Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287347
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:6118287347.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu R E A L I T A, v.o.s. so sídlom

Centrum 2428/38, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 692 557, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Róbert
Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému Q.. I. N.,
nar. 19.7.1956, bytom C. XXX, XXX XX I. E. o zaplatenie 68 684,61 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59 162,20 € a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 72,28% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 68
684,61 €, paušálnu náhradu hotových výdavkov 40 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- voči žalovanému evidoval pohľadávku za dodávku tovaru vyúčtovaného faktúrami, ktoré boli

medzičasom žalovaným aspoň čiastočne uhradené a sú zároveň uvedené v penalizačných faktúrach
č. 18-04, 18-03, 18-02, 18-01, 17-09, 17-08, 17-07, 17-06, 17-05, 17-04, 17-03, 17-02, 17-01, 16-14,
16-13, 16-12, 16-11, 16-10, 16-09, 16-08, 16-07, 16-06, 16-05, 16-04, 16-03, 16-02, 16-01
- o úhrade faktúr svedčí interný doklad žalobcu, pričom na základe úhrady faktúr boli následne
žalovanému vystavené penalizačné faktúry
- faktúry za dodanie tovaru, ktoré boli uhradené neskôr ako po 31.5.2017, sú prepočítané úrokom z
omeškania k tomuto dátumu (č.l. 2pv)

- strany uzatvorili dohodu, ktorá umožnila žalovanému splácať istinu v splátkach
- žalobca nikdy nemal v úmysle žalovanému odpustiť záväzok a jeho príslušenstvo
- žalovaná suma sa skladá z jednotlivých faktúr, ktoré boli priložené k návrhu
- tieto faktúry predstavujú úroky z omeškania, na ktoré žalobcovi vznikol nárok, lebo faktúry za dodanie
tovaru neboli uhradené v lehote splatnosti (č.l. 92).
2. Žalobca ako dôkaz označil penalizačné faktúry, rámcovú zmluvu o kúpe tovaru, dohodu o
vysporiadaní záväzku z obchodného styku, záložnú zmluvu, uznanie záväzku z 25.2.2016, tovarové

faktúry a výpisy z účtu.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy
na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že:- voči žalobcovi neeviduje žiadny záväzok, s úhradou ktorého by bol v omeškaní
- jediný záväzok, ktorý eviduje, riadne spláca splátkami po 3 000 €
- tento záväzok bol k 31.12.2015 vo výške 127 150,03 €

- dohodu so žalobcom potvrdzuje aj záložná zmluva, uzavretá medzi žalobcom v pozícií záložného
veriteľa a jeho manželkou Hanou Martákovou v pozícií záložcu, za účelom zabezpečenia splácania
pohľadávky žalobcu
- pohľadávka žalobcu je v Článku II ods. 1 záložnej zmluvy definovaná dostatočne určito, pričom hneď
v ďalšom odseku zmluvy je dostatočne určito konštatovaná aj dohoda o splátkach vo výške 3 000 €

- nakoľko dohodu o splátkach riadne plní, absentuje dôvod začatia tohto súdneho konania
- ak aj žalobca splatnú pohľadávku evidoval, dohodou o postupnom splácaní došlo ku zmene, resp. k
zániku pôvodného splatného záväzku. Táto dohoda bez pochybností vyplýva zo záložnej zmluvy.
- pokiaľ by bol v omeškaní so splácaním predmetného záväzku, žalobca by nepochybne pristúpil k
výkonu záložného práva, čo doposiaľ neurobil
- právnym zástupcom žalobcu bol začiatkom tohto kalendárneho roku vyzvaný k zaplateniu ním tvrdenej

pohľadávky žalobcu vo výške 119 409,69 €. Táto suma je pritom úplne odlišná od tej, ktorá je v tomto
súdnom konaní žalovaná, pričom zaplatiť žalobcovi som ju odmietol (č.l. 56).

5. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, vzniesol
námietku premlčania (č.l. 113pv) a predložil zmluvu o zriadení záložného práva, LV č. 5339 a výzvu z

28.2.2018,

6. Súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu, že s súvislosti s oneskorenou úhradou:
- faktúry č. 511001 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 664,35 €
- faktúry č. 511002 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 155,20 €

- faktúry č. 511003 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 18,19 €
- faktúry č. 512001 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 166,70 €
- faktúry č. 512002 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 5 438,20 €
- faktúry č. 512003 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 183,70 €
- faktúry č. 512004 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 2 504,80 €

- faktúry č. 512005 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 125,90 €
- faktúry č. 512006 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 847,60 €
- faktúry č. 512007 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 2 331,10 €
- faktúry č. 512008 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 4 828,10 €
- faktúry č. 512009 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 2 919,80 €

- faktúry č. 512010 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 9 468,80 €
- faktúry č. 512011 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 3 321,80 €
- faktúry č. 512012 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 79,77 €
- faktúry č. 513001 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 8 071,31 €
- faktúry č. 513002 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 670,19 €

- faktúry č. 513003 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 969,65 €
- faktúry č. 513004 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 1 618,45 €
- faktúry č. 513005 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 8 382,62 €
- faktúry č. 513006 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sume 7 918,38 € tak, že tieto skutkové
tvrdenia sú nesporné (žalovaný na pojednávaní dňa 20.2.2019 výslovne uviedol, že výpočet týchto

úrokov je správny).

7. Súdpovažuje(výsluchomspoločníkažalobcu)zapreukázané,žemedzirokmi2000-2010malnejaké
obchodné aktivity na Ukrajine, pričom okolo roku 2010 mu jeho obchodní partneri ponúkli možnosť
dodávať mu ryby. On však o tejto komodite nemal žiadne informácie, a preto sa obrátil na pána N.Á..

Tento mu povedal, že pokiaľ mu Ukrajinci ponúkajú šťuky a kapre, že o tieto záujem nie je, že sa má
orientovať na zubáče. Skutočne sa mu podarilo nájsť dodávateľa zubáčov a vybavil si potrebnú licenciu
na Štátnej veterinárnej správe. V apríli 2011 sa podarilo doviezť prvých 1 200 kg zubáčov. Pre tieto si
pán N. išiel osobne na svojom mraziarenskom aute a bol spokojný s ich kvalitou. Následne začali riešiť
možnosti ďalších dodávok. Na to však boli potrebné určité peňažné zdroje, ktoré však v tom čase R E A L

I T A, v.o.s. nemala k dispozícii a bolo potrebné vybaviť si úver. Keďže R E A L I T A, v.o.s. nebola v
dobrej kondícii, banka vyžadovala ručiteľa, ktorým bol ochotný stať sa K.. I.. Vzhľadom na takýto spôsob
financovania celej záležitosti sa účastníci obchodu dohodli na tom, že zisk, ale aj prípadná strata sa
medzi nimi bude deliť 30% pre R E A L I T U, v.o.s., 30% pre K.. I., 30% pre žalovaného a zvyšných 10%bolo určených pre ľudí na Ukrajine, ktorí slúžili ako prekladatelia a telefonisti. Táto dohoda o rozdelení
zisku, resp. straty bola dojednaná iba v ústnej forme. Následne žalobca uzatvoril so žalovaným písomnú
rámcovú zmluvu, v ktorej bola okrem iného dohodnutá aj výška penále 0,05%, a to v článku VIII. Po

vybavení úveru ku koncu roka 2011, nakoľko práve koniec roka bol pre pána N. zaujímavé obdobie,
žalobca doviezol v druhej dodávke 11 000 kg a 18 737 kg rýb v tretej dodávke. V 1. štvrťroku 2012
pán N. prišiel s tým, že on už vzhľadom na pokles cien rýb na svetovom trhu nemôže dodávať tieto ryby
do zahraničia, a to napriek tomu, že on predtým schválil nákup rýb na Ukrajine, resp. v Rusku za určité
ceny. Žalobca túto situáciu riešil takým spôsobom, že pánovi N.R. ryby predával za zníženú cenu 5 €/

kg, nakoľko pán N. tvrdil, že on vie predať tieto ryby do Talianska za 5 €. Žalobca od žalovaného viackrát
žiadal informácie o tom, za aké sumy predal ryby. On však tieto informácie nikdy neposkytol. Žalobca
dáva žalovanému za vinu v podstate aj to, že práve na jeho podnet nakúpil nereálne množstvo rýb.
Žalobca mal so Slovenskou sporiteľňou dohodu o kontokorentnom úvere, pričom úverový rámec bol 400
000 €, a hoci z tohto úverového rámca bolo vyčerpaných 58 000 €, R E A L I T A, v.o.s. banke neplatila v
súvislosti s týmto kontokorentným úverom žiadne splátky, a to z toho dôvodu, že ani pán N. R E A L I T

E, v.o.s. za ryby neplatil. Z toho dôvodu bola preto uzatvorená dohoda, na základe ktorej sa pán Marták
zaviazal mesačne platiť aspoň 3 000 €. Pri rokovaniach o dohode, ktorá bola podpísaná 28.4.2014,
vôbec nikdy termín, t.j. novácia použitý nebol. Dohodu vypracoval K.. I.. Táto dohoda bola vypracovaná v
podstate z toho dôvodu, aby žalobca mal niečo, čo by predložil banke pri rokovaniach o kontokorentnom
úvere. Záložné právo bolo zriadené cca 2 roky po podpísaní dohody o vysporiadaní záväzku, pričom

motívom naliehania svedka na žalovaného bolo to, že on dohodu o vysporiadaní záväzku nedodržiaval.
Nikdy v žiadnej komunikácii žalovanému nesľúbil, že od neho nebude pýtať aj úroky z omeškania. On
nakoniec úroky z omeškania vníma tak, že je to bežná súčasť obchodného styku, pričom dôležité je
uvedomiť si aj tú skutočnosť, že všetky ryby boli predané v priebehu roku 2013 a že teda v priebehu
roku 2013 žalovaný získal cenu týchto rýb minimálne v takých cenách, aké účtoval žalobca žalovanému

za tieto ryby. Existoval návrh záložnej zmluvy, v ktorom bola splátka rozčlenená na splátku istiny a na
splátku úrokov. Účel dohody o vysporiadaní záväzku bol taký, aby banka nezosplatnila úver.
Súd považuje (výsluchom žalovaného) za preukázané, že pred nejakým časom za ním prišiel pán Z.
s tým, že je tu možnosť doviezť zubáče z Ruska a Ukrajiny. Po nejakom čase sa podarilo tieto ryby z
Ruska doviezť. Po dovoze z Ruska boli tieto ryby asi 2 roky uložené v mraziarňach v N., z ktorých sa tieto

ryby priebežne predávali. Nakoniec sa ryby predať podarilo. Pretože si uvedomoval, že žalobcovi dlhuje
nejaké peniaze, zriadil záložné právo k spracovni, ktorá patrí jeho manželke. Posledné ryby, kúpené v
rámci tohto obchodného prípadu, sa mu podarilo predať niekedy v roku 2013, resp. 2014, skrátka 2 roky
po ich dovoze zo zahraničia, nakoľko ryby mali záručnú dobu práve 2 roky. Hoci za ryby mohol utŕžiť
okolo 250 000 €, žalobcovi dlh nezaplatil, lebo on skrátka platil tak, ako mu to vychádzalo.

Súd považuje (výsluchom svedka I.) za preukázané aj to, že niekedy na prelome jari a leta 2011 za ním
prišiel pán Z. a pán N. s tým, že je tu možnosť nakúpiť nejaké zubáče v Rusku alebo na Ukrajine. Svedok
vedel, koľko také ryby stoja, a tak považoval za pravdepodobné, že by z takéhoto obchodu mohol
byť nejaký zisk. Otázka bola, kde zadovážiť peniaze na financovanie tohto obchodu. Keďže svedok
bol klientom Slovenskej sporiteľne, spolu s pánom Z. vymysleli takú vec, že si R E A L I T A zoberie

kontokorentný úver, pričom svedok bude vystupovať v pozícii ručiteľa tohto úveru. Úver sa vybavil a
doviezli sa 3 kamióny rýb, avšak ukázalo sa, že sú tu akési problémy s odbytom, hoci pán N. im v
začiatkoch tvrdil, že je schopný predať mesačne 1 kamión takýchto rýb. Následne došlo aj k tomu,
že svedka a pána Z. zavolali do Slovenskej sporiteľne, kde sa svedkovi vlastne vyhrozili, že keďže
kontokorent bol čerpaný, ale nie splácaný, že sa banka uspokojí z jeho ručenia. Banka im ale ponúkla

možnosť, že ak predložia nejaký právny dokument odberateľa týchto rýb, úver nezosplatnia, pričom
banka žiadala, aby odberateľ rýb platil aspoň 5 000 €. Keď s týmto oboznámili pána N., on povedal,
že 5 000 € je veľa, že on je schopný platiť len 3 000 € mesačne, čo banka nakoniec
akceptovala, a spísali dohodu o vysporiadaní záväzku, ktorú následne predložili banke. V roku 2014
po podpise dohody o vysporiadaní záväzku však pán N. svoju povinnosť platiť 3 000 € neplnil, ani pán

Z. na to nedohliadol, nakoľko bol v tom čase nejaký chorý, a stalo sa dokonca to, že svedkovi banka
stiahla 16 678,76 € titulom ručenia. Dohodu o vysporiadaní záväzku z obchodného styku pripravil svedok
a vnímal to tak, že táto mala slúžiť pre potreby dohody s bankou ohľadom splátok kontokorentného
úveru. Do tejto zmluvy nikde nenapísal, že sa jedná o nejaké nové termíny splácania. Bol to iba akýsi
ústretový krok, aby pán N. si mohol splniť svoje finančné záväzky, ktoré boli neuhradené. Pokiaľ ide o

dohodu o vysporiadaní záväzku, nikto nenavrhoval žiadne úpravy jej textu, nakoľko všetci boli spokojní -
jednak svedok, ktorí mal srdce na mieste, že záležitosť sa nejakým spôsobom rieši, jednak pán N., ktorý
nemusel čeliť žalobám o zaplatenie dlžných súm, a nakoniec bola spokojná aj R E A L I T A. Svedokbol prítomný na viacerých rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným, ale nepamätá si, že by žalobca
ponúkal žalovanému odpustenie nejakých súm.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako predávajúci dňa 3.5.2011 uzatvoril so žalovaným ako

kupujúcim „Rámcovú zmluvu o kúpe tovaru“, ktorej predmetom bol predaj a kúpa produktov rybolovu
(č.l. 126).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dodal žalovanému dňa 30.4.2011 filety zo zubáča a
ostrieža v hodnote 11 052,72 €, dňa 12.12.2011 filety zo zubáča v hodnote 11 161,80 €, dňa 16.12.2011
filety zo zubáča v hodnote 479,10 €, dňa 17.1.2012 filety zo zúbáča v hodnote 9 826,20 €, dňa 23.5.2012

filety zo zúbáča v hodnote 40 592,70 €, dňa 18.6.2012 filety zo zúbáča v hodnote 6 422,52 €, dňa
2.7.2012 filety zo zúbáča v hodnote 10 445,76 €, dňa 2.7.2012 filety zo zúbáča v hodnote 5
072,26 €, dňa 1.8.2012 filety zo zúbáča v hodnote 9 470,82 €, dňa 6.8.2012 filety zo zúbáča v hodnote
9 470,82 €, dňa 30.11.2012 filety zo zúbáča v hodnote 18 941,64 €, dňa 30.11.2012 filety zo zúbáča v
hodnote 10 447,42 €, dňa 30.11.2012 filety zo zúbáča v hodnote 28 366,93 €, dňa 28.12.2012 filety zo
zúbáča v hodnote 9 470,82 €, dňa 28.12.2012 filety zo zúbáča v hodnote 626,69 €, -dňa 21.2.2013 filety

zo zúbáča v hodnote 18 028,34 €, dňa 2.4.2013 filety zo zúbáča v hodnote 3 650,40 €, dňa 8.4.2013
„filetto lucioperca“ v hodnote 4 243,20 €, dňa 16.4.2013 „filetto lucioperca“ v hodnote 4 080,00 €, dňa
16.8.2013filetyzozúbáčavhodnote23629,44€adňa19.9.2013filetyzozúbáčavhodnote22891,84€.
Súd považuje za preukázané aj to, že strany a K.. Q. I. 28.4.2014 uzavreli dohodu o vysporiadaní
záväzku z obchodného styku. V dohode sa žalovaný zaviazal, že bude každý mesiac splácať dlh vo

výške minimálne 3 000 € (č.l. 75).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako záložný veriteľ dňa 25.2.2016 uzatvoril s Q.. J. N.
záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného s tým, že dlh prestavoval ku dňu
31.12.2015 sumu 127 150,03 € s príslušenstvom.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 25.2.2016 písomne uznal svoje záväzky z faktúr

č. 512008-011 a č. 513001-513006.

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto
listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.

9. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.

10. Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

11. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca v dňoch 29.4.2011, 12.12.2011, 16.12.2011, 17.1.2012
a 23.5.2012 predal žalovanému filety zo zubáča a filety z ostrieža, čím žalovanému vznikla právna
povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpne ceny 11 052,72 €, 11 161,80 €, 479,10 €, 9 826,20 €, 40 592,70 a

626,69 € (č.l. 106 - 108, č.l. 101).
Medzi stranami bolo nesporné aj to, že žalovaný tieto kúpne cenu nezaplatil v lehote splatnosti faktúr
- t.j. žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Nevyhnutným následkom takéhoto
omeškania je však to, že dlžníkovi v takom prípade vzniká dodatočná právna povinosť - a to povinnosť
okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil na 1 664,35 €, 1 155,20 €, 18,19 €, 1

166,70 €, 5 438,20 € a 79,77 €.
Pokiaľ ide o týchto 9 522,41 €, žalovaný vo vzťahu k týmto úrokom z omeškania vzniesol námietku
premlčania. Pri premlčaní úrokov z omeškania platí, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká
jednorazovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (viď sp.zn.

1Cdo/157/2009).
Vo vzťahu k sume 1 664,35 € (čo sú úroky z omeškania súvisiace s oneskoreným zaplatením kúpnej
ceny vyfakturovanej faktúrou č. 511001) táto 4-ročná premlčacia doba začala plynúť 22.5.2011 (č.l. 108)
a uplynula by 22.5.2015 - t.j. ešte pred podaním žaloby. Pretože však žalovaný kúpnu cenu doplatil
čiastočnou úhradou dňa 13.2.2013, došlo k uznaniu dlhu a začala plynúť nová 4-ročná premlčacia doba,

ktorá uplynula 13.2.2017. Pretože žaloba o zaplatenie aj týchto úrokov z omeškania bola podaná až
4.6.2018 - teda až po uplynutí tejto premlčacej doby a pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania,
súd žalobu čo do týchto úrokov z omeškania zamietol.Horeuvedené platí aj vo vzťahu k úrokom z omeškania v sumách 1 155,20 €, 18,19 €, 1 166,70 €,
5 438,20 € a 79,77 € (čo sú úroky z omeškania súvisiace s oneskoreným zaplatením kúpnych cien
vyfakturovaných faktúrami č. 511002, 511003, 512001, 512002, 512012). Z vykonaného dokazovania

je totiž zrejmé, že napriek tomu, že aj v týchto prípadoch došlo k obnoveniu plynutia premlčacích dôb
tým, že žalovaný tieto kúpne ceny dosplácal v dňoch 14.5.2013, 3.7.2012, 9.7.2013, 19.5.2014 (č.l.
232) a 26.6.2013 (žalobca na č.l. 96pv uvádza, že istina z faktúry č. 512012 bola v celosti zaplatená
dňa 26.6.2013), tieto nové premlčacie doby uplynuli najneskôr 19.5.2018, a teda žaloba o zaplatenie aj
týchto úrokov z omeškania bola podaná až po uplynutí predĺžených premlčacích dôb.

12. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca v dňoch 18.6.2012 až 19.9.2013 predal žalovanému
filety zo zubáča a „filetto lucioperca“, čím žalovanému vznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpne
ceny 6 422,52 €, 10 445,76 €, 5 072,26 €, 9 470,82 €. 9470,82 €, 18 941,64 €, 10 447,42
€, 28 366,93 €, 9 470,82 €, 626,69 €, 18 028,34 € 3 650,40 €, 4 243,20 €, 4080 €, 23 629,44 € a 22
891,84 € (č.l. 98 - 105pv).

Medzi stranami bolo nesporné aj to, že žalovaný tieto kúpne cenu nezaplatil v lehote splatnosti faktúr
- t.j. žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Nevyhnutným následkom takéhoto
omeškania je však to, že dlžníkovi v takom prípade vzniká dodatočná právna povinnosť - a to povinnosť
okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil na 1 183,70 €, 2 504,80 €, 1 125,90

€, 1 847,60 €, 2 331,10 €, 4 828,10 €, 2 919,80 €, 9 468,80 €, 3 321,80 €, 8 071,31 €, 1 670,19 €, 1
969,65 €, 1 618,45 €, 8 382,62 € a 7 918,38 €.
Pretože žalovaný nepreukázal, že horeuvedené úroky z omeškania uhradil, súd ho zaviazal na
zaplatenie 59 162,20 €.

13. Pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške 59 162,20 €, žalovaný vo vzťahu k týmto úrokom z
omeškania vzniesol námietku premlčania. Pri premlčaní úrokov z omeškania platí, že povinnosť platiť
úroky z omeškania vzniká jednorazovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako
celok (viď sp.zn. 1Cdo/157/2009).

Vovzťahuksume1183,70€(čosúúrokyzomeškaniasúvisiacesoneskorenýmzaplatenímkúpnejceny
vyfakturovanej faktúrou č. 512003) táto 4-ročná premlčacia doba začala plynúť 3.7.2012 (č.l. 105pv) a
uplynula by 3.7.2016 - t.j. ešte pred podaním žaloby. Pretože však žalovaný túto kúpnu cenu čiastočne
zaplatil dňa 30.6.2014 (č.l. 227), touto čiastočnou úhradou došlo k uznaniu zvyšku dlhu a začala plynúť
nová 4-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula 30.6.2018. Pretože žaloba o zaplatenie aj týchto úrokov

z omeškania bola podaná už 4.6.2018 - teda už pred uplynutím tejto premlčacej doby, k premlčaniu
nároku nedošlo.
Horeuvedenéplatíajvovzťahukúrokomzomeškaniavsumách2504,80€, 1125,90€,1847,60
€, 2 331,10 €, 4 828,10 €, 2 919,80 €, 9 468,80 €, 3 321,80 €, 8 071,31 €, 1 670,19 €, 1 969,65 €, 1 618,45
€, 8 382,62 € a 7 918,38 € (čo sú úroky z omeškania súvisiace s oneskoreným zaplatením kúpnych

cien vyfakturovaných faktúrami č. 512004, 512005, 512006, 512007, 512008, 512009, 512010, 512011,
513001, 513002, 513004, 513005513006). Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že aj v týchto
prípadoch došlo k obnoveniu plynutia premlčacích dôb tým, že žalovaný tieto kúpne ceny čiastočne
uhradil v priebehu druhej polovice roka 2014, v roku 2015 a 2016, a teda nové premlčacie doby uplynuli
až po 4.6.2018.

Pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že vo vzťahu k faktúram č. 512008, 512009, 512010, 512011, 513001,
513002, 513003, 513004, 513005 a 513006 došlo nielen ku konkludentnému uznaniu (t.j. uznaniu
čiastočnými úhradami), ale aj k výslovnému uznaniu.

14. V súvislosti s aplikáciou 407 ods. 3 Obchodného zákonníka sa žiada uviesť, že slovné spojenie

„...zvyšku dlhu...“ treba chápať tak, že čiastočnou úhradou nedochádza iba k uznaniu istiny, ale aj jej
príslušenstva, nakoľko z § 105 Občianskeho zákonníka vyplýva, že istina tvorí s úrokmi z omeškania
jeden nedeliteľný celok (t.j. dlh nie je iba istina, ale aj jeho príslušenstvo).

15. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že „Dohodou o vysporiadaní záväzku z obchodného styku“ (č.l.

75) došlo k novácii pôvodnej zmluvy, žiada sa uviesť, že nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi, pri
výklade „Dohody“ treba postupovať podľa § 266 Obchodného zákonníka. Z odseku 1 § 266 Obchodného
zákonníka pritom vyplýva, že právny úkon sa v prvom rade vykladá podľa úmyslu konajúcich osôb. Z
výsluchu K.. I. vyplýva, že úmysel pri formulovaní tejto dohody nesmeroval k tomu, aby sa určili nejakénové termíny splácania. Na druhej strane ale nebolo preukázané, že žalobca svoj úmysel (nech už bol
akýkoľvek) oznámil žalovanému a teda pri výklade treba postupovať podľa významu, aký by prejavu
vôle prikladala osoba v postavení žalovaného. Podľa názoru súdu však žiadnej formulácii v Dohode

nemožno pripísať taký význam, že touto dohodou sa malo zmeniť to ustanovenie rámcovej dohody, v
zmysle ktorej si strany dojednali 21-dňovú splatnosť kúpnej ceny takým spôsobom, že splatnosť cien za
dodané mrazené ryby nastane až nebude 21 dní od do.
Súd považuje za potrebné uviesť, že z článku I.2 vyplýva, že suma 188 551,60 € bola v deň podpisu
dohody už splatným dlhom. Nakoľko suma 188 551,60 € bola už splatná, iba z formulácie „...bude každý

mesiac splácať dlh vo výške min. 3 000 €...“ nemožno vyvodiť, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu do 21
dní bola nahradená povinnosťou platiť kúpnu cenu až od 28.4.2014.
V predmetnej dohode tak nemožno vidieť viac než to, čo sa bežne deje v obdobných situáciách. Nie je
predsa nič neobvyklé, že veriteľ uvedomujúc si ekonomické problémy dlžníka súhlasí s tým, že odloží
vymáhaniedlžnejsumyvprípade,akdlžníkzlepšísvojuplatobnúdisciplínu,pričomto,čidošlokzlešeniu
platobnej disciplíny, veriteľ posúdi podľa toho, či dlžník svoj dlh začne platiť aspoň v zmysle splátkového

kalendára vytvoreného za tým účelom.

16. V súvislosti s „Dohodou o vysporiadaní záväzku z obchodného styku“ sa žiada uviesť aj to, že
pôvodný záväzok zaniká iba v prípade tzv. privatívnej novácie. Pri novácii ale Občiansky zákonník
vyžaduje, aby z úkonu bolo nepochybne zrejmé, že pôvodný záväzok zaniká - inak dochádza len ku

kumulatívnej novácii (t.j. oba záväzky naďalej existujú popri sebe). Po oboznámení sa s obsahom
právneho úkonu musí súd konštatovať, že zo žiadneho zo zmluvných dojednaní, ktoré sa v dohode
nachádzajú, nijako nevyplýva, že by žalobca mal vôľu pôvodný zmluvný záväzok nahradiť novým
zmluvným záväzkom. V texte dohody nie je vyslovené, že doterajší záväzok zaniká, nie je tu použité ani
len ekvivalentné slovné spojenie. Práve naopak, z obsahu dohody je zrejmé, že zmyslom jej spísania

bolo to, aby sa žalovanému pripomenulo, že má voči žalobcovi značné záväzky, ktoré je treba splniť.

17. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi,
vo všeobecnosti platí, že výkon práva je v súlade s dobrými mravmi. Námietka premlčania môže
byť v rozpore dobrými mravmi len vtedy, ak žalobca márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a

voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre
posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do
úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby. Ani po posúdení konkrétnych okolností daného prípadu súd nedospel k
záveru, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore so zásadami poctivého styku. Samotný žalobca

vystavoval faktúry, vedel, kedy mala nastať ich splatnosť, a teda bol schopný objektívne vypočítať, kedy
nastane ich premlčanie. Žalobca nepreukázal, že by tu boli akékoľvek okolnosti, ktoré by mu bránili,
aby si včas uplatnil svoje právo na súde. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že priznanie účinkov
premlčania neodporuje zásadám poctivého styku. Samotná okolnosť, že žalovaný mal prostriedky na
úhradu premlčaných pohľadávok, nevylučuje účinky premlčania.

18. Nakoľko žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlhu, súd žalobcovi v zmysle § 369c Obchodného
zákonníka priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca si uplatňoval 68 684,61

€ a bol úspešný vo výške 59 162,20 €; pomer úspechu a neúspechu bol teda 86,14% ku 13,86% a
žalobca má právo na náhradu 72,28% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti
tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská
Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej
vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.