Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720200978
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3720200978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu D., právne zastúpeného D., proti
žalovanému E., právne zastúpeného I., o zaplatenie 1 003,20 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 1
003,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 29. septembra 2020, č.k. 5C/9/2020-53, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia náhrady škody na zdraví - bolestného, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku napadnutia
žalobcu žalovaným. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že nebol viazaný rozhodnutím o
priestupku, na základe ktorého bolo konanie o priestupku zastavené z dôvodu nepreukázania spáchania
skutku.Uviedol,žepodľa§193CSPjesúdviazanýibapozitívnymrozhodnutímopriestupku,tedaotom,
že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Zastavenie priestupkového konania pre nepreukázanie
skutku však nevylučuje, aby súd rozhodujúci o náhrade škody prijal záver opačný. Súd prvej inštancie

považovalzanesporné,žemedzistranamidošlokincidentu.Zpriestupkovéhospisumalzapreukázané,
že žalovaný sa pri danom incidente oháňal dreveným hranolom a z lekárskych správ zistil, že v
rozhodnom čase utrpel žalovaný zranenia, ktorých mechanizmus vzniku zodpovedal podľa odborného
vyjadrenia znalca útoku inej osoby predmetom, ktorým mohol veľmi dobre byť drevený hranol. Na
použitie dreveného hranola pri incidente pritom zhodne poukazovali obe strany sporu. Z uvedených
zistení potom súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný žalobcovi spôsobil ním tvrdené zranenia,
v dôsledku čoho zodpovedá za škodu na zdraví žalobcu spočívajúcu podľa § 444 OZ v bolestnom

stanovenom v odbornom vyjadrení znalca na 55 bodov, t.j. na 1 003,20 eur v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu
zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému vypovedať a priklonil sa iba k
tvrdeniam žalobcu. Tiež sa nedostatočne vysporiadal s existujúcim rozhodnutím v priestupkovom
konaní, ktorým síce skutočne nie je súd viazaný, ale nie je prípustné, aby sa s ním dostal do rozporu.

Podľa žalovaného nebola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi zraneniami žalobcu a konaním
žalovaného, keď zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že zranenia žalobcovi spôsobil práve žalovaný. K
uvedenému neexistujú žiadni priami svedkovia. Rovnako bolo podľa žalovaného nesprávne, ak súd
prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebol sporný incident, keď z rozhodnutia o priestupkujednoznačne vyplýva, že: nebolo preukázané, že žalovaný fyzicky napadol žalobcu spôsobom, ktorý mu
bol kladený za vinu, pretože na jednej strane žalobca vypovedal, že k útoku došlo a na druhej strane
žalovaný svoje konanie odôvodňoval obranou proti útoku. Súd prvej inštancie tiež podľa žalovaného

svojvoľne a nesprávne vykladal odborné stanovisko E.. U., keď v tomto nie je vylúčené, že zranenia
žalobcu by mohli byť spôsobené napríklad pádom, a tiež v ňom nie je uvedené, že by sa zranenia na
chrbte ruky vyskytovali len pri útoku inej osoby. Žalovaný namietal aj nevykonanie výsluchu znalca k
otázke, či mohla tvrdená tržná rana na hlave zanechať stopy na oblečení žalobcu, pretože žalobca aj
pred policajnou hliadkou tvrdil, že na oblečení nemá nijaké stopy. Žalovaný považoval aj za otázne,

či by tvrdený útok hranolom na hlavu nezanechal oveľa závažnejšie následky ako následky popísané
žalobcom, a mal zato, že by tomu tak rozhodne bolo. Ďalej žalovaný spochybnil stanovenie bodov
bolestného, pretože E.. U. podal iba odborné stanovisko a pre stanovenie bodov bolestného je potrebný
lekársky posudok. Pochybením súdu prvej inštancie bolo podľa žalovaného aj nevypočutie jeho syna
ako svedka s odôvodnením, že tento nebol priamym svedkom incidentu. Ako však vyplýva z výpovede
syna žalovaného pri prejednaní priestupku, syn žalovaného idúc na pomoc otcovi zahliadol žalobcu

bežať po dvore a následne počul smerom od neho hluk železa. Vzhľadom na neporiadok na dvore
žalobcu je preto podľa žalovaného pravdepodobné, že žalobca tam spadol a spôsobil si zranenia.
Tu žalovaný opätovne poukázal na to, že odborné lekárske stanovisko spôsobenie zranení žalobcu v
dôsledku pádu nevylúčilo. Ďalej žalovaný poukázal na rozpor vo výpovediach žalobcu a jeho manželky
v priestupkovom konaní, kde žalobca dňa 13.04.2018 uviedol, že videl žalovaného na svojom pozemku

niečo robiť a šiel mu dohovoriť, zatiaľ čo manželka žalobcu uviedla, že vedela, že žalobca šiel von
zatvoriť sliepky. Pri výpovedi dňa 14.08.2018 už aj žalobca uvádzal, že šiel zatvoriť sliepky, no jeho
manželka uvádzala zmenenú verziu, že sliepky šla zatvoriť ona. Napokon žalovaný považoval žalobu
za účelovú s cieľom pomstiť sa žalovanému a poškodiť ho. V tej súvislosti poukázal na iné konanie, v
ktorom žalovaného žaloval na náhradu škody na zdraví syn žalobcu, a to tiež na skutkovom základe

ublíženia na zdraví. V danom konaní bola žaloba zamietnutá, pretože nebolo preukázané, že škodu na
zdraví spôsobil žalovaný a toto rozhodnutie bolo aj potvrdené odvolacím súdom. Rovnako tak malo byť
podľa žalovaného rozhodnuté aj v tomto konaní, pretože ani tu nebolo preukázané, že škodu na zdraví
spôsobil žalobcovi žalovaný.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska jednotlivých odvolacích námietok a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade nezodpovedá obsahu spisu, že súd prvej inštancie neumožnil
žalovanému vo veci vypovedať. Jeho stanoviská boli na pojednávaní prezentované prostredníctvom
právneho zástupcu a výpoveď žalovaného ako dôkaz v konaní navrhnutá nebola, čo bolo príčinou, že

výsluch žalovaného súd prvej inštancie nevykonal. Tento postup bol v súlade s ust. § 185 ods. 2 CSP a
nedošlo tak k žalovaným tvrdenému odopretiu možnosti žalovaného vykonať dôkaz jeho výsluchom.
6. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že rozhodnutím o zastavení priestupkového konania nie
je viazaný v zmysle § 193 CSP. Ohľadom priestupkov toto ustanovenie stanoví povinnosť vychádzať z
rozhodnutia o priestupku len v prípade, že rozhodnutím o priestupku bolo konštatované, že bol spáchaný

priestupok. Tento záver, ako aj záver o tom, kto priestupok spáchal je potom pre súd záväzným. Pokiaľ
žalovaný namieta, že aj keď súd nie je viazaný rozhodnutím o zastavení priestupkového konania,
nesmie byť rozhodnutie súdu s rozhodnutím o priestupku v rozpore, odvolací súd má zato, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v rozpore so samotným výrokom rozhodnutia o zastavení
priestupkového konania, a v ostatnom bol súd prvej inštancie oprávnený posúdiť vec samostatne.

7. Neobstojí tiež námietka žalovaného o nesprávnom zistení súdu prvej inštancie, že zranenia spôsobil
žalobcovi práve žalovaný. V prvom rade strany sporu skutočne zhodne tvrdili, že medzi nimi došlo k
incidentu. Súd prvej inštancie na základe zhodných tvrdení strán neprijal záver, že žalovaný fyzicky
napadol žalobcu, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Pod pojmom incident je potrebné rozumieť stret

(potýčku, konfrontáciu), z čoho samotného nevyplýva kto mal koho napadnúť. Pre vec je však podstatné,
že tu v rozhodnom čase bol fyzický stret (incident) medzi žalobcom a žalovaným, ďalej že po tomto strete
mal žalobca lekárom konštatované zranenia zodpovedajúce úderu dreveným hranolom, ktorého použitie
pri incidente žalovaný uviedol aj v priestupkovom konaní, a napokon záver znalca o tom, že lokalizáciatýchto zranení svedčí skôr pre aktívne údery zo strany inej osoby. Zo žiadneho uvedeného zistenia súdu
prvej inštancie posudzovaného samostatne by skutočne nebolo možné prijať záver o tom, že zranenia
žalobcovi spôsobil práve žalovaný. A hoci k tomu neexistovala výpoveď priameho svedka, súd prvej

inštancie správne uzavrel, že to tak bolo na základe posúdenia vyššie uvedených zistení v ich vzájomnej
súvislosti. V nej jednotlivé zistenia na seba nadväzujú v logickom a časovom slede a umožňujú tak
s dostatočnou istotou prijať záver, že zranenia žalobcovi spôsobil žalovaný. Takto dovodený záver je
presvedčivejší, než to, že by si žalobca mal zranenia spôsobiť pádom dovodzovaným z počutého zvuku
kovových predmetov smerom od miesta pohybu žalobcu, na ktorú skutočnosť poukazoval žalovaný.

Súd prvej inštancie preto prijal správny záver, že zranenia spôsobil žalobcovi žalovaný, čím je daná aj
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a zraneniami spôsobenou škodou. Na veci nemení nič
ani to, že v stanovisku E.. U. nie je vylúčené, že zranenia žalobcu by mohli byť spôsobené napríklad
pádom, a tiež v ňom nie je uvedené, že by sa zranenia na chrbte ruky vyskytovali len pri útoku. Samotná
neexistencia uvedených kategorických záverov odborného stanoviska nevylučuje priebeh udalostí tak
ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Ako bolo uvedené, odborné stanovisko konštatovalo zranenia

zodpovedajúce úderu dreveným hranolom, a že ich lokalizácia svedčí skôr pre aktívne údery zo strany
inej osoby. Vzhľadom na to, že závery znalcov v obdobných prípadoch nemôžu byť vyjadrované s
istotou, ale vždy len s istou mierou pravdepodobnosti, nie je námietka absencie kategorických záverov
odbornéhostanoviskaopodstatnená.Podstatnéje,ktorézáverypovažovalznaleczapravdepodobnejšie
a následné zasadenie záverov znalca do mozaiky ostatných zistení. V tomto postupoval súd prvej

inštancie správne.

8. Nevykonanie výsluchu svedka - syna žalovaného nebolo pochybením súdu, pretože sa nejednalo o
priameho svedka a žalovaným uvádzané tvrdenia, ktoré mal svedok potvrdiť - zvuk kovových predmetov
smerom od žalovaného, neboli spôsobilé preukázať pád žalovaného spôsobujúci mu prezentované

zranenia. Rovnako súd prvej inštancie nepochybil, keď nevypočul znalca k otázke možnosti stôp krvi na
oblečení žalobcu z tržnej rany na hlave, keďže existencia tohto zranenia bola jednoznačne konštatovaná
lekárom a tento záver lekára tak nemohlo spochybniť to, že žalovaný z rany na hlave nemal krv na
oblečení.

9. Pokiaľ žalovaný považoval za otázne, či by tvrdený útok dreveným hranolom na hlavu nezanechal
oveľa závažnejšie následky ako následky popísané žalobcom, a mal zato, že by tomu tak rozhodne bolo,
jedná sa o dohady bez reálneho vplyvu na správnosť zistení súdu prvej inštancie, pretože aj účinnejší
predmet útoku môže byť použitý rôznou intenzitou a bez ďalšieho tak nemožno vylúčiť ani následky
nižšej intenzity.

10. Ako dôvodná neobstojí ani odvolacia námietka ohľadom lekárom zvolenej formy úkonu, ktorým
stanovil počet bodov bolestného, keďže sa v názve takéhoto úkonu jedná len o formálnu stránku veci
bez možnosti dosahu na vecnú správnosť záverov lekára.

11. Dôvodne uplatnenou odvolacou námietkou nie je ani žalovaným vyzdvihnutý rozpor vo výpovediach
žalobcu a jeho manželky, spočívajúci v tom, ktorý z nich v danom dni zavieral sliepky. Ten nie je spôsobilý
privodiť pochybnosti o závere súdu prvej inštancie, pretože sa jedná o okolnosť pre vec nevýznamnú.

12. Rovnako ani skutkové závery z iného súdneho konania týkajúceho sa iného incidentu v rodine strán

sporu nemôžu mať dopad na správnosť záverov súdu prvej inštancie prijatých v tomto konaní.
13. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolanie dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi však žiadne trovy nevznikli, pre
žalobcovi odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).