Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120234129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120234129.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpený JAKUBIS & PARTNERS

s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 4.875,97 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 16Csp/204/2020-120 zo dňa 16. septembra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.992,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 3 ods. 1, § 41, § 52 ods. 1 až ods. 4,
§ 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 101, § 103, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne,
a.s. žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 7.2.2020 uplatnil proti
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.875,97 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX,nazákladektorejposkytolprávnypredchodcapôvodnéhožalobcužalovanémupeňažné
prostriedky.Žalovanýneplnilvstanovenýchtermínochsplátky,čímporušilsvojupovinnosťpodľazmluvy,
preto dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.11.2017.
Celkový dlh žalovaného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavuje sumu 4.875,97 eura
(istina 3.000 eur, riadny úrok 1.567,21 eur, úrok z omeškania 240,80 a poplatkov 67,96 eur ) s prísl..

4. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 28.2.2020 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 21
Up 269/2020, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa12.8.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že nárok je premlčaný, pretože premlčacia
doba začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní ako
prvou. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu pre porušenie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách, t. j. nedoručenie výzvy žalovanému.

5. Písomným podaním z 13.9.2021 sa k vyjadreniu žalovaného ešte vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia
doba samostatne. Konštatoval, že § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa dlžník s veriteľom

dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak
toto právo veriteľ uplatní, trojročná doba začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
došlokvyhláseniusplatnosticeléhodlhu.Dôvodil,žekvyhláseniumimoriadnejsplatnostiprenesplnenie
splátky splatnej 20.11.2017, teda premlčacia doba by uplynula najskôr 20.11.2020 a žaloba bola podaná
na súd 7.2.2020. Ďalej žalobca konštatoval, že dodržal všetky podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách a rovnako tak oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.), a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len
ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,05 eura, pri RPMN 25,78 %, ročnej

úrokovej sadzbe 20,90 % a priemernej hodnote RPMN 16,57 %. Najvyššie prípustná miera odplaty je
uvedená vo výške 23,73 %. Konečná splatnosť bola uvedená do 20.9.2020.

7. Výzvou zo dňa 5.10.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške 1.218,56 eur. Výzvou zo dňa 12.9.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej sumy vo výške 4.597,74 eur. Listom zo dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade celkovej dlžnej čiastky vo výške
3.936,32 eur.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.

pohľadávkuvočižalovanémunaaktuálnehožalobcu.Písomnýmpodanímz3.1.2019právnypredchodca
žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu.

9. Z vyjadrenia žalobcu z 21.7.2021 vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo 7,56 eur,
čo žalovaným ani nebolo rozporované. Na pojednávaní konanom 16.9.2021 právny zástupca žalobcu

uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 3.000 eur z čoho žalovaný zaplatil
iba sumu 7,56 eur. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je daná a postúpenie pohľadávky bolo
v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na to, že boli zo strany žalujúcej predložené
výzvy spolu s doručenkami, konkrétne zo dňa 5.10.2017, 23.11.2017 ako aj 12.9.2018, rovnako tak
oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.1.2019. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že podľa právneho

názorupohľadávkapremlčanánieje,nakoľkopohľadávkabolazosplatnenávzmysle§569Občianskeho
zákonníka, čiže právo zosplatniť celý dlh je možné len do splatnosti najbližšej splatnej splátky a rovnako
tak poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda, že veriteľ môže zosplatniť dlh až po troch
mesiacoch. Konštatoval, že premlčaciu dobu je potrebné počítať od 21.11.2017, pričom žaloba bola
podaná 7.2.2020, teda žaloba, resp. nárok z tejto žaloby premlčaný nie je. Navrhol žalobe v celom

rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

10. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok považuje v celom rozsahu
za premlčaný a konštatoval, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Navrhol žalobu

v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na
doplnenie dokazovania.

11. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v

postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime
spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2016 zmluvu, na základe ktorej právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48
pravidelných mesačných splátkach. V Zmluve si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli úrok vo
výške 20,90 % a odplatu podľa Občianskeho zákonníka vo výške 23,73 %. Súd je toho názoru, že tento
dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny

spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z
hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi /
pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola
priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam
v mesiaci august 2016 pri úveroch do 5 rokov na úrovni 11,46 % ročne (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-

udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank).

13. Dohodnutá výška úrokov 20,90 % ročne uvedená v zmluve podstatne /takmer dvojnásobne/
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiamvmesiaciaugust2016.Nebankovýsubjektpriposkytovaníúverovsícepodstupujevyššiu

mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď pri bankách/ musí
byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného
úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v
takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukázal aj na Rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných
úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je
neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery
poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého
stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov

na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto
súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne
za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž
spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.

1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako
absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková
sadzba vo výške 20,90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle
§ 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu
poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške 3.000 eur a poukázal úhrady
celkovo vo výške 7,56 eura, súd preto priznal žalobcovi sumu 2.992,44 eur (3.000 eur - 7,56 eura) a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania po zosplatnení, pričom žalobca
požadoval úrok z omeškania od 18.12.2018 (po postúpení pohľadávky), preto súd v zmysle dispozičnej
zásady priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.

16. K námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania súd konštatuje, že nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti došlo pre nesplnenie splátky splatnej 20.11.2017, teda premlčacia doba by uplynula najskôr
20.11.2020 a žaloba bola podaná na súd 7.2.2020, čiže včas.

17. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedodržania postupu žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankáchsúdkonštatuje,žedňa5.10.2017bolažalovanýupozornenýnamožnosťvyhláseniapredčasnej

splatnosti (doručenka na č. l. 109 spisu vzadu), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je zo dňa
23.11.2017 (doručenka na č. l. 107 spisu vzadu) a výzvou zo dňa 12.9.2018 bol žalovaný upozornený
na možnosť postúpenia pohľadávky (č. l. 110 spisu vzadu), teda išlo o kvalifikované výzvy opatrené
doručenkami, čo v konečnom dôsledku neguje úvahy o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii.18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.“) tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 61 %, žalovaný v rozsahu 39

%, preto žalobca má oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a s tým súvisiaceho výroku o trovách konania
podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v zmysle ktorého v Zmluve o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2016 uvedená úroková sadzba vo výške 20,90 % ročne, má byť
podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko má za to, že úroková sadzba je v zákonom
prípustnej miere. Na spotrebiteľský úver preto nemožno nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov v
zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd v napadnutom rozhodnutí len stručne konštatuje,
že zmluvne dohodnutá úroková sadzba vo výške 20,90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto

je zmluva v tejto časti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd však vôbec neuviedol, akú
úrokovú sadzbu by bolo možné považovať za primeranú v čase uzatvorenie zmluvy. Žalobca považuje
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie považoval zmluvu za neplatnú v časti
dojednaného zmluvného úroku bez náležitého zdôvodnenia. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko dojednaná ročná úroková sadzba 20,90 % ročne nemôže byť

v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov pri obdobnom
spotrebiteľskom produkte. Úroková miera v bankách pri podobných úveroch bola v roku 08/2016 podľa
štatistíkNBSvovýške11,46%p.a.Súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žeakúrokovásadzba
prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Bola však preukázané a zistené, že v súdenom prípade to tak nebolo a dojednaná

úroková sadzba dohodnutá v Zmluve nemôže byť považovaná za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388
C.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v zamietajúcej časti, resp. v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 C.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

21. Proti výroku rozsudku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi sumu 2992,44 eur s príslušenstvom
a výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu včas.

22.Namietalzáversúdu,keďžežalovanýcelkovonaúveruhradilibasumu7,56eur,úverbolzosplatnený

pre omeškanie s úhradou splátky splatnou dňa 20.11.2017, a teda od tohto okamihu mala začať
plynúť premlčacia doba. Žalovaný je toho názoru, že súd nesprávne právne aplikoval ust. § 103
Občianskeho zákonníka (resp. opomenul dikciu druhej vety cit. ust). Ak žalovaný neuhradil ani prvú
splátkuúveruvcelosti(Zmluvabolauzavretá24.08.2016),nemoholsúdprvejinštanciedospieťkzáveru,
že omeškanie nastalo až po zosplatnení (23.11.2017). Uvedený výklad súdu je tak v priamom rozpore

s ust. § 103 Občianskeho zákonníka ako aj judikatúrou krajských súdov. Odhliadnuc od uvedeného
sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou sa aktívnej legitimácie
žalobcu. Z uvedených dôvodov je rozsudok nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
jeho napadnutej časti v zmysle § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 100 %.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdením žalobcu sa nestotožňuje, považuje
úrokovú sadzbu za v rozpore s dobrými mravmi. Odhliadnuc od uvedeného však má za to, že žaloba
je nedôvodná v celom rozsahu, pričom poukázal na tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného zo dňa

25.10.2021. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle § 389 C.s.p. zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodol tak, že
žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca má za to, že žalovaný v podanom
vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalovaný nárok. V posudzovanom
prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.11.2017. Premlčacia
doba pre všetky splátky splatné po 20.11.2017 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v
posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.11.2017) a uplynula by najskôr dňa 20.11.2020.
Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 07.02.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde

pred uplynutím premlčacej doby. V danej veci poukázal na odvolanie žalobcu zo dňa 20.10.2021, na
ktorom v plnom rozsahu trvá.

25. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Za účelom ustálenia premlčacej doby žiadal, aby
žalobca predložil dôkaz, ktorý spoľahlivo ustáli, kedy sa žalovaný dostal do omeškania po prvý krát.
Uvedené skutočnosti však nič nemenia na fakte, že právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade

s ustanovením § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho nemohol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru (a tým pádom ani postúpiť úver). Ustanovenie § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa
má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako
aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená
hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Keďže žalobca v súvislosti s overením bonity žalovaného pri

poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu
jeho výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.,
na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie žalobcu, ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť
si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. Podľa ustálenej judikatúry nezosplatnený úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom
čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Odhliadnuc od uvedeného má za to, že napriek tomu,
že pôvodným veriteľom bola spoločnosť CFH, je po zlúčení tejto spoločnosti s pôvodným veriteľom
(VÚB, a.s.) bola banka povinná dodržať postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ako aj na
podanom odvolaní zo dňa 20.10.2021.

27. Podaním zo dňa 9.3.2022 žalobca k žalovaným tvrdenému nedostatočnému skúmaniu bonity
žalovaného pred poskytnutím úveru uviedol, že sa jedná o novoty v odvolacom konaní. Odborná

starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola
zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri
posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo
spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať
úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Príjmy žiadateľa

boli vo výške 331 eur a boli overené na základe interných informácií banky, existujúce záväzky 0
eur, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného
príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 183 eur) 331 eur x 55 % = 183 eur,
splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z
disponibilných príjmov klienta bola splnená. V prílohe podania žalobca predložil potvrdenie o vykonaní

dopytu do úverového registra žiadateľa o úver (žalovaného). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade
ak žalobca predložil potvrdenie, že poskytovateľ nahliadol do registra bankových informácií, nedošlo k
porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca
ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej
databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je preto potrebné uzavrieť, že

predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o úvere.

28. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k nasledovným záverom.29. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli bez

akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

30. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

31. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s.
postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 4875,97 eur (č.l. 21 spisu). Žalobca si v konaní uplatnil
pohľadávku vo výške 4875,97 eur s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto

pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone
č. 483/2001 Z.z. o bankách.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení bodu 35 dospel k záveru, že v konaní žalobca predložil
kvalifikované výzvy opatrené doručenkami, čo v konečnom dôsledku negujú úvahy o aktívnej vecnej

legitimácii. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver súdu I. inštancie nie je správny.

33. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a

dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

35. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a
doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnými výzvami zo dňa 5.10.2017 (č.l. 46, 109, zadná strana, spisu),

výzvazodňa12.9.2018(č.l.45,110,zadnástrana,spisu)jepotrebnédodať,ževovzťahuktýmtolistinám
nebolo preukázané ich doručenie žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalobca v konaní
predložil Podací hárok č. EPH XXXXXXXXX, ktorým preukazuje odoslanie výzvy zo dňa 12.9.2018 (č.l.
110 spisu), rovnako tak Podací hárok č. I. (č.l. 109 spisu), ktorým preukazuje odoslanie Výzvy zo dňa
5.10.2017 žalovanému.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca týmito podacími hárkami relevantne nepreukázal, že tieto
výzvyboliodoslanédodispozičnejsféryžalovaného,nakoľkonapodacíchhárkochabsentujepotvrdenie
poštového úradu, že takáto korešpondencia bola prijatá na odoslanie, prípadne iné potvrdenie o tom,
že písomnosť bola odoslaná a doručená. Žalobcom predložené podacie hárky nemožno hodnotiť ako

preukázanie odoslania písomností, a už vôbec nie doručenia do dispozičnej sféry žalovaného.

37. Žalobca v konaní relevantne preukázal doručenie žalovanému podanie označené ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017 (č.l. 27, 107 spisu). Podľa § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu spisu

nevyplýva, žeby žalobca bol upozornil žalovaného tak ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Bez preukázania výzvy žalovanému na zaplatenie dlhu nemôže byť zosplatnenie platné v
súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

38. Platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je obligatórnou podmienkou platného postúpenia

pohľadávky banky. Sporným je aj doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré rozporoval
žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.8.2021 (č.l. 95 spisu).

39. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 15. decembra 2020, sp.
zn. 5 Cdo 36/2020, zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 1/2021 „12.5. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná

skutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo
spotrebiteľskéhoúveru).Zároveňďalšímizozákonaobankáchvyplývajúcimiskutočnosťami(zákonnými
podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky
dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné
špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na

tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj §
92 ods. 8 tretia veta zák. č. 483/2001 Z. z.), aby nedošlo k jeho porušeniu.“

40. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol

urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci
zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo
znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a

pôsobí od začiatku voči každému. Ak v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, sa
hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už
splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní.
Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému

záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

41. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť

zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné

podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

42. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách, mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie

malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu
pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac
pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále
zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako tovyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto

konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

43. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre

postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo
v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu
postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor
vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi

skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu.

Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

44. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

45. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách,
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a
to zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

46. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci 1Cdo 147/2017, ktorý

bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
rozhodnutie č. 60.

47. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

48. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie
a z akých dôkazov pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie vychádzal, keď dospel k záveru, že žalobca v
konaní predložil kvalifikované výzvy spolu s doručenkami a postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ust.

§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd predložené podacie hárky (č.l. 108, 109, 110 spisu) bez
ďalšiehozatakýtorelevantnýdôkazpreukazujúciodoslanieadoručeniedodispozičnejsféryžalovaného
nepovažuje. Súd nedostatočne posúdil predložené dôkazy a preto je potrebné prisvedčiť žalovanému,
že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní je sporná.

49. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.50. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,

ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

52. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
zákonnej procesnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ak žalobca v konaní preukáže platné

postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a súd prvej inštancie dospeje na základe
vykonaných dôkazov k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, následne sa bude zaoberať
odvolacou námietkou žalovaného o začatí plynutia premlčacej doby pri zosplatnení úveru podľa § 103
Občianskeho zákonníka. Na základe takto prijatého záveru vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

53. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).