Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. júl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213257
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213257.14

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcov: 1. Ing. A.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., štátny občan SR, 2. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H.
1, D., štátny občan SR, obidvaja zastúpení Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s.r.o., IČO:
45235929, Česká ul. 7, Bratislava, proti žalovanej: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., štátny
občanSR,zastúpenáJUDr.VojtechKubal,advokát,Vajnorská8/A,Bratislava,ozrušenieavyporiadanie

podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Dúbravka, obec Bratislava, m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV, a to parc.
reg. ,,C“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. 2835.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade každému v 1 sa prikazuje novovytvorená
nehnuteľnosť a to parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1263 m2 podľa geometrického plánu č.

ZP5-914980/2015, úradne overeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015
pod č. reg. G1 - 2514/2015.
Do podielového spoluvlastníctva žalovanej sa prikazuje novovytvorená nehnuteľnosť a to parc. č. 1657/5
záhradaovýmere631m2podľageometrickéhoplánuč.ZP5-914980/2015,úradneoverenýmOkresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. G1 - 2514/2015.

Geometrický plán č. ZP5-914980/2015 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 06.09.2012 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti označenej vo výroku tohto rozsudku. Do podielového spoluvlastníctva
žalobcov, každému v podiele 1 navrhli prikázať novovytvorenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX s výmerou
1263 m2 vyznačenú príslušnými bodmi na geometrickom pláne rozdelenia pozemku parc. č. XXXX,

vyhotovenom Z. Ing. N. H., F. XXX, Bratislava, IČO: XXXXXXXX dňa 17.05.2012 pod č. 15/2012
schválenýmSprávoukatastraprehl.m.SRBratislavupodč.1004/2012dňa23.05.2012.Dopodielového
spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade (v čase podania žaloby -C. S.) navrhli prikázať novovytvorenú
nehnuteľnosť parc. č. XXXX s výmerou 631 m2 v podiele 1, vyznačená príslušnými bodmi na vyššie
uvedenom geometrickom pláne. Do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 2. rade (v čase podania
žaloby K. S.) navrhli prikázať novovytvorenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX s výmerou 631 m2 v podiele

3/4, vyznačená príslušnými bodmi na vyššie uvedenom geometrickom pláne. Žalovaných žiadali
zaviazať na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti -
parc. č. XXXX a to žalobca v 1. rade v podiele 4/12, žalobca v 2. rade v podiele 4/12, žalovaný v 1. rade v
podiele 1/12 a žalovaný v 2. rade v podiele 3/12. Žalobcovia svoje vlastnícke podiely nadobudli kúpou od
svojejmatkyC.S..Žalovanív1.a2.radenadobudlisvojespoluvlastníckepodielynazákladededičského

rozhodnutia(pobratovižalobcovv1.a2.rade).Žalobcoviavžalobeďalejuviedli,ženapriekichblízkemu
rodinnému vzťahu medzi pretrvávajú dlhodobé rozpory, ktoré by v budúcnosti znemožňovali riadneužívanie predmetnej nehnuteľnosti. Za účelom plnohodnotného užívania predmetnej nehnuteľnosti
žalobcovia zabezpečili vypracovanie geometrického plánu, ktorým došlo k rozdeleniu pozemku parc.
č. XXXX na dve samostatné parcely a to, pozemok parc. č. XXXX - záhrada o výmere 1263 m2 a

pozemok parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 631 m2. Novovytvorená parcela č. XXXX by mala byť
podielovým spoluvlastníctvom žalobcov v 1. a 2. rade, každého v podiele 1 a novovytvorená parc. č.
XXXX/X by mala byť podielovým spoluvlastníctvom žalovaných v 1. rade v podiele 1 a žalovaného v
2. rade v podiele 3. Žalovaní v 1. a 2. rade na ich písomné výzvy mimosúdne vyriešenie predmetnej
veci nereagovali. Žalobcovia pripojeným geometrickým plánom preukazujú, že predmetný pozemok je

možné reálne rozdeliť na dve parcely so samostatným prístupom, pričom u všetkých účastníkov bude
dodržaný rozsah ich doterajších spoluvlastníckych podielov.
3. Podaním zo dňa 16.05.2013 žalobcovia súdu oznámili, že darovacou zmluvou zo dňa 26.02.2013
pôvodne žalovaný v 2. rade (K. S.) previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti
- 3/12 na svoju matku W. S.ovú, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 10, Bratislava. Ďalej súdu oznámili, že
pôvodne žalovaný v 1. rade C. S. dňa 18.11.2012 zomrel. Na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného

notárkou Janou Kovesiovou zo dňa 26.03.2013 pod č.k. 4D/17/2012-22, Dnot 44/2012 v dedičskej veci
po neb. C.ovi S.ovi, zomr. 18.11.2012 sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1 k celku stala
W. S.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 10, Bratislava.
4. Uznesením zo dňa 01.08.2013 súd nepripustil, aby do konania na strane žalovaných namiesto
pôvodného žalovaného v 1. rade C. S. vstúpila W. S.ová a súčasne súd pripustil, aby do konania na

strane žalovaných namiesto žalovaného v 2. rade K. S. vstúpila W. S.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
10, Bratislava.
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že spor považuje za predčasný a riešiteľný mimosúdnou
dohodou.Uviedli,žekorešpondencia,ktorúsažalobcoviapokúšalidoručiťžalovanýmnebolazichstrany
prevzatá z objektívnych dôvodov, keď C. S. bol vážne chorý, zrejme v tom čase aj hospitalizovaný,

preto si zásielku neprevzala a pôvodne žalovaný v 2. rade mal v čase doručovania písomností adresu
a býval na W. u. 10 v Bratislave, alebo na D. 32 v I., teda nebýval na Q. ulici. Žalovaná ďalej uviedla,
že aj ona má záujem na zrušení spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej rozdelením. S návrhom
žalobcov na rozdelenie však nemôže súhlasiť a to z dôvodu, že ak by bol pozemok rozdelený tak,
ako to navrhujú, teda, že jej pripadne do vlastníctva novovytvorená parc. č. XXXX/X, tak by nemala

k svojmu pozemku prístup. Totiž, k pozemku parc. č.XXXX je prístup cez parc. č. XXXX, na ktorú síce
nie je založený LV, ale je užívaná ako prístupová cesta. Táto komunikačná parcela však končí pod
navrhovanou hranicou novovytvorenej parcely č. XXXX/X, ktorú žalobcovia navrhujú prikázať do jej
vlastníctva. Teda, ona by na svoj pozemok nemala zabezpečený prístup. Preto navrhla, aby bol sporný
pozemok rozdelený tak, aby do jej vlastníctva pripadla novovytvorená parcela v dolnej časti pozemku.

Tým sa dosiahne to, že obe sporové strany budú mať zabezpečený prístup na svoje pozemky. Ona
cez parcelu M. a žalobcovia cez parcely XXXX, ale aj cez parc. XXXX/X a XXXX, ktoré susedia so
spornou parcelou, ktorá je predmetom delenia a ktoré vlastní žalobca v 1. rade v 1/1. Preto navrhla, aby v
prípade súhlasu žalobcov s takouto deľbou pôvodnej parcely č. XXXX, aby sa z ekonomických dôvodov
neotváralo pojednávanie a aby dali spoločne vyhotoviť nový geometrický plán, ktorý by zodpovedal jej

návrhu a následne aby vec vysporiadali zmluvne.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z LV č. B., Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č.k. 3D/182/2011-46 zo dňa 09.01.2012, územnoplánovacou informáciou
zo dňa 20.07.2011, Osvedčením o dedičstve vydaného notárom JUDr. S. J. dňa 26.03.2013 pod sp. zn.
4D/17/2012-22, výpismi z LV č. XXXX,, čestným prehlásením I.zo dňa 27.03.2014, listom XX.XX.XXXX,

zo dňa 25.03.2015, fotodokumentáciou, čestným vyhlásením žalobcu v 1. rade zo dňa 13.06.2016,
čestným vyhlásením žalobcu v 1. a 2. rade zo dňa 13.06.2016, čestným vyhlásením žalobcu v 2. rade
a jeho manželky zo dňa 13.06.2016, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu a zistil
tento skutkový stav:
7. Zo súhlasných výpovedí strán sporu súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave a to pozemku parc. č. KN-C XXXX o výmere XXXX
o výmere 1894 m2 zapísanej na LV č. B. k.ú. Dúbravka. Vlastnícky podiel žalobcov na predmetnej
nehnuteľnosti je 8/12 a podiel žalovanej je 4/12.
8. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že parc. č. M. je v KN vedená ako cestná
miestna účelová komunikácia, parc. č. 1657/2 je v KN vedená ako záhrada. Dnes nemá vlastníka, ale

zajtra obrazne povedané mať môže, a čo potom. Navrhuje preto, aby žalovaná mala prístup k svojej
parcele cez parc. M. a žalovaní cez parc. č. XXXX, ale aj cez XXXX/X a XXXX.
9. Žalobca v 1. rade vypovedal, že od roku 1956, kedy ich matka predmetnú záhradu kúpila, tam pôvodní
žalovaní boli minimálne. Žalobcovia sa celý život starali o ich matku a aj o predmetný pozemok. Nevidížiadny racionálny dôvod pre to, aby im bola prikázaná horná časť predmetnej parcely a nie práve dolná.
Žalovaná je jedna z najväčších podvodníčok na Slovensku, ktorá bola odsúdená za podvody. Je to
osoba, ktorá opatruje starých ľudí, ktorí na ňu potom za kofolu, alebo čokoládu prepisujú majetky. Chcú

s bratom dolnú časť sporného pozemku, ktorý im prirástol k srdcu. Uviedol tiež, že nebohý brat C.
(pôvodne žalovaný v 1. rade) dokopal ich matku na záhradu, pôvodne žalovaný v 2. rade sa na to
pozeral. Pôvodne žalovaný v 2. rade je gej, chce sa mu zvracať, keď sa naňho len pozerá. Uviedol, že
jeho matka má 87 rokov. S bratom - žalobcom v 2. rade sa o ňu celodenne starajú. Jeden krát do týždňa
ju na vozíku privezú práve do tej dolnej časti pozemku, aby si tam oddýchla a pookriala. Do hornej časti

pozemku by ju ani nevytlačili.
10. Právny zástupca žalobcov poukazoval na LV č. 392 a skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností a to,
parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX je žalobca v 1. rade v celosti. Nehnuteľnosť vedená na parc. č.
XXXX/X je vedená na LV č. D. na žalobcu v 2. rade s manželkou ako BSM. Žalobcovia považujú za úplne
prirodzené, že novovytvorená parcela č. XXXX, im bude súdom prikázaná do vlastníctva vzhľadom k
susedstvu a nadväznosti na nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu v 2. rade. Žalobcovia sa o

predmetnú parcelu starali v minulosti a rovnako v súčasnosti. A to nielen o spodnú, ale aj o hornú časť,
kde udržiavajú zeleň, strihajú stromy, tak, aby záhrada nerušila ostatné okolité kultivované prostredie.
Žalovaná, ani jej nebohý muž, kým žil, na spornú parcelu desiatky rokov nechodili, nestarali sa oň.
Súd musí prihliadnuť na osobný vzťah k týmto pozemkom, starostlivosť o ne, ako aj polohu sporného
pozemku v súvislosti s vlastníctvom žalobcu v 2. rade.

11. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že žalovaná nebola právoplatne odsúdená.
Práve prebieha konanie o jej odškodnenie za nezákonnú väzbu. Uviedol, že je faktom, že sporný
pozemok je reálne deliteľný, pre žalovanú však prichádza do úvahy len dolná časť pozemku, pretože k
hornej časti tak, ako to navrhujú žalobcovia by sa proste nedostala. Predmetný pozemok je stavebná
parcela a je žiaduce, aby jeho rozdelením vznikli dva účelné stavebné pozemky. K pozemku XXXX/X

by sa žalovaná nedostala, pretože tam nevedie komunikácia. Návrh žalovanej rozdeliť sporný pozemok
a jej prikázať do vlastníctva jeho dolnú časť zodpovedá účelnosti využitia pozemkov na ktorú súd má
prihliadať. Iná alternatíva je pre žalovanú neprijateľná. Za predpokladu, že by súd prikázal do vlastníctva
žalovanej dolnú časť pozemku, bol by prístup na obidva pozemky zabezpečený verejnou komunikáciou.
12. Právny zástupca žalobcov poukazoval na skutočnosť, že od doby, kedy právny zástupca žalovanej

vyhotovoval písomné vyjadrenie k predmetnej žalobe došlo v katastri nehnuteľností k určitým zmenám.
Prístupová komunikácia od parcely M./1 až po parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve súkromných osôb, ktoré
si prístupovú komunikáciu k svojim rodinným domom a záhradám vybudovali prevažne svojpomocne.
Nemožno požadovať od žalobcov, aby žalovanej zabezpečili vybudovanie asfaltovej cesty k pozemku,
ktorý navrhujú prikázať do jej vlastníctva (horná časť spornej parcely). Takéto investície si musí

zabezpečiťkaždýzvlastníkovnasvojenáklady.Uviedol,žepodľaúzemnoplánovacejinformácievydanej
Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka, sú všetky dotknuté parcely vedené ako záhrady. Považoval tiež
za zbytočné vyhotovovanie ďalšieho geometrického plánu. Akcentoval, že k pozemku - parc. č. XXXX/
X je zabezpečený prístup pre žalovanú cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve viacerých fyzických osôb,
13. Právny zástupca žalovanej tiež uviedol, že s poukazom na výpovede žalobcov a rôzne nedôvodné

invektívy zo strany žalobcov na adresu žalovanej nemôže aj on už neuviesť, že vlastný otec oboch
žalobcov vydedil z dôvodu násilia voči nemu a preto bol ich dedičský podiel krátený. Ich otca
doopatrovala práve žalovaná s manželom.
14. Žalobca v 2. rade vypovedal, že žalovanú nevidel cca 35 rokov a takú dlhú dobu nebola ani v
predmetnej záhrade. z médií sa dozvedel, že žalovaná patrí medzi najväčšie podvodníčky, pokiaľ ide o

okrádanie cudzích ľudí. Je preňho absolútne nepredstaviteľné, že by bývala v jeho blízkosti. Žalovanej
muž so synom napadli ich matku na záhrade a ju dokrvavili.
15. Žalovaná vypovedala, že obidvoch žalobcov pozná od mlada. Obidvaja mali psychické problémy,
chodili k psychiatrovi. Dolnú časť sporného pozemku chce len z toho dôvodu, že k hornej časti by nemala
prístup a je presvedčená aj o tom, že žalobcovia by jej k prístupu k hornej časti pozemku bránili. Tiež

uviedla, že jeden zo žalobcov staval dom, druhý chodil do školy a bol to práve jej manžel, ktorý sa na
predmetnejzáhradenarobil.Otcažalobcovspolusmanželomdoopatrovali.Staralisaoňhocca5-6rokov
pred jeho smrťou. Je faktom, že odkedy sa rodina rozhádala, cca 30 rokov na ten pozemok nechodili.
16. Znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvia geodézia Ing. N. C. č. 5/2015 zo dňa 12.12.2015
na otázky súdu odpovedal, že výsledkom a riešením zadanej úlohy je vypracovaný a úradne overený

geometrický plán č. ZP5-914980/2015 overený Okresným úradom, katastrálnym odborom pod č. reg.
G1-2514/2015 dňa 25.11.2015 je obsahom samostatných príloh a Príloh č. 6.2.1., 6.2.2. Znalec v
posudku ďalej uviedol, že v zmysle zachovania účelnosti a hospodárnosti znaleckého dokazovania
konštatuje, že GP uvedený v 2.1 Príloha č. 4.1., 4.2 je vypracovaný v súlade s bodom č. 2), a tedavyhotovenie rovnakého GP by bolo neúčelné. Tento GP bol overený rovnako, ako aj ním vytvorená
stabilizáciahranicedeľbyvteréneajemožnéhopoužiťakopodkladkrozhodnutiusúduakoalternatívnej
deľby podľa tohto bodu.

17. Žalobcovia k znaleckému posudku znalca Ing. P. C. uviedli, že poukazujú na znalecký posudok,
ktorý spolu so žalobou predložili súdu, kde znalec na časť úlohy uloženej znalcovi už pred tromi rokmi
odpovedal. Stotožnili sa s inými zisteniami znalca, kde uviedol, že možnosti prístupu k pozemkom
pri akejkoľvek ich deľbe budú riešiteľné len na základe dohody s vlastníkmi pozemkov, cez ktoré je
využívaný prístup k záhradám.

18.ŽalovanávovyjadreníkznaleckémuposudkuIng.P.C.uviedla,žezoznaleckéhoposudkujezrejmé,
že jediným možným riešením rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je predmetom
sporu je alternatíva č.1, teda, že jej bude prikázaná do vlastníctva novovzniknutá parcela č. XXXX/X v
zmysle Geometrického plánu vyhotoveného Ing. N. C. dňa 05.11.2015, prílohy č. 5 znaleckého posudku.
Svoj právny názor odôvodňuje tak, že pri rozdelení pozemku podľa alternatívy č. 2, by nemala na svoj
pozemok žiadny prístup, nakoľko parcely č. XXXX/X, 2209/3 a 2209/2 sú vo vlastníctve tretích osôb,

ktoré by nemuseli strpieť jej prechod cez ne. Jedná sa o parc. č. M. - t.č. LV nezaložený, 2209/3,
t.č. LV nezaložený a parc. č. 2209/2, čo je vedená ako parcela reg. ,,E“ evidované na mape určeného
operátu ako záhrada vo výmere 35 m2 s identifikovanými vlastníkmi. Ďalej uviedla, že žalobcovia budú
mať prístup na svoju parcelu cez parc. č. 2207/XXX, 2209/104, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu v 2. rade resp. v jeho výlučnom vlastníctve a v úseku, od kde končí parcela 2209/104 by bolo

zriadené vecným bremenom právo pešieho prístupu pre vlastníka novovytvorenej parcely č. XXXX. Ona
by mala prístup na parcelu č. XXXX/X zabezpečený cez asfaltovú prístupovú komunikáciu t.č. označenú
ako parc. č. EKN 2207/101. Žalovaná napokon uviedla, že alternatíva č. 2 rozdelenia by bola značne
komplikovanejšia, ak nie nemožná, z dôvodu vlastníckych pomerov všetkých prístupových komunikácií.
19. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalobcovia nad rámec svojich povinností v súlade

s vyjadrením znalca Ing. C. zabezpečili pre žalovanú možnosť jej prístupu na parcelu č. 1675/4.
Poukazoval na LV č. XXXX, na ktorom sú žalobca v 1. a 2. rade vedení ako spoluvlastníci parc. č.
2207/XXX, parcela č. 2209/104 zapísaná na LV č. XXXX je v BSM žalobcu v 2. rade a jeho manželky,
parc. 2209/3 zapísaná na LV č. XXXX je vedená na meno F., osoba neznámeho pobytu. I. ako správca
predmetného pozemku súhlasí so zriadením práva prechodu cez uvedenú parcelu, a parcela č. 2209/2,

zapísaná na LV č. N. je v podielovom spoluvlastníctve XXXX/X,, ktorí podpísali čestné vyhlásenie o tom,
že udelia vlastníkovi právo prechodu na novovytvorenú parc. č. XXXX/X. Žalobcovia majú za to, že pre
žalovanú zabezpečili dostatočným spôsobom možnosť jej užívania parc. č. XXXX/X. Samozrejme, právo
prechodu žalovanej cez pozemky parc. č. 2209/104 a 2207/101 zmluvne pre žalovanú zabezpečia.
20. Právny zástupca žalovanej poukazoval na tú skutočnosť, že čestné prehlásenia predložené stranou

žalobcov nemajú žiadnu hodnotu, to, čo je v nich napísané je nezáväzné. Súd je povinný pre každú
zo strán sporu zabezpečiť prístup na parcelu, ktorú prikáže do jeho vlastníctva. Neprichádza do úvahy,
aby súd prikázal do vlastníctva parcelu s odkazom, aby sa o prístupe na ňu dohodol s vlastníkmi.
Argumentácia žalobcov v tom, že ak by bola do ich vlastníctva prikázaná horná časť sporného pozemku,
že by museli žiadať cudzie osoby o prístup k nej sa nezakladá na pravde. Za predpokladu, že by súd

rozhodol tak, ako to navrhuje žalovaná, žalobcovia by mali prístup na novovzniknutú hornú parcelu
z parcely, ktorú vlastnia. A, už aj cez parc. č. XXXX/X/2. Za predpokladu, že by súd prikázal do
vlastníctva žalovanej dolnú parcelu č. XXXX/X, mala by na svoj pozemok zabezpečený prístup cez
parcelu č. 2207/XXX, ktorá nie je v podielovom spoluvlastníctve len žalobcov, ale žalobcovia sú jednými
zo spoluvlastníkov. Uviedol, že považuje za nemožné, prikázať do vlastníctva žalovanej parcelu, na ktorú

v súčasnosti nie je zabezpečený prístup.
21. Právny zástupca žalobcov akcentoval, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom len spornej parcely
XXXX. Poukazoval ďalej na tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že po
prikázaní do jej vlastníctva parcely č. XXXX/X, že by nemala prístup k tejto parcele, tak rovnako ani
žalobcovia v 1. a 2. rade by nemali prístup k tejto parcele. Poukazoval však na vyjadrenia jednotlivých

vlastníkov, ktorí umožnia vlastníkovi parcely č. XXXX/X prístup na tento pozemok.
22. Z LV č. N. súd zistil, že vlastníkmi pozemku parc. č. 2209/2 sú U., ktorí čestným prehlásením zo
dňa 27.03.2014 prehlásili, že súhlasia s prechodom cez ich pozemok vlastníkom parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX/X, kú. Dúbravka.
23. Z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníčkou pozemku parc. č. 2209/3 je N..

24. Zo správy XX.XX.XXXX, (ďalej len SPF) zo dňa 25.03.2015 súd zistil, že SPF vyjadril súhlas s
prechodom na základe predloženej žiadosti cez parc. č. 2209/3 vedenej na LV č. XXXX.
25. Z čestného vyhlásenia žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 13.06.2016 súd zistil, že ako podieloví
spoluvlastníci parcely reg. ,,E“ č. 2207/101 v k. ú. Dúbravka vyhlasujú, že súhlasia s tým, abyvlastník novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X mal bezplatné právo prechodu k novovytvorenému
pozemku cez pozemok v ich spoluvlastníctve.
26.Zčestnéhovyhláseniažalobcuv2.radeajehomanželkysúdzistil,žeakobezpodielovíspoluvlastníci

parc. reg. ,,E“ č. 2209/104 v k.ú. Dúbravka súhlasia s tým, aby vlastník novovytvoreného pozemku
parc. č. XXXX/X mal bezplatné právo prechodu k novovytvorenému pozemku cez pozemok v ich
spoluvlastníctve.
27. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
28. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) v tejto veci. Najprirodzenejším spôsobom
likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec ( z
technickéhohľadiska)ažejejrozdeleniejefunkčneopodstatnené,t.j.vtedy,keďrozdelenímvecivzniknú
samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe
a spoločenskému záujmu. Možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
podľa spoluvlastníckych podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa

vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k
spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových
možnostiach a pod.). Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej
hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou.
30. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba

výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším
dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (t.j. prikázaniu veci za
náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu musí súd starostlivo
skúmať individuálne v každej prejednávanej veci. V prípadoch, v ktorých bol návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý, však nie je vylúčené, aby v budúcnosti, ak dôjde

k podstatnej zmene okolností v konkrétnom prípade, sa ďalšiemu takémuto návrhu ktoréhokoľvek zo
spoluvlastníkov vyhovelo.
31. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva vieznúce na

nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
32. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1
upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje

ich poradie (1/rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré sú pre súd
záväzné (R 1/89, str. 3, tiež Rc 54/73), obdobne R. súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 169/95, sp.
zn. 2M 3 Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na
tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky
právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo

sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja
veci. pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej
reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade sa buderozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza aj finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.

kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo
pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.
Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli
vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a
funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia

pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám,
a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť
polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je
zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch
možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty

(R1/89, str. 8).
33. V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci konania
povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia), sú tiež povinní plniť
dôkaznú povinnosť, teda označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto
povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý ich nesplnil. Súd sám nie je

povinní po významných skutočnostiach pátrať. To platí i o konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.
34. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je ako spôsob vyporiadania
uvedený na prvom mieste, súd sa predovšetkým zaoberal posúdením otázky, či je reálne rozdelenie
predmetného predmetného pozemku dobre možné. Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľná,

nie je len vecou odborného posúdenia prevedeného obvykle za súčinnosti znalca. Reálnym rozdelením
musia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou
v území.
35. Napojednávaníkonanomdňa21.06.2017 právnyzástupcažalobcovžiadal,abysúdpripustilzmenu
žaloby. Navrhoval, aby súd vydal rozhodnutie v tomto znení:

Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnosti parc. reg. ,,C“ parc. č.
XXXX o výmere 1894 m2 zapísanej na LV č. B., k.ú. Dúbravka, obec Bratislava, m. č. Dúbravka, okres
Bratislava IV sa zrušuje.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, každému v podiele 1 sa prikazuje
novovytvorená parcela č. XXXX o výmere 1263 m2 vyznačená príslušnými bodmi na Geometrickom

pláne rozdelenia pozemku parc. č. XXXX vyhotovenom Z., Ing. N. H., IČO: XXXXXXXX zo dňa
17.05.2012 č. 15/2012, overený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod č. 1004/2012 zo dňa
23.05.2012.
Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje novovytvorená nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere
631 m2, vyznačená v Geometrickom pláne vyhotovenom Z., Ing. N. H., IČO: XXXXXXXX zo dňa

17.05.2012 č. 15/2012.
36. Na uvedenom pojednávaní súd uznesením zmenu žaloby pripustil.
37. Súd v súlade so zákonom ako prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posudzoval a sa zaoberal
reálnou deliteľnosťou predmetného pozemku.
38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo bolo aj medzi stranami sporu

nesporné, že posudzovaný pozemok reálne deliteľný je. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú
znaleckým posudkom Ing. N. C., znalca v odbore geodézie a kartografie, odvetvia geodézie č. 5/2015
zo dňa 12.12.2015.
39. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 uviedol, že je nepochybné,
že súd má rozhodovať v predmetnej veci na základe dokazovania vykonaného v tomto konaní, vrátane

znaleckého dokazovania nariadeného súdom. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých
svojich doterajších ústnych prednesov i písomných vyjadrení. K argumentu žalobcov, že žalobcovia sú
väčšinoví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti uviedol, že to predsa neznamená, že je dôvodné vytvoriť
neúčelné parcely, ktoré by žalovaná nemohla využívať. Schodisko, ktoré sa nachádza na parc. č. XXXX/
X žalovaná vníma ako vecné bremeno, je s ním uzrozumená. Nie je potrebné v tomto konaní to riešiť.

40. Právni zástupcovia strán sporu tiež uviedli, že nie je potrebné v tomto konaní riešiť ani vodovodnú
prípojku, zriaďovať vecné bremeno k nej.
41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo bolo aj medzi stranami sporu
nesporné, že posudzovaný pozemok reálne deliteľný je. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanúznaleckým posudkom Ing. N. C., znalca v odbore geodézie a kartografie, odvetvia geodézie č. 5/2015
zo dňa 12.12.2015.
42.Vďalšombolopredmetomposúdeniarozhodnutieoprikázanínovovytvorenýchparcieldovlastníctva

strán sporu.
43. V posudzovanom prípade sa jedná o rozdelenie pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území
Bratislava - Dúbravka s parcelným číslom XXXX/X, ktorý je podľa územného plánu hlavného mesta SR
Bratislavy z roku 2007 určený pre využitie pre záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality. Súd
predmetný pozemok rozdelil podľa varianty č. 1 znalca Ing. C. tak, že novovytvorenú parcelu č. XXXX/

X prikázal do vlastníctva žalovanej a novovytvorenú parcelu č. XXXX prikázal do vlastníctva žalobcov v
1. a 2. rade. Podľa názoru súdu, totiž jedine pri takomto rozdelení pozemku, budú mať obidve sporové
strany zabezpečený prístup k novovzniknutým parcelám. Žalovaná bude mať prístup k svojmu pozemku
zabezpečený cez asfaltovú prístupovú komunikáciu t. č. označenú ako parc. č. 2207/101. Žalobcovia
budú mať prístup k svojmu pozemku cez parcelu č. 2207/XXX, ktorej sú žalobcovia v 1. a 2. rade
podielovými spoluvlastníkmi, cez parc. č. 2209/104, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu

v 2. rade a jeho manželky, ale najmä cez parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca v 2. rade, a tiež
cez parc. č. XXXX/X/2 a parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalobca v 2. rade. Pri rozdelení pozemku
podľa alternatívy č. 2, by žalovaná nemala na svoj pozemok prístup, nakoľko parcely č. 2209/3 a
2209/2 sú vo vlastníctve tretích osôb, konkrétne vlastníčkou parc. č. 2209/3 je N., t.č. neznámeho pobytu
zastúpená I. D. a vlastníkom paXXXX/X9/2 sú U.. Žalobcovia síce súdu predložili čestné prehlásenia,

ktorými N. a tiež M. vyjadrili písomný súhlas s prechodom cez ich pozemky k parcelám, ktoré sú
predmetom tohto sporu, tieto listinné dôkazy však nemohli priniesť žalobcom očakávanú váhu, takto
zabezpečený prístup k pozemku č. XXXX/X nemôže byť dostatočný, keď ako bolo vyššie uvedené,
určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je
zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po

cudzom pozemku. Súd nemohol parc. č. XXXX/X prikázať do vlastníctva žalobkyne s odôvodnením, že
prístup k nej má zabezpečený cez pozemky vo vlastníctve (správe) tretích osôb. Súd musel aj otázku
zabezpečenia prístupu žalovanej k tejto parcele starostlivo posúdiť a aj v tomto kontexte vykonané
dôkazy vyhodnotiť. Strany sporu nemali záujem na zriadení vecného bremena, spočívajúceho v
práve prechodu. Podľa názoru súdu mať prístup k nehnuteľnosti, ktorú človek vlastní len na základe

čestných prehlásení vlastníkov susedných pozemkov, ktorí síce v súčasnosti takýto súhlas vlastníkovi
novovytvorenej parcely č. XXXX/X udelili, no v budúcnosti tomu tak byť môže ale i nemusí, podľa názoru
súdu nemôže byť relevantný a vyhodnotený ako zabezpečený prístup k novovzniknutej parcele. Aj z
uvedeného dôvodu pri zohľadnení skutočnosti, aby sa novovytvorené pozemky mohli účelne využívať,
súd nepristúpil k vyporiadaniu predmetného spoluvlastníctva podľa alternatívy č.2 znaleckého posudku,

ale podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa alternatívy č. 1. Rozdelenie predmetného
pozemku práve podľa alternatívy č. 1 súd na základe dôkazov ktoré mal k dispozícii považoval za
rozumné, majúc pritom na zreteli tiež extrémne narušené vzťahy medzi stranami sporu.
44. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
48. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba
hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol
postoj jednotlivých strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako ktorý z nich navrhoval
zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda

s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal.
49. V predmetnej veci to bola práve žalovaná, ktorá prostredníctvom jej právneho zástupcu navrhovala
neotvoriť pojednávanie a pokúsiť sa o vyriešenie predmetu sporu bez ingerencie súdu s uvedením, že
predmetný spor je možné riešiť dohodou. K tvrdeniu žalobcov v žalobe, že sa pred jej podaním pokúsili o
mimosúdne riešenie, k doručenkám priloženým k žalobe uviedla, že korešpondencia, ktorú žalobcovia

posielali pôvodným žalobcom nebola prevzatá z objektívnych dôvodov, keď žalovaný v 1. rade bol
v čase doručovania zásielky (19.06.2012) vážne chorý a zrejme bol v tom čase aj hospitalizovaný
preto si zásielku neprevzal (18.11.2012 zomrel) a pôvodne žalovaný v 2. rade si ani nemohol zásielku
prevziať na adreseXX v Bratislave, lebo v tom čase mal trvalé bydlisko na adrese XX Bratislave alebona D. 32 v I.. Pôvodní žalovaní si teda korešpondenciu od žalobcov neprevzali z objektívnych dôvodov,
resp. chyby žalobcov. K samotnej žalobe uviedla a navrhovala ho na rozdiel od žalobcov vyporiadať
zrušené podielové spoluvlastníctvo spôsobom reálneho rozdelenia veci, ako súd aj rozhodol. Bola to

teda žalovaná, ktorú s ohľadom na postoj vo veci a výsledok konania, je potrebné považovať za úspešnú
stranu sporu, ktorej patrí náhrada trov konania.
50. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania.
51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák.
č.233/1995Z.z.)aktoréhojejvykonanímpoverísúd,akosobitnýpredpisalebotentozákonneustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/19.