Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209687
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8716209687.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: S. D. - W., X.: XX XXX XXX, I.
I.Í. XXX XX, W. XXX, U.: D., O. J. I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX XX J., W. X, proti žalovanému: N.
A.I. C., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX XX C., U.: S.. K. J., O., O. J. S.. J., S.. J. O. I.., I. I.A. XXX XX J., F. XX,
o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného

súdu Poprad č.k. 7C/209/2016-256 zo dňa 21.9.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd určuje, že žalobcovi patrí právo na náhradu škody a právo na náhradu ušlého zisku v súvislosti s
protiprávnym užívaním nehnuteľností zapísaných v čase užívania na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu W. katastrálne územie Z. za obdobie od 13.03.2009 do 01.01.2018.

II. O výške uplatneného nároku rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci.“

2. Žalobca v priebehu konania postupne upravoval znenie žalobného petitu, podaním zo dňa 10.09.2018
žiadal o určenie, že mu patrí právo na náhradu škody a ušlého zisku za obdobie od 27.12.2008 do roku
dňa podania žaloby a na pojednávaní dňa 21.09.2018 petit upravil v tom zmysle, že žiadal o určenie, že
mu patrí právo na náhradu škody a ušlého zisku za obdobie od 13.03.2009 do 01.01.2018.

3. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k nasledujúcemu skutkovému a právnemu
záveru. Podstatou sporu bolo podľa súdu prvej inštancie posúdenie vlastníckeho užívacieho a
nájomného vzťahu medzi sporovými stranami k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre kat. územie
Z., dnes na LV č. XXX pre k.ú. Z., a to za obdobie od 28.01.2005 do 31.10.2014, resp. až do roku 2017,
kedy bola na návrh žalovaného odstránená z listu vlastníctva ťarcha spočívajúca v tom, že žalobca

bol povinný strpieť výkon práva nájomcu užívať pozemky, ktoré sú predmetom nájmu. Podľa názoru
prvoinštančného súdu je zrejmé, že žalovaný užíval tieto pozemky od 28.01.2005 do 31.10.2014

4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Okresný súd Rožňava uznesením sp. zn. 9C/77/2007 zo dňa
01.07.2007 rozhodol tak, že žalobca je povinný strpieť výkon práva vyplývajúci z článku 2.2a) nájomnej
zmluvy č. XXXX/X zo dňa 28.01.2005 - právo nájomcu využívať pozemky, ktoré sú predmetom nájomnej

zmluvy za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu počas
trvania nájomného vzťahu a zdržať sa realizovania výkopových prác na nehnuteľnostiach vedených naLV č. XXX k.ú. Z.. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Co/217/2007-57 zo dňa
13.09.2007 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovené. V uvedenej súvislosti zdôraznil súd prvej inštancie, že žalobca sa

v tomto konaní dožaduje tej skutočnosti, že k ukončeniu nájmu došlo z jeho strany jednostranným
právnym úkonom, a to odstúpením od zmluvy podaním zo dňa 27.12.2008, doplneným listom zo dňa
09.03.2009, pričom rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sa nemohlo týkať odstúpenia od zmluvy
zo dňa 27.12.2008.

5. Na podklade uznesení Okresného súdu Rožňava a Krajského súdu v Košiciach bolo predbežné
opatrenie vyznačené na LV č. XXX k.ú. Z.. Následne Okresný súd Rožňava rozsudkom zo
dňa 14.11.2008 rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť umožniť žalovanému vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu v zmysle nájomnej zmluvy č. XXXX/X
zo dňa 28.01.2005 do skončenia nájmu. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho
súdu č.k. 6Co/19/2009-184 zo dňa 12.10.2009, kde odvolací súd konštatoval, že povinnosť žalobcu

strpieť právo žalovaného vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa nájomnej zmluvy, trvala aj ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu, pretože ani k tomuto dňu nedošlo k skončeniu nájmu medzi účastníkmi
konania dohodou, výpoveďou, alebo odstúpením. Toto konštatovanie odvolacieho súdu považoval súd
prvej inštancie za dôležité z dôvodu, že v tom čase nebola predmetom dokazovania tá skutočnosť,
či úkony žalobcu zo dňa 27.12.2008 a 09.03.2009 možno považovať za jednostranné odstúpenie od

zmluvy, tak ako tvrdí žalobca. Na tejto skutočnosti podľa súdu prvej inštancie nemení nič ani rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/3423/2009 zo dňa 23.02.2011, ktorým bolo dovolanie voči rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 05.05.2009 sp. zn. 6Co/19/2009 zamietnuté.

6. Vo vzťahu k odstúpeniu žalobcu od nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.2008 v spojení s podaním zo

dňa 09.03.2009 súd prvej inštancie skonštatoval, že toto odstúpenie je platné. Vychádzal pri tom z
konštrukcie, že zákon predpokladá, že môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy jednostranným právnym
úkonom aj tak, že nie sú splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie dôkaz
o doručení tohto odstúpenia vyplýva z poštového podacieho lístka (č.l. 245 spisu). Súd prvej inštancie
pokračujúc vo svojej konštrukcii uviedol, že aby bolo možné konštatovať existenciu platnosti alebo

neplatnosti odstúpenia od zmluvy, k tomu nestačí nesúhlasné stanovisko žalovaného, poukazovanie na
nemožnosť odstúpenia od zmluvy a pod., pretože ten, kto považuje odstúpenie za neplatné, musí začať
občianskoprávny spor o neplatnosť odstúpenia, pretože túto otázku je oprávnený rozhodnúť iba súd.
Tejto neplatnosti je podľa súdu prvej inštancie množné sa dovolať do uplynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty podľa § 100 OZ, resp. štvorročnej lehoty podľa § 397 ObchZ a súd v tomto konaní

nie je oprávnený ex offo riešiť platnosť alebo neplatnosť odstúpenia a to z dôvodu, že riešiť túto otázku
možno len na návrh alebo žalobou toho, kto sa neplatnosti dovoláva. Za tejto situácie súd prvej inštancie
skonštatoval, že odstúpenie od zmluvy žalobcom počnúc dňom 13.03.2009, je platné. Podľa súdu prvej
inštancie, za situácie, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy jednostranným úkonom zo strany
žalobcu a žalovaný sa nedomáhal neplatnosti odstúpenia, musel si byť vedomý a vedel, že za takejto

situácie porušil povinnosť umožniť žalobcovi realizáciu projektu, čo vyplýva podľa súdu prvej inštancie z
listinnýchdôkazov,stavebnéhopovoleniaapod.azaškoduzodpovedá.Podľasúdutakdošlokzmareniu
projektu, ktorý ak by bol realizovaný, dá sa predpokladať, avšak prípadne v ďalšom konaní, je to povinný
preukázať žalobca, že by bol dosiahol určitý zisk. Skutočná škoda za takejto situácie, ktorá má byť
otázkou ďalšieho dokazovania, môže spočívať v tom, čo vynaložil žalobca na zrealizovanie projektu.

7. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa týka premlčania
k uplatnenému nároku, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 106 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví. Za danej dôkaznej situácie, keď bolo preukázané z listinných dôkazov, že
žalobca sa opakovane domáhal nielen vrátenia pozemkov, ale aj možnosti ich využitia v súvislosti so
svojím projektom a keď sa zoberie do úvahy, že ťarcha vyznačená na LV bola odstránená až na návrh
žalovaného v roku 2017, tak potom je možné konštatovať, že ide o také konanie, kde premlčacia lehota
na uplatnenie nároku na náhradu škody je desaťročná a v tomto prípade bola táto lehota zachovaná.

8. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. V odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie a porušenie práva na spravodlivý proces. Namietal, že žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2018žiadal zmenu žalobného petitu spočívajúceho v priznaní náhrady škody a ušlého zisku za obdobie od
13.03.2009 do 01.01.2018, čím podľa žalovaného rozšíril žalobca uplatnené právo podľa § 140 CSP.
O tomto procesnom úkone žalobcu súd prvej inštancie nerozhodol, napriek tomu pokračoval v konaní

a rozhodol.

9. Za ďalšie žalovaný zotrval v odvolaní na vznesenej námietke premlčania, tak čo do plynutia
subjektívnej premlčacej doby ako aj objektívnej premlčacej doby. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s námietkou premlčania a neprihliadol na plynutie subjektívnej lehoty. Vo vzťahu k

úmyselnému konaniu, ktoré ustálil súd prvej inštancie, odvolateľ poukázal významne na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/19/2009, kde súd konštatoval oprávnenosť užívania sporných
pozemkov žalovaným. Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby mal odvolateľ za to, že žaloba
bola podaná dňa 01.11.2016 s tým, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a ušlého zisku za
obdobie od 27.12.2008 do roku dňa podania žaloby, následne upravil priznanie nároku za obdobie
od 13.03.2009 do 01.01.2018, pričom nájom prenajatých pozemkov bol ukončený dňa 31.10.2014.

Vzhľadom na uvedené subjektívna lehota uplynula 31.10.2016. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal
odvolateľ list žalobcu zo dňa 27.12.2008 a list zo dňa 09.03.2009, kde poukazuje na to, že každý
deň omeškania od doby právoplatného stavebného povolenia pokladá za svoju stratu v podnikaní. V
nadväznosti na uvedené možno mať za to, že ku dňu 27.12.2008 mal žalobca vedomosť o škode aj o
tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna lehota preto uplynula 27.12.2010 a objektívna trojročná lehota

uplynula v roku 2011. Ak má žalobca za to, že nemohol realizovať projekt, kedy mu spoločný stavebný
úrad - A. dňa 25.07.2014 oznámil, že na predmetné pozemky nie je možné vydať stavebné povolenie,
a to z dôvodu existencie povinnosti uloženej v zmysle Uznesenia Okresného súdu Rožňava sp.zn.
9C/77/2007, právoplatného dňa 29.10.2007, ktoré bolo uvedené na LV č. XXX, tak predmetné uznesenie
bolo vydané dňa 25.07.2014, subjektívna lehota uplynula dňom 25.7.2016. Žaloba bola podaná dňa

02.11.2016.

10. V ďalšej časti odvolania namietal žalovaný nepreukázanie doručenia odstúpenia od nájomnej
zmluvy. Odvolateľ namietal aj prekážku veci rozhodnutej čo do oprávnenosti užívania predmetných
nehnuteľností, a to v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/19/2009. Súd v danom konaní

podľa odvolateľa konštatoval, že nájomná zmluva nezanikla, preto je povinnosťou účastníkov konania
túto rešpektovať a plniť si povinnosti z nej vyplývajúce. Podľa odvolateľa je zrejmé, že aj ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu (Krajský súd Košiciach) a to 05.05.2009, žalovaný užíval nehnuteľnosti
oprávnene a bolo preukázané, že nájomný vzťah trval. Predmetné rozhodnutie podľa odvolateľa
vytvorilo prekážku rozhodnutej veci pre opätovné posudzovanie otázky trvania nájomného vzťahu medzi

účastníkmi konania, prípadne posudzovania otázky platnosti odstúpenia od zmluvy a nie je podstatné,
že posúdenie tejto otázky nebolo vyjadrené vo výroku súdu.

11. Žalovaný namietal aj absolútnu neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy, rovnako aj neplatnosť
bodu 6.1. písm. c) a bod 6.1. písm. d) nájomnej zmluvy pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Poukázal

pri tom aj na konanie žalobcu, ktorý mu dňa 01.07.2009 navrhoval skončenie nájomnej zmluvy dohodou
v roku 2009 a to po zbere obilia. Dokonca listom zo dňa 20.10.2011 doručeným žalovanému dňa
25.10.2011 žiadal žalobca o zvýšenie nájomného v roku 2011. Podľa odvolateľa jednostranné právne
úkony žalobcu, ktoré majú byť podľa jeho tvrdenia odstúpením od nájomnej zmluvy, sú zjavne neurčité a
nezrozumiteľné s absenciou skutočnej vôle a preto sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Odvolateľ

napokon v odvolaní zotrval na tvrdení, že žalobca nepreukázal, že žalovaný užíval pozemky protiprávne,
vzhľadom na čo absentuje základný predpoklad zodpovednosti za škodu.

12. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo
svojom vyjadrení zopakoval tvrdenie, že k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou so žalovaným ku dňu

31.10.2014 nedošlo a že nájom bol ukončený v zmysle § 679 ods. 3 OZ odstúpením od zmluvy v roku
2008 a následne opakovane zaslaním oznámenia o skončení zo dňa 09.03.2009. Žalovaný v tom čase
nepodal žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, a teda žalobca má za to, že týmto jednostranným
právnym úkonom došlo k zániku nájomnej zmluvy.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec je potrebné vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko nie sú podmienky na
potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu.

14. Podľa § 1 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje
inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
Pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je

a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej
len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1
ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný
okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného
nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri

prevádzkovaní podniku.

15. Podľa § 140 CSP, (1) zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.
(2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

(3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 214 CSP, (1) ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

(2)Súdmôženanávrhstranymedzitýmnymrozsudkomrozhodnúť,čituje,aleboniejeprávo,odktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
(3) Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

17. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon je prejav

vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 48 OZ, (1) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. Podľa § 679 OZ, (1) nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec

odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez
toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa
stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu
závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy
sa nemožno vopred vzdať.

(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva
prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu
hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy,
ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je
táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie

príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

23. Podľa § 680 OZ, (1) zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia
prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu
bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu
ibanájomca,atoajvtedy,akbolazmluvauzavretánadobuurčitú;výpoveďvšakmusípodaťvnajbližšom
výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej
veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

24. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní

niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

27. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Základom
predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie
skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, vrátane prípadného

premlčania, preklúzie, spoluzavinenia poškodeného, či otázka vzniku škody a kto za škodu zodpovedá,
vrátane ustálenia protiprávnosti konania škodcu. Súd rozhoduje tzv. medzitýmnym rozsudkom o základe
veci, čím sa rozumie posúdenia všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou
výšky nároku.

28. Predmetom konania, tak ako ho vymedzil žalobca, bol uplatnený nárok na náhradu škody a ušlého
zisku. Podľa žalobcu ako aj súdu prvej inštancie mal byť nájom predmetných nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX k.ú. Z. skončený v zmysle § 679 ods. 3 OZ odstúpením od zmluvy v roku 2008 a následne
opakovanýmodstúpenímvroku2009atodňa09.03.2009,kdežalovanýtútoskutočnosťakceptovaltým,
že nepodal žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, teda k zániku nájmu došlo platným odstúpením

od zmluvy. Od toho žalobcom tvrdeného platného odstúpenia od zmluvy, mal žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užívať protiprávne a týmto užívaním spôsobil žalobcovi škodu, ktorá spočívala v zmarení
žalobcovho projektu týkajúceho sa využitia vodnej energie na rieke I. cez MVE (malú vodnú elektráreň),
vybudovanie vodnej nádrže, ktorá má slúžiť ako rekreačná vodná plocha pre vodné športy, rybné
hospodárstvo, vybudovanie reštaurácie, spracovanie riečnych pieskov, betonárka a hala na spracovanie

odpadu - piliny na brikety a granule.

29. Žalobca listom zo dňa 27.12.2008 označeným ako skončenie nájmu oznámil žalovanému, že s
ním nemá žiadnu zmluvu preto, že sa stratil predmet zmluvy a to podľa § 679 OZ. Z listu vyplýva,
že na základe právoplatných rozhodnutí pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy, stratili charakter

poľnohospodárskych pozemkov a tým zanikol predmet zmluvy, tak ako bol vyjadrený v bode 2 zmluvy.
Zároveň oznámil žalovanému, že finančnú stratu si bude vymáhať samostatným súdnym konaním.
Listom zo dňa 09.03.2009 označeným ako „Doplnenie listu zo dňa 27.12.2008 o vypovedaný dôvod
zmluvy o prenájme“ opísal žalobca skutkové okolnosti nadobudnutia pozemkov ako aj stav medzisporovými stranami po nadobudnutí vlastníctva žalobcu. Žalobca zopakoval tvrdenie, že predmet
nájmu v dôsledku rozhodnutia Krajského pozemkového úradu o vyňatí poľnohospodárskej pôdy na
budúce možné použitie na nepoľnohospodárske účely, sa predmet zmluvy stratil. Vyzval žalovaného na

zastavenie súdneho konania voči nemu. V závere upozornil žalovaného na skutočnosť, že každý deň
omeškania od doby právoplatného stavebného povolenia pokladá za svoju stratu v podnikaní.

30. Odvolací súd opätovne posúdil platnosť právnych úkonov žalobcu ako listy zo dňa 27.12.2009 a
09.03.2009, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné odstúpenie od nájomnej zmluvy. Z posúdenia

obsahuobochlistovžalobcuvyplýva,žetentovprvomlisteoznamovalzániknájomnejzmluvyvdôsledku
zániku jej predmetu na podklade rozhodnutia správneho orgánu o vyňatí poľnohospodárskej pôdy na
iné účely natrvalo. Druhý list len dopĺňal vysvetlenie žalobcu žalovanému a opätovne v ňom žalobca
(použijúc nesprávne ust. OZ) zdôraznil stratu predmetu nájom v dôsledku rozhodnutia príslušného
orgánu, ktorým bol pozemkový úrad. V danom prípade aplikujúc zásady výkladu vôle pri právnom úkone
odvolací konštatuje, že list zo dňa 27.12.2008 označený ako skončenie nájmu nemožno definovať ako

odstúpenie od zmluvy. Podľa jazykového výkladu slovného textu ide o oznámenie o zániku nájmu v
dôsledku zániku predmetu nájmu, v danom prípade podľa ust. § 680 OZ. Slovo odstúpenie v akomkoľvek
gramatickom tvare sa v liste ani nenachádza. List zo dňa 09.03.2009 predstavuje rekapituláciu
skutkových okolností pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom a následne opis
vzájomného vzťahu medzi sporovými stranami. Slovo odstúpenie sa v liste opäť nenachádza. Z oboch

listov je zrejmé, že žalobca sa dožadoval zrušenia nájomného vzťahu zo zákonného dôvodu, v dôsledku
zániku predmetu nájmu, ktorý videl v rozhodnutí pozemkového úradu o odňatí poľnohospodárskej pôdy
natrvalo pre účely výstavby vodnej nádrže na chov a lov rýb s využitím na rekreáciu. Uvedené znamená,
že podľa žalobcu došlo k zániku zmluvy zo zákonného dôvodu podľa ust. § 680 ods. 1 OZ. Sám žalobca
to napokon opakovane zopakoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Právne úkony žalobcu vymedzené v liste zo dňa 27.12.2008 a 9.03.2009 odvolací súd vyhodnocuje
len ako oznámenia žalobcu žalovanému, že došlo k zániku nájomnej zmluvy a to z dôvodu zániku
predmetu nájmu. Už Najvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn. 5Cdo/343/2009 jasným a výstižným
spôsobom poskytol žalobcovi odpoveď na jeho dovolanie, ktoré podal a ktoré sa týkalo nesprávneho

právneho posúdenia Krajským súdom v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6Co/19/2009 v otázke , či
rozhodnutím pozemkového úradu došlo k zániku predmetu nájmu. Dovolací súd vyčerpávajúcim
spôsobom vysvetlil a ustálil, že pre súkromnoprávne účely nie je rozhodujúce administratívne začlenenie
pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale pozemok - skutočné hospodárske
využitie. Okolnosť, že rozhodnutím administratívneho orgánu sa zmení účelové určenie pozemku

(charakter pozemku) nie je významná. Zničenie veci nastáva až vtedy, keď vec zanikne ako vec v
právnom slova zmysle, t.j. ak sa hmotný substrát veci stane neupotrebiteľným. Nestačí, že sa jeho
kvalitatívna hodnota zvýši alebo zníži, či ako sa zmení jeho účelové určenie.

32.SuvedenýmprávnymzáveromNajvyššiehosúdusaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňujeapreto

právne úkony žalobcu v podobe listov zo dňa 27.12.2008 a 09.03.2009 hodnotí ako absolútne neplatné
právne úkony, ktoré nemohli mať vplyv na existenciu a trvanie nájomného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Preto sa javí, že nájomný pomer medzi žalobcom a žalovaným aj po listoch žalobcu zo
dňa 27.12.2008 a 09.03.2009 naďalej trval a žalovaný bol v súlade so zmluvou oprávneným užívateľom
predmetných pozemkov v postavení nájomcu. Uvedené napokon konštatoval aj Krajský súd v Košiciach

vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/19/2009, čím by zároveň odpadol základný predpoklad pre uplatnený
nárok na náhradu škody v podobe protiprávneho užívania pozemkov žalovaným.

33. Konštrukcia žalobcu, ktorú si osvojil aj súd prvej inštancie o tom, že domnelé odstúpenie žalobcu
od nájomnej zmluvy nebolo napadnuté žalovaným v lehote troch rokov, zakladá jeho platnosť, je podľa

odvolacieho súdu nesprávna, nemajúca oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd je
v každom sporovom konaní oprávnený posúdiť aj v prejudiaciálnej rovine platnosť, alebo absolútnu
neplatnosťprávnehoúkonuprejehorozporsozákonom,atoajbezprocesnejiniciatívyprocesnejstrany.

34. Bez vplyvu na už naznačenú absenciu protiprávnosti konania žalovaného, odvolací súd vo vzťahu

k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného uvádza, že úmyselné konanie žalovaného,
za stavu, že nájomná zmluva v čase oznámenia žalobcu o jej zániku, aj naďalej trvala, nie je na
mieste. Žalovaný predsa disponoval právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR o zamietnutí dovolania. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že boloprávneným držiteľom pozemkov v postavení nájomcu, preto by akékoľvek úmyselné konanie z jeho
strany nebolo namieste. Súd prvej inštancie opomenul zaoberať sa aj začiatkom plynutia subjektívnej
lehoty pri premlčaní práva na náhradu škody.

35. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť
poškodenéhoodvochskutočnostiach.Touprvoujevedomosťoškode.Poškodenýmusímaťsubjektívnu
vedomosť o konkrétnej majetkovej škode určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Druhou

skutočnosťou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa konštantnej súdnej
praxe je rozhodujúcim získanie vedomostí o takých skutkových okolnostiach, ktoré môžu viesť k záveru
o zodpovednosti konkrétneho subjektu.

36. Žalobca svoj uplatnený nárok na náhradu škody odvíjal od skutočnosti, že žalovaný mal protiprávne
užívať jeho pozemky a spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v tom, že nemohol zrealizovať projekt

týkajúci sa využitia vodnej energie na rieke I. cez malú vodnú elektráreň, vybudovanie vodnej nádrže,
ktorá mala slúžiť ako rekreačná vodná plocha pre vodné športy, rybné hospodárstvo, vybudovanie
reštaurácie, spracovanie riečnych pieskov, betonárka a hala na spracovanie drevného odpadu - piliny
brikety a granule. Žalobca listom zo dňa 09.03.2009 upozornil žalovaného, že každý deň omeškania od
dobyprávoplatnéhostavebnéhopovoleniapokladázasvojustratuvpodnikaní.Vlistezodňa21.06.2010

adresovanému žalovanému právny zástupca žalobcu uviedol, že márnym uplynutím času žalobcovi,
ktorému bola povolená výstavba a nemôže realizovať výstavbu, tým vznikajú rôzne a vysoké škody.
Upozornil žalovaného, že sa vystavuje nebezpečiu, že bude vzniklé škody a ich následky znášať.

37. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca najneskôr dňa 21.06.2010 definoval voči žalovanému svoje

právo na náhradu škody, ktorá mu mala byť protiprávnym užívaním pozemku spôsobená a spočívala v
zmarení projektu a ušlom zisku. Žalobca musel disponovať údajmi o nákladoch na realizáciu projektu
a predpokladmi pre definovanie svojho ušlého zisku, nakoľko len on sám je povinný vymedziť ušlý
zisk, ktorý mu mal vzniknúť, či už v jeho skutočnej výške alebo v rozsahu jeho náhrady dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam v okruhu podnikania, v

ktorom chcel vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s ust. § § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z
doposiaľ vykonaného dokazovania sa odvolaciemu súdu javí, že žalobca ako nositeľ svojho uplatneného
práva na náhradu škody vo vzťahu k začiatku subjektívnej premlčacej doby, najneskôr 21.06.2010
disponoval údajmi o predpokladanom rozsahu škody spočívajúcej v zmarení projektu a následne aj
výške ušlého zisku, alebo zisku obvykle dosahovaného v podmienkach obdobných v konkrétnom

predmete podnikania, ktoré chcel vykonávať. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nič žalobcovi
nebránilo, aby napr. na podklade znaleckého posudku túto škodu, vrátane ušlého zisku vyčíslil. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že žaloba bola podaná 03.11.2016.

38. V prípade absencie protiprávneho konania žalovaného a premlčaní práva žalobcu na náhradu škody

nemôže žaloba obstáť.

39. Žalovaným dôvodne namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o opakovane zmenenom žalobnom petite bez predchádzajúceho procesného uznesenia súdu prvej
inštancie, predstavuje sám o sebe porušenie konkrétnych ustanovení Civilného sporového poriadku.

40.Ajprávosprostredkovanékasačnýmsúdnymrozhodnutímnemusíbyťlenbezduchýmformalistickým
aktom, ale môže predstavovať tlak na presadzovanie ekvít a naplnenie doktríny legitímneho očakávania.
Rezignácia na ústavné hodnoty vo svojej podstate vedie k odmietnutiu spravodlivosti a k zásahu
do podstaty základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie s účinkami

denegatio iustitiae.

41. Stabilizovaná aplikačná prax odvolacieho súdu s preferenciou užitočnosti práva a presadzovania
úprimného záujmu pri nastoľovaní spravodlivej úpravy medzi stranami vedie vo svojej podstate k fair
trail procesu čím dochádza k naplneniu Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

So zreteľom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci zrušiť
rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s vrátením veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.42. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).

43. So zreteľom na uvedené sa napadnutý rozsudok javí ako predčasný a nepresvedčivý v zmysle §
220 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť pri dodržaní správneho

procesného postupu ohľadne rozhodnutia o zmenenom žalobcom petite, vec opakovane posúdiť v
intenciách tohto rozhodnutia s tým, že nateraz výsledky dokazovania svedčia o opačnom závere,
ku ktorému dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Zároveň opätovne posúdi námietku
premlčania, pričom prihliadne na všetky okolnosti veci.

44. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP.

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).