Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015077
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119015077.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému Q. O. pre zločin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., prejednal na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 31. marca 2021 odvolanie obžalovaného Q. O. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.

septembra 2020, sp.zn.3T/107/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa10.09.2020,sp.zn.3T/107/2019bolobžalovanýQ.O.(ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že

si po 27.12.2016, kedy mu zanikla funkcia konateľa spoločnosti P. D., s.r.o., v dispozícii ponechal

tankovacie platobné karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. pre spoločnosť P. D., s.r.o., ktoré
následne bez súhlasu oprávnenej osoby odovzdal svojim zamestnancom v spoločnosti P. D. s.r.o., so
sídlomX.XXX,IČO:XXXXXXXX,prostredníctvomktorýchtítonásledneneoprávneneodčerpalivobdobí
od marca 2017 do mája 2017 pohonné hmoty, čím tak spôsobil poškodenej spoločnosti P. D., s.r.o., so
sídlom S. U. XXX, IČO: XXXXXXXX, respektíve jej nástupníckej spoločnosti U. spol. s.r.o., O. XXXX/
XX, T. nad Q., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 23.216,86 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 219 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol

odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine ako aj výroku o treste.

V písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol
nasledovné:

„Na úvod uvádzame, že sa v plnom rozsahu pridržiavame našich tvrdení a argumentácie na hlavnom

pojednávaní, ako aj vo Vyjadrení obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom
o nich, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 12.05.2020, teda obžalovanýsa necíti byť vinným z hore uvedeného trestného činu.

Okresný súd v napádanom Rozsudku na samom začiatku jeho odôvodnenia uvádza, že zistil skutkový

stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto Rozsudku, teda, že

obžalovaný si po 27.12.2016, kedy mu zanikla funkcia konateľa spoločnosti P., s.r.o., v dispozícii
ponechaltankovacieplatobnékartyvydanéspoločnosťouOMVSlovenskos.r.o.prespoločnosťP.,s.r.o.,
ktorénáslednebezsúhlasuoprávnenejosobymalodovzdaťsvojimzamestnancomP.D.s.r.o.,sosídlom

X. XXX, IČO: XXXXXXXX, prostredníctvom ktorých títo následne odčerpali v období od marca 2017 do
mája 2017 pohonné hmoty, čím tak mal spôsobiť poškodenej spoločnosti P. D., s.r.o., so sídlom S. U.
XXX, IČO: XXXXXXXX, respektíve jej nástupníckej spoločnosti U. spol. s.r.o., O. XXXX/XX, T. nad Q.,
IČO: XXX XXXXX, škodu vo výške 23.216,86 eur.

S hore uvádzaným dôvodnením súdu prvého stupňa nemožno za žiadnych okolností súhlasiť. Naopak,

zastávame názor, že z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť, že bol zistený skutkový stav
tak, aby tento nevzbudzoval dôvodné pochybnosti. Odsudzujúci rozsudok však môže byť vydaný len v
prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, čo v tomto konkrétnom prípade
nebolo splnené.
Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä z výsluchu

svedkov - G.. H. J., G.. T. X., P. O. a oboznámenými listinnými dôkazmi.
Obžalovaný, ako aj menovaní svedkovia zhodne potvrdili, že od počiatku bolo zámerom zlúčenie
spoločností P., s.r.o. a P. s.r.o. tak, že jediným spoločníkom nástupníckej spoločnosti sa mal stať
obžalovaný. Z tohto dôvodu po dohode s G.. J. spoločnosť P. s.r.o. naďalej používala vozidlá na
svoje podnikanie, pričom splátky leasingu boli uhrádzané za 4 vozidlá. Rovnako z tohto dôvodu boli

obžalovaným uhrádzané za spoločnosť P., s.r.o. aj ďalšie platby. Bolo to po dohode s G.. J., ktorý to
navrhol s argumentáciou, že po zlúčení spoločností firma ostane obžalovanému.
Ako ďalej vyplýva z výpovede G.. J., tento nastúpil do spoločnosti P., s.r.o., aby vykonal ekonomický a
právny audit pre P.. F. X., ktorý mal záujem o kúpu firmy. Vykonanie ekonomického a právneho auditu
predpokladá dostatočnú odbornú úroveň precíznosť a patričnú zodpovednosť osoby, ktorá ma taký audit

vykonať. Rovnako, konateľovi z postavenia štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti, zakotvené
v rôznych ustanoveniach Obchodného zákonníka. Konateľ je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s
odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. S odbornou
starostlivosťou je povinný postupovať vždy. Pri výkone svojej pôsobnosti je konateľ povinný zaobstarať
si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Odbornosť

sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitosti problematiky podnikania
spoločnosti.Odbornosťzahŕňaajvytvoreniezodpovedajúcejinformačnejsústavyvspoločnostivzáujme
získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania.
Ako bolo preukázané, G.. J. dal súhlas so zaradením dokladov do účtovníctva spoločnosti P., s.r.o., ktoré
predkladal G.. X. obžalovaný (túto skutočnosť preukazujú výpovede svedkov). S poukazom na vyššie

uvádzané povinnosti a zodpovednosť vyplývajúcu z postavenia konateľa a osoby určenej na vykonanie
ekonomického a právneho auditu, mal G.. J. povinnosť preskúmavať dodávané doklady a zabezpečovať
ich riadne a včasné zaúčtovavanie. Tejto povinnosti sa nemôže zbavovať. Preto neobstojí jeho tvrdenie
o tom, že prvýkrát sa o existencii tankovacích kariet dozvedel až od vymáhačskej firmy. V tomto kontexte
poukazujeme tiež na skutočnosť, že spoločnosť P., s.r.o. už pod vedením G.. J. požiadala o vrátenie

DPH z A. a H. vo výške približne 30.000,- EUR za čerpané pohonné hmoty. Ako konateľ musel teda
byť riadne informovaný a oboznámený so všetkými účtovnými dokladmi vzťahujúcimi sa k čerpaniu a
úhradám za pohonné hmoty a ich účtovaniu. Je nepredstaviteľné, aby spoločnosť žiadala o takýto objem
„vratky“ bez toho, aby mala v poriadku všetky relevantné daňové podklady.
Dovolíme si tiež pripomenúť, že po ukončení rokovaní vo veci zlúčenia spoločností obžalovaný ďalej

komunikoval s G.. J. a G.. X. ohľadom účtovných záležitostí spoločnosti P., s.r.o.. Tankovacie platobné
karty vydané na P., s.r.o. po ukončení rokovaní o zlúčení spoločností neboli využívané spoločnosťou
P. s.r.o.
Vychádzajúc z uvedeného považujeme za preukázané, že G.. J. ako konateľ spoločnosti P., s.r.o.
musel byť a bol riadne oboznámení so stavom účtovníctva tejto spoločnosti, s účtovaním podkladov za

pohonné hmoty a teda aj o existencii tankovacích kariet. Z tohto dôvodu preto nie je možné akceptovať
konštatovanie okresného súdu v odôvodnení napádaného Rozsudku, že „ obžalovaný disponoval s
predmetnými tankovacími kartami vystavenými na spoločnosť P., s.r.o. aj v čase, keď nebol konateľom
tejto spoločnosti, a to bez súhlasu a vedomosti konateľa teito spoločnosti.“Pokiaľ ide o výpoveď G.. X., ktorá je zachytená na 3. strane Rozsudku, k tejto uvádzame, že neobsahuje
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného. Poukazujeme však na tú
skutočnosť, že menovaný svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na pokyn G.. J. vypracoval

žiadosť o vrátenie DPH za pohonné hmoty. G.. X. komunikoval záležitosti týkajúce sa účtovníctva P.,
s.r.o. s obžalovaným ešte v mesiacoch máj - jún 2017, a to za vedomia G.. J..
Výpoveď P. O. taktiež podľa nášho názoru nepreukázala protiprávne konanie obžalovaného. Svedkyňa
sa snažila zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej z postavenia konateľa, avšak táto zodpovednosť
vyplýva zo zákona. Bola to pritom práve svedkyňa, ktorá dňa 09.12.2016 ako jediný spoločník P., s.r.o.

odvolalaobžalovanéhozfunkciekonateľa,pričomsimuselabyťplnevedomá,žeceléobchodnévedenie
spoločnosti tak ostane len na nej. Za nepochopiteľné tiež považujeme, že P. O. napriek tomu, že bola
jediným spoločníkom, prenechala následne od marca 2017 obchodné vedenie P., s.r.o. neznámej osobe
- G.. J.. Svedkyňa zároveň takisto disponovala tankovacími kartami, pričom v konaní nebolo objasnené
akom kedy a kde ich používala.
Pridržiavajúc sa nami predložených listinných dôkazov a písomného vyjadrenia zo dňa 12.05.2020,

máme za to, že v konaní boli náležite preukázané skutočnosti, ktoré obžalovaného zbavujú viny.
Súčasne naďalej zastávame názor, že vo vzťahu k stíhanému skutku neboli naplnené obligatórne znaky
skutkovej podstaty, a to objektívnej a subjektívnej stránky - zavinenia, pretože zo strany obžalovaného
nedošlo k neoprávnenému používaniu tankovacích kariet (štatutárny zástupca P., s.r.o. vedel o ich
využívaní inou spoločnosťou) a ani jeho úmysel nesmeroval k porušeniu záujmov chránených Trestným

zákonom (pripomíname, že prvotným záujmom obžalovaného bolo zlúčenie oboch spoločností, teda
možno konštatovať, že by konal „sám proti sebe“), čiže stíhaný skutok nemožno posudzovať ako trestný
čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona.
V posudzovanej veci nemôžu byť značne nedôveryhodná výpoveď G.. J. a nerelevantné výpovede

ostatných svedkov jedinými usvedčujúcimi dôkazmi postačujúcimi na uznanie viny obžalovaného.
Výpoveď G.. J. nie je podložená ďalšími dôkazmi a stojí proti výpovedi obžalovaného, pričom tieto ich
výpovede vyvolávajú pochybnosti o vine obžalovaného, ktoré neboli odstránené prípadnými ďalšími
dôkazmi.Zhľadiskavykonanýchdôkazovvpredmetnejveciideodôkaznúnúdzu,ktorájenepostačujúca
na odsúdenie obžalovaného.

Za tohto stavu dokazovania sme názoru, že vina obžalovaného nebola preukázaná bez akýchkoľvek
pochybností, tak ako to vyžaduje zákon. S ohľadom na zásadu in dubio pro reo tak nemožno
obžalovaného uznať za vinného.
Objektívna stránka trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty sa dopustí podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona

charakterizuje konanie páchateľa, ktorý „neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si
obstaráplatobnýprostriedokaleboelektronicképeniazealeboinúplatobnúkartuvrátanetelefónnejkarty
alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva,
prepravuje, použije alebo poskytne inému“.
S poukazom na § 219 ods. 1 Trestného zákona, z výroku rozsudku a vykonaných dôkazov nevyplýva,

že by obžalovaný neoprávnene použil tankovacie platobné karty. Práve naopak, z rozsudku vyplýva,
že „tankovať“ mali iné osoby ako obžalovaný a to zamestnanci spoločnosti P. s.r.o.“. Podľa výroku
rozsudku ,, ... obžalovaný si po 27.12.2016, kedy mu zanikla funkcia konateľa spoločnosti P., s.r.o.,
v dispozícii ponechal tankovacie platobné karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. pre
spoločnosť P., s.r.o., ktoré následne bez súhlasu oprávnenej osoby mal odovzdať svojim zamestnancom

P. s.r.o., so sídlom X. XXX, IČO: XXXXXXXX, prostredníctvom ktorých títo následne odčerpali ...“ V
konaní pred súdom však nebolo preukázané, že by dal obžalovaný pokyn zamestnancom a tí tankovali v
jeho prospech alebo na jeho príkaz alebo iným spôsobom odôvodniť konanie zamestnancov vo vzťahu
k úmyslu obžalovaného. Napriek tejto skutočnosti, absencii protiprávneho konania obžalovaného, vo
výrokuaodôvodnení,mábyťQ.O.odsúdenýzaneoprávnenépoužívanietankovacíchplatobnýchkariet.

Obstaraním treba rozumieť získanie platobnej karty (alebo predmetu spôsobilého plniť jej funkciu)
bez právneho dôvodu (napr. krádežou alebo podvodom). Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto
trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie a špecifický motív „použiť ho ako pravý alebo na taký účel
ho prechovávať, prepravovať, použiť alebo poskytnúť inému“
Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak b) skutok nie je trestným
činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. d) Trestného poriadku zruší odvolací súd napadnutý
rozsudok aj
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
- ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa domáhame, aby Krajský súd v Trenčíne, ako
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/107/2019, zo dňa 10.09.2020
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. d) Trestného poriadku a postupom podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len
„prokurátor“). Prokurátor vo svojom vyjadrení poukázal na to, že:

„Dôvody uvádzané v odvolaní obhajcu obžalovaného považuje prokuratúra za neopodstatnené. Ide v

podstate o totožné dôvody, aké uvádzali obžalovaný so svojim obhajcom v priebehu súdneho konania,
ako aj vo svojich záverečných rečiach a s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nielen
zaoberal, ale sa s nimi aj dostatočne vysporiadal v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného
poriadku.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní považujem za jednoznačne preukázané, že
obžalovaný aj po zániku funkcie konateľa spoločnosti P. s.r.o. používal predmetné platobné tankovacie
karty, za čo mu boli zasielané faktúry priamo na mail, ktoré aj riadne uhrádzal až do apríla 2017. O
týchto platobných kartách žiadnym spôsobom neupovedomil nového konateľa spoločnosti G.. H. J..
Keďže posledných 5 faktúr spoločnosti OMV neuhradil, spôsobil tým spoločnosti P. s.r.o. škodu vo výške

23.216,86€.

Zo spáchaného zločinu je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou G.. H. J., P. O. ako aj
zabezpečenými listinnými dôkazmi.

G.. H. J. uviedol, že pri nástupe do funkcie konateľa spoločnosti P. s.r.o. neprevzal žiadne tankovacie
karty, o ich existencii sa dozvedel až dodatočne od spoločnosti, ktorá vymáhala dlh spoločnosti OMV. Po
tom ako Q. O. skončil vo funkcii konateľa spoločnosti P. s.r.o. sa dohodol s pani O., že bude používať tri
dodávky zn. Fiat Ducato na svoje podnikanie v spoločnosti P. s.r.o. Za prenájom uvedených dodávok Q.
O. uhrádzal nájomné vo výške leasingu. Spoločnosť P. s.r.o. v dobe kedy bol konateľom nevykonávala

špedičnú činnosť, keďže všetky autá mal v prenájme obžalovaný, nemala teda žiadnych zákazníkov.
Keď spoločnosť OMV pristúpila k blokácii predmetných tankovacích kariet, obžalovaný prestal nájomné
platiť, následne vrátil aj predmetné motorové vozidlá, tankovacie karty sa už v nich však nenachádzali.
Predmetné vozidlá už ďalej neboli používané. Dňa 11.10.2017 vyzval obžalovaného na úhradu čiastky
za tankovanie predmetnými kartami, pričom jeho odpoveď bola, že sa s ním stretnúť nechce a žiadnu

škodu nespôsobil. Spoločnosť P. s.r.o. bola následne zlúčená so spoločnosťou U. T. s.r.o.

P. O. uviedla, že bola konateľkou v spoločnosti P. s.r.o., ale všetky veci riešil jej bývalý manžel Q. O..
Konateľkou bola len formálne. V čase keď spolu žili ako manželia, Q. O. ju o všetkom informoval. Potermíne 27.12.2016, kedy bol Q. O. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti P. s.r.o. všetky aktivity a
zákazky vedome prebral na novú spoločnosť P. s.r.o. O predmetných tankovacích kartách vedela, istý
čas ich používala aj ona. Po tom ako prestal Q. O. pôsobiť v spoločnosti sa k nim už nedostala, iba

predpokladá, že si ich ponechal Q. O. a vôbec by ju nenapadlo, že ich takto zneužije. O vzniknutom dlhu
mala neskôr vedomosť, ale to už riešil pán J.. Obžalovaný podľa jej vyjadrenia narobil spoločnosti P.
škody v celkovej výške 60.000,-€ a žalovaný skutok je len časťou z tejto škody. Ona sama nemala prístup
k účtom ani mailovým schránkam spoločnosti P., žiadne úhrady za tankovanie ani nikdy nevykonávala,
všetko mal na starosti obžalovaný.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj upomienka spoločnosti OMV zo dňa 29.11.2017 z ktorej
je zrejmé, že táto spoločnosť komunikovala so spoločnosťou P. s.r.o. prostredníctvom mailovej adresy
obvineného [email protected] V tejto poslednej upomienke ho vyzývali na úhradu nedoplatkov. Zároveň mu bolo
oznámené, že dňa 03.05.2017 boli karty zablokované. Tieto skutočnosti sú podstatné aj s poukazom
na výpoveď svedka X. na hlavnom pojednávaní, ktorý uvádzal, že OMV neurgovala uhradenie faktúr, je

však zrejmé, že OMV komunikovala mailom priamo s obžalovaným.

Taktiež bola oboznámená správa spoločnosti OMV dňa 14.12.2017, podľa ktorej elektronicky zasielali
faktúry na spomenutú adresu [email protected] Tieto boli v období od 12.01.2017 - 18.04.2017 riadne uhrádzané
priamym vkladom na účet a dňa 16.01.2017 bola faktúra uhradená aj z firemného účtu spoločnosti P.

s.r.o.
Z pohľadu vierohodnosti výpovedí obžalovaného poukazujem aj na zjavný rozpor, kedy v prípravnom
konaní ako aj v konaní pred súdom uvádzal, že predmetné tankovacie karty vydané pre spoločnosť MV
D. s.r.o., nepoužíval a používal len tankovacie karty vydané pre spoločnosť P. s.r.o..

V odpore podanom proti trestnému rozkazu podanom prostredníctvom svojho obhajcu, však poukazoval
na subjektívnu stránku predmetného trestného činu, pričom uviedol, že G.. J. mal mať vedomosť o
existencii predmetných tankovacích kariet a taktiež o skutočnosti, že ich využíva spoločnosť P. D. s.r.o.,
ktorá za ne aj vykonáva úhrady. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný predmetné
karty používal, hoci na to už nebol oprávnený, vykonával za ne dokonca aj úhrady, ale potom ako sa s

G.. J. nedohodli na prepise predmetnej firmy, s úhradami prestal a vytváral dlh spoločnosti P. s.r.o., voči
spoločnosti OMV bez vedomia G.. J. ako konateľa spoločnosti.

Súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo i v ich súhrne v intenciách
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel preto k správnemu záveru, že skutok uvedený v obžalobnom

návrhusastal,dopustilsahoobžalovanýQ.O.aženímnaplnilvšetkyzákonnéznakyskutkovejpodstaty
zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 20. novembra 2020, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.

por., vykonal vo veci neverejné zasadnutie dňa 31. marca 2021, preskúmal postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu a vrátiť okresnému

súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine
a treste je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, tiež preto, že okresný súd sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti

o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať, prípadne vykonať ďalšie
dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.)Okresný súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietopotomdostatočnenevyhodnotiljednotlivoivich
súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam

i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal
s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, preto
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a v uvedených

smeroch nie je preskúmateľné.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok. Náležité zistenie

skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná
tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že skutkové zistenia uvedené vo výroku
napadnuté rozsudku, vzhľadom na doteraz vykonané dôkazy i v spojitosti s odôvodnením napadnutého

rozsudku, sú nejasné a neúplné. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v skutkovej vete
napadnutého rozsudku absentuje vymedzenie o aké konkrétne tankovacie platobné karty vydané
spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. ide, prostredníctvom, ktorých malo dochádzať k neoprávnenému
odčerpávaniu pohonných hmôt v inkriminovanom období. V skutkovej vete napadnutého rozsudku
okresného súdu je pritom len všeobecne vymedzené, že sa malo jednať o tankovacie platobné karty

vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. pre spoločnosť P., s.r.o., čo nemožno považovať za
dostatočné vymedzenie v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého výrok, ktorým sa obžalovaný
uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin,
ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj
uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na

to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane
tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Súčasne odvolací súd ďalej po preskúmaní spisového materiálu zistil, že aj keď bola v predmetnej veci
vypočutá svedkyňa P. O. nebolo z jej výpovede zistené aké konkrétne tankovacie platobné karty vydané

spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. ona používala, od akého času (od akého dátumu) dokedy (do akého
dátumu) a v akej sume v tomto období odčerpala pohonné hmoty od OMV Slovensko s.r.o. Z doteraz
vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že v inkriminovanom období mala predmetné tankovacie
karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. používať aj svedkyňa P. O.. V tomto smere bude
potrebné dopočuť svedkyňu P. O.. V prípade, že sa nepodarí tieto skutočnosti objasniť jej dopočutím,

tak nech svedkyňa P. O. ako spoločníčka poškodenej spoločnosti predloží súdu správu o týchto doteraz
neozrejmených skutočnostiach.

Senát odvolacieho súdu v tejto veci súčasne zastáva názor, že pokiaľ ide o argumentáciu ohľadne
skutočnosti, že G.. H. J. vedel o tom, že predmetné tankovacie platobné karty používajú zamestnanci

spoločnosti inej spoločnosti, ktorú ovládal obžalovaný, tak táto v predmetnej trestnej veci nie je
podstatná. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu je podstatná tá skutočnosť, že tankovacie platobné
karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. používali zamestnanci inej obchodnej spoločnosti
bez súhlasu oprávnenej osoby. Skutočnosť, že G.. H. J. vedel o tejto skutočnosti neznamená, že ajdal súhlas na používanie tankovacích platobných kariet vydaných spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o.
zamestnancami inej obchodnej spoločnosti.

BudepretoúlohouokresnéhosúdudopočuťsvedkyňuP.O.zaúčelomzisteniaakékonkrétnetankovacie
platobné karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. ona používala, od akého času (od akého
dátumu) dokedy (do akého dátumu) a v akej sume v tomto období odčerpala pohonné hmoty od
OMV Slovensko s.r.o. V prípade, že sa nepodarí tieto skutočnosti objasniť dopočutím svedkyne
P. O., bude potrebné od nej ako spoločníčky poškodenej spoločnosti vyžiadať písomnú správu o

týchto doteraz nezistených skutočnostiach. Súčasne bude úlohou okresného súdu po vykonanom
dokazovaní vymedziť v skutkových okolnostiach tohto prípadu, o aké konkrétne tankovacie platobné
karty vydané spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. pre spoločnosť P., s.r.o. išlo, prostredníctvom, ktorých
malo dochádzať k neoprávnenému odčerpávaniu pohonných hmôt v inkriminovanom období. Po takto
doplnenomdokazovaníbudepotrebnéopätovnerozhodnúťvmeritevecitak,abybolizáveryrozhodnutia
okresného súdu preskúmateľné.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pre zistené chyby nebol skutkový stav veci náležite zistený,
sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a doplnenie dokazovania zrejme môže viesť aj k
iným skutkovým a právnym záverom, preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu

a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal,
odstránil vytýkané nedostatky, vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, o
ktorom nie sú pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.