Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/241/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808209559
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7808209559.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. O., Z.. XX.XX.XXXX,
B. Q. XX, U. X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad

so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 8111/08, o vymoženie 1.247,43 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.06.2021,
č.k. 8Er/634/2008-62

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 30.10.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie za účelom vymoženia povinnosti uloženej povinnej zaplatiť oprávnenému sumu 1.247,43 EUR
s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03952/08 zo dňa 22.05.2008. Dňa 26.03.2021 súdny exekútor
predložil súdu podanie povinnej označené ako „námietka“, ktoré podľa obsahu posúdil ako návrh
na zastavenie exekúcie, v ktorom povinná namietala trovy exekúcie a exekučný titul, ktorý je podľa
nej nulitným právnym aktom - nespôsobilým exekučným titulom a preto vykonávanie exekúcie nie
je prípustné. Bola názoru, že exekučný titul bol založený na spotrebiteľskej, formulárovej zmluve a
poukázala na svoju zlú finančnú, zdravotnú a sociálnu situáciu.

3. Po citovaní § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku,
§ 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 16.04.2007
uzatvorená Zmluva o úvere č. 7272179, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo
výške 995,82 EUR (30.000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po

154,68 EUR (4.660,- Sk) (spolu 1.856,20 EUR). V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru sa účastníci konania dohodli na rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa tiež dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Súd prvej inštancie uvedenú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže zmluvnými stranami boli dodávateľ (oprávnený), ktorého

predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (povinná) je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd bol zároveň
názoru, že prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia

§ 52 a nasl. Návrh zmluvy o úvere, bol pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len
vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ (povinná) nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o
úvere a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. S poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich

neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Zároveň ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť takejto podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí
zmluvy. Súd prvej inštancie bol názoru, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke

tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že ustanovenie bodu 17.

uzatvorenej zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti
(ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že
exekúcia je neprípustná a preto ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.Vodvolaníodmietolpostaveniepovinnejakospotrebiteľa,keďžezmluvauzatvorenámedziúčastníkmi
konania bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu, z ktorého dôvodu aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s
prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Oprávnený ďalej argumentoval, že povinná uzavrela zmluvu o úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom priamo na prednej
strane zmluvy dlžník vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Zmluva ako aj Všeobecné podmienky boli vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne,
z ktorého dôvodu je nepochybné, že povinná podpisom zmluvy jednoznačne prejavila svoju vôľu
byť viazaná aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka dojednaná vo
Všeobecných podmienkach bola písaná čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosťriešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
Oprávnený ďalej uviedol, že z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v
žiadnomprípadenevyplývaúmyselzákonodarcuzakázaťrozhodcovskékonanieúplne,ibahoobmedziť.

Dohodnutá rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania a už len z tohto pohľadu nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila
výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o

právnu ochranu a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd alebo priamo na rozhodcovský orgán. Spotrebiteľ (povinná) má zároveň možnosť obrátiť sa skôr ako
dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má
možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na záver poukázal na judikatúru českých súdov
ohľadom prípustnosti rozhodcovskej doložky a mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v
súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu

nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani
od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

7. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie oprávneného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 388 CSP).

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 16.04.2007 Zmluvu o úvere
č. 7272179, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 995,82 EUR, ktorý sa povinná
zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 860,39 EUR, t.j. celkovo sumu 1.856,21 EUR.

13. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03952/08 zo dňa 22.05.2008.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2008 a vykonateľnosť dňa 24.07.2008.
Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v bode
17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere, uzavretej dňa 16.04.2007 medzi

POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinnou.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietneaj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že
táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto
výnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok

podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

18. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

19.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3
Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,

či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

20. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.04.2007 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

24. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku

ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej
dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na
všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinnú to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je
dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa

nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací
súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

25. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.26. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo1/2012,princíp„vigilantibusiura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

27. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov

neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 17 je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

28. Odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky

na vykonanie exekúcie a za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie
podmienok na zastavenie exekúcie.

29. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinnou založenom zmluvou o úvere zo dňa 16.04.2007 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací

súd uvádza, že v súlade s § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 30.06.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá

obsiahnuté v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň Občiansky zákonník spotrebiteľa definuje
tak,žespotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí
preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa

16.04.2007 je spotrebiteľskou zmluvou.

30. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky
normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o
určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh
týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v

prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná - nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP

v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, keďže súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené podmienky pre
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, avšak v zmysle cit. zákonnéhoustanovenia bolo jeho úlohou taktiež vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pričom však absencia výroku o
neprípustnosti exekúcie nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).