Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204123434
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4204123434.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. R. XX,
o vymoženie 533,76 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/653/2004-89 zo dňa 28. júla 2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným uznesením Okresný súd Komárno ako

súd prvej inštancie v exekučnej veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil,
pričom súčasne rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi JUDr. J. A. náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah spisu, citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení nesk. predpisov - § 37 ods. 1, § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods.
1 a § 39), citované ustanovenia Exekučného poriadku (EP zákon č. 233/1995 Z. z. - § 57 ods. 1 písm.
g) a § 58 ods. 1, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania, pričom súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj
bez návrhu. Súd preto skúmal, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Z listín
doručených súdu spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie vyplynulo, že oprávnený a
povinný uzatvorili dňa 2.3.2004 zmluvu o úvere. Veriteľ (t.j. oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal
poskytnúť dlžníkovi (t.j. povinnému v tomto konaní) úver v sume 12000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť

veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 18760,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy
je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta F.. K. A., na "spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade

čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva." Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 13.8.2004 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica.
Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. K. A., ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe
v celkovej výške 21027 Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 16080
Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne
z dlžnej sumy od 15.5.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 23.8.2004, pričom v prípade neuhradenia

dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Podstatnou a právne
relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základetakto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred
pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré

môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho
záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne
významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok

alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže
v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním
disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška,
v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť F..
K. A. platne splnomocnený na takéto právo. Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ a na
rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované

v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené
v § 22 ods. 2, v súlade s § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a
to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12.2011 treba poukázať na ďalšiu
zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri "zvolení" si splnomocneného zástupcu bola

zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej
vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Vzhľadom na uvedené došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu

a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinného bol určený
priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol F.. K. A. ako
svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 OZ je
neplatné aj vyhlásenie Mgr. A. v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho

úkonu. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré
uskutočnil substitút „splnomocneného zástupcu" v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre
osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z

hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekúcie, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 rozhodol tak, že
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP súd o trovách
exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keď súdny exekútor
elektronicky dňa 8.7.2021 oznámil súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

2. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený domáhajúci sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď ohľadom odvolacích dôvodov poukázal
na dôvody v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.
160/2015 Z. z.). V dôvodoch odvolania poukázal na to, že namieta tvrdenia prvoinštančného súdu o

„vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v danom prípade ide o
hmotnoprávne zastúpenie povinného udelené advokátovi, u ktorého je prípustná výnimka umožňujúca
dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, keď poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník
mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek po uzatvorení odvolať, pričom však tak neučinil. Udelením
plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť

uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa - advokáta, čomu právne predpisy nebránili.
Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani
jeho výška ako aj s tým, že citovaná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu
neplatného splnomocnenia advokátovi, keď možnosť exekučného súdu preskúmavania uvedených
skutočností v rámci exekučného konania by muselo byť v zákone výslovne uvedené, pretože bez

toho ide o preskúmanie nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Udelené
plnomocenstvo F. A. je platné, nejde o absolútne neplatný právny úkon, bolo dojednané jasne určite
a zrozumiteľne a oprávňovalo ho tak k učineniu ďalších úkonov v mene povinného. On konal v dobrej
viere a neplnenie záväzkov povinného považuje za rozporné s dobrými mravmi a rozporné s princípmipoctivého obchodného styku, keď poukazuje aj na zásadu „favor con tractus“ - teória zachovania
platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. V danom prípade nemožno hovoriť o absencii
náležitostí vôle povinného, keď exekučný titul bol pri udelení poverenia uznaný za súladný so zákonom

a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nerešpektovaním jeho práv na súdnu ochranu v
exekučnom konaní, ktoré predstavuje integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy SR.

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania, konania začaté pred 1.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27.10.2004
požiadal súdneho exekútora D.. Bc. A. Z. o vykonanie exekúcie voči povinnej. Za exekučný titul označil
notársku zápisnicu č. N 1774/2004, NZ 64441/2004, zo dňa 13. 08. 2004 spísanú notárkou P.. P. A., v
ktorej F.. K. A., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o

úvere č. XXXXXXX zo dňa 02. 03. 2004 uznal jej dlh voči oprávnenému. Súd vydal súdnemu exekútorovi
D.. Bc. A. Z. poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.11.2004 s tým, že uznesením zo dňa 18.06.2007
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora P.. J. A..

9.Exekučnýporiadokpreexekučnýsúdzakotvujeoprávnenieapovinnosťskúmaťvktoromkoľvekštádiu

už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver

plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva
viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov
závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

11. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených
zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

12. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčujepravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu

z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z
materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených
formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou
listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup

exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie
by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po
vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie
je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o

prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

13. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či
splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 02. 03. 2004 a ktoré následne prijal advokát F.. K. A., konajúci za oprávneného a ktorý

uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto splnomocnenia v predmetnej notárskej
zápisnici, je platným právnym úkonom.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto smere súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci avyvodil z neho isprávny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje na to, že s ohľadom na
množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. K. A. súčasne

vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to

bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu
prvej inštancie o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. A. za účelom uznania jej dlhu
voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia v predmetnej
notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia

plnenia. Q. prvej inštancie preto správne postupoval v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).