Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119424016
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6119424016.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 697 692, zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom
so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovaným: 1/ Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX
a 2/ P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, obaja zastúpení: WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom

Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 20 876,92 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. 11. 2020, č. k. 8Csp/54/2020-263,
v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 28. 09. 2021, č. k. 8Csp/54/2020-326, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s jeho opravným uznesením, súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 20
876,92 eura, zmluvný úrok 11,90 % ročne zo sumy 15 843,86 eura od 20. 12. 2018 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 843,86 eura od 20. 12. 2018 do zaplatenia. Žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnený nárok v žalobe odôvodnil tým, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 20. 12. 2018 medzi ním a postupcom Poštovou
bankou, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, mu bola postúpená
pohľadávkavočižalovaným,ktorávzniklajehoprávnemupredchodcoviakoveriteľovi,zoZmluvyoúvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 12. 2012 uzatvorenej so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako
spoludlžníčkou, ktorou im boli poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 16 900 eur. Žalovaní

sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté
úroky podľa predpisu splátok k zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaní splatili svoj záväzok
len čiastočne svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnili, preto jeho právny predchodca po
predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 16. 03. 2017 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok pre úver, pričom žalovaní si svoj
záväzok ani napriek výzve nesplnili.

3.Svojerozhodnutieprávneopreloust.§1ods.2,§2písm.a)ab),§17ods.1písm.b) zák.č.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 497 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, § 39, § 41, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 511 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 565 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovanými ako dlžníkom a
spoludlžníkom dňa 13. 12. 2012 Zmluvu o úvere „lepšia splátka“ (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorou imposkytol úver vo výške 16 900 eur a žalovaní sa ho zaviazali splatiť v 120 splátkach po 163,80 eura vždy
k 25. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 25. 01. 2013, termínom konečnej splatnosti dňa
25. 12. 2022, pri dohodnutom úroku 11,90 %, RPMN 13,42 %, priemernej hodnote RPMN 12,29 % a

celkovej výške nákladov 12 775,64 eura. Z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 20. 09. 2016 upozornil žalovaných, že jeho pohľadávka vo výške 2 869,67 eura
je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, vyzval ich na jej úhradu a možnosť vyhlásiť úver predčasne
splatným, čo realizoval listom ku dňu 16. 03. 2016 pre neuhradenie dlžných splátok. Následne právny
predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018 pohľadávku zo

zmluvy o úvere postúpil žalobcovi, čo písomným podaním zo dňa 02. 01. 2019 oznámil žalovaným.
Žalovaní na výzvu žalobcu na úhradu dlhu vo výške 22 264,03 eura zo dňa 08. 08. 2019 nereagovali.
Konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkom a
spoludlžníkom existoval záväzkový vzťah titulom Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ uzavretej podľa § 497
Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu na právny vzťah je potrebné aplikovať i ust. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu.
Konštatoval, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných žalobca preukázal predložením zmluvy o úvere,
keďže ide o dlžníkov zo zmluvného vzťahu, z ktorého plnenie je predmetom konania. Žalobca svoju

aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s veriteľom zo
zmluvy o úvere, Poštovou bankou, a. s., pričom postúpená pohľadávka predstavovala ku dňu 02. 01.
2019 v zmysle oznámenia sumu 20 876,92 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 15 843,86 eura a z
úrokov vo výške 5 033,06 eura. Zvýraznil, že v prípade bankových pohľadávok bolo potrebné okrem
ust. § 524 OZ aplikovať aj ustanovenie lex specialis, t. j. ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z. z. o bankách. Poukázal tiež na to, že zák. č. 129/2010 v § 17 ods. 1 písm. b/ v znení účinnom v
čase postúpenia pohľadávky ako jednu z podmienok postúpenia vyžaduje, že musí ísť o pohľadávku
po konečnom termíne splatnosti úveru. Keďže dátum konečnej splatnosti úveru je až 25. 12. 2022
posudzoval, či postúpená pohľadávka sa stala splatnou pred týmto termínom, a to v intenciách právnej
úpravy obsiahnutej v § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Akcentoval, že ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené, za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ. V tejto súvislosti
uviedol,žemožnosťveriteľapožadovaťpredčasnésplateniecelejistinyúveruvrátanepríslušenstvabola
obsiahnutá v článku 9, bod 9.2 obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka (ďalej len „OP“), podľa
ktorého „ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky Pohľadávky banky, a/alebo

porušil ktorékoľvek z ustanovení ZoÚ, OP alebo VOP a/alebo jeho vyhlásenia uvedené v článku 8 OP
sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné, banka je za každé takéto porušenie oprávnená: (i) požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva
stane predčasne splatným;....“ Požiadavka aplikácie obchodných podmienok na daný zmluvný vzťah
bola zakotvená v bode 3.6 Zmluvy, podľa ktorého „sa právne vzťahy neupravené ZoÚ riadia OP, VOP,

Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení podľa zákona č,
l86/2009 Z. z. a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ).“ V uvedenom bode zmluvy bolo ďalej uvedené, že dlžník ako aj
spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.

Argumentoval, že obchodné podmienky vypracúvajú podnikateľské subjekty, ktoré ponúkajú úverové a
inéfinančnéproduktyvopredatozaúčelomichopakovanejaplikácievzmluvnýchvzťahoch,nakoľkoide
o univerzálne a opakujúce sa zmluvné dojednania, preto už z povahy veci vyplýva, že tieto nemusia byť
individuálne dojednané. Nevylúčil možnosť obsiahnuť dohodu podľa § 565 OZ ohľadom práva veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v obchodných podmienkach,

tieto sa však musia stať súčasťou podpisovanej zmluvy, pričom podpísaním samotnej zmluvy sa tieto
nestávajú automaticky jej súčasťou. Dôvodil, že kým § 273 Obchodného zákonníka umožňuje určiť
časť obsahu zmluvy aj odkazom na obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu na uzavretie zmluvy priložené, samotný Občiansky zákonník takého všeobecné

ustanovenie neobsahuje, obdobná právna úprava je obsiahnutá len v súvislosti s poistnou zmluvou (§
788ods.3).Zastalnázor,žeakzmluvnéstranyhodlajúnasvojzáväzkovývzťahaplikovaťajustanovenia
obsiahnuté v obchodných podmienkach, musia byť tieto pre dodržanie písomnej formy zmluvy buď zo
strany spotrebiteľa podpísané alebo na ne musí zmluva vyslovene odkazovať a pre tento prípad musiabyťvyhotovenépísomneazmluvnástranamusívlastnoručnýmpodpisompotvrdiťichprevzatie.Zároveň
je v záujme zachovania právnej istoty žiaduce, aby zmluvná strana vyhlásila, že sa s nimi oboznámila,
že všetky ustanovenia sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje vôľu nimi byť

viazaná. Rezultoval, že v danom prípade tieto predpoklady splnené neboli, keď žalobca nepreukázal, že
žalovaní príslušné obchodné podmienky podpísali, alebo že ich prevzali a urobili vyhlásenie s uvedeným
obsahom, Naviac zo zmluvy ani nie je zrejmé, ktorými obchodnými podmienkami a všeobecnými
obchodnými podmienkami sa majú riadiť vzťahy v zmluve neupravené, pričom je všeobecne známe,
že pôvodný veriteľ žalovaných využíva obchodné podmienky s rôznymi zneniami s poukazom na ich

rôznu časovú účinnosť, samostatné obchodné podmienky vypracúva aj pre jednotlivé ponúkané úverové
produkty, a to opäť v rôznych zneniach v závislosti od ich časovej účinnosti. Dôvodil preto, že obchodné
podmienky, v ktorých mali byť upravené vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré samotná zmluva
neupravovala, sa tak nestali súčasťou zmluvy a pre zmluvné strany neboli ani záväzné. Dospel k záveru,
že právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky poskytnutého
úveru nebolo v zmysle § 565 OZ dohodnuté a právny predchodca žalobcu tak nebol oprávnený žiadať

od veriteľov zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca v konaní tiež netvrdil a
nepreukázal, že by jeho právny predchodca nejakým spôsobom predčasne ukončil predmetný zmluvný
vzťah, v dôsledku čoho by sa tak stala pohľadávka v celom rozsahu splatnou takýmto spôsobom.
Uzavrel, že postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona
o bankách a v § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom

a tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 OZ, vo vzťahu k predmetnej pohľadávke, na
ktorú neplatnosť súd prihliada ex offo. Sumarizoval, že postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným
právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaných, a preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4.Rozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaopreloust.§255ods.1a§262ods.1zák.č.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovaným, ako stranám v konaní úspešným v celom
rozsahu,priznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýškenáhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Zvýraznil,že zmluva o úvere uzatvorená medziprávnym predchodcom žalobcu a žalovanými
pozostáva z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom neodporuje zákonu. Možnosť predčasného

zosplatnenia úveru bola upravená v čl. 9 ods. 9.2 bod (i.) OP. Skutočnosť, že sa OP aplikujú na
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, založený na základe zmluvy o
úvere, vyplývala z bodu 3.6 zmluvy o úvere, z ktorého ďalej vyplývalo, že dlžník ako aj spoludlžník
svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Práve
toto vyhlásenie žalovaných v bode 3.6 úverovej zmluvy preukazovalo ich vedomosť o obsahu celej

dokumentácie vzťahujúcej sa k poskytnutému úveru a samotnej zmluve o úvere, preto sa nestotožnil s
argumentáciou prvoinštančného súdu, že nepreukázal prevzatie dokumentov, vrátane OP žalovanými.
Žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili, že by nedisponovali podpísanou zmluvou o úvere, ale
rozporujú skutočnosť, že by im boli so zmluvou odovzdané aj dokumenty, na ktoré sa úverová zmluva
odvoláva, vrátane OP. Tieto tvrdenia žalovaných označil za účelové s cieľom vyhnúť sa ich povinnosti

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Zotrval na svojich tvrdeniach, že zo strany žalovaných boli okrem
zmluvy o úvere prevzaté aj OP, ktoré tvorili súčasť úverovej zmluvy, a v ktorých je v čl. 9 ods. 9.1
bod (i.) dojednaná možnosť predčasného zosplatnenia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Zvýraznil, že OP tvorili súčasť úverovej zmluvy, keď boli vytlačené z opačnej strany úverovej zmluvy,
tzn. že boli fyzicky súčasťou tejto úverovej zmluvy, ako to vyplýva zo súdu predložených listín, kde na

poslednej strane OP sa samotný text OP prebíja s druhou stranou úverovej zmluvy, čo bolo spôsobené
skenovaním. Pokiaľ žalovaní prevzali zmluvu o úvere, čo sporné nebolo, automaticky prevzali aj OP. Mal
za to, že došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tiež že postúpenie pohľadávky z jeho právneho
predchodcu na neho bolo platným právnym úkonom. Za nedôvodné označil i tvrdenie súdu, že nie
je zrejmé, ktorými OP sa majú riadiť vzťahy v úverovej zmluve neupravené s poukazom na to, že

úverová zmluva a OP tvorili neoddeliteľný celok, preto je zrejmé, že sa riadili OP účinnými odo dňa
16. 02. 2012, ktoré predložil. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaní mali všetky komponenty zmluvy o
úvere k dispozícií, resp. že sa s nimi oboznámili, vyhlásili podpisom úverovej zmluvy a jej prevzatím.
Dodal, že žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každomjednom zmluvnom dojednaní, pričom zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou,
uplatňujúcou sa denne v súkromnom práve, spotrebiteľské vzťahy nevynímajúc. Podporne poukázal na
§ 788 ods. 3 OZ, ako i na rozsudok SDEU C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti T.J., v ktorom SDEÚ

zaujal stanovisko, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo
považoval aj za preukázateľne splnené v danej veci. Prezentoval názor, že aj napriek spotrebiteľskému
postaveniu žalovaných, nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu ich konaniu nezodpovednému
a účelovému len pre to, že majú postavenie spotrebiteľa, keďže úlohou súdov je poskytnúť spravodlivú

ochranu a nie definovať spotrebiteľa ako jedinca bez rozumu, čo by bolo v rozpore i so zásadou rovnosti
strán. Sumarizoval, že má aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nadobudol pohľadávku voči žalovaným na
základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom a k platnému
postúpeniu pohľadávky boli taktiež splnené všetky zákonom stanovené podmienky podľa §53 ods. 9
OZ, § 565 OZ a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Prioritne uviedli, že dôkaz, ktorý bol predložený súdu, a to sken zmluvy, im bol doručený
bezfarebný a v nečitateľnej forme. Skutkové tvrdenie žalobcu, že obchodné podmienky tvorili fyzickú
súčasť zmluvy, keďže boli vytlačené z opačnej strany úverovej zmluvy, popreli. Tvrdili, že už pôvodnú
zmluvu stratili, ale podľa ich pamäťovej stopy obchodné podmienky nikdy neboli fyzickou súčasťou

zmluvy, vytlačené na druhej strane zmluvy. Akcentovali, že ani z dôkazov, ktoré im boli doručené,
nevyplýva, že OP tvorili fyzickú súčasť zmluvy, žalobca v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a svoje tvrdenia doplnil až v odvolaní ako neprípustnú novotu. Konštatovali tiež, že súd prvej
inštancie prišiel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aj z dôvodov nedodržania postupu
podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiaden odvolací

dôvod, ktorým by napádal tento právny záver. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že výzva podľa § 92 ods.
8 je tzv. zosplatňujúca výzva uviedli, že ide o neplatný právny úkon, pretože im nikdy nebolo doručené
upozornenievzmysleust.§53ods.9OZ(listzodňa17.02.2017)atentolistnespĺňalpredpokladypodľa
§ 53 ods. 9 OZ, keďže z tohto dokumentu nemali možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku mali zaplatiť,
aby sa vyhli vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ďalej tiež, že predpokladom vyhlásenia predčasnej

splatnosti je, že pôvodný veriteľ konal s tzv. odbornou starostlivosťou podľa ust § 7 ods. 1 ZoSÚ, avšak
žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, keď tvrdil, že jeho právny predchodca
riadnym spôsobom preskúmal majetkové pomery žalovaných, v závislosti od ich schopností splácať
záväzky im poskytol úver v primeranej výške a konal pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou.
Žalobca tak nepreukázal, že pôvodný veriteľ vôbec mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť a v tomto smere

poukázali na rozsudok SDEÚ vo veci C-449/13. V prípade, ak by súd mal za to, že vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru je platným úkonom, dôvodili, že ich dlh rozložený do splátok sa týmto úkonom stáva
po prvýkrát splatným, a teda ním nemohlo dôjsť k naplneniu predpokladov ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách, keďže toto ustanovenie predpokladá, že banka upozorní spotrebiteľa na skutočnosť, že je so
svojím dlhom v omeškaní.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáha zaplatenia sumy 20
876,92 eura, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 15 843,86 eura od 20.
12. 2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 843,86 eura od 20. 12.
2018 do zaplatenia, z titulu nesplateného úveru.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že je povinnosťou súdu prioritne ex offo
skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jeden účastník civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Z uvedenej definície vecnej

legitimácie je zrejmé, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá
žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní
vecne legitimovaná, t. j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzickáalebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je.

10. V súdenej veci žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu vyvodzuje zo skutočnosti, že jeho právnym
predchodcom Poštovou bankou a.s. (bankou) mu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným, ktorá
je predmetom tohto konania. Bolo tak potrebné prioritne posúdiť, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, len ktoré zistenie by svedčilo o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

11. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať

voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň

ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

12. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. V danom prípade je rozhodujúcou okolnosťou, že sa nepochybne jedná o spotrebiteľský spor, keď

pohľadávka žalobcu vychádza zo spotrebiteľského úveru, čo nerozporovala žiadna zo strán. Zároveň
ďalšími zákonnými podmienkami, vyplývajúcimi zo Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky
z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. To sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené
v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, pretože Zákon

o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tento záver judikoval už
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. 04. 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017.
Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchnaviacumožňujebankeprávopostúpiťinejosobelensplatnú
pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, v opačnom prípade by išlo o absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 39 OZ. Vo vzťahu k platnosti postúpenia pohľadávky je významné, či veriteľ

realizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

15. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo vrozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr

do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.

16. Z hľadiska skutkového stavu niet pochýb, že dňa 13. 12. 2012 právny predchodca žalobcu, Poštová
banka a.s., ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníčkou Zmluvu o
úvere lepšia splátka, ktorou poskytol úver vo výške 16 900 € a žalovaní sa ho zaviazali splatiť v 120

mesačných splátkach po 261,30 € vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25. 01. 2013, s dátumom
konečnej splátky 25. 12. 2022, pri úrokovej sadzbe 11,9 %, RPMN 13,42 %, priemernej RPMN 12,29
% a v celkovej výške nákladov 12 775,65 €. Podľa bodu 3.2 úverovej zmluvy, úver bol poskytnutý
predovšetkým na splatenie predchádzajúcich záväzkov z úverov v zmluve špecifikovaných (celkovo 5)
s tým, že dlžník je povinný každý z konsolidovaných úverov splatiť v súlade s podmienkami uvedenými
v Obchodných podmienkach pre úver, lepšia splátka (OP), v opačnom prípade je banka oprávnená

požadovať predčasné splatenie celého úveru, vrátane príslušenstva. Poskytnutím prostriedkov z úveru
vzniká dlžníkovi a spoludlžníkovi záväzok peňažné prostriedky vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle
OP. Podľa bodu 3.6 zmluvy o úvere, právne vzťahy ňou neupravené sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení a ust.
zák. č. 513/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V

tomto bode tiež je uvedené, že dlžník a spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými
dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu pre
úver - lepšia splátka platné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy predčasné splatenie úveru upravovali
v čl. 9, bod 9.2, podľa ktorého ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky
pohľadávky alebo porušil ktorékoľvek z ustanovení zmluvy o úvere, OP alebo VOP alebo jeho vyhlásenia

uvedené v čl. 8 OP sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné, banka za každé takéto porušenie je
medzi iným oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru, vrátane príslušenstva, čím
sa celý úver stane predčasne splatným (i). Rovnako tak VOP právneho predchodcu žalobcu, účinné
od 23. 06. 2012, v bode 3.12 písm. b/ zakotvovali, že ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 3.11,
okrem iného i omeškanie klienta s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere trvajúcom viac ako 10

dní (bod 3.11 písm. a/ VOP), banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať
splatenie pohľadávky pred termínom konečnej splatnosti. Písomnými podaniami naposledy zo dňa
17. 02. 2017, právny predchodca žalobca upozornil žalovaných, že podstatným spôsobom porušili
ustanovenia zmluvy o úvere a OP neuhradením záväzkov, keď ku dňu 14. 12. 2016 je pohľadávka viac
ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 3 356,92 € a v prípade, že nedôjde k jej úhrade, zároveň ich

upozornil na jeho oprávnenie vyhlásiť úver predčasne splatným. Následne právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 16. 03. 2017 vyhlásil úver za predčasne splatný k tomuto dátumu a vyzval žalovaných na
úhradu dlhu vo výške 17 083,12 €, ktorú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo
dňa 20. 12. 2018 postúpil žalobcovi.

17. Vychádzajúc z uvedených zistení odvolací súd považuje záver prvoinštančného súdu, že žalobca v
konaní nie je aktívne vecne legitimovaný pre neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorú vyvodil výlučne z
neexistencie dohody účastníkov zmluvy o úvere o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ, za nesprávny. Odvolací súd nerozporuje, že v danom
prípade, keďže išlo o postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru, ktorého plnenie sa

malo vykonať v splátkach, pre platného postúpenie bolo nevyhnutné splniť podmienky upravené v §
53 ods. 9 a 565 OZ, ako i § 92 ods. 8 ZoB. Jednou z týchto podmienok bola tak i dohoda o možnosti
banky žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, tzv. predčasné zosplatnenie
úveru. Za situácie, keď predčasné zosplatnenie úveru bolo obsahom obchodných podmienok pre úver
- lepšia splátka, ako i VOP, dopadajúcich na sporom dotknutú zmluvu o úvere a žalovaní jej podpisom

deklarovali, že s nimi súhlasia a boli oboznámení, je tak opodstatnený záver, že k dohode podľa § 565
OZ medzi zmluvnými stranami došlo. V súvislosti s úvahami prvoinštančného súdu, podľa ktorých, ak
zmluvné strany hodlajú na svoj záväzkový vzťah aplikovať aj ustanovenia obsiahnuté v OP, musia byť
tieto zo strany spotrebiteľa buď podpísané alebo na ne musí zmluva vyslovene odkazovať a pre tento
prípad musia byť vyhotovené písomne a ich prevzatie potvrdené vlastnoručným podpisom, odvolací

súd uvádza, že tieto z platnej právnej úpravy nevyplývajú a ich nedodržanie nie je sankcionované
neplatnosťou dohody. V tomto smere odvolací súd podporne poukazuje i na závery, vyplývajúce z
rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15.18. Pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal len z
nesprávneho vyhodnotenia splnenia podmienky existencie dohody podľa § 565 OZ a s tým spojenej
nemožnosti zosplatniť dlh a následne ho platne postúpiť žalobcovi, neposudzoval pre konanie ďalšie

významné skutočnosti. Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude preto posúdiť, či došlo k splneniu
podmienok vyžadovaných pre platné zosplatnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 9
OZ v spojení s § 565 OZ, ako i pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.
z. Ide o otázky primárne, keďže od nich závisí i následné posúdenie aktívnej vecne legitimácie žalobcu
v konaní. Až po zistení, že žalobca disponuje vecnou legitimáciou, bude môcť pristúpiť k posúdeniu

dôvodnosti žaloby, a to i z hľadiska žalovanými predkladaných námietok.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) po prípadnom doplnení dokazovania vo
veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho

(§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).