila za neopodstatnené a uviedla,
že otec na objasnenie svojich životných nákladov nevyvinul žiadnu snahu, najmä tým, že sa pojednávaní
nezúčastňoval. Vypočutí svedkovia súdom prvého stupňa nevedeli uviesť žiadne relevantné skutočnosti
o jeho spôsobe života a nákladoch v Thajsku. Aj vo vyjadrení k odvolaniu otca rovnako ako vo svojom

odvolaní spôsob financovania života otca v Thajsku označila za nehodnoverný a znova poukázala na
protirečivé výpovede vypočutých svedkov o týchto skutočnostiach. Opäť zdôraznila, že príjem otca musí
byť podstatne vyšší ako 320 € so zreteľom na jeho spôsob života a preto je v jeho schopnostiach a
možnostiach prispievať na výživu maloletého ňou žiadaných 300 € mesačne. Odvolanie otca označilav celom rozsahu za neopodstatnené a k vyjadreniu pripojila obžalobu Okresnej prokuratúry Košice I
podanú na otca a evidovanú pod sp.zn. 7T 86/2011 na Okresnom súde Košice I.

Okresná prokurátorka k odvolaniam rodičov uviedla, že k vyživovacej povinnosti otca sa nebude
vyjadrovať, pretože zmyslom využitia oprávnenia prokurátora vstúpiť do už začatého konania vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti nie je otázka výživného, ale otázka, komu bude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti a ako bude upravený styk dieťaťa s druhým rodičom. Vyjadrila názor, že súd
prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak neupravil styk otca s maloletým, pretože otec žiadal upraviť styk

s maloletým a neskôr žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s
čím matka maloletého nesúhlasila a žiadala styk otca s maloletým pre jeho násilnícku povahu zakázať.
Okresná prokurátorka konštatovala, že bolo povinnosťou okresného súdu upraviť styk otca s dieťaťom
alebo ho zakázať, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, styk otca s dieťaťom nemôže
byť ponechaný na dohodu rodičov, ktorá je vylúčená v dôsledku dlhodobo pretrvávajúcich absolútne
narušených vzťahov medzi nimi. V závere uviedla, že skutočnosť, že otec sa dlhodobo zdržiava v

zahraničí nevylučuje úpravu styku dieťaťa s ním, ak je to v záujme maloletého. V tejto súvislosti vyjadrila
názor, že je právom otca a nie jeho povinnosťou stretávať sa s dieťaťom, a preto, ak sa otec nebude
zdržiavať na území SR, toto právo nebude realizovať. Navrhla odvolaciemu súdu výrok, ktorým konajúci
súd prvého stupňa styk otca s maloletým neurčil zrušiť a vrátiť v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Kolíny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Odvolací súd na základe takto podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu
procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej

súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné

hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné
právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje

dôvody, ktorým sa nedá rozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť,
či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto
postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa
§ 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., pretože nezistil všetky
okolnostivýznamnéprerozhodnutieonávrhunaurčenievýživného,najmäriadnenezistil,ajkeďvypočul

svedkov, príjem otca maloletého, ktorý tvorí jedno zo základných kritérií určenia rozsahu výživného.
Vykonaným dokazovaním predovšetkým nezistil reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca, rovnako
nezistil jeho majetkové pomery a v tejto súvislosti tiež zdroj jeho financovania opakovaných pobytov
v Thajsku. Aj keď vypočul rodičov otca maloletého, neodstránil rozpory v ich svedeckých výpovediach
a s týmito sa ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 nevysporiadal. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je nezistiteľné, z akých dôkazov a na základe akých úvah dospel

k záveru, že výživné 200 € je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca po zistení, že
jediný preukázateľný zdroj jeho príjmu je 320 € mesačne vyplácaných mu rodinnou firmou. Konajúci súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akou úvahou sa riadil, ak určil výživné rovnajúce sa
takmer príjmu otca. Rovnako sa nezaoberal zdravotným stavom otca a v tejto súvislosti s jeho životnými
nákladmi. Ak dospel k záveru, že životný štýl otca, ktorý nešpecifikoval, ani riadne nepreveril, dovoľuje

určiť výživné v určenom rozsahu, rozhodnutie mal náležite, zrozumiteľne odôvodniť. Výsluchy svedkov
vykonal nekoncepčne, bez cieleného zamerania zistiť skutkový stav veci a o výživnom rozhodol na
hypotetickom podklade, pretože rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca v rozsahu 200 € mesačne
nemá poklad v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Odvolací súd konštatuje, že súdy sú podľa § 132 O.s.p.
povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej

veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberajú
vôbec alebo sa s nimi vysporiadajú nedostatočným spôsobom, resp. nezistia všetky dôležité okolnosti,
ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, má to za následok vadu konania premietajúcu sa ako
zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces a do práva na súdnu ochranu. Konajúci súd
sa dopustil pochybenia, ak neupravil styk otca s maloletým napriek nepochybnému zisteniu, že vzťahy

medzirodičmisúabsolútnenarušenéadohodaostykuotcasmaloletýmjeabsolútnevylúčená.Odvolací
súd dodáva, že súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi
pretrvávajú negatívne emócie ohrozujúce realizáciu styku. V tomto prípade eskalácia napätia medzi
rodičmi a následná sťažená situácia maloletého dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky
štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava stretávania

eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Úprava
styku poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému dieťa nie je
zverené. Ak súd neupraví styk otca s dieťaťom napriek zisteniu, že dohodu medzi rodičmi o tejto otázke
jemožnoočakávaťlensveľkýmiťažkosťami,takakojetovtomtoprípade,nesplnísipovinnosť,ktoréSR
vyplývajú práve z ochrany rodičovstva a rodiny. Na základe uvedených úvah má súd takúto povinnosť

aj v prípade, ak zistí, že rodič domáhajúci sa úpravy styku s dieťaťom sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom okresnej prokuratúry uvedeným vo vyjadrení
k odvolaniam, že je právom a nie povinnosťou otca stretávať sa s maloletým dieťaťom. Na takomto
závereničnemeníaniodvolacianámietkamatky,žeotecsmaloletýmuždvarokynekomunikuje,pretože
konajúci súd je povinný po riadnom zistení skutkového stavu veci rozhodnúť o rozsahu a frekvencii styku

zohľadňujúc aj takúto námietku matky maloletého dieťaťa, ak sa preukáže. Absolútne nepreskúmateľné
je odôvodnenie napadnutého rozsudku pre absenciu dôvodov v súvislosti s návrhom otca na zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o ktorom konajúci súd prvého stupňa vôbec
nerozhodol bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Pre rozhodnutie o tomto návrhu otca nevykonal žiadne
dokazovanie. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods.

1 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v
naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §
221 ods. 1 písm.a/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na
zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhoch rodičov a preto nemožno ani
zistiť, či vec správne právne posúdil. Po vrátení spisu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať

dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, zistiť, aké sú príjmové pomery matky, otca, rovnako aj ich
majetkové pomery, dôsledne sa vysporiadať so životným štýlom otca v súvislosti s jeho schopnosťou
prispievať na výživu maloletého, zaujať stanovisko k jeho životnému štýlu v Thajsku a jeho nákladom,
vyporiadať sa s tvrdeniami matky maloletého o podstatne vyššom zdroji príjmu otca, ako ho on deklaruje,zaoberať sa tiež zdravotným stavom otca a s ním súvisiacimi nákladmi, nepochybne zistiť skutkový
stav potrebný pre rozhodnutie o návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým a návrhu na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak,

aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny, aby z neho bolo zrejmé,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.