Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. máj 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200178
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1420200178.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: W. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, Z., proti žalovanému: V.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. rad 3, Z.,
zastúpený JUDr. Martina Mrázová, advokát, Šoltésovej 20, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy,
a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2020 domáhal:
- odpustenia akýchkoľvek súdnych trov s poukazom na výšku dôchodku, ktorý mu zostáva po vykonaní
zrážok exekučného plnenia,

- stornovania akýchkoľvek požiadaviek /trov konania/ zo strany žalovaného,
- zrušenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2019, č.k. 21CoE/65/2018, titulom
údajného porušenia čl. 145 ods. 4, čl. 144 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1 Ústavy SR zo strany
žalovaného
- odsúdenia žalovaného z dôvodu protiústavného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa,
- zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 36.219 eur z dôvodu porušenia Ústavy SR a prieťahov.

Žalobu odôvodnil tým, že žaloba sa týka uznesenia zo dňa 09.04.201, č.k. 21CoE/65/2018 vydaného
senátom Krajského súdu Bratislava, ktorému predsedal žalovaný. Nejde o to, že senát KS BA rozhodol v
jeho neprospech, podstatou žaloby je fakt, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie, v dôsledku
čohomuboloznemožnenénapojednávanísaosobnebrániťapodrobnejšierozoberaťodvolaciedôvody.
Tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie zmaril a sťažil uplatnenie tohto jeho základného práva.
Má za to, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vznáša námietku nedostatku jeho vecnej legitimácie v
konaní z dôvodu, že v danej veci nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok
na nemajetkovú ujmu, ktorú by bolo možné účinne vymáhať v spore so žalobou tak, ako to vyplýva z
jej obsahu. Má preto za to, že sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie tohto konania. Namietal
tiež miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, keď v obvode tohto súdu nemá trvalý pobyt ani nevykonáva

funkciu sudcu, nakoľko má pozastavený výkon funkcie sudcu na KS Bratislava, Záhradnícka 10.
Žalovaný ďalej k obsahu samotnej žaloby uviedol, že na základe prejednania odvolania v konaní
21CoE/65/2018 bolo dňa 09.04.2019 vydané uznesenie, ktorým odvolací senát potvrdil odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. Zároveň rozhodol, že nepriznáva náhradu
trov odvolacieho konania. Zotrváva na správnosti vydaného uznesenia odvolacieho súdu tak, ako bolo
písomne vyhotovené a to aj z dôvodu, že uznesenie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:1. K

žalobcom v žalobe uvedenom, že nebolo nariadené pojednávanie, žalovaný uviedol, že obsah spisu bol
natoľko dostatočný, že nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. K jednotlivým žalobcom uplatnenýmnárokom uviedol, že žalobný nárok je nepreskúmateľný, v súdnom konaní pre nekompetenciu /
nedostatok právomoci/ OS BA IV nie je možné pokračovať. Ak žalobca zotrváva na tom, že vydané
uznesenie krajského súdu má vady, mal možnosť podať dovolanie v zmysle poučenia. Mal tiež možnosť

podať Ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práv, alebo ohrozenie jeho práv. Napokon uviedol, že je
sudcom KS BA, t.č. s pozastaveným výkonom funkcie, avšak aj na tento prípad sa vzťahuje povinnosť
mlčanlivosti, ktorej nebol zbavený. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, alebo konanie zastaviť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.02.2021 uviedol, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol,

že nebolo nariadené pojednávanie, nakoľko obsah spisu bol natoľko dostatočný, že nebolo potrebné
nariaďovať pojednávanie, takéto odôvodnenie je zo strany žalovaného zjavne v rozpore so znením
ústavy.Žalobcamázato,ženenariadenímpojednávaniavpredmetnejvecidošlozostranyžalovanéhok
hrubému porušeniu ústavy. Zo strany žalovaného mu bola spôsobená nielen finančná škoda, ale textom
uznesenia ho žalovaný donútil vynakladať značné úsilie fyzické i psychické a čas, ktorý musel veci
venovať.

4. Dňa 05.02.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým upresňuje žalobný návrh o
- posúdenie súdom, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa, keď nenariadil súdne
pojednávanie ignorujúc a porušujúc ústavu a trestný zákon,
- uhradenie nemajetkovej ujmy v sume 36.219 eur žiada priznať od žalovaného, prípadne príslušného

orgánu Ministerstva spravodlivosti SR) konajúceho v mene štátu, ktorý podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
bol povinný prevziať na seba bremeno zlyhania žalovaného,
- súdne pojednávanie za prítomnosti žalovaného.

5. Dňa 22.02.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, v ktorom uvádza, že náhradu

nemajetkovej ujmy žiada od žalovaného, prípadne od Ministerstva spravodlivosti SR, konajúceho v
mene štátu, Ďalej poukazoval na to, že žalovaný hrubo prekročil svoju právomoc, keď rozhodoval bez
nariadenia odvolacieho pojednávania. Poukazoval na oznámenie ministerstva spravodlivosti o výsledku
predbežného prerokovania jeho nároku na náhradu škody, ktoré jeho žiadosť posúdilo ako nedôvodnú,
lebo uznesenie žalovaného nebolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti zrušené ani zmenené.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalovaného,
oboznámil sa s Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016,
Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019, listom MS SR č.
17302/2021/141 zo dňa 28.01.2021, spisom OS BA IV č.k. 37Er/6742/2007, ako aj ostatným obsahom

spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, uznesením č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa
11.08.2016 výrokom I zamietol námietky povinného (tu žalobca) proti exekúcii, výrokom II zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie a výrokom III pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na strane

oprávneného bude v konaní ďalej vystupovať H. a to s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 3, ods. 4,
§ 50 ods. 1, ods.3, ods. 4, ods.5, § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

8. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie.

9. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019 uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016 v časti výroku II potvrdil. Súd
oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mal právo byť prítomný na pojednávaní odvolacieho súdu, mal
právo na pojednávaní sa k veci vyjadriť, ktoré právo mu bolo odobraté.

11.Právnazástupkyňažalovanéhonapojednávaníuviedla,žepredovšetkýmnamietanedostatokvecnej
pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Ďalej poukazovala na list MS SR, ktorým bolo žalobcovi

oznámené, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy ministerstvo posúdilo
ako nedôvodnú, keď nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie
žalovaného. Aj z tohto dôvodu predmetná žaloba nemá žiadny racionálny ani právny základ. V danej
veci konal senát. Súd mohol rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania vo veci.12. Z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.k. 17302/2021/141 zo dňa 28.01.2021
súd zistil, že ministerstvo žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy vo

výške 108.657 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa mal
dopustiť Krajský súd v Bratislave, keď nenariadil pojednávanie v súdnom konaní sp. zn. 21CoE/65/2018
a následne vydal uznesenie č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je nedôvodná.

14. Ústavou garantované právo domáhať sa práva na súdnu ochranu nie je absolútne, ale podlieha
určitým obmedzeniam stanovených zákonom a k jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom
predpokladaných podmienok.

15. Právne posúdenie je vždy vecou súdu. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje ním tvrdený nárok, alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd preto v spojení so
skutkovými zisteniami urobí sám právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Súd
je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie len z pohľadu tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sa na

prejednávanú vec vzťahujú.

16. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že na vec - nárok na zaplatenie sumy 36.219 eur je
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej aj ,, zákon č. 514/2003 Z.z.").

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

19.Podľa§5ods.1zák.č.514/2013Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

20. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola spôsobená škoda , bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

22. Podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Každýjepovinnýbezzbytočnéhoodkladunapožiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník.

27. Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne, za súčasného
splnenia troch podmienok: - poškodenému vznikla škoda, - príslušný orgán štátu sa dopustil
nesprávneho úradného postupu, - škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

28. Podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len ,,C.s.p), na
prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

29. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 36.219 eur titulom
nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa mal
dopustiť žalovaný, keď nenariadil pojednávanie v súdnom konaní sp. zn. 21CoE/65/2018 a následne
vydal uznesenie č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019.

30. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

a opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

31. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú
ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy

štátneho orgánu, pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného
vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi
právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., teda nemajú pasívnu legitimáciu
v konaní.

32. Je povinnosťou žalobcu, aby označil jasne, presne, subjekt, ktorý má v konaní vystupovať ako
žalovaný.

33. Súd sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní.

34. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomjevždySlovenskárepublika,vktorejmenepriamozozákonavystupuje,
teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorombolo nezákonné rozhodnutie vydané, alebo jeho nesprávny úradný postup. Ústredný orgán štátu pritom
nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Žalovaný nie je
nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako už bolo vyššie
uvedené, pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Príslušný ústredný orgán vystupuje a koná v mene za
škodu zodpovedného štátu. V posudzovanej veci vecne pasívne legitimovaný je Slovenská republika
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

35. Inými slovami sudca vo veciach nekoná vo vlastnom mene, ale realizuje právomoc, ktorá mu je
zverená štátom, t.j. pokiaľ sa účastník konania nestotožňuje s postupom alebo rozhodnutím súdu v
konaní má možnosť využiť relevantné právne prostriedky, ktoré mu poskytuje platný právny poriadok
Slovenskej republiky. Je povinnosťou žalobcu, aby označil jasne, presne, subjekt, ktorý má v konaní
vystupovať ako žalovaný. Nie je možné, aby žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy od
žalovaného, prípadne od príslušného orgánu Ministerstvo spravodlivosti konajúceho v mene štátu, ako

to uviedol v podaní doručenom tunajšiemu súdu 05.02.2021 (ktorý subjekt tiež nie je uvedený správne).

36. Žalobný návrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy, sumy 36.219 eur preto súd zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.

37. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v
zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty
podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (Uznesenie ÚS SR, sp. zn. ÚS 467/08).

38. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci s to: 1./ nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

39. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu,
ktoré bolo zrušené alebo zmenené po nadobudnutí právoplatnosti pre nezákonnosť.

40. Uznesenie č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019 nebolo po nadobudnutí právoplatnosti
zmenené alebo zrušené. Z uvedeného dôvodu toto uznesenie nie je možné označiť ako nezákonné
rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné podľa zákona č. 514/2003 Z.z. priznať nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutie orgánu verejnej moci.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
28.01.2021 adresovaný žalobcovi, kde ministerstvo konštatuje, že postup Krajského súdu v Bratislave v
súdnom konaní sp. zn. 21CoE/65/2018, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko bol vedený v zmysle platných zákonných ustanovení
C.s.p.

42. Keďže teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave, nie je splnená
zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcom označenému
nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave.

43. Rovnako nebol v danej veci preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti
medzi nemajetkovou ujmou a označeným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom.

44. Žalobca teda nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného

postupu za ktorý požaduje nárok na náhradu škody tak, ako to uvádza v žalobnom návrhu.

45. V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že súdu prvej inštancie
neprislúcha a nie je v jeho kompetencii konštatovať, či v odvolacom konaní došlo, alebo nedošlo kprocesným pochybeniam a či súd konal nezákonne. Hodnotenie procesného postupu sudcu vrátane
jeho rozhodovacej činnosti patrí do výlučnej kompetencie nadriadeného súdu a to na základe podaných
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V posudzovanej veci žalobca mimoriadny opravný

prostriedok proti predmetnému uzneseniu krajského súdu nepodal.

46. K nároku žalobcu na zrušenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2019, č.k.
21CoE/65/2018, titulom údajného porušenia čl. 145 ods. 4, čl. 144 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1
Ústavy SR zo strany žalovaného súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, hodnotenie procesného

postupu sudcu vrátane jeho rozhodovacej činnosti patrí do výlučnej kompetencie nadriadeného súdu a
to na základe podaných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

47. K nároku žalobcu na odsúdenie žalovaného z dôvodu protiústavného konania a zneužitia právomoci
verejného činiteľa, súd uvádza, že nie je kompetentný /nemá právomoc/ o takomto nároku konať.

48. S návrhom na vyslovenie porušenia základných práv v zmysle Ústavy SR je možné sa obrátiť na
Ústavný súd SR. Všeobecný súd nemá právomoc na takéto prejednanie.

49. K nároku žalobcu, aby súd posúdil, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa, keď nenariadil
súdne pojednávanie ignorujúc a porušujúc ústavu a trestný zákon súd poukazuje na vyššie uvedené.

50. K návrhu žalobcu na výsluch žalovaného súd uvádza, že Civilný sporový poriadok upravuje zásadu
voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré

dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje
so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu
navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno
považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000).
Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý.

Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu,
a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 C.s.p.).

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.