Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200543
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219200543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: W. W., nar.

XX.XX.XXXX, J.Ž. XXXX/XX, D., proti žalovanému: X.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, Š., Č. W., o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa žaloba v tomto znení:

„Súd určuje, že žalobca je vlastník nehnuteľností:

Spoluvlastnícky podiel vo výške X/X vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre V. A. I., V. Č., katastrálne

územie Č. vo vlastníctve žalovaného na nehnuteľnostiach, ktoré sú v časti O. LV vedené ako:

Parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

Spoluvlastnícky podiel vo výške X/X vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre V. A. I., V. Č., katastrálne
územie Č. vo vlastníctve žalovaného na nehnuteľnostiach, ktoré sú v časti O. LV vedené ako:

Parcelné číslo XXX/X, výmera X.XXX m2, druh pozemku vodná plocha

Parcelné číslo XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Parcelné číslo XXX/X, výmera XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda
Parcelné číslo XXX/X, výmera XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

Spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXX vedený na liste vlastníctva XXXX pre Okres
A. I., V. Č., katastrálne územie Č. na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú v časti O.
LV vedené ako:

Parcelné číslo XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku vodná plocha
Parcelné číslo XXX/X, výmera XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda
Parcelné číslo XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.“

II. Konanie sa vo zvyšnej časti zastavuje.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 06.02.2019 pôvodne domáhal voči žalovanému
a) určenia, že „žalobca sa stáva vlastníkom podielu jedna polovica, vedeného na liste vlastníctva číslo

XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý bol dosiaľ vo vlastníctve žalovaného,
b) určenia, že „žalobca sa stáva vlastníkom podielu jedna polovica, vedeného na liste vlastníctva číslo
XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý bol dosiaľ vo vlastníctve žalovaného“ a
c)určenia,žežalobcasastávavlastníkompodieluXX/XXXzo spoluvlastníckehopodielujednapolovica,
vedeného na liste vlastníctva XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý je vo vlastníctve
žalovaného.

Podaním z 19.11.2019 žalobca najprv rozšíril okruh pozemkov v žalobnom návrhu a podaním z
02.03.2020 zmenil žalobný návrh a žiadal rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku I. Žalobou si žalobca
uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaného“ ako odmenu za činnosť žalobcu
vykonanú pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami XX.XX.XXXX.
Žalobca sa v mandátnej zmluve zaviazal pre žalovaného a v jeho mene uskutočniť úkony súvisiace so

zistením celkového rozsahu novoobjaveného dedičstva po otcovi žalovaného a zariadiť a vykonať úkony
v súvislosti s vysporiadaním vlastníckeho práva žalovaného a jeho sestry. Žalobca svoje povinnosti
splnil a hoci sa mu nepodarilo vysporiadať všetky pozemky, jeho činnosť viedla k nemalému úspechu vo
veci. Keďže zmluva určovala mechanizmus výpočtu odmeny v podobe konkrétnych pozemkov, žalobca
pôvodne žiadal, aby súd určil jeho vlastnícke právo k ním vymedzeným pozemkom. Neskôr na námietku

premlčania vznesenú žalovaným žalobca vzal žalobu v príslušnej časti späť a trval na tom, aby súd
rozhodol o žalobe s žalobným návrhom, ktorý medzitým upravil na výzvu súdu, tak, ako ho vymedzil
vo výroku I.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. So žalobcom sa pred podaním žaloby dohodli na širšom

mimosúdnom vyporiadaní, ale k jeho realizácii nedošlo z dôvodov na strane žalobcu. Žalovaný žalobcov
nárok neuznal a vzniesol námietku premlčania. Výkon žalobcovho práva je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože svojím nedbanlivostným konaním privodil procesný neúspech v konaní vedenom na tun. súde
pod sp. zn. 12C/245/2010, ktorého predmetom boli pozemky mnohonásobne vyššej hodnoty, než
hodnota sporných pozemkov, čím žalovanému spôsobil škodu vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.

3. Súd po predbežnom prejednaní sporu (§ 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“)
nariadil na prejednanie veci pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), na ktorom v prítomnosti strán a ich
právnych zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností
známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi založenými v spise:

mandátna zmluva (č. l. 11 až 17), rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/142/2009 (č. l. 18 až 25), rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/230/2011 (č. l. 26 až 35), rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/11/2012
(č. l. 36 až 39), potvrdenie (č. l. 40), uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/34/2013 (č. l. 41
až 47), rozsudok tun. súdu sp. zn. 6C/115/2009 (č. l. 48 až 57), rozhodnutie správy katastra C.-XXXX/
XX (č. l. 58 až 61), osvedčenie o dedičstve (č. l. 62 až 63) s prílohou (č. l. 66), výpisy z LV (č. l. 67 až

77), výkaz výmer (č. l. 78), identifikácia parciel (č. l. 79 až 82), ustálil súd tento skutkový stav:

5. Žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant podpísali XX.XX.XXXX listinu s názvom „mandátna
zmluva o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva“ (č. l. 11 až 17; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli
o. i. na tomto:

„Článok I

a) Mandatár sa zaväzuje, že v prospech mandanta a v jeho mene uskutoční potrebné právne a iné
úkony, aby zariadil nasledovné záležitosti.· aby zistil v rámci úradných dokumentov celkový rozsah novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi E.
D. na území Slovenskej republiky.
· aby sa zúčastňoval na všetkých úkonoch v tejto veci, na predbežnom šetrení, ako aj súpise a najmä

prejednaní novoobjaveného dedičstva
· aby dával písomné návrhy a vyjadrenia…

Článok III
Celková odmena a jej dohodnuté súvislosti

a) Nárok na odmenu vzniká mandatárovi výlučne vtedy, pokiaľ riadne vykoná činnosť, ku ktorej sa podľa
tejto zmluvy zaviazal. Pokiaľ činnosť mandatára nepovedie k nadobudnutiu žiadneho nehnuteľného
majetku podľa písmena c) tohto článku tejto zmluvy do mandantovho vlastníctva, vtedy mandatárovi
žiadna odmena neprislúcha.
b) Odmena pre mandatára sa vypočíta spôsobom stanoveným v písmene c) tohto článku tejto zmluvy. …

c) Za účelom stanovenia výšky celkovej spoločnej odmeny mandatárov sa zmluvné strany dohodli
na nasledujúcom poradí pozemkov, ktoré sú predmetom vysporiadania predmetného novoobjaveného
dedičstva podľa prídelovej listiny:
…
V prípade, ak sa nepodarí získať všetky pozemky podľa vyššie uvedených prídelových listín, pozemky[,]

ktoré neboli v prospech mandanta vysporiadané[,] sa z tohto zoznamu vyškrtnú bez toho, e by sa
meniloporadieostatnýchpozemkov.Ztakzredukovanéhozoznamusamandatároviakoodmenazajeho
činnosť podľa tejto zmluvy postupne prideľujú pozemky počínajúc pozemkom s najnižším poradovým
číslom smerom k pozemku s najvyšším poradovým číslom tak dlho, než súčet výmer takto pridelených
pozemkov nepresiahne 29 % z celkovej výmery všetkých pozemkov uvedených v tomto zozname,

zredukovaného o pozemky, ktoré sa v rámci konania novoobjaveného dedičstva nepodarilo získať. Z
pozemku[,] pri ktorom bude prvý krát presiahnutá výška 29% z celkovej výmery bude ako odmena
odrátaná alikvotná časť tohto pozemku v m2.
…
f) Mandant sa zaväzuje previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom v predmetnom

konaní o novoobjavenom dedičstve, ktoré sa stanú podľa tohto článku tejto zmluvy odmenou pre
mandatára v prospech listu vlastníctva číslo XXXX v k. ú. Č., ktoré katastrálny úrad v A. I. vedie na
meno mandatára. Odmena mandanta sa považuje za vyplatenú dňom nadobudnutia právoplatnosti
v rozhodnutí o prevode odmeny na list vlastníctva č. XXXX k. ú. Č.. Mandant je podľa tejto zmluvy
povinný podať návrh na vklad nehnuteľností tvoriacich odmenu pre mandatára najneskôr do 15-tich dní

od právoplatného vloženia novoobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta.

Článok VIII.
Záverečné ustanovenia
…

d) akékoľvek prípadné zmeny, čo sa týka obsahu tejto zmluvy, sa uskutočnia len v písomnej forme…
e) Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami obchodného
zákonníka platného v Slovenskej republike…“

6. Nebolo zistené, že by medzi stranami došlo k zmene obsahu „mandátnej zmluvy“.

7. Ako (spolu)vlastník nehnuteľností označených vo výroku I (ďalej len „sporné pozemky“) je v katastri
nehnuteľností zapísaný žalovaný (výpisy z LV, č. l. 67 až 77).

8. Vlastnícke právo k sporným pozemkom bolo v prospech žalovaného zapísané do katastra

nehnuteľností na základe výsledku súdnych konaní, v ktorých ho zastupoval žalobca (rozsudok tun.
súdu sp. zn. 7C/142/2009, č. l. 18 až 25; rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/230/2011, č. l.
26 až 35; rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/11/2012, č. l. 36 až 39; potvrdenie, č. l. 40; uznesenie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/34/2013, č. l. 41 až 47; rozsudok tun. súdu sp. zn. 6C/115/2009, č. l. 48
až 57; rozhodnutie správy katastra C.-XXXX/XX, č. l. 58 až 61; osvedčenie o dedičstve, č. l. 62 až 63; s

prílohou, č. l. 66; výkaz výmer, č. l. 78; identifikácia parciel, č. l. 79 až 82).

9. Súd nevykonal dokazovanie uznesením tun. súdu sp. zn. 11C/370/2012, pretože to pre rozhodnutie
veci nebolo potrebné. Týmto rozhodnutím sa malo preukázať tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcanevykonal svoju činnosť podľa zmluvy riadne. Ako však bude vysvetlené nižšie, otázka riadneho
vykonania činnosti nebola podstatná. Obdobne to platí aj pre listinné dôkazy predložené žalobcom v
podaní 16.05.2019, pretože tieto sa upínali k obsahu stretnutia medzi stranami 26.09.2018 a vývoju

vzájomného vzťahu medzi stranami po rozhodujúcom období (po uzavretí zmluvy), takže tieto okolnosti
opäť nemali vplyv posúdenie žaloby, tak ako ju žalobca podal. Rozhodujúcou skutočnosťou zostalo to,
akostranyv„mandátnejzmluve“,ktorejzmenabolamožnálenvpísomnejforme[čl.VIIIpísm.d)zmluvy],
vymedzili svoje vzájomné práva a povinnosti.

B. Právne posúdenie

10. Podaním z 19.11.2019 žalobca rozšíril okruh pozemkov v žalobnom návrhu a keďže sa tak stalo skôr,
než sa začalo dokazovanie, súd pripustil zmenu žaloby podľa § 142 ods. 1 CSP uznesením vyhláseným
na predbežnom prejednaní sporu 28.11.2019.

11. Podaním z 02.03.2020, doplneným ústnym prednesom na pojednávaní 09.06.2020, žalobca vzal
žalobu sčasti späť s tým, že trval na prejednaní žaloby v rozsahu vymedzenom vo výroku I. Keďže
žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 CSP, boli
splnené všetky podmienky na zastavenie konania v tejto časti, a preto súd konanie podľa § 145 ods.

1 CSP zastavil (výrok II).

12. Žalobou si žalobca uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaného“ ako
odmenu za činnosť žalobcu vykonanú pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy. Pôvodným
žalobným návrhom vrátane jeho zmeny podaním z 19.11.2019 požadoval, aby súd „určil, že žalobca sa

stáva vlastníkom“ sporných pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov k nim. Neskôr na výzvu súdu
žalobný návrh podaním z 02.03.2020 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I.

13. Od 01.07.2016 platí Civilný sporový poriadok, ktorý ako nový procesnoprávny predpis vychádza zo
zásady, že súd svojím rozhodnutím určuje aktuálny právny stav. Tejto zásade zodpovedá § 137 CSP s

nadpisom „Obsah žaloby“, ktorý v písm. a) umožňuje, aby sa žalobou požadovalo rozhodnúť o splnení
povinnosti. Cit. ustanovenie však pripúšťa aj iné druhy žalôb, napríklad žalobu o určenie, či tu právo je
alebo nie je [písm. c)]. Kritériom na posúdenie, či určitá žaloba je žalobou na plnenie alebo tzv. určovacou
žalobou je s odkazom na nadpis cit. ustanovenia „obsah žaloby“. Obsah žaloby sa v teórii označuje aj
ako procesný nárok. Rozhodujúcimi prvkami procesného nároku, teda obsahu žaloby na jej odlíšenie

od iných druhov žalôb, je opis rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh (petit), ktorý z nich vychádza.
Kvalifikácia žaloby je dôležitá, pretože § 137 CSP vyžaduje na úspech niektorých druhov žalôb splnenie
dodatočných podmienok. Tak je to v prípade žalôb o určenie, či tu právo je alebo nie, pretože pre ne v
zásade platí, že im možno vyhovieť, len ak je na určení naliehavý právny záujem.

14. Keďže obsah žaloby žalobcu neumožňoval bez pochybností určiť, o aký druh žaloby v prejednávanej
veci ide, teda či žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti alebo žalobu o určenie vlastníckeho
práva, súd v súlade s § 168 ods. 1 CSP nariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie
sporu, ktorého účelom podľa § 170 ods. 1 CSP o. i. je v súčinnosti so stranami zistiť, či sú splnené
procesné podmienky a prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Po skončení predbežného

prejednania sporu, na ktorom súd poučil žalobcu o rozdielnom právnom posúdení podmienok úspechu
týchto dvoch druhov žalôb s dôrazom na požiadavku naliehavého právneho záujmu, žalobca na výzvu
súdu zdôraznil, že nejde o určovaciu žalobu, pretože žalobou sa domáha voči žalovanému splnenia jeho
povinnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy.

15. Napriek tomu, že spôsob formulácie (nového) žalobného návrhu na prvý pohľad nasvedčuje žalobe
o určenie vlastníckeho práva, opierajúc sa o opis rozhodujúcich skutočností, v rámci ktorých žalobca
v podstate tvrdil, že žalovaný mu ako odmenu z mandátnej zmluvy neposkytol sporné pozemky, súd
dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáha splnenia povinnosti, a nie určenia vlastníckeho práva.
Napovedá tomu aj jeho vysvetlenie, podľa ktorého si uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo

vlastníctve žalovaného“. Možno tiež poznamenať, že pokiaľ mal v úmysle požadovať určenie svojho
vlastníckeho práva, zjavne by netvrdil, že ich aktuálnym vlastníkom je žalovaný.16. Žalobou o plnenie možno požadovať splnenie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Nepeňažnou
povinnosťou je najmä povinnosť niečo dať (dare), niečo vykonať (facere), niečoho sa zdržať (omittere)
alebo niečo strpieť (pati). Povinnosť žalovaného plniť musí vyplývať zo žalobcom tvrdeného skutkového

stavu. Tento skutkový stav musí zodpovedať právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého
žalovaná povinnosť vzišla. Práva a povinnosti vznikajú na základe právnych skutočností, ktoré môžu
byť zmluvného alebo mimozmluvného charakteru. V prípade zmluvného základu právnej povinnosti
sa požaduje, aby žalobca preukázal existenciu zmluvného vzťahu, ktorý zakladá jeho právo a jemu
zodpovedajúcu povinnosť žalovaného. Keďže súd je žalobným návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 CSP),

je povinnosťou žalobcu, aby žalobný návrh formuloval tak, aby zodpovedal žalovaným nesplnenej
právnej povinnosti, ktorá žalovanému vyplýva z právneho vzťahu medzi stranami. V prípade peňažných
povinnostímusípretožalobnýnávrhformulovaťtak,abybolaznehojasnápovinnosťžalovanéhozaplatiť
určitú sumu. Nepeňažné nároky zahŕňajú vzhľadom na svoju povahu rôzne druhy právnych vzťahov, v
dôsledku čoho je s nimi spojená väčšia množina možných žalobných návrhov. V každom prípade však
musí žalobný návrh odzrkadľovať nepeňažnú povinnosť vyplývajúcu žalovanému z hmotného práva.

Typickou žalobou o splnenie nepeňažnej povinnosti je reivindikačná žaloba, teda žaloba o vydanie veci.
Hmotnoprávnym základom takejto žaloby je § 126 ods. 1 OZ, ktorý vlastníkovi veci umožňuje „domáhať
savydaniaveciodtoho,ktomujuneprávomzadržuje“.Žalobcasažalobouovydanievecibudedomáhať
vyslovenia povinnosti žalovaného „vydať vec“. Obdobnou žalobou je tzv. zdržiavacia žaloba, ktorá sa
zase opiera o § 127 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie ukladá vlastníkovi veci zdržať všetkého, čím by

nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pokiaľ
vlastník túto povinnosť poruší, môže ten, koho obťažuje alebo koho práva sú takýmto konaním vlastníka
ohrozené, žalobou požadovať, aby sa tohto konania zdržal. Žalobný návrh musí aj v tomto prípade
zodpovedať povinnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva, teda z § 127 ods. 1 CSP. Osobitným druhom
žalôb o splnenie nepeňažnej povinnosti sú žaloby o nahradenie prejavu vôle. Tieto žaloby majú svoju

oporu v tých ustanoveniach hmotného práva, ktoré účastníkovi právneho vzťahu ukladajú uzatvoriť
zmluvu alebo uskutočniť iný právny úkon. Môže ísť nielen o ustanovenia zákonné (napr. § 50a ods. 2
OZ), ale aj zmluvné (§ 2 ods. 3 OZ v spojení s § 51 OZ).

17. Žalobca svoj nárok opiera o „mandátnu zmluvu“, ktorej právna povaha je nejasná. Vychádzajúc z

článku VIII písm. f) ju treba podľa názoru súdu posudzovať podľa slovenského práva. Žalobca sa v
tejto zmluve zaviazal pre žalovaného vykonať úkony smerujúce k vyporiadaniu pozemkov patriacich do
dedičstva po jeho otcovi [čl. I písm. a)]. Hoci sa strany v „mandátnej zmluve“ dohodli, že ich vzťahy
sa budú riadiť slovenským obchodným zákonníkom, neznamená to, že aj nimi podpísaná „mandátna
zmluva“ je mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. OBZ. Je síce pravda, že strany si môžu dohodnúť, že

ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje Obchodným zákonníkom
(§ 262 ods. 1 OBZ), no aby sa mohol posúdiť ako vzťah z mandátnej zmluvy podľa cit. ustanovenia, musí
vyhovovať základným ustanoveniam pre túto zmluvu. Cit. ustanovenie § 566 OBZ však ako základný
znak mandátnej zmluvy vyžaduje, aby mandatár zariaďoval pre mandanta určitú „obchodnú záležitosť“.
Vysporiadanie dedičstva k pozemkom po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalovaného, však vzhľadom

na okolnosti veci nemožno považovať za „obchodnú záležitosť“. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o
mandátnu zmluvu podľa § 566 OBZ, ale najskôr o nepomenovanú zmluvu, prípadne príkaznú zmluvu
podľa § 724 a nasl. OZ. Právna kvalifikácia „mandátnej zmluvy“ by si vyžadovala ďalšie dokazovanie,
ktoré by ale vzhľadom na stav prejednávanej veci bolo nadbytočné. Nech už sa „mandátna zmluva“
posúdi ako nepomenovaná zmluva alebo príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. OBZ alebo hoci aj

mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OBZ, vo výsledku je podstatné len konštatovanie, že zmluva vo
všetkých troch prípadoch bola platne uzavretá. Súd nezistil a ani strany netvrdili, že by boli ktorékoľvek
ustanovenia „mandátnej zmluvy“ neplatné, preto možno uzavrieť, že platná je aj dohoda o odmene pre
žalobcu za vykonanú činnosť, ktorú obsahuje čl. III zmluvy. Práve vymedzenie povinnosti žalovaného v
tomto ustanovení je podstatné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.

18.ZčlánkuIIIpísm.a)zmluvyplynie,žežalobcamánároknaodmenuajvprípadečiastočnéhoúspechu
pri vyporiadaní dedičstva po otcovi žalovaného. Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie vôbec nehovorí
o charaktere odmeny pre žalobcu, teda nie je z neho zrejmé ani to, či má peňažný alebo nepeňažný
charakter.Nasledujúcedveustanovenia,čl.IIIpísm.b)ac),hovoriapredovšetkýmotom,akosaodmena

„vypočíta“, resp. ako sa „stanoví jej výška“. Možno sa z nich ale dozvedieť, že určujú určité poradie
pozemkov podľa toho, v akom rozsahu sa žalobcovi podarí splniť svoje povinnosti vyplývajúce z čl. I
zmluvy. Obsah týchto dvoch ustanovení už naznačuje, že odmena nie je peňažná, ale nepeňažná (in
natura).Kýmvprípadepeňažnéhoplneniajejasné,žesamáplniť„zaplatením“,tedaposkytnutímpeňazí(v hotovosti alebo bezhotovostne), ako bolo uvedené vyššie, spôsob splnenia nepeňažnej povinnosti je
determinovaný tým, o akú povinnosť ide. V prejednávanej veci možno z citovaných ustanovení zmluvy
vyvodiť, že strany si dohodli odmenu v podobe pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov na nich.

Pozemky sú ako bežné nehnuteľné veci predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 spojení
s § 119 ods. 1 a 2 OZ). Platné právo však k nim viaže nie len jeden druh práv, ale viaceré rôzne práva,
ktoré sa líšia podľa svojho obsahu a rozsahu. K pozemkom sa tak môže upínať vlastnícke právo, právo
držiteľa, právo nájmu a pod. Citované ustanovenia „mandátnej zmluvy“ nespresňujú, aké práva majú
byť spojené s pozemkami, ktorých zoznam je uvedený v čl. III písm. c), čo neumožňuje len na základe

nich určiť, čo má byť predmetom nepeňažného plnenia zo strany žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti
opakovane odkazoval práve na toto ustanovenie ako na to, z ktorého plynie žalovaný nárok. Podľa
názoru súdu ale rozhodujúcim nie je čl. III písm. c), ale písm. f) tohto článku. Je to tak preto, lebo až písm.
f) tohto článku umožňuje určiť konkrétny charakter nepeňažného plnenia, na ktoré sa žalovaný zaviazal.
Článok III písm. f) zmluvy obsahuje pomerne jasne vymedzený záväzok žalovaného „previesť svoje
vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom…, ktoré sa stanú odmenou pre mandatára v prospech

listu vlastníctva…, ktoré… katastrálny úrad… vedie na meno mandatára“.

19. Stranami uzatvorenú „mandátnu zmluvu“ treba vnímať ako zakladajúcu záväzkový vzťah, na základe
ktorého vzniká povinnosť žalovanému previesť vlastnícke právo k pozemkom v prospech žalobcu.
Ako každý iný záväzok, aj tento si podľa § 559 OZ vyžaduje splnenie, teda právny úkon dlžníka

(solučný úkon). Keďže vlastnícke právo možno prevodom nadobudnúť v zásade len vkladom do katastra
nehnuteľností (§ 133 ods. 1 OZ), musí prevodca prejaviť vôľu, ktorým prevádza vlastnícke právo, na
základe ktorého sa môže uskutočniť jeho vklad do katastra nehnuteľností. Ak tak prevodca neurobí,
možnosasplneniatejtopovinnostidomáhaťnasúdežalobouonahradenieprejavuvôle,ktoráježalobou
o plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Až do splnenia tohto záväzku však zostáva vlastníkom prevodca.

20. Z poslednej vety čl. III písm. f) zmluvy je zrejmé, že mandant je povinný podať návrh na vklad
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamtvoriacimjehoodmenu„najneskôrdo15-tichdníodprávoplatného
vloženia noovobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta“. Podľa názoru súdu je citované
ustanovenie práve tým solučným úkonom, ktorým by žalovaný splnil svoju povinnosť previesť vlastnícke

právo na žalobcu. Keďže aj solučný úkon je právnym úkonom, vo vzťahu ku ktorému sa vyžaduje prejav
vôle konajúcej osoby, môže sa žalobca domáhať splnenia tejto povinnosti žalobou o nahradenie prejavu
vôle podľa § 229 CSP.

21. Rovnako by to bolo aj v prípade, pokiaľ by sa citované ustanovenie vyložilo ako požadujúce

ďalší, osobitný jednostranný právny úkon mandanta v podobe písomného vyhlásenia o tom, že
prevádza konkrétne nehnuteľnosti, s osvedčením pravosti jeho podpisu. Takáto konštrukcia by nebola
slovenskému právnemu poriadku cudzia. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže dôjsť
napríklad aj v rámci plnenia povinnosti spoločníka vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti
nepeňažný vklad v podobe nehnuteľnosti podľa § 59 ods. 1 OBZ. Podľa § 60 ods. 1 OBZ potom platí,

že vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapisovanej do katastra nehnuteľností nadobúda spoločnosť až
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa
opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Toto písomné vyhlásenie musí vkladateľ podľa § 60
ods. 2 OBZ odovzdať správcovi pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.
Citované ustanovenie zároveň hovorí, že odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad

považuje za splatený.

22. Žalobcom požadovanému rozhodnutiu súdu (podľa výroku I) teda nezodpovedá povinnosť
žalovaného plynúca z cit. čl. III písm. f) zmluvy. Z tohto ustanovenia „mandátnej zmluvy“, ale ani
z ustanovenia čl. III písm. c), na ktoré poukazoval žalobca, nemožno vyvodiť, že by žalobca „bol

vlastníkom“ alebo že sa „stáva vlastníkom“ sporných pozemkov. Ako už bolo naznačené, v slovenskom
právnom poriadku scudzovacie zmluvy týkajúce sa nehnuteľností zásadne nemajú translačné účinky.
Inými slovami na dovŕšenie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačí len zmluva (titulus),
ale musí k nej pristúpiť aj ďalšia právna skutočnosť - vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
(modus). Žalobcom predostretý žalobný návrh, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), tak nemá

oporu v hmotnom práve. Súd preto nemôže takejto žalobe vyhovieť.

23. Pre úplnosť súd uvádza, že z rovnakých dôvodov by žalobe nebolo možné vyhovieť ani vtedy, keby
ju súd vyhodnotil ako žalobu o určenie vlastnícke práva žalobcu k sporným pozemkom. Odhliadnuc odotázky naliehavého právneho záujmu na takom určení podľa § 137 písm. c) CSP (ktorého existenciu
inak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval), pokiaľ je medzi stranami nesporné, že vlastníkom dotknutých
pozemkov v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) je žalovaný, žaloba o určenie vlastníckeho

práva žalobcu k tým istým pozemkom nemôže byť úspešná. Určovacím výrokom o žalobe podľa § 137
písm. c) CSP súd vlastnícke právo nezakladá, ale ho len deklaruje. Súdna prax je jednotná v tom, že
takýto určovací výrok nemá konštitutívne účinky.

24. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I).

25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému
ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto
mu tento nárok voči žalobcovi priznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).