Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122010326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov Mgr.
Mareka Anovčina a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. júna 2022
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

P. M.,

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. O. U. nad X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37PP/85/2022 zo dňa 21.03.2022 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/10/2019 zo dňa 06.05.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/72/2020 zo dňa 11.01.2021 bol P. M. odsúdený
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený P. M. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415
ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
mu bola určená skúšobná doba na 4 roky a súčasne mu bol nariadený probačný dohľad na 2 roky s
uložením povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. spočívajúcej v príkaze, aby sa v čase probačného

dohľadu zamestnal alebo sa uchádzal preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prokurátorka sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Následne sťažnosť už písomne odôvodnil prokurátor
Okresnej prokuratúry Trenčín. Uviedol, že u odsúdeného neboli splnené obidve materiálne podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie. Poukázal na to, že už ústav skonštatoval, že odsúdený spĺňa len

čiastočne podmienky na podmienečné prepustenie. Ďalej poukázal na to, že odsúdený si vykonáva trest
odňatia slobody síce za menej závažný trestný čin, avšak vzhľadom na jeho doterajší život, najmä na
skutočnosť, že bol v minulosti 10-krát súdne trestaný, nie je dôvodné predpokladať riadne vedenie života
u odsúdeného po vykonaní pomernej časti uloženého trestu. Navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom
predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého

mal splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
krajskýsúduvádza,žesplnenieformálnejpodmienkyzpohľadudĺžkydoterazvykonanéhotrestuodňatia
slobody bolo preukázané. Odsúdený ku dňu 10.03.2022 vykonal viac ako 1/2 z uloženého trestu odňatia

slobody (ďalej len „trest odňatia slobody“).

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora v tom smere, že u odsúdeného neboli splnené obidve
materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, s týmito sa krajský súd po preskúmaní
veci nestotožnil, pričom v plnom rozsahu poukazuje na správne a najmä vyčerpávajúce odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa. K tomu krajský súd dodáva, že splnenie týchto zákonných podmienok
je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd
hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Teda v zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd jednak vyhodnotil správanie sa odsúdeného
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia, čím
bola u neho splnená prvá materiálna podmienka.

Hodnotenie ústavu na výkon trestu svedčí pre záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia

slobody v podstate príkladne. Jeho správanie a vystupovanie je hodnotené na požadovanej úrovni a
rovnako tak aj jeho „prístup“ počas pracovného zaradenia. Odsúdený prejavuje k trestnej činnosti kritický
postoj, vinu si priznáva v plnej miere a uvedomuje si svoje pochybenie, pričom počas výkonu trestu
odňatia slobody si aj plní svoju vyživovaciu povinnosť. Má tiež stabilnú sociálnu a rodinnú situáciu, keď
so svojimi blízkymi udržiaval aj pravidelný kontakt, taktiež má riadne vytvorené pracovné návyky a bol

dvakrát disciplinárne odmenený. Všetky tieto skutočnosti sú podľa názoru krajského súdu pre záver o
splnení prvej materiálnej podmienky významnejšieho charakteru ako konštatovanie ústavu v hodnotení,
že odsúdený vo voľnom čase nevyužíval všetky možnosti tráviť čas zmysluplne a aktívne, z ktorého
dôvodupotomústavnavýkontrestuvpodstatedospelkzáveru,želenčiastočneplnístanovenýprogram
zaobchádzania, resp. len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, krajský súd dospel k záveru, že všetky vyššie
uvedené skutočnosti sú aj pozitívnymi predpokladmi pre úspešnú resocializáciu odsúdeného a výrazne
znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti. Napokon i ústav na výkon trestu odporučil
odsúdenéhopodmienečneprepustiťs(probačným)dohľadomprikonštatovaní,žerizikorecidívytrestnej

činnosti je u neho nízke a resocializačná prognóza je u neho priaznivá.

Vo vzťahu k osobe odsúdeného taktiež nemožno konštatovať, že by mohla byť jeho náprava podstatne
sťažená. Jeho trestná minulosť nesvedčí pre záver, že ide o recidivistu, keď jeho odsúdenia v registri
trestov sa týkajú aj zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorá mala byť za iných okolností prejednaná v

jednom spoločnom konaní. Zásady ukladania trestov, konkrétne ukladania spoločných a súhrnných
trestov, vrátane upustenia od súhrnného trestu, sú totiž spravidla v prospech páchateľa, a preto je
potrebné ich obdobne vyhodnocovať aj v prípade posudzovania predchádzajúcej súdnej trestnosti
odsúdeného pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto
pohľadu tak krajský súd dodáva, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody síce po druhýkrát,

ale v registri trestov má aktuálne záznamy len o 2 „nezahladených“ odsúdeniach (ostatné odsúdenia
sú zahladené, s účinkami, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, pričom tieto sa týkali aj už
spomenutej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorá mala byť za iných okolností prejednaná v jednom
spoločnom konaní), a to vrátane odsúdenia na trest odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva.Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností aj krajský súd preto dospel k
záveru, že odsúdený nebude po prepustení na slobodu vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným

návykom, prísľubu zamestnania, ktorý bol predložený súdu prvého stupňa, ale aj s ohľadom na jeho
riadne sociálne zázemie a zabezpečené bývanie odkázaný na páchanie trestnej činnosti. Doterajší čas
strávený vo výkone trestu odňatia slobody aj podľa názoru krajského súdu odsúdený využil na to, aby
si uvedomil škodlivosť svojho konania, pre ktoré sa „ocitol“ vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
prejavil i odhodlanie zmeniť svoj život.

Preto je aj podľa názoru krajského súdu možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že
sa napravil pred vykonaním celého trestu odňatia slobody. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností
a dôvodov sťažnosti prokurátora krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore
ústavu na výkon trestu a súdu prvého stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného
bolo potrebné odmietnuť.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa napokon krajský súd uvádza, že pozitívnemu rozhodnutiu o
podmienečnom prepustení odsúdeného nebránilo ani to, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž
nevyplýva zákaz podmienečného prepustenia odsúdeného, ktorý vykoná uložený trest odňatia slobody

práve v takomto ústave, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je len
prihliadnuť na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Takéto „prihliadnutie“ však
musí rovnako vyhodnocovať aj v kontexte iných okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode

riadny život, ale takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani
nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver
nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný
predpoklad jednoznačne vyplýva.

Krajský súd považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 4 roky, ako aj uloženie probačného dohľadu
nad odsúdeným a určenie jeho trvania na 2 roky po podmienečnom prepustení odsúdeného na
slobodu za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze, aby sa počas probačného dohľadu
zamestnal alebo sa uchádzal preukázateľne o zamestnanie, za primerané a zákonné vzhľadom na

osobu odsúdeného, jeho pomery, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia
slobody (do 10.12.2022). Dĺžka skúšobnej doby, uloženie probačného dohľadu a plnenie uloženej
povinnosti sú spôsobilé dovŕšiť nápravu odsúdeného aj na slobode a podľa názoru krajského súdu sú
schopné dostatočne eliminovať možnosti opakovania protiprávneho konania odsúdeného pod hrozbou
vykonania si zvyšku trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože odsúdený spĺňal všetky zákonné podmienky na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.