Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910205825
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7910205825.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého Y. V. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyvKošiciachdieťaťarodičovY.V.nar.XX.X.XXXXbývajúcehonaD.ul.č.XXvQ.priI.zastúpeného
advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a H. O. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na S. ul. č. X v S. zastúpenej advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom
na Štúrovej ul. č. 20 vKošiciach za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti rozsudku

Okresného súdu Košice I z 10.3.2015 č.k. 21P/264/2010-428 takto rozhodol:

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletým tak, že zakazuje styk otca s
maloletým RN. nar. X.X.XXXX.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia
vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na jeho výživu 50 eur mesačne , ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

dopredu matke od 28.1.2011. Dlžné výživné 1.097,10 eur za obdobie od 28.1.2011 do 28.2.2015 mu
povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. O styku otca s maloletým
rozhodol tak, že ho zakázal do 31.12.2016 a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na ich náhradu.

Proti výrokom o výživnom, dlžnom výživnom a zákaze styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote
odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého 300 eur mesačne od 1.8.2010, určí
dlžné výživné a zakáže styk otca s maloletým bez obmedzenia. Poukázala na to, že otec trávi niekoľko
mesiacov v roku v Thajsku, počas ktorých nepracuje. Jeho tvrdenia ohľadom toho, že tieto pobyty mu
zabezpečujú rodičia označila za nepravdivé, nakoľko výpovede jeho rodičov ohľadom týchto skutočností
si odporujú, sú nelogické a z tohto dôvodu nedôveryhodné. Vyslovila presvedčenie, že otcov príjem je
vyšší ako ním uvádzaných 320 eur mesačne, keď si môže dovoliť takýto spôsob života. K rozhodnutiu
o zákaze styku uviedla, že so zákazom súhlasí, nesúhlasí však s jeho časovým obmedzením do

31.12.2016. Konštatovala, že takéto rozhodnutie nezodpovedá hmotnému ani procesnému občianskeho
právu.Proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že dlžné výživné 347,10 eur za obdobie od 28.1.2011 do
28.2.2015 mu povolí splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. Konštatoval,

že konajúci súd nesprávne vypočítal dlžné výživné pretože nevedel, že matke zaplatil na jej účet 450 eur
16.8.2013 a 300 eur 29.8.2013. Dodal, že uvedené skutočnosti súdu neoznámil z dôvodu, že nevedel
o skončení pojednávania, pretože sa v tom čase nachádzal v Thajsku.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca potvrdila zaplatenie ním uvedených platieb.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam otca a matky uviedol, že naďalej trvá na svojich
vyjadreniach.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru matka v odvolaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci, preto navrhol rozsudok v napadnutých

výrokoch o výživnom a zákaze styku potvrdiť ako vecne správne.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení k odvolaniam rodičov uviedol, že sa stotožňuje
s právnym názorom matky ohľadom zákazu styku otca s maloletým. Konštatoval, že rozhodnutie o
časovom obmedzení zákazu styku nie je v súlade s platnou právnou úpravou a nezodpovedá záujmu

maloletého. Dodal, že konajúci súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto nie je zrejmé, na
základe akých skutočností dospel k takémuto záveru. Poukázal na závery znaleckého posudku PhDr.
I. F. z 29.9.2014 por. č. 18/2014 a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zákaze styku tak, že styk otca s maloletým zakáže bez časového obmedzenia.

Výrok o výchove maloletého rozsudku súdu prvého stupňa nebol odvolaním napadnutý, preto podľa §
206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností ohľadom zákazu styku dospel k záveru,
že v tomto konaní boli splnené zákonné predpoklady na zákaz styku otca s maloletým. Konštatuje, že
zo zisteného skutkové stavu a vykonaného dokazovania vyplýva, že je v záujme maloletého, aby bol
styk otca s maloletým zakázaný, pretože prebieha trestné konanie v dôsledku agresívneho správania

otca k matke, ktorého mal byť svedkom aj maloletý a za súčasného napätého stavu by nebolo v záujme
maloletého, aby sa s otcom stretával. Odvolací súd je toho názoru, že obnova styku otca s maloletým
pripadá do úvahy až po skončení všetkých súdnych sporov medzi rodičmi a upokojení situácie medzi
nimi po dôkladnom posúdení a zvážení zmeny okolností, ktorá nastala po vyriešení všetkých sporov s
dostatočným časovým priestorom na adaptáciu a ustálenie výchovného prostredia a podmienok pre rast

avývojmaloletého.Konštatuje,žerozhodnutiesúduprvéhostupňa,ktorýmčasovoobmedzilzákazstyku
otca s maloletým nezodpovedá účelu zákazu ani záujmu maloletého, pretože obnova stretnutí s otcom
si vyžaduje vykonanie nového dokazovania a zisťovania skutkového stavu. Skončením zákazu styku
uplynutím času by nastala právna neistota, pretože by styk otca s maloletým nebol upravený vôbec, v
dôsledku čoho by znovu mohlo dôjsť ku konfliktom medzi rodičmi, neistote a straty zázemia maloletého

v dôsledku čoho by sa znovu narušilo jeho výchovné prostredie, čo by malo výrazný negatívny vplyv na
jeho rast a vývoj. Poukazuje na to, že otec sa proti výroku a zákaze styku neodvolal, a v prípade, ak
bude mať záujem stretávať sa s maloletým v budúcnosti, môže podať návrh na obnovu styku. Z týchto
dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej výroku o zákaze styku podľa ust. § 220 O.s.p. tak,
že styk otca s maloletým zakázal.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré

zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí

vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel

k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-om 157 ods. 2
dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a vôbec neuviedol akými úvahami sa pri

rozhodovaní riadil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné
a nezrozumiteľné, pretože konajúci súd vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah a pri
odôvodnení ani len nenaznačil, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, len popísal zistený skutkový stav.
Odvolací súd zdôrazňuje , že súd je v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení uviesť, ktoré
skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom ustanoveným

spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil
schopnosti a možnosti otca z hľadiska princípu potencionality, pretože princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity, ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že otec prevažnú
časť roka trávi v Thajsku, počas ktorej nepracuje, riadne a zákonne nezisťoval z akých prostriedkov sitieto pobyty zabezpečuje a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že mu na nich prispievajú jeho
rodičia bez toho, aby preskúmal ich pomery a vyhodnotil, či je to v ich schopnostiach a mažnostiach.
Taktiež žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôveryhodnosť príjmu otca s prihliadnutím na skutočnosť, že

pracuje v spoločnosti, ktorá patrí jeho bratovi. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď určil výživné
len s prihliadnutím na zistené pomery otca bez toho, aby tieto skutočnosti vyhodnotil vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého. Konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je zhrnutím všeobecných konštatovaní, v ktorom absolútne absentujú zákonné požiadavky na riadne
a zákonné odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa ust. § 157 ods.2 O.s.p. Konajúci súd len zhrnul

zistený skutkový stav bez toho, aby zistené skutočnosti posúdil a vyhodnotil. Z týchto dôvodov odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne posúdiť schopnosti

a možnosti otca v zmysle princípu potencionality, vyhodnotiť životnú úroveň otca vzhľadom na jeho
spôsob života, časté a dlhodobé pobyty v zahraničí. Posúdiť výpovede svedkov a vo vzájomnej
súvislosti rozhodnúť o ich dôveryhodnosti. Vykonať dôkladné dokazovanie ohľadom odôvodneným
potrieb maloletého, a na základe zisteného skutkové stavu opäť vo veci rozhodnúť tak, aby určené
výživné zodpovedalo zákonným požiadavkám Zákona o rodine. Na základe zistených skutočností určiť

dlžné výživné a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.