Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319206307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX,

I. XX, proti žalovanému 1/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 2/
Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, Štúrova 2 v konaní o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu,
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20. 6. 2019 na tento súd žalobu o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej

moci o zaplatenie 10.000,-- eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1., 2. a v 3. rade. Žalobu odôvodnil
tým, že po zadržaní políciou na základe návrhu Okresnej prokuratúry Humenné z 5. 1. 2011 bol
vzatý uznesením Okresného súdu Humenné zo 7. 1. 2011 sp. zn. XTp/X/XXXX do väzby pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a pre prečin nebezpečného vyhrážania. Bola
podaná obžaloba na Okresný súd Humenné, kde Okresný súd Humenné rozsudkom z X. X. XXXX
sp. zn. XT/XX/XXXX ho v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd v Prešove uznesením
z 25. 4. 2013 zamietol odvolanie okresného prokurátora proti tomuto rozsudku a rozsudok nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 25. 4. 2013. Žalobou si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške
10.000,-- eur voči žalovaným v 1. - 3. rade, pretože pobytom vo väzbe za obdobie od 4. 1. 2011 do
20. 7. 2011 bolo nezákonne zasiahnuté do jeho základných občianskych práv a slobôd. Jeho družka
skončila na psychiatrickej liečebni, o jeho zadržaní vedela celá dedina, deti museli preložiť do inej školy.
Vo väzbe ochorel. Generálne prokuratúra SR mu prípisom z 9. 5. 2019 oznámila, že jeho návrh je
premlčaný. Rovnako ostatní žalovaní odmietli svoju zodpovednosť. Ministerstvo spravodlivosti mu na
základe jeho žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody odkázalo, že ju postúpilo na

Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra SR jeho žiadosť taktiež odstúpilo na Generálnu prokuratúru
SR. Sumu 10.000,-- eur si uplatňuje z titulu nemajetkovej ujmy. Rovnako aj zákonom stanovený úrok z
omeškania. Žalobca doložil kópiu uznesenia o vzatí do väzby, obžalobu podanú okresnou prokuratúrou.

2. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že celé trestné konanie bolo legitímne a že žalovaný nemá procesnú
spôsobilosť a nie je ani zástupcom štátu v tomto konaní a treba rozlišovať postavenie strany konania
štátu a postavenie štátneho orgánu, vníma teda pasívnu vecnú legitimáciu. Zodpovedným v tomto

prípade má byť štát, nie žalovaný v 2. rade. Preto navrhujú žalobu zamietnuť.Žalovaný v 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, je nedôvodná a poukázal na svoje písomné
vyjadrenia k stanovisku žiadosti o predbežné prejednanie sporu a navrhli pripojiť trestný spis OS
Humenné XT/XX/XXXX.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, resp. voči nej konanie zastaviť, nie sú splnené
zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku a to na nemajetkovú ujmu. Trestné konanie bolo
legitímne, vrátane vzatia do väzby. Taktiež vzniesli námietku premlčania žalovanej pohľadávky a to
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzhľadom na dátum podania žaloby a vzhľadom na dátum

oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX z X. X. XXXX bol žalobca ako obžalovaný
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Humennom zo skutku, že sa mal vyhrážať svojej

družke zbraňou a zabitím a zakopaním, teda z prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože nebolo
preukázané, že stal tento skutok. Taktiež týmto trestným rozsudkom súd oslobodil žalobcu ako
obžalovaného zo skutku, že mal doma upravovať dlhú streľbyschopnú zbraň - pušku bez povolenia, čím
sa mal dopustiť zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Tento rozsudok bol zo
dňa 5. 6. 2012 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 4. 2013. Z uznesenia Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 9To37/2012 zo dňa 25. 4. 2013 vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd odvolanie
okresného prokurátora zamieta voči tomuto rozsudku.

4. Z uznesenia Okresného súdu Humenné XTp/X/XXXX zo 7. 1. 2011 vyplýva, že žalobca bol ako
obvinený vzatý do väzby.

5. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom
verejnej moci (čl. 55) adresovanej Ministerstvu vnútra SR, Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej
prokuratúre SR vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti bolo 26. 3. 2019 doručená žiadosť žalobcu o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci a to na tom istom

skutkovom základe ako je uvedený v žalobe v tomto konaní.

Z odpovedí Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku zo dňa 9.
5. 2019 vyplýva, že Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že na jeho žiadosť neprihliadajú,
pretože nárok podľa § 19 zák. č. 514/2003 Z. z. je premlčaný.

6. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:

Je zrejmé z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Humenné v trestnej veci, že žalobca ako
obžalovaný bol v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Humenné

pre prečin nebezpečného vyhrážania a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
Po podaní prokuratúry Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie prokuratúry voči tomuto rozsudku a
rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný 25. 4. 2013.

Následne žalobca požiadal svojou žiadosťou, vyššie uvedenou, žalovaných Generálnu prokuratúru

SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prejednanie nároku, pričom
žalovaní v 2. a v 3. rade postúpili žiadosť na Generálnu prokuratúru SR a táto oznámila žalobcovi, že
na žiadosť nebude prihliadať, pretože jeho nárok je podľa § 19 zákona premlčaný.

7. Nie je sporné, že žalobca v dôsledku oslobodzujúceho rozsudku by mal nárok voči štátu v zmysle

vyššie uvedeného zákona.

8. Na uvedený právny prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne predpisy a to ustanovenia
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa §
8 ods. 5 písm. b) tohto zákona.

Súd však v rámci tohto konania sa musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovanými
nielen vo vyjadreniach k tejto žalobe, ale už aj v odpovedi Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu
o predbežné prejednanie nároku v zmysle § 19 uvedeného zákona.Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

9. Súd konštatuje, že v tomto prípade došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej subjektívnej lehoty a to
z dôvodu, že ako je vyššie uvedené, trestný rozsudok, ktorým súd oslobodil žalobcu spod obžaloby
v celom rozsahu sa stal právoplatným a vykonateľným potom ako Krajský súd v Prešove uznesením
zamietol odvolanie okresnej prokuratúry dňa 25. 4. 2013. Trojročná všeobecná premlčacia lehota začala

plynúť žalobcovi nasledujúci deň a uplynula 25. 4. 2016. Žaloba však bola na súde podaná žalobcom
dňa 20. 6. 2019, teda cca 3 roky po uplynutí premlčacej lehoty. V tomto prípade nejde na strane žalobcu
o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu súd mohol pripustiť takéto predĺženie
premlčacejlehoty,kuktorejdošlobezdôvodneaoviacako3roky.Ztohtodôvodujenámietkapremlčania
žalovaných v celom rozsahu dôvodná v zmysle vyššie uvedeného § 19 a preto súd žalobu zamietol.

10. Okrem toho súd uvádza, že podľa vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedným
subjektom je Slovenská republika, teda štát. V takomto prípade musí byť žalovaný vždycky Slovenská
republika. Otázka je, ktorý orgán koná za štát za Slovenskú republiku. V tomto prípade, keďže bol
žalobcaoslobodenýspodobžalobyrozsudkomtrestnéhosúdu,jetýmtoorgánomgenerálnaprokuratúra,

teda správne označený v tomto konaní, ktorý má aj pasívnu legitimáciu je žalovaný v 1. rade. Naopak,
žalovaní v 2. a v 3. rade nie sú pasívne legitimovaní v tomto konaní, ide o právnické osoby, nie o
Slovenskú republiku a teda aj z tohto dôvodu by žaloba voči ním musela byť zamietnutá.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.