Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 35T/131/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111011374
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Šenkár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111011374.6

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽilinavsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MarekaŠenkáraačlenovsenátuDaniely
Bučovej a Slávky Kavalierovej, v trestnej veci obžalovaného H. O., stíhaného pre zločin lúpeže spáchaný
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom 16.04.2014 takto,

r o z h o d o l :

obžalovaný: H. O., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Žilina,

U. č. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina
v inej trestnej veci,

j e v i n n ý , ž e

spoločne s ml. W. O. a ml. H. E. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 18.30 hod. v Žiline v OC Mirage na 2.
nadzemnom podlaží pred herňou Brloh, H. O. pristúpil k S. Y., nar. XXXX, chytil ho rukou okolo pliec
so slovami „poď von, mimo kamery, mám pri sebe nôž, nedávno som vyšiel z väzenia, bol som tam
za vraždu“, prešli od herne k eskalátorom vedúcim nadol, kde poškodenému ml. H. E. prikázal, aby
vyprázdnil vrecká a ml. W. O. mu zobral z ruky telefón zn. Samsung so SIM kartou, prikázal mu vybrať

peňaženku a odovzdať jej obsah, čo bola finančná hotovosť 3 Eur, uvedeným konaním S. Y. spôsobili
škodu najmenej 53,-Eur,

t e d a

- spoločným konaním s inou osobou proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci a spáchal taký čin na chránenej osobe s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zák.; § 127 ods. 1 Tr. zák.,

č í m s p á c h a l

- v spolupáchateľstve zločin lúpeže podľa § 20 Tr. zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona,

Z a t o h o

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák.,
§ 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011 z 28.4.2011, právoplatný a vykonateľný 28.4.2011, ktorým

bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu pre
mladistvých, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina podala 30.12.2011 na Okresný súd Žilina obžalobu na

obvineného H. O. za spáchanie zločinu lúpeže spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej
obžalobe. Na základe doposiaľ zadovážených a vykonaných dôkazov možno považovať trestné stíhanie
obžalovaného H. O. za dôvodné.

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 27.3.2013, 17.5.2013, 4.9.2013,
22.11.2013, 26.02.2014, 14.03.2014 a 16.4.2014.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného H. O., svedka -
poškodeného S. Y.; svedkov J. O., W. O., H. E., D. X.. Okresný súd ďalej postupom podľa ust. § 269 Tr.

por. a § 268 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní vykonal i listinné dôkazy, teda prečítal a oboznámil
ustanovenie obhajcu (č.l. 22); zápisnicu o rekognícii + fotodokumentáciu (č.l. 76-124); odpoveď Slovak
Telekom (č.l. 129-147); potvrdenie o vrátení veci (č.l. 149); zápisnicu o prevzatí veci (č.l. 150-152);
rozsudky Okresného súdu Žilina, sp.zn. 35T/131/2011 zo dňa 03.02.2012 na č.l. 382-389; správu -
Mestského úradu Žilina (č.l. 538-539); správu - Okresného úradu Žilina, OVVS (č.l. 540); správu - ÚVV

Žilina (č.l. 541-549); odpis z registra trestov (č.l. 552); podstatný obsah pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011, z neho najmä rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011
z 28.4.2011, právoplatný a vykonateľný 28.4.2011 na č.l. 217-221, uznesenie Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 36T/41/2011 z 13.3.2014, právoplatné dňa 8.4.2014 na č.l. 282-284, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3Tos/36/2014 zo dňa 08.04.2014 na č.l. 297-299; podstatný obsah

pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/40/2010, z neho najmä rozsudok Okresného súdu
Žilina, sp.zn. 22T/40/2010 z 31.7.2012, právoplatný a vykonateľný 31.7.2012, na č.l. 374-379; odpis z
registra trestov (č.l. 568); obžalobu č. 2Pv 903/13/5511-66 zo dňa 03.04.2014, vedenú na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 1T/49/2014 (č.l. 571-575).

Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil a
tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného T. M..

Obžalovaný H. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že do herne Brloh v OC Mirage v Žiline,
kde boli aj poškodení, išiel on, H. E., W. O.. V herni Brloh ešte stretli osobu D. X.. J. S. tam bol s tým D.om

X.om. A ešte jeden tam bol, ale nevie jeho meno, teda spolu ich bolo šesť. Nepamätá si, presne ktorý
z nich sa išiel opýtať poškodených, či si nemôže ísť zahrať videohry tam, kde hrali aj oni. Poškodený Y.
povedal, že nie hneď, ale že až tak za pol hodinu až hodinu. Potom si nepamätá, ako vyšli von presne,
ale vie, že on stál so Y.om pri eskalátoroch, kde ho držal pravou rukou okolo pliec a rozprávali sa o škole.
Rozprávali sa mimo herne, pričom iba on sa s ním rozprával. Keď sa spolu so Y.om rozprávali, tak on

nevie, kde boli ostatní z jeho partie, lebo sa na nich nesústredil. So Y.om sa rozprávali asi tak 20 až 30
minút. X. Y. chytil, lebo sa mu zdal ako normálny kamarátsky chalan. Y. mu hovoril, že ide na nejakú
vysokú školu. Q., kde bol v tom čase svedok J. O..

Q. sa rozprávali a potom on odbehol na WC, kde sa zdržal tak asi XX minút. Q., kde boli vtedy jeho

kamaráti a ani kde bol svedok - poškodený Y. so svedkom O.om a možno tam aj chalani so Y.om a O.om
zostali. X. sa vrátil z WC, tak chcel ísť späť ku tým eskalátorom. G. hneď oproti boli Y. a svedok O..
Y. tam. K. ho oslovili, že jeho kamaráti Y.ovi zobrali telefón a peniaze. Nepopisovali mu nijako, ako sa
to malo stať. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní
obžalovaný uviedol, že keď prišiel z WC, tak mu Y. aj s O.om povedali, že jeho kamaráti mu mali zobrať

telefón aj so SIM kartou. K. boli z toho vystrašení. On videl u nich strach. Y. mu hneď povedal, že jehodvaja kamaráti mu zobrali telefón a peniaze, ale nepovedal konkrétne ktorí to boli. On im povedal, že
poďme ich hľadať von. Hľadali ich vonku cca 30 min. Nikoho nenašli a jemu prišlo Y. moc ľúto, tak mu
chcel dať svoj telefón. Y. mu ale povedal, že on jeho telefón nechce, že on doma povie mame, že telefón

stratil, a že peniaze minul s kamarátom. K. ho nežiadali o žiadnu pomoc. Po odstránení rozporov v
jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že keď sa vrátil zo
záchodu a išiel k tým dvom chalanom a sa ich opýtal, že kde sú tí dvaja, teda O. s E.m. Jeden z nich mu
povedal, že „prosím ťa vybav mi to, aby som mal tú kartu späť“. On sa im sám ponúkol, lebo mu bolo
Y. ľúto. Nepamätá si, kedy presne sa mal skutok stať, lebo je to už 2 roky odvtedy. V herni Brloh v OC

Mirage v Žiline sa však 1.2.2011 nachádzal. Niekto z ich partie, ale on to nebol oslovil poškodeného Y.
a O., či si môžu zahrať videohry. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v
prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že to bol H. E.. On nevie, prečo ich H. E. oslovoval. Na to im bolo
povedané, že majú počkať pol hodinu až hodinu. K. sa ďalej hrali pri tom ich pulte. X. vychádzali z herne,
nepamätá si už, či spoločne s nimi vyšiel aj svedok - poškodený Y. aj so svedkom O.om. Po odstránení
rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že potom

jeden z nich W., alebo H. vyšli z herne a zavolali jedného z tých chalanov, aby išli vonku. Ten jeden
chalan vyšiel vonku a tam sa s nimi asi zoznámili, a potom z herne vyšiel aj on s kamarátom D.om X.om.
Z herne vychádzali tak, že išiel on, popri ňom išiel ten nižší chalan, potom išiel O. a E., a D. X. išiel
pozadu s tým druhým chalanom. On potom jedného chalana chytil okolo pliec a sa zoznamovali. Pýtal
sa ho, že kde chodí do školy. Potom D. odišiel niekde preč. Aj on potom odišiel preč a na mieste zostali

len W. O. a H. E. s tým jedným chalanom.

Obžalovanýďalejuviedol,žekeďsarozprávalsoY.omtaksinevšimol,žebymalprisebemobilnýtelefón
a nevidel telefón ani u svedka J. O.. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní
a v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že vyššiemu z tých dvoch Y. - O. videl telefón. X. chodieva

von, tak nožík nikdy so sebou nenosí. Pred skutkom nikdy vo výkone trestu odňatia slobody nebol. On
nebol svedkom toho, či niektorí z jeho kamarátov žiadal od poškodeného Y. peniaze alebo mobil, alebo
by sa mu vyhrážal. Neskôr po tom, keď sa mal stať skutok, so svojimi kamarátmi sa vôbec nerozprávali
a nevysvetľovali si, čo sa tam malo stať. On si ani nijakým iným spôsobom nezisťoval, čo sa tam malo
stať. Dozvedel sa to až keď ho obvinili. Ani po vznesení obvinenia sa s ostatnými o tom nerozprával.

On vôbec do dnešného dňa nevie, čo sa tam malo stať. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na
hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že jemu sa zdá, že to bol H. E., ktorý
mal odcudziť telefón. Takto odpovedal aj na otázku vyšetrovateľa v prípravnom konaní. Povedal mu to E.
potom s odstupom času. G. nevie, kedy mu to povedal, nepamätá sa. On nemal vedomosť o zámere jeho
kamarátov odcudziť mobilný telefón a finančnú hotovosť. X. sa rozprával s poškodeným Y.om, nepoužil

hrozbu násilia.

Svedok-poškodenýS.Y.nahlavnompojednávaníokreminéhouviedol,žeonsiužmocnatonepamätá.
Bolo to dávno. Mal strach a snažil sa čo najskôr na to zabudnúť. Pamätá si iba to, že boli v herni Brloh,
to je v OC Mirage, kde sa hrali videohry. V tom jeden z nich prišiel ku nemu a opýtal sa ho, že koľko

ešte bude hrať. Povedal mu, že možno tak pol hodinku alebo hodinku. On išiel k svojim kamarátom a
povedal im, že tam budem ešte hodinku aj pol. V tom sa vlastne všetci zobrali a išli ich čakať pred Brloh.
K. už vlastne išli odtiaľ hneď preč a tam ich čakali a začali im niečo rozprávať. Jeden z nich ho tak chytil
okolo pleca, ako kamaráta a išli s nimi smerom k eskalátorom. Jeden z nich mu povedal, že má pri sebe
nôž, a že ho pustili z basy. Išli s ním k tým eskalátorom a tam sa zastavili, dali sa pred nich. Jeden z nich

povedal, že či má pri sebe mobil, že si chce zavolať. Povedal mu, že nemá a on mu kázal vyprázdniť
vrecká. On si schoval mobil do dlane, ale jeden z nich si všimol, že ho má a kázal mu, aby mu ho dal. On
to urobil. Ten chalan si ho chvíľu obzeral a išiel na parkovisko, lebo tam boli nejaké dvere, kam išiel. K.
išli za ním, dvaja z nich išli potom z tých dverí k herni Brloh a jeden z nich išiel k nim. X. sa ho pýtali, že
kde ten mobil je, tak nevedel. Myslí, že mal pri sebe v ešte v peňaženke 3 eurá a ten jeden si tieto eurá

od neho vypýtal a zobral si ich. Tie tri eurá mu dal, pretože mal strach. Bolo ich viac a viac sa asi bál toho,
ktorý mal ten nožík. V herni bol aj s kamarátom J.om O.om. V tej skupine chalanov myslí, že boli štyria,
z toho traja boli tmavšej pleti a jeden bol biely. Obžalovaný bol prítomný v tej skupinke osôb. V herni
s obžalovaným nekomunikoval. Neregistroval konkrétne obžalovaného, ale registroval viacero osôb. X.
vyšielzherne,takažtamkomunikovalsobžalovanýmavlastneonmutvrdilto,žeprávevyšielzväzenia,

a že má vo vrecku nôž. Potom ho chytil okolo tých pliec a išli k tým eskalátorom. S týmito osobami išiel
ku eskalátorom zo strachu. Pri eskalátoroch bol obžalovaný, tí traja, čo tam boli s ním, J. O. a on. Q.
ktorá z týchto osôb mu kázala vyprázdniť vrecká, ale obžalovaný to nebol. V tej chvíli, keď vyprázdňoval
vrecká sa obžalovaný nachádzal vedľa ostatných. Tie 3 eurá odovzdal tomu chalanovi, ktorý mu kázalvyprázdniť vrecká. Bol to ten, ktorému dal aj mobil. V tomto momente sa nachádzal obžalovaný stále
vedľa tých chalanov. Tí chalani potom išli do tých dverí a obžalovaný sa potom vrátil k nim a bol milý
a keď vlastne zistil, že nemajú mobil, tak mu hovoril, že on s tým nemá nič spoločné. Obžalovaný ich

odprevadil von, išiel s nimi a oni išli na autobus. Jeho kamarát J. O. bol svedkom celého tohto incidentu,
bol pri ňom. Myslí, že aj od neho si vypýtali mobil, on im ho dal, ale jemu ho vrátili. Z časového hľadiska
to bolo skôr, ako si od neho pýtali mobil. On mal dotykový Samsung, sivočiernej farby. Nôž, ktorý mu
spomínal obžalovaný, že ho má pri sebe, on nevidel.

Svedok - poškodený ďalej uviedol, že tí chalani ich volali mimo kamier. G. tam on nechcel ísť, lebo sa
tam bál ísť. Tí chalani mohli vedieť, že má pri sebe mobilný telefón, nakoľko si myslí, že volal so sestrou,
keď bol v herni. Svedok - poškodený tiež uviedol, že obžalovaný si od neho mobil a ani tie 3 eurá nepýtal
a ani sa nechcel nejakým spôsobom zmocniť jeho veci. Obžalovaný, keď sa s ním rozprával, tak sa ho
spýtal odkiaľ je a kam chodí do školy. Nie je si istý, či bol obžalovaný celý čas v jeho prítomnosti. X.
už boli vonku pred OC Mirage, tak mu obžalovaný ponúkol svoj mobil, ale nepamätá sa, či tento mobil

videl. Nepamätá si, že by sa obžalovaný zapájal nejako do hľadania tej osoby, ktorá mu odcudzila mobil.
Z herne ku eskalátorom išli tak, že on išiel s obžalovaným, ktorý ho držal okolo pliec, J. O. išiel pozadu
s jedným z nich a tí dvaja, to nevie, či išli za nimi, alebo vedľa nich, ale neboli ďaleko.

Svedok J. O. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že boli aj so svedkom -

poškodeným S.om Y.om pred dvoma rokmi v nákupnom centre Mirage v Žiline, bol tam obchod s
videohrami. Potom sa tam hrali na videohre. Hrali sa takých XX minút. Potom prišli dvaja chalani a
spýtali sa, že koľko budú ešte hrať. S. povedal, že pol hodinu až hodinku. Potom títo chalani išli preč. Za
nejakých 5 minút prišli znova tí chalani za nimi. Potom išli preč s nimi vonku. Q. koľko ich bolo, boli dvaja
alebo traja. S. išiel popredu, on išiel za ním. Išli smerom ku eskalátorom, tam si pýtali od neho mobil, aby

ukázal mobil. Tak im ho ukázal, dal im ho do ruky ten mobil. Potom si ho obzerali, potom išli s mobilom
na parkovisko. Jeden tam potom s nimi zostal. Išli vonku pred nákupné centrum a tam sa rozprávali.
Potom išli domov. Nepamätá si, čo sa s tým mobilom stalo. Od neho si tí chalani mobil nepýtali. Jeden
z tých chalanov si pýtal od neho peniaze, či nemá. Q., či si pýtali peniaze aj od S., vie však, že si od
S. pýtali mobil. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní

svedok uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, a síce, že potom sa jeden z nich Y. pýtal
aj, že koľko má peňazí. S. mu dal všetko, čo mal v peňaženke.

Svedok týchto chalanov opísal tak, že dvaja boli takej nižšej postavy, asi tak 15 roční. A tretí bol už taký
starší, taký vyšší, typoval by mu tak 20 rokov. Peniaze im nedali, ale S. im dal mobil. Tí chalani išli s tým

mobilom na parkovisko, tí dvaja menší. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní
a v prípravnom konaní svedok uviedol, že tí dvaja menší si pýtali ten mobil. Tento mobil dal následne S.
jednému z týchto dvoch chalanov. A ten tretí zostal s nimi. S týmto tretím chalanom oni išli vonku pred
nákupné centrum na námestie, a to tak, že oni už išli domov a on išiel s nimi. K. išli domov, lebo S. to tak
chcel a povedal mu, že má kašľať na to. K. tých chalanov ani nečakali. Po odstránení rozporov v jeho

výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní svedok uviedol, že si spomenul, že sa jednalo
o nejakú kartu. S.ovi nešlo o ten mobil, skôr o tú kartu. K. sa vonku pred nákupným centrom rozprávali s
S.om Y.om aj s tým chalanom. Q., či ich volal ten chalan von, alebo išli von sami. Q., prečo v prípravnom
konaní uvádzal, že ich ten chalan zavolal vonku, aby išli tých ostatných čakať. On sa s tými chalanmi
nerozprával, len v herni sa ich tí chalani pýtali, že koľko to budú hrať. Z konania tých chalanov mali taký

zlý pocit, že chcú od nich niečo, na čo nemajú právo. S. bol celkom vyľakaný a on tiež z toho. Preto
bol vyľakaný, lebo tí chalani chceli od S. Y. mobil a od neho pýtali peniaze. Tí chalani sa im nevyhrážali
a on ani nepočul, že by sa vyhrážali S.ovi Y.ovi. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní svedok uviedol, že tí chalani ich len zavolali z tej herne vonku. Potom
si pýtali od S. ten mobil. On si to v prípravnom konaní pamätal lepšie, asi sa im vyhrážali. To čo povedal

v prípravnom konaní je asi pravda. V prípravnom konaní svedok v uvedenej súvislosti uviedol, že počul,
ako sa im tí chalani vyhrážali. Bolo tam čosi s nožom, ale nevie čo. Je to možné, že čosi také S. hovoril,
keď už boli vonku z Mirage. On si nepamätá, ktorý z tých chalanov pýtal od S. Y. mobil a ani toho chalana,
ktorý od neho pýtal peniaze. On nepočul, ako sa S. Y. s niektorým z tých chlapcov rozprával. Po tom
skutku sa potom nerozprával s S.om čo sa stalo. To odovzdanie mobilu vyzeralo tak dobrovoľne.

Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný bol prítomný v herni s tými chalanmi.
X. bol on v herni aj so Y.om tak obžalovaný bol v ich prítomnosti, až keď prišiel ku tým eskalátorom.
Dovtedy ich obžalovaný čakal pred tým obchodom, pred tou herňou. Obžalovaný bol prítomný v čase,keď zo strany Y. došlo k odovzdaniu mobilného telefónu pri tých eskalátoroch. K eskalátorom ale nešli
spoločne s obžalovaným. Obžalovaný tam bol skôr tak, že ho tam ani nevnímal, bol ticho. Nespomína
si, že by obžalovaný ponúkal poškodenému Y.ovi svoj vlastný telefón. S. Y. mu povedal, keď vyšli von,

že obžalovaný vyšiel z basy a že má pri sebe nožík. Q., či to je pravda. Obžalovaný sa nezmocnil priamo
jeho vecí alebo vecí Y.. Obžalovaný s ním a so Y.om komunikoval iba vonku a ešte predtým, ako ich
volal vonku, tak keď išli von sa rozprávali. Pri eskalátoroch ani v herni s ním nekomunikoval, nevidel, že
by sa rozprával alebo komunikoval so svedkom - poškodeným. Väčšinou sa s nimi rozprávali tí malí. X.
vychádzali z herne, tak svedok - poškodený Y. išiel s tými dvoma mladšími chalanmi, ktorí od neho pýtali

ten mobil. Obžalovaný medzi nimi nebol. X. bol obžalovaný pri eskalátoroch, tak iba stál. Nepamätá si,
či niečo hovoril. Q., či sa rozprával s obžalovaným poškodený, to by skôr S. vedel povedať, on sa s nimi
rozprával. Mal na nich výhľad. Q. ani o čom sa rozprávali, nepočul to. Obžalovaný potom, keď tí dvaja
chalani odišli aj s tým mobilom von, zostal stáť pri eskalátoroch s ním aj s S.om Y.om. Potom išli vonku,
teda on, S. Y. a obžalovaný. Obžalovaný išiel s nimi preto, lebo že idú tých chalanov čakať kvôli tomu,
že chcel S. tú kartu z mobilu a myslel si, že tí chalani ešte prídu naspäť. Nepamätá si, či obžalovaný

počas tohto času niečo o veci hovoril.

Svedok W. O. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného ku skutku uviedol, že nie je pravda,
že obžalovaný niečo rozprával. On sa nikomu nevyhrážal. On si dobre už nepamätá čas, kedy tam boli,
ale boli v OC Mirage na dolnom poschodí a je tam herňa Brloh. Bol tam on, H. E., D. X. a obžalovaný.

Boli v tej herni a hrali sa videohry. Mali tam debatu s dvoma chlapcami, ktorých nepoznali. Boli to chlapci
približne v ich veku. On si už nepamätá, o čom sa rozprávali. Obžalovaný tam ani nebol. K. sa tam
najskôr rozprávali, ale už ani nevie o čom. Najskôr sa tam rozprávali s tými dvoma chalanmi, obžalovaný
bol naboku. Myslí si, že obžalovaný nepočul o čom sa rozprávajú. K. sa s tými chalanmi zoznámili,
rozprávali sa o tom, kde chodia do školy. On si na skutočnosti ohľadom telefónu nepamätá. Telefón

zobrali a išli preč. Nepamätá si, čo pri tom tomu chalanovi z tých dvoch chalanov rozprával, aby mu
ho dal. Zdá sa mu, že telefón dal ten chalan H.ovi E.mu. V tom čase, keď ten chalan odovzdával jemu
telefón do ruky, tak obžalovaný tam už dávno nebol. S obžalovaným sa potom stretli až vonku večer asi
tak po 5-6 hodinách. On videl obžalovaného ako fajčil pred vchodom svojho bytu, ale nepamätá si už,
o čom sa rozprávali. S tým telefónom išli následne asi na Bratislavskú ulicu, ale už si to nepamätá. On

nepočul, že by sa mal obžalovaný niekomu vyhrážať, že by mal niekomu spomínať, že bol vo väzení.
Obžalovaný ani nechodieval ozbrojený s nožom. K. obžalovaného neinformovali vopred o tom, že majú
záujem odcudziť mobilný telefón.

Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, keď prišli do herne Brloh, ako začala

komunikácia s tými dvoma chalanmi, čo tam boli. On sa s tými chalanmi rozprával, ale každý z nich sa
s nimi rozprával. Rozprávali sa o škole, kde chodia a tak, a či idú hrať tie hry. On aj s H.om E.m potom
tomu chalanovi vzali telefón. H. E. sa pýtal toho chalana, že koľko je hodín a videl, že aký má telefón,
lebo z telefónu mu hovoril, že koľko je hodín. K. potom s E.m niečo tomu chalanovi povedali, ale už si
nepamätá čo, aby im ten telefón dal a on im ho dal. Nepamätá si, či ho dal ten chalan jemu do ruky alebo

E.mu. Nepamätá si, či tomu chalanovi hovoril niečo H. E.. Obžalovaný bol v tom čase už zrejme dávno
niekde inde, možno už aj doma. On išiel následne na Bratislavskú aj s E.m a už si viac nepamätá. Q., čo
sa s telefónom stalo. Q., či ho mal on alebo E., keď prišli na Bratislavskú. Buď ho mal on alebo E.. X. on
aj s E.m zobrali tomu chalanovi telefón, tak tam žiadne vyhrážky nepadli. Ten chalan, ktorému zobrali
telefón sa tváril normálne. Nebol vystrašený. K. sa predtým s ním nepoznali.

Svedok H. E. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že on aj s W.om O.m vyšli z
Brlohu v OC Mirage na chodbu. V herni boli nejakí dvaja cudzí chalani. K., teda on a W. O. sa ich pýtali,
že odkiaľ sú a tak. Potom im povedali, že čo majú pri sebe. Jeden z tých chalanov ukázal mobilný telefón
a 4 eurá. Vytiahol ten chalan telefón a 4 eurá a dal mu ten telefón do ruky a W. O. mu potom povedal,

aby otvoril peňaženku a vybral 4 eurá a jemu povedal W., aby si ich zobral, tak si ich aj zobral. Telefón
si zobral on, ale ten vrátil až policajtom. V Mirage ho tomu chalanovi nevrátil. Okrem nich dvoch bol v
OC Mirage aj obžalovaný. X. oni brali tomu chlapcovi ten telefón, tak v tom čase obžalovaný nerobil nič,
len stál pri nich. K. stáli všetci po kope, teda oni traja a tí dvaja poškodení. X. oni traja prišli do herne,
tak sa mu zdá, že tí dvaja chlapci tam prišli až po nich. On a W. O. sa s nimi rozprávali odkiaľ sú, kde

bývajú a tak. Ten telefón si od toho chlapca pýtal on s tým, že si chce prezvoniť na svoj telefón, ale
naň si neprezvonil. Ten telefón videl vtedy prvýkrát, keď si ho pýtal a ten chlapec ho vytiahol. Predtým
sa nikto z ich partie nepýtal toho chalana, že či má pri sebe mobil. Potom povedal, že ide na záchod,
ale už neprišiel naspäť. Na záchod išiel s W.om O.m a hneď zo záchodu išli domov. V tomto čase bolobžalovaný na chodbe s tými chlapcami. On počul rozhovor medzi obžalovaným a tými chlapcami. Počul
o čom sa rozprávali, že ako sa majú chlapci sa ich pýtal a už nič viac. On aj videl, že obžalovaný držal
toho chlapca okolo pliec. X. mu tí chlapci dávali ten mobilný telefón, tak on mal z nich taký dojem, že

jasné, že sa báli. Boli ticho, báli sa. Q. prečo sa ich báli, videli H. - obžalovaného, takého chlapa. On
nevie o tom, že by obžalovaný mal mať v tom čase pri sebe nejaký nôž, pričom ide podľa neho o výmysel
a ani nepočul, že by to obžalovaný tým chlapcom hovoril. V prípravnom konaní síce uviedol, že počul ako
to obžalovaný s tým, že má nôž hovoril tým chlapcom, ale toto uviedol len preto, lebo bol pod nátlakom
policajtov, mal 15 rokov. K. na neho tlačili, chceli ho zbiť. Boli tam štyria alebo piati. K. sa vôbec na skutku

nedohodli, ani nevie, ako to celé vzniklo. Na mieste činu bol prítomný okrem nich aj D. X., ale nevie aká
bola jeho účasť na skutku. D. X. sa rozprával s tými chlapcami, ale už nevie o čom. Rozprával sa s nimi
tam pri nich, pri pohyblivých schodoch, ale nijako sa im nevyhrážal. On telefón vrátil dobrovoľne, a to
tak, že policajti sa ho pýtali, že kde je telefón a on im povedal, že ho má doma, a potom im ho doniesol.
Nebolo to dobrovoľne.

Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný poškodeným nijaký majetok neodcudzil.

Svedok D. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že si pamätá, že do OC Mirage
do Brlohu išiel s kamarátom J.om U., kde sa hrali na playstation. Presne v tom Brlohu boli aj obžalovaný,
W. O. aj H. E., oni tam už boli. Po chvíľke, po nejakých XX-15 minútach, keď odtiaľ vyšli von z tej herne,

tak išli zároveň s nimi aj tí dvaja neznámi chalani, ktorí sú poškodení. K. sa s nimi chvíľu rozprávali,
teda on s obžalovaným, v tom tam bol aj H. E., ktorý sa rozprával s tým druhým chalanom. Potom išli
ku eskalátorom, počas toho ako sa rozprávali. On v tej chvíli odišiel. V OC Mirage sa už potom nestretli.
Stretli sa až doma. V tej herni tam bol konflikt, ale už si nepamätá kvôli čomu začal a kto sa ho zúčastnil.
On si všimol, že obžalovaný držal niektorého z tých chlapcov okolo pliec. Rozprávali sa o tom, že odkiaľ

je, kam chodí do školy. Toto počul. Q. uviesť v akom poradí vyšli z herne Brloh a išli potom k eskalátorom.
Nie je si XX0 % istý, ale sa mu zdá, že mobil pýtal ako prvý H. E., k čomu došlo pri eskalátoroch.

Típoškodenínemalimaťzčohostrach.Poodstránenírozporovvjehovýpovedinahlavnompojednávaní
a v prípravnom konaní svedok uviedol, že tí chalani boli dvaja. K. sa rozprávali len s jedným, ten nemal

dôvod byť vyľakaný. Q. o čom sa s tým druhým rozprávali, čo mu hovorili. K. sa s nimi rozprávali slušne.
Na začiatku tam bol konflikt, ale nedošlo k tomu, že by sa išli biť. Q. už kvôli čomu bol ten konflikt, je
to už dlhá doba, nebol to až taký závažný konflikt. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní svedok uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania, kde
uviedol, že videl, že sú tam Rómovia a mal drzé slová. Povedal nejakú narážku na Rómov, ale už nevie

presne akú. On nemá vedomosť a ani nepočul, že by obžalovaný hrozil tým dvom chlapcom nejakým
násilím. Obžalovaný určite nič také nerozprával a ani tým chlapcom nič neodcudzil. Po odstránení
rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní svedok uviedol, že trvá na
výpovedi z prípravného konania. V nej svedok uviedol, že prvý si od poškodeného pýtal mobil W. O.
ešte v tej herni, a potom si ho ešte raz pýtal od toho chalana pred tou herňou a tam pred tou herňou mu

ho dal. On videl, že si W. O. od neho pýtal telefón, že či mu nedá zavolať a že mu ho aj ten chalan dával.

Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď vyšli von z herne, tak išiel on s obžalovaným.
K. sa rozprávali iba s jedným chalanom z tých dvoch. Q. ho popísať, nevie či išlo o toho chalana s tým
mobilom. S tým ďalším chalanom bol W. O. a H. E.. K. sa rozprávali, ale o čom sa rozprávali to nevie.

V tej chvíli ako tomu chlapcovi vzal mobil H. E., tak v tom momente sa on od eskalátorov vrátil späť
do herne za svojim kamarátom. Videl, ako mal H. E. ten telefón v rukách. Určite sa pýtali niečo tých
chalanov a komunikovali s nimi pri tých eskalátoroch, ale nevie o čom. K. sa rozprávali len o nich, kde
chodia do školy a tak, pričom tí chalani im nehovorili nič o mobile. X. odchádzali už z herne domov,
ešte sa s tými dvoma chalanmi stretli, pričom títo ešte boli pri tých eskalátoroch. On tam videl iba týchto

dvoch chalanov, obžalovaného tam vôbec nevidel. On potom išiel späť do Brlohu. O telefóne mu nikto
nič nehovoril. Po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní
svedok uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V nej svedok uviedol, že on už pomaly išiel
z toho Brlohu preč a videl, že pri tých schodoch stáli sami dvaja tí poškodení chalani z tej herne a H.
E., W. O. a H. O. stáli spoločne pri únikovom východe. On sa tých poškodených chalanov opýtal, že čo

sa stalo. K. mu povedali, že jednému z nich zobrali telefón. On sa zľakol, nechcel sa do toho starať a
odišiel naspäť do tej herne za kamarátom. Tam sa asi ešte 15 min. hrali a keď odtiaľ odchádzali, tak tí
chalani tam už neboli. On potom už išiel domov.Na hlavnom pojednávaní boli prečítané tiež listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a
prítomným stranám bolo umožnené do nich nahliadnuť.

Zo zápisníc o rekognícii + fotodokumentácie (č.l. 76-124) okrem iného vyplýva, že svedok - poškodený
S. Y. opoznal páchateľa, ktorý ho 1.2.2011 okolo 18.30 h. v OC Mirage chytil okolo pliec a povedal, že
má ísť von, že má pri sebe nôž, že nedávno vyšiel z väzenia a že tam bol za vraždu a pri eskalátoroch si
od neho pýtal mobil. Opakovane uviedol, že mohlo ísť aj o osobu obžalovaného H. O., resp. o osobu T.
T.. Svedok - poškodený S. Y. taktiež opoznal páchateľa, ktorý mu 1.2.2011 okolo 18.30 h. v OC Mirage

pri eskalátoroch povedal, či má pri sebe mobil a ktorý mu povedal, že má vytiahnuť všetko z vrecka a
tiež aby si vytiahol aj vrecká. Opakovane uviedol, že touto osobou mohol byť H. U., alebo H. E.. Svedok -
poškodený S. Y. taktiež opoznal osobu, ktorej dal pri eskalátoroch mobil a peniaze. Opakovane uviedol,
že touto osobou mohol byť P. O., alebo W. O.. Y. - poškodený S. Y. taktiež opoznal osobu páchateľa,
ktorá bola spolu s ďalšími tromi páchateľmi v OC Mirage a pri eskalátoroch on od neho nič nepýtal.
Opakovane uviedol, že touto osobou bol D. X..

Y. J. O. opoznal osobu, ktorá sa mala 1.2.2011 okolo 18.30 h. v OC Mirage pri eskalátoroch vyhrážať
S.ovi Y.ovi, že má nožík. Opakovane uviedol, že touto osobou bol obžalovaný H. O.. Y. J. O. taktiež
opoznal osobu, ktorá si od S. Y. pýtala mobil pri eskalátoroch. Opakovane uviedol, že touto osobou bol
H. E.. Y. J. O. taktiež opoznal osobu, ktorej S. Y. dal svoj mobil a peniaze. Opakovane uviedol, že touto

osobou bol W. O.. Y. J. O. taktiež opoznal osobu, ktorá bola v OC Mirage spolu s ďalšími páchateľmi.
Opakovane uviedol, že touto osobou bol D. X..

Odpoveď Slovak Telekom (č.l. 129-147) obsahuje predovšetkým údaje o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke, a to na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina, sp.zn.

0Tp/92/2011 zo 14.2.2011.

Zpotvrdeniaovráteníveci(č.l.149)vyplýva,že1.4.2011bolsvedkovi-poškodenémuS.oviY.ovivrátený
políciou 1 ks mobilného telefónu zn. Samsung SGH-F480, IMEI: 359654024297096, čierno-šedej farby.

Zo zápisnice o prevzatí veci (č.l. 150-152) vyplýva, že mobilný telefón zn. Samsung SGH-F480, IMEI:
359654024297096, čierno-šedej farby bol vyšetrovateľom PZ prevzatý dňa 21.3.2011, pričom zaistený
bol u osoby H. E. dňa 17.3.2011.

Z rozsudkov Okresného súdu Žilina, sp.zn. 35T/131/2011 zo dňa 03.02.2012 na č.l. 382-389, okrem

iného vyplývajú skutočnosti týkajúce sa právoplatných odsúdení obvinených ml. W. O., ml. H. E..

Zo správy - Mestského úradu Žilina (č.l. 538-539) okrem všeobecných informácii o osobe obžalovaného
vyplýva tiež to, že obžalovaný H. O. bol mestom Žilina prejednávaný za priestupky, ktoré podľa § 52
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prejednávajú obce.

Zo správy - Okresného úradu Žilina, OVVS (č.l. 540) vyplýva, že obžalovaný nemá v registri priestupkov
žiadny záznam.

Zo správy - ÚVV Žilina (č.l. 541-549) okrem iného vyplýva, že počas pobytu vo výkone väzby sa

u obžalovaného nevyskytli nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, ako aj časového rozvrhu
dňa. Výnimkou bola eskorta na Okresný súd Žilina, kde obžalovaný nadväzoval nedovolený kontakt.
S obžalovaným bol vykonaný následne pohovor v ÚVV Žilina, pričom v ďalšom sledovanom období
neboli už u neho zaznamenané ďalšie porušenia ústavného poriadku. Vo veci vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 36T/41/2011 bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody od 30.5.2011 do

30.5.2013. Relevantné právne normy týkajúce sa výkonu trestu odňatia slobody nedodržiaval a viackrát
ich porušil. Správanie obžalovaného počas jeho pobytu v kmeňovom ústave a plnenie si povinností
neboli na požadovanej úrovni. V období od 22.9.2011 do 25.3.2013 bol celkom 8-krát disciplinárne
potrestaný.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 568) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne postihnutý, a to
výlučne pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť.Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011 okresný súd oboznámil jeho podstatný
obsah. Z neho oboznámil najmä rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011 z 28.4.2011,
právoplatný a vykonateľný 28.4.2011 na č.l. 217-221, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo

spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu pre mladistvých. Tento trest vykonal dňa 30.5.2013. Okresný súd zároveň oboznámil uznesenie
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011 z 13.3.2014, právoplatné dňa 8.4.2014 na č.l. 282-284, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3Tos/36/2014 zo dňa 08.04.2014 na č.l. 297-299.

Týmto uznesením okresný súd rozhodol tak, že postupom podľa § 470 ods. 3 Tr. por. s poukazom na
ust. § 121 ods. 2 Tr. zák. odsúdenému ml. H.ovi O. odsúdenie na trest odňatia slobody vo výmere
2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/41/2011 z 28.4.2011, právoplatným a vykonateľným
28.4.2011, nezahladzuje. Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 3Tos/36/2014 postupom podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť odsúdeného ml. H. O. proti tomuto uzneseniu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/40/20XX, okresný súd oboznámil jeho podstatný
obsah, pričom toto odsúdenie zatiaľ nie je vyznačené v Odpise Registra trestov. Z neho oboznámil
najmä rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/40/20XX z 31.7.2012, právoplatný a vykonateľný
31.7.2012, na č.l. 374-379, ktorým bol obžalovaný H. O. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Za to mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby s
probačným dohľadom v trvaní 3 roky, vykonávaným jedenkrát za mesiac od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku schvaľujúceho dohodu o vine a treste podľa potreby a konkrétneho určenia probačného a
mediačného úradníka. Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa

v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku. Postupom podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn.
9T/31/20XX zo dňa 20.9.20XX, právoplatného dňa 20.9.20XX, ktorým bol obžalovaný ml. H. O. uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné a bol mu uložený úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 2 roky, vykonávaným jedenkrát za
mesiac podľa potreby a konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka spolu s povinnosťou
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku, ďalej
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/183/2009 zo dňa 27.1.20XX, právoplatného
dňa 27.1.20XX, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho
správaním v trvaní 18 mesiacov, vykonávaným jedenkrát za mesiac vždy v prvý týždeň toho ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, tak isto výrok o treste

z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/24/2009 zo dňa 30.3.2009, právoplatného dňa 30.3.2009,
ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, taktiež aj výrok o treste z rozsudku

Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T/130/2009 zo dňa 23.9.2009, právoplatného dňa 23.9.2009, ktorým
bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a ktorým mu bol uložený
trest povinnej práce vo výmere 60 hodín ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a výrok o treste z
rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/93/2011 zo dňa XX.11.2011, právoplatného dňa XX.11.2011,

ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. a iné, ktorým došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Žilina sp.zn. 9T/31/20XX zo dňa 20.9.20XX, právoplatného dňa 20.9.20XX. Zároveň
zrušil všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina, č. 2Pv 903/13/5511-66 zo dňa 03.04.2014, vedenej na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1T/49/2014 (č.l. 571-575) okrem iného vyplýva, že na obžalovanéhobola podaná dňa 3.4.2014 obžaloba za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Skutok sa mal stať dňa 22.XX.2013.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. por. súd vykonané dôkazy
hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti a dospel
k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku
a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z výpovede

obžalovaného, svedka - poškodeného S. Y., svedkov J. O., W. O., H. E. a D. X., ako i z vykonaných
listinných dôkazov. Obžalovaný H. O. spoločne s ml. W.om O.m a ml. H.om E.m dňa 01.02.2011 v
čase okolo 18.30 hod. v Žiline v OC Mirage na 2. nadzemnom podlaží pred herňou Brloh, pristúpil k
S.ovi Y.ovi, nar. 1995, chytil ho rukou okolo pliec so slovami „poď von, mimo kamery, mám pri sebe
nôž, nedávno som vyšiel z väzenia, bol som tam za vraždu“, prešli od herne k eskalátorom vedúcim

nadol, kde poškodenému ml. H. E. prikázal, aby vyprázdnil vrecká a ml. W. O. mu zobral z ruky
telefón zn. Samsung so SIM kartou, prikázal mu vybrať peňaženku a odovzdať jej obsah, čo bola
finančná hotovosť 3 Eur, uvedeným konaním S.ovi Y.ovi spôsobili škodu najmenej 53,-Eur, čím naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním porušil dva primárne chránené

objekty,atoochranuosobnejslobodyvzmysleslobodyrozhodovania,akoimajetok,ktoréhosapáchateľ
chce zmocniť. Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívala v použití hrozby bezprostredného
násilia ako prostriedku na prekonanie kladeného, resp. očakávaného odporu napadnutej osoby. Pod
hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď,
ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Násilie, ktorým sa hrozí, môže smerovať tak proti tomu, kto

má vec pri sebe, ale aj proti inej osobe, pokiaľ je hrozba takým násilným prostriedkom nátlaku na vôľu
poškodeného.Hrozbabezprostrednéhonásiliajespravidlavyjadrenávýslovne,alestačíajkonkludentné
konanie, ak je z neho a z ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý
nepodrobí vôli páchateľa. Zmocnením sa cudzej veci treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne
s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. O zmocnenie sa veci nejde len

vtedy, ak ju páchateľ napadnutému sám odníme, ale i vtedy, ak mu ju napadnutý pod vplyvom násilia
alebo hrozby bezprostredného násilia sám vydá. Pritom nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec
privlastniť alebo ju len prechodne užívať, prípadne inak s ňou naložiť, napr. odviezť inej osobe, zničiť ju
a pod. (R 1/1980). Pre naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa
páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takom úmysle.

Chránenou osobou sa v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. rozumie dieťa, ktorým je s poukazom
na ust. § 127 ods. 1 Tr. zák. osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak (pozn.
svedok - poškodený S. Y. v čase spáchania skutku). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
súčasne súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona,
o čom svedčí tak spôsob spáchania skutku, ako aj jeho okolnosti.

Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Z objektívnej stránky predpokladá spolupáchateľstvo spáchanie trestného činu spoločným konaním

dvoch alebo viacerých (fyzických) osôb, ktoré v súhrne naplňuje znaky konania uvedeného v
osobitnej časti Trestného zákona. Zo zákonnej definície spolupáchateľstva vyplývajú preň dve základné
podmienky. Prvou je spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb
(objektívna podmienka) a druhou je úmysel k tomu smerujúci (subjektívna podmienka). Pre spoločné
konanie je charakteristická priama a osobná účasť na čine. Spoločné konanie spočíva v tom, že každý

môže uskutočniť celé konanie; každý môže vykonať len časť konania predpokladaného skutkovou
podstatou, alebo každý zo spolupáchateľov vykoná určitú činnosť, ktorá je až ako celok posudzovaná
ako trestný čin. Možnosť, keď každý môže vykonať len časť konania predpokladaného skutkovou
podstatousatýkatrestnýchčinov,kdezákonpredpokladádvekonania.Jedenzospolupáchateľovnaplnílen časť konania (resp. jedno konanie) a druhý naplní zostávajúcu časť konania. Táto skutková podstata
je naplnená až spojením jednotlivých čiastkových konaní, napr. pri trestnom čine lúpeže jeden páchateľ
použije hrozbu bezprostredného násilia a druhý sa zmocní mobilného telefónu a peňazí. O možnosť,

keď každý zo spolupáchateľov vykoná určitú činnosť, ktorá je až ako celok posudzovaná ako trestný čin
ide aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov svojim konaním uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej
podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo aj vtedy, keď konanie
každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti - články reťaze smerujú
k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia

súčasne.

Spôsob konania jednotlivých spolupáchateľov nemusí byť rovnakej intenzity, stačí, že napĺňajú
objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty. Pokiaľ ide o spoločný úmysel platí, že pre vyvodenie
trestnej zodpovednosti stačí aj dohoda konkludentná. Každý zo spolupáchateľov si však musí
uvedomovať, že jeho konanie a konanie ostatných spolupáchateľov smeruje k spoločnému spáchaniu

trestného činu, resp. aspoň s tým musí byť uzrozumený. Úmysel sa pritom musí vzťahovať nielen na
znaky trestného činu, ale aj na okolnosť, že ide o spoločné konanie. Pri spolupáchateľstve sa teda
vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov zahrňujúci tak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie
spoločného cieľa chráneného záujmu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Z dokazovania vykonaného v tomto trestnom konaní dospel okresný súd k nasledovným záverom. Dňa
1.2.2011obžalovanývčaseokolo18.30hod.vŽilinevOCMiragena2.nadzemnompodlažípredherňou
Brloh pristúpil ku svedkovi - poškodenému S.ovi Y.ovi, tohto chytil ho rukou okolo pliec so slovami „poď
von, mimo kamery, mám pri sebe nôž, nedávno som vyšiel z väzenia, bol som tam za vraždu“, prešli
od herne k eskalátorom vedúcim nadol, kde svedkovi - poškodenému ml. H. E. prikázal, aby vyprázdnil

vrecká a ml. W. O. mu zobral z ruky telefón zn. Samsung so SIM kartou, prikázal mu vybrať peňaženku a
odovzdať jej obsah, čo bola finančná hotovosť 3 Eur. Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní ako
aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný H. O. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti
tak, ako je táto opísaná a právne kvalifikovaná v obžalobe. Obžalovaný H. O. je vinný z toho, že spoločne
s ďalšími páchateľmi - ml. W.om O.m a ml. H.om E.m za použitia hrozby bezprostredného násilia voči

svedkovi - poškodenému ml. S.ovi Y.ovi, tomuto odcudzili mobilný telefón a finančnú hotovosť. Žiada
sa poznamenať, že z oboznámených rozsudkov v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 35T/131/2011 okrem iného vyplýva, že ml. W. O. a ml. H. E. sa k spáchaniu trestného činu priznali
už v prípravnom konaní, keď potvrdili, že ku skutku došlo práve tak, ako je to popísané v uznesení
o vznesení obvinenia a preto bola s nimi uzavretá dohoda o vine a treste. Obžalovaný spáchanie

žalovanej trestnej činnosti v priebehu celého trestného konania popieral. Na svoju obhajobu uviedol
okrem iného to, že si nepamätá ako presne vyšli z herne von, ale vie, že stál potom so svedkom -
poškodeným pri eskalátoroch, kde ho držal pravou rukou okolo pliec, pričom sa rozprávali o škole. Táto
skutočnosť nebola tak v predmetnom konaní sporná. Nedôveryhodne pôsobí výpoveď obžalovaného v
časti, kde uviedol, že svedka - poškodeného chytil okolo pliec len tak kamarátsky, lebo sa mu mal zdať

ako normálny kamarátsky chalan. Žiada sa poznamenať, že obžalovaný a ani svedok - poškodený sa
predtým nepoznali a ani neboli kamaráti, či známi. Za účelovú považoval okresný súd tú časť výpovede
obžalovaného, kde tento uviedol, že to, čo sa malo stať pred herňou v OC Mirage on nezisťoval,
pričom o celej veci sa dozvedel až keď ho obvinili a zobrala ho polícia. Obžalovaný tiež na hlavnom
pojednávaní uviedol, že on nevie, čo sa tam stalo. V inej časti svojej výpovede na hlavnom pojednávaní

však obžalovaný uviedol, že keď sa vrátil z WC, tak chcel ísť ku eskalátorom, ale hneď oproti bol svedok
- poškodený, ako i svedok O.. Títo dvaja tam stáli, pričom ho oslovili, že jeho kamaráti zobrali svedkovi
- poškodenému Y.ovi telefón a peniaze. Túto verziu obžalovaného okresný súd považoval za legitímnu
snahu obžalovaného vyhnúť sa následkom vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti za stíhanú trestnú
činnosť.

Obžalovaný H. O. je zo spáchania žalovanej trestnej činnosti usvedčovaný predovšetkým výpoveďami
svedka - poškodeného S. Y. a svedka J. O.. Y. - poškodený S. Y. potvrdil, že v kritickú dobu bol aj
so svojim kamarátom v OC Mirage v herni, keď ku nim prišla skupinka mladých rómov. X. vyšli von zherne, jeden z nich, neskôr stotožnený ako obžalovaný H. O., chytil svedka - poškodeného okolo pliec
hovoriac mu, že má u seba nožík, nedávno vyšiel z väzenia a ťahal ho, aby išli mimo kamery. Ďalší z
páchateľov pýtali od neho mobil, kázali mu, aby si vytiahol veci z vrecka a keď si u neho všimli mobil,

zobrali mu ho a spolu s ním aj 3 eurá. Y. - poškodený podrobne popísal spôsob, akým ho mal osloviť
jeden z chalanov, ktorý jeho a svedka chlebíka čakali pred herňou Brloh v OC Mirage. Títo chalani, medzi
ktorými bol i obžalovaný O. ich oslovili ešte v herni a následne ich čakali pred herňou. X. následne hneď
potom vyšli z herne aj so svedkom O.om, tak jeden z tých chalanov ho chytil okolo pliec ako kamaráta,
pričom išli spolu smerom ku eskalátorom. Týmto chalanom bol pritom obžalovaný, ktorý mu povedal, že

má pri sebe vo vrecku nôž a že nedávno vyšiel z väzenia. Spolu išli ku eskalátorom, kde bol on aj so
svedkom O.om a boli tam aj obžalovaný a jeho traja kamaráti, s ktorými tam bol. S týmito osobami išiel
ku eskalátorom zo strachu. Y. - poškodený ďalej uviedol, že tí chalani ich volali mimo kamier. G. tam on
nechcel ísť, lebo sa tam bál ísť. X. vyšiel z herne, tak až tam komunikoval s obžalovaným, a bol to práve
on, ktorý mu povedal, že práve vyšiel z väzenia, a že má vo vrecku nôž. Potom ho chytil okolo pliec a
išli k tým eskalátorom. S týmito osobami išiel ku eskalátorom zo strachu. Vo chvíli, keď vyprázdňoval

vrecká, tak obžalovaný tam stál vedľa ostatných, a to stále. X. boli pri eskalátoroch, tak jeden z nich
povedal, že či má pri sebe mobil, že si chce zavolať. Povedal mu, že nemá a on mu kázal vyprázdniť
vrecká. On si schoval mobil do dlane, ale jeden z nich si všimol, že ho má a kázal mu, aby mu ho dal.
Následne od neho pýtal aj peniaze, pričom on mu dal tri eurá, pretože mal strach. Bolo ich viac a viac sa
asi bál toho, ktorý mal ten nožík. Obžalovaný bol prítomný v tej skupinke osôb. V herni s obžalovaným

nekomunikoval. Neregistroval konkrétne obžalovaného, ale registroval viacero osôb.

Aj svedok J. O. potvrdil, že obžalovaný H. O. držal svedka - poškodeného S. Y. okolo pliec, ktorý s ním
išiel zo strachu, počul aj to, že od Y. pýtajú peniaze a videl ako Y. vyberá peňaženku. Z konania tých
chalanov mal svedok zlý pocit v tom zmysle, že chcú od nich niečo na čo nemajú právo. Y. - poškodený

S. Y. bol celkom vyľakaný a on tiež z toho. Vyľakaný bol preto, lebo tí chalani chceli od nich mobil a
od neho pýtali peniaze. Y. vo svojej výpovedi tiež pripustil, že počul, že tí chalani sa im ešte v herni
vyhrážali, že dostanú a že majú ísť von z herne. Y. tiež nepriamo potvrdil, že to bol práve obžalovaný,
ktorý svedkovi - poškodenému S.ovi Y.ovi povedal, že vyšiel z basy a má pri sebe nožík. Toto mu hovoril
svedok - poškodený Y., keď boli už vonku z OC Mirage.

Žiada sa poznamenať v súhrne k výpovediam svedka - poškodeného S. Y. a svedka J. O., že nimi
uvádzanéskutočnostibolivpredmetnomkonanípotvrdenéivovecivykonanýmizápisnicamiorekognícii
+ fotodokumentáciami (č.l. 76-124).

Z výpovede svedka H. E. tiež okrem iného vyplýva, že obžalovaný vedel o tom, čo sa stalo potom ako
svedka - poškodeného S. Y. chytil okolo pliec a povedal mu, že má pri sebe nožík a že práve vyšiel z
väzenia, kde mal sedieť za vraždu. Y. potvrdil, že obžalovaný H. O. v čase, keď svedkovi - poškodenému
brali mobilný telefón, stál pri nich. K. stáli všetci pokope, teda on, W. O., obžalovaný a tí dvaja poškodení
chalani. Y. teda priamo vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že o skutku vôbec nevedel a ani nevedel čo

sa malo stať. Y. tiež potvrdil, že obžalovaný držal svedka - poškodeného S. Y. okolo pliec a tiež to, že
svedok - poškodený S. Y., ako i svedok J. O. boli ticho a báli sa, pretože asi, keď videli obžalovaného
- takého chlapa, tak sa báli.

Výpoveď svedka W. O. považoval okresný súd za účelovú, učinenú v celkom jednoznačnej snahe

pomôcťobžalovanémuvyhnúťsanásledkomtrestnoprávnejzodpovednosti.Tentosvedokuviedolokrem
iného, že obžalovaný tam ani nebol, pričom na druhej strane potvrdil, že v herni Brloh bol vtedy s ním
a s H.om E.m aj obžalovaný. X. sa H. E. pýtal svedka - poškodeného Y., že koľko je hodín tak videl,
že aký má telefón, lebo z telefónu mu hovoril, že koľko je hodín. K. potom s E.m niečo tomu chalanovi
povedali, ale už si nepamätá čo, aby im ten telefón dal a on im ho dal. Nepamätá si, či ho dal ten chalan

jemu do ruky alebo E.mu. Nepamätá si, či tomu chalanovi hovoril niečo H. E.. Obžalovaný bol v tom
čase už zrejme dávno niekde inde, možno už aj doma. Ten chalan, ktorému zobrali telefón sa tváril
normálne. Nebol vystrašený. Uvedená výpoveď svedka je tak v rozpore predovšetkým s výpoveďami
svedka - poškodeného S. Y. a svedka J. O., ale i v rozpore s výpoveďou svedka H. E., ktorý sám uviedol,
že tak svedok - poškodený Y., ako i svedok O. sa báli a boli ticho a tiež, že obžalovaný sa v tom čase

nachádzal v ich blízkosti pri eskalátoroch.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka D. X., tu okresný poukazuje na skutočnosť, že tento svedok potvrdil tiež to,
že videl ako obžalovaný držal svedka - poškodeného okolo pliec, ako i to, že počul, že sa rozprávajú oškole. Y. nedôveryhodne odstránil rozpory vo svojej výpovedi z prípravného konania, kde v procesnom
postavení obvineného uviedol, že keď spolu s obžalovaným vychádzali z herne, tak svedok - poškodený
bol vyľakaný z toho, že mal strach, že sú tam Rómovia. Na hlavnom pojednávaní k tejto skutočnosti

už v procesnom postavení svedka uviedol, že oni sa rozprávali len s jedným z tých dvoch chalanov
a ten nemal dôvod byť vyľakaný. Takéto vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach vyhodnotil okresný
súd v kontexte s ostatnými vo veci vypočutými svedkami ako jednoznačne účelové v snahe pomôcť
obžalovanému vyhnúť sa následkom trestnoprávnej zodpovednosti.

K obsahu vyššie uvedených výpovedí obžalovaného, svedka - poškodeného, ako i ostatných svedkov
okresný súd poukazuje na nasledovné skutočnosti. Všetci obvinení - H. O., ml. H. E. a ml. W. O. boli
stíhaní za zločin lúpeže v spolupáchateľstve, ktorého sa mali dopustiť na chránenej osobe, vzhľadom k
veku svedka - poškodeného S. Y.. Páchatelia prišli do herne Brloh v OC Mirage, jednalo sa o ml. W. O.,
ml. H. E., obžalovaného H. O., spoločne s nimi sa mali nachádzať aj D. X. a J. S.. Je teda zrejmé, že
oproti dvom šestnásťročným chlapcom - svedkovi - poškodenému S.ovi Y.ovi a svedkovi J.ovi O.ovi boli

v značnej presile, a to navyše obžalovaný H. O. v čase skutku bol už dospelý , pričom ide o osobu fyzicky
zdatnú a atletickej postavy. Z výpovedí svedka - poškodeného S. Y., ako aj svedka J. O. je potvrdené,
že z páchateľov mali strach a týchto sa báli. V žiadnej z výpovedí nie je uvedené, že by to bol práve
obžalovaný H. O., ktorý veci - mobilný telefón a peniaze odcudzil alebo ktorý použil násilie. Skutková
podstata zločinu lúpeže však vyžaduje, aby páchateľ použil aspoň hrozbu bezprostredného násilia v

úmysle zmocniť sa cudzej veci. To, že svedka - poškodeného chytil obžalovaný okolo pliec, rozprával
mu, že má u seba nožík a že nedávno vyšiel z väzenia, podľa názoru okresného súdu muselo a aj
v skutočnosti vyvolalo u obidvoch 16-ročných chlapcov pocit strachu, čo sami aj uviedli a práve preto
napokon svedok - poškodený S. Y. uposlúchol výzvy páchateľov, veci vyložil z vreciek a ani sa nebránil.
Konanie obžalovaného H. O. je potrebné kvalifikovať celkom jednoznačne ako spolupáchateľstvo k

zločinu lúpeže, ktoré vyžaduje, aby bol skutok spáchaný spoločným konaním a aby existoval jednotný
úmysel smerujúci k spáchaniu skutku. Obžalovaný H. O. bol jedným z článkov reťaze, pričom jednotlivé
konania, teda články reťaze smerovali k priamemu vykonaniu trestného činu, ktorý vo svojom celku
naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže. Miera konania každého zo spolupáchateľov môže byť odlišná
a stačí aj čiastočné prispenie. V predmetnej veci bolo teda preukázané, že obžalovaný H. O. konaním

popísaným vo výrokovej časti rozsudku, participoval na skutku a prispel k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa dopustil spoločným konaním s ďalšími osobami a ktoré v konečnom dôsledku naplnilo
zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu lúpeže s poukazom na ust. § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Okresný súd preto po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, a síce, že
obžalovaný vyššie popísaným konaním naplnil všetky znaky žalobou stíhaného trestného činu právne
kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaný v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Z takto vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný H. O. pritom konal v priamom úmysle. Vyššie uvedené dôkazy,
ktoré sa týkajú priebehu žalovaného skutku, tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine
obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti. Obžalovaný H. O. bol doposiaľ
7-krát súdne postihnutý. V dvoch prípadoch išlo o odsúdenie za rovnakú trestnú činnosť (pozn. špeciálna
recidíva). Zo správ o povesti obžalovaného mal okresný súd okrem všeobecných informácii o osobe
obžalovaného preukázané, že obžalovaný bol mestom Žilina prejednávaný za priestupky, ktoré podľa §
52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prejednávajú obce. V registri

priestupkov, ktorý vedie Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správa však obžalovaný nemá
žiadny záznam. Počas predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 36T/41/2011 relevantné právne normy týkajúce sa výkonu trestu odňatia slobody
nedodržiaval a viackrát ich porušil. Správanie obžalovaného počas jeho pobytu v kmeňovom ústave a
plnenie si povinností neboli na požadovanej úrovni. V období od 22.9.2011 do 25.3.2013 bol celkom

8-krát disciplinárne potrestaný. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný sa teraz súdenej
trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol v inej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
(pozn. vec pod sp.zn. 36T/41/2011).Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného

o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Naposledy bol obžalovaný H. O. rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/40/20XX z 31.7.2012,
právoplatným a vykonateľným 31.7.2012, uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Za to mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby s

probačným dohľadom v trvaní 3 roky, do 1.8.2015, vykonávaným jedenkrát za mesiac od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku schvaľujúceho dohodu o vine a treste podľa potreby a konkrétneho určenia
probačného a mediačného úradníka. Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku. Postupom
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina

sp.zn. 9T/31/20XX zo dňa 20.9.20XX, právoplatného dňa 20.9.20XX, ktorým bol obvinený ml. H. O.
uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné a bol mu uložený úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 2 roky, vykonávaným jedenkrát za
mesiac podľa potreby a konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka spolu s povinnosťou

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku, ďalej
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/183/2009 zo dňa 27.1.20XX, právoplatného
dňa 27.1.20XX, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho

správaním v trvaní 18 mesiacov, vykonávaným jedenkrát za mesiac vždy v prvý týždeň toho ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, tak isto výrok o treste
z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/24/2009 zo dňa 30.3.2009, právoplatného dňa 30.3.2009,
ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné a bol

mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, taktiež aj výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T/130/2009 zo dňa 23.9.2009, právoplatného dňa 23.9.2009, ktorým
bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a ktorým mu bol uložený

trest povinnej práce vo výmere 60 hodín ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a výrok o treste z
rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/93/2011 zo dňa XX.11.2011, právoplatného dňa XX.11.2011,
ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. a iné, ktorým došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok

Okresného súdu Žilina sp.zn. 9T/31/20XX zo dňa 20.9.20XX, právoplatného dňa 20.9.20XX. Zároveň
zrušil všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad. Teraz súdenej trestnej činnosti sa tak obžalovaný dopustil v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Práve tu je vidieť pohŕdavý postoj obžalovaného kmožnosti, ktorá mu bola daná vo forme predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný tak
nielenže neviedol riadny život v skúšobnej dobe, ale v tejto skúšobnej dobe sa dopustil rovnakej trestnej
činnosti (pozn. špeciálna recidíva).

Skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného trestného činu nežil bezúhonným životom
usporiadaného občana, ako i skutočnosť že nie je kladne hodnotený v mieste bydliska a zároveň s
prihliadnutím na jeho správanie počas výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 36T/41/2011, bola pri úvahách o druhu a výmere trestu vyhodnotená jednoznačne v

jeho neprospech (priťažujúca okolnosť - § 37 písm. m) Tr. zák.). Ako poľahčujúca okolnosť nebola u
obžalovaného zistená žiadna okolnosť predpokladaná zákonom v ust. § 36 Tr. zák. Okresný súd preto
pri úvahách o ukladaní trestu obžalovanému zvýšil s poukazom na ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. dolnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na XX rokov až 16 rokov.

Účelom súhrnného trestu je postihnutie páchateľa za všetky zbiehajúce sa trestné činy, teda postihnutie

páchateľa za splnenia podmienky, že spáchal trestný čin skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V predmetnej veci možno tak konštatovať, že vzhľadom na
splnenie zákonných podmienok na aplikáciu ust. § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom treste, okresný
súd ukladal obžalovanému trest celkom za dva zbiehajúce sa zločiny, pričom v obidvoch prípadoch išlo
o úmyselné trestné činy. Za takejto situácie boli potom v tejto veci splnené zároveň zákonné podmienky

na aplikáciu ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., teda okresný súd bol povinný obligatórne ukladať obžalovanému
trest pri aplikácii tzv. asperačnej „zostrujúcej“ zásady v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. Najprísnejšie
trestným zo súdených trestných činov obžalovaného H. O. bol práve zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Tr. zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., kde je trestná sadzba
zákonodarcom ustanovená v rozsahu 7 rokov až 12 rokov. Pri obligatórnej aplikácii ust. § 41 ods. 2 Tr.

zák. bola tak „asperačná“ trestná sadzba obžalovaného - 7 rokov až 16 rokov.

K aplikácii tzv. asperačnej zásady v posudzovanom prípade okresný súd uvádza nasledovné
skutočnosti. Pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady (§ 41 ods. 2 Tr.
zák.)sapostupujetak,žehornáhranicatrestnejsadzbytrestnéhočinunajprísnejšietrestnéhosazvyšuje

o 1/3 bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti trestného zákona.

Okresný súd tiež uvádza, že obžalovaný spáchal v tomto konaní jeden úmyselný trestný čin, pričom
celkom pri úvahách súdu pri ukladaní trestu mu bol s poukazom na splnenie podmienok na aplikáciu
ust. § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom treste, ukladaný trest za dva úmyselné trestné činy. Na

túto inak priťažujúcu okolnosť - ust. § 37 písm. h) Tr. zák., teda spáchanie viacerých trestných činov
však okresný súd už zároveň neprihliadal, nakoľko aplikoval obligatórne tzv. asperačnú zásadu, ktorá
sama o sebe predpokladá spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov. V opačnom
prípade by išlo o tzv. dvojité pripočítanie tej istej okolnosti a duplicitné zvýšenie trestnej sadzby trestu
odňatia slobody, čo by bolo celkom nepochybne v rozpore so zásadou ne bis in idem. V uvedenej

súvislosti okresný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline (Jtk 4/14), z ktorej
vyplýva, že: „Použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie viacerých trestných činov, na vyvolanie
dvoch pre obžalovaného negatívnych dôsledkov v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice
trestnej sadzby odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, a to § 41 ods.
2 Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. na druhej strane.

Súčasné použitie označených ustanovení Trestného zákona odporuje i zaužívanému princípu zákazu
dvojitého pričítania tej istej okolnosti (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) v neprospech obžalovaného. V prípade takejto
konkurencie bude mať prednosť špeciálne ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. a obligatórny postup podľa
neho pred ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. Na okolnosť, ktorá je
dôvodom na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. - spáchanie dvoch alebo

viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.
zák. - spáchanie viacerých trestných činov. Ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podľa §
41 ods. 2 Tr. zák., nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň ako
priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti

v neprospech obžalovaného.“

Okresný súd preto pri úvahách o ukladaní trestu a jeho výmery vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX rokov, teda na samotnej dolnejhranici trestnej sadzby, vypočítanej v zmysle vyššie uvedených kritérií. Okresný súd teda dospel k
záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (pozn. osoba páchateľa s výraznými sklonmi k

páchaniu trestnej činnosti, ako i špeciálna recidíva), jeho pomery a možnosť jeho nápravy skutočnosť, že
pred spáchaním súdenej trestnej činnosti neviedol riadny život usporiadaného občana, na dosiahnutie
účelu trestu uloženie tohto druhu trestu je postačujúce. Takto uložený trest považoval súd za zákonný
a primeraný, napĺňajúci znaky individuálnej, ako i generálnej prevencie. Okresný súd opakovane
poukazujetiežnaskutočnosť,žeobžalovanýsadopustilterazsúdenejtrestnejčinnostivskúšobnejdobe

predchádzajúceho podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný nebol v posledných XX rokoch pred spáchaním teraz súdenej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za iný jeho úmyselný trestný čin, preto ho súd obligatórne
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
na takýto postup boli splnené všetky zákon predpokladané podmienky uvedené v ust. § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák.

K podstatným argumentom obhajcu obžalovaného v rámci záverečnej reči, ako i písomne podaného
odvolania okresný súd len stručne poznamenáva nasledovné.

Okresný súd sa nestotožnil s názorom obhajcu, že v posudzovanom prípade obžalovaný nekonal v

spolupáchateľstve. Okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že v predmetnej veci bolo
preukázané, že obžalovaný H. O. konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku, participoval na
skutku a prispel k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil spoločným konaním s ďalšími osobami
a ktoré v konečnom dôsledku naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu lúpeže
s poukazom na ust. § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. Okresný súd tiež poznamenáva, že to bol

práve obžalovaný, ktorý svedka - poškodeného chytil okolo pliec, rozprával mu, že má u seba nožík a že
nedávno vyšiel z väzenia, čo podľa názoru okresného súdu muselo a aj v skutočnosti vyvolalo u svedka -
poškodeného S. Y., ako i svedka J. O. pocit strachu, čo obidvaja zhodne aj uviedli. V predmetnom konaní
bolotiežpreukázanéktoazaakýchokolnostísazmocnilcudzejveci-mobilnéhotelefónuapeňazí.Tento
obligatórny znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu bol naplnený ďalšími spolupáchateľmi

- H.om E.m a W.om O.m. Nemožno preto súhlasiť s názorom obhajoby, že v posudzovanom prípade
absentuje zmocnenie sa cudzej veci, ako predpoklad naplnenia skutkovej podstaty trestného činu
lúpeže. Konanie obžalovaného, ako i konanie ostatných jeho spolupáchateľov naplnilo zákonné znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Okresný súd pri posudzovaní otázky viny obžalovaného
H. O. bral do úvahy všetky relevantné dôkazy, ktoré jednotlivé procesné strany na hlavnom pojednávaní

navrhovali vykonať. Pokiaľ ide o výpovede svedkov H. E., W. O. a D. X. na hlavnom pojednávaní a
ich hodnotenie súdom, tieto okresný súd posudzoval v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej skutočnosť, že osoba bola pôvodne spoluobvinená a toto procesné
postavenie zaniklo napríklad v dôsledku právoplatného trestného rozkazu, rozsudku alebo zastavenia
trestného stíhania, prípadne vylúčením veci zo spoločného konania, nebráni tomu, aby sa táto osoba vo

veci proti bývalému spoluobvinenému vypočula ako svedok, pričom zápisnicu o výpovedi, ktorú osoba,
ktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v procesnom postavení spoluobvineného, možno prečítať za
podmienok § 263 ods. 3 Trestného poriadku (Rt 2Tz 5/2006). Okresný súd bral pri svojom rozhodovaní
do úvahy všetky vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, a preto nesúhlasí
s tvrdením obhajoby obžalovaného, že tak neučinil.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na

Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Okresný súd Žilina

dňa 16.04.2014