Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/91/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304113256
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8304113256.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX proti odporkyni C. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Y., zast. JUDr.
Katarínou Habiňákovou, Štúrova 20, Košice o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Protinávrh odporkyne z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie
vo výške 164,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie
vo výške 330,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX zrušil a vyporiadal ho tak, že navrhovateľ
sa stane jediným vlastníkom týchto nehnuteľnosti s povinnosťou vyplatiť ostatným podielovým
spoluvlastníkom hodnotu ich podielu, ktorá bude určená znaleckým posudkom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že on a pôvodne označené odporkyne sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX o výmere 71 m2 - zastavané plochy, parcela č. XXXX
o výmere 248 m2 - zastavané plochy a na parcele č. XXXX postaveného rodinného domu č.s. XXXX,
katastrálneho územia Y.. Navrhovateľovi v čase podania návrhu patril na týchto nehnuteľnostiach podiel
vo výške 1/3, pôvodne označeným odporkyniam v l .a 2. rade podiel vo výške po 1/6 a odporkyni v 3. rade
podiel vo výške 1/3. V predmetom rodinnom dome býva odporkyňa v 3. rade, ktorá tento rodinný dom
užíva, s ostatnými spoluvlastníkmi nekomunikuje, neplatí nájom, pretože k dohode o nájme nedošlo.
Medzi spoluvlastníkmi sú konflikty. Odporkyne v l. a 2. rade súhlasia, aby ich podiely patrili do vlastníctva
navrhovateľa. Tento sa plánuje vrátiť do Humenného.

Odporkyne v l. a 2. rade súhlasili s návrhom navrhovateľa. Odporkyňa v 3. rade vo svojich viacerých
vyjadreniach uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože už predtým bolo určené, že I. T. (jej nebohý
manžel) má 3 a C. T. má 1 , pričom po smrti manžela zdedila jeho podiel ona. Ďalej tvrdila, že odporkyne
v l. a 2. rade boli z predmetného domu vyplatené. Ona ako vdova po nebohom I. T. sa stala vlastníčkou
celého domu a to 3 po manželovi a 1/3 skutočnou držbou. Navrhovateľ nikdy v dome nevlastnil žiadne

veci, ani neužíval žiadnu miestnosť, pretože má v J. byt. Preto žiadala, aby súd určil, že jedinou
vlastníčkou je ona a zaviazal ju uhradiť podiely ostatných spoluvlastníkov, ale len v pôvodnej hodnote
rodinného domu. Zároveň predložila list vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.11.1997, kde sú ako podieloví
spoluvlastníci uvedení I. T. vo podiele 3 a C. T. v podiele 1.

Vypracovaním znaleckého posudku za účelom určenia hodnoty predmetných nehnuteľností súd poveril
Ing. V. M.. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa v 3. rade nebola spokojná s postupom tohto znalca
súd ho uznesením č. XXC XX/XXXX zo dňa 27.9.2004 odvolal a vypracovaním znaleckého posudku
poveril Ing. O. J.. Tento dňa 23.2.2005 predložil súdu vypracovaný znalecký posudok č. 4/2005, v ktorom
je hodnota nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania vo výške 1 200 000.-Sk (39 832,70 eur) za
rodinný dom a 160 000.-Sk (5 311,03 euro) za pozemky.

Odporkyňa v 3. rade nemala proti znaleckému posudku žiadne námietky, nesúhlasila však s pripojenými
dokladmi. Opätovne žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej vlastníctva s tým, že preukáže že
odporkyne v 1.a 2. rade už boli vyplatené.

Na základe podania navrhovateľa zo dňa 17.8.2005 súd na pojednávaní dňa 13.9.2005 pripustil zmenu
žalobného petitu tak, že sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a vyporiadava sa
tak, že navrhovateľ sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedených na liste vlastníctva č. XXXX,
parcely č. XXXX o výmere 71 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX o výmere 248
m2 - zastavané plochy a na nej postaveného rodinného domu č.s. XXXX, katastrálneho územia Y.A..
Navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade po 226 666.-Sk a odporkyni
v 3. rade sumu 453 333.-Sk.

Z podnetu odporkyne v 3. rade bola vypočutá svedkyňa X. Š., ktorá uviedla, že niekedy v rokoch 1961
- 1963 uviedol C. T. do záznamu, že jeho sestra C. T. bola z rodinného domu vyplatená. Ďalej uviedol,
že z rodinného domu chcel len 1 a ostatok má ostať jeho bratovi I. T..

Zástupca navrhovateľa uviedol, že pôvodne boli podielovými spoluvlastníkmi Ján a C. T. a to na základe
vydržania. Avšak rozhodnutiami súdov bolo určené, že vydržanie neboli v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi, preto po smrti ich rodičov došlo k dedičskému konaniu a účastníci sa stali dedičmi
podľa svojich podielov, pričom odporkyňa v 3. rade sa stala dedičkou po svojom manželovi I. T..

Z pripojeného listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľnosti súd C. T. v podiele 1/3, C. T. v podiele 1/6, C. P. v podiele 1/6 a C. T. v podiele 1/3. Rovnaká
skutočnosť bola zistená aj z dedičského spisu č. XXD XXX/XX a XXD XXX/XX po nebohých O. T., zomr.
XX.XX.XXXX a C. T., zomr. XX.X.XXXX.

Okresný súd v Y. rozsudkom č. XXC XX/XXXX zo dňa 18.10.2005 zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným za LV č. XXXX parcely č. XXXX o výmere 71 m2
- zastavaná plocha, parcely č. XXXX o výmere 248 m2 - zastavaná plocha a na nej postaveného
rodinného domu sp. č. XXXX kat. územia Y. a vysporiadal ho tak, že celú nehnuteľnosť prikázal do
vlastníctva C. T., teda navrhovateľa s povinnosťou vyplatiť odporkyni v 1. rade sumu 226.666,- Sk,
rovnakú sumu odporkyni v 2. rade a tak isto odporkyni v 3. rade sumu 453.333,- Sk. Krajský súd v
T. na základe odvolanie odporkyne v 3. rade uznesením č. XCo XXX/XXXX zo dňa 22.9.2008 zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Týmto uznesením odvolací
súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou investícií a tieto investície pri rozhodnutí zohľadniť a
tak isto uložil súdu prvého stupňa náležite sa zaoberať otázkou bytovej odkázanosti účastníkov konania
s prihliadnutím na to, kto spornú nehnuteľnosť užíval.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2008 odporkyňa v 3. rade uviedla, že investície, ktoré
realizoval jej manžel na predmetnom rodinnom dome tvoria prílohu č. 1 k znaleckému posudku. Spolu
s týmto vyjadrením predložila odporkyňa v 3. rade čestné prehlásenie MUDr. D. C. zo dňa 25.5.2008, z
ktorého vyplýva, že sa s nebohým I. T. navštevovali, pričom ho informoval o rekonštrukcii svojho domu a
okolia ako aj o prístavbe k domu, ktorú sám vykonal, čestné prehlásenie MUDr. I. J. zo dňa 18.11.2006,
ktorý uviedol, že videl nebohého I. T. opravovať strechu na rodinnom dome, čestné prehlásenie I. N.
zo dňa 19.5.2008, ktorý prehlásil, že videl nebohého I. T. vykonávať rekonštrukčné stavebné práce na
svojom rodinnom dome, čestné vyhlásenie C. J. zo dňa 20.5.2008, z ktorého vyplýva, že v rokoch 1980

- 1985 bývala so svojou rodinou v dome rodičov, teraz už jej bývalého manžela v tomto období mala
za susedov nebohého I. a C. T., ktorí vykonávali na svojom dome rôzne rekonštrukčné práce vrátane
plynofikácie, čestné prehlásenie E. D. zo dňa 26.5.2008, z ktorého vyplýva, že občas navštevovala C.
a I. T., ktorý previedol rekonštrukciu starého rodinného domu a prístavbu k starému rodinnému domu,
všetko robil svojpomocne, pretože uvažoval, že sa ožení a chcel zabezpečiť bývanie pre svoju nádejnú
nevestu.

Spolu s hore uvedených vyjadrením a ďalšími dokladmi, predložila odporkyňa v 3. rade aj zoznam prác,
ktoré boli vykonané jej nebohým manželom I. T.. Ide o nasledujúce práce:
1951-52 - rozšírenie zo starej kuchyne - kúpeľňa, malý záchod, komora, priečne múry cca 2.000,- Sk,
1953 - elektrické rozvody, nákup materiálu + práca cca 5.000,- Sk,
1954-55-56, napojenie vody - len studenej, vane, záchodov, umývadiel, práca cca 20.000,- Sk,
1955- výmena starých okien za nové, vyrobené manželom, cca 15.000,- Sk,
práca cca 15.000,- Sk,
1961-62 - vykonanie obkladov, vane, stien, dlažby v kúpeľni, malý záchod práca cca 35.000,- Sk,
1962-63 - drevená dlažba - obývačka, spálňa vykonaná manželom a vyrobená manželom, práca cca
20.000,- Sk
1971 - urobený nový prípoj na záchod v kúpeľni, práca cca 5.000,- Sk,
1974 - nové osvetlenie kúpeľňa, práca cca 2.000,- Sk,
1993 - nové osvetlenie obývačka , práca cca 2.000,- Sk,
Celkom vlastnoručne vykonané práce I. T. cca 123.000,- Sk.
Vykonané práce Okresným stavebným podnikom v starom dome:
1974 - napojenie ústredného kúrenia, napojenie teplej vody cca 30.000,- Sk,
1986 - napojenie plynu cca 45.000,- Sk,
2000 - nový náter vane súkromná firma cca 2.500,- Sk,
2003 - nový náter okien práca + farby súkromná firma cca 5.000,- Sk,
Celkom firmám zaplatené cca 82.000,- Sk.
Nákup materiálu na faktúry a bločky
- elektrické rozvody - stará časť cca 1.000,- Sk,
- vaňa, umývadlo - kúpeľňa cca 7.000,- Sk,
- záchody - kúpeľňa, malý záchod cca 4.000,- Sk,
- obkladačky, dlažba - kúpeľňa cca 15.000,- Sk,
- neónky - kúpeľňa cca 3.000,- Sk,
- páková batéria - kúpeľňa cca 2.500,- Sk,
- zrkadlá - kúpeľňa cca 1.000,- Sk,
- nákup reziva na drevenú dlažbu
v obývačke a spálni a výroba okien cca 15.000,- Sk,
- nákup zárubní cca 15.000,- Sk,
- radiátory - obývačka, spálňa, kúpeľňa cca 5.000,- Sk.
Celkom na faktúry a bločky cca 68.500,- Sk.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2009 vyčíslila odporkyňa v 3. rade investície a to prístavbu
k starému rodinnému domu, garáž, sklad, dielňa, ktoré boli financované I. T. v hodnote 870.000,- Sk a
rekonštrukčné práce na starom dome vykonané a financované I. T. v hodnote 274.000,- Sk, takže celkové
investície tvoria čiastku 1.144.000,- Sk. Ďalej v tomto vyjadrení uviedla, že žiada, aby súd prikázal celú
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a to z dôvodu, že túto nehnuteľnosť užívala a užíva 24 rokov
a jej manžel od doby, kedy do tejto nehnuteľnosti prvýkrát investoval, minimálne 50 rokov. Spolu s týmto
vyjadrením predložila odporkyňa v 3. rade aj kópie dokladov o zakupovaní stavebného materiálu, taktiež
technickú správu k projektu ústredného vykurovania rodinného domu, zákazkový list z júna 1986 na
kúrenie rodinného domu.

Dňa 4.3.2010 bola vykonaná ohliadka predmetného rodinného domu, kde bol vypočutý ako svedok I. T.,
ktorý uviedol, že manžel odporkyne v 3. rade I. T. bol jeho bratranec, pričom od svojho narodenia býva
neďaleko na ulici B. a pamätá si starý rodinný dom, ktorý pozostával z veľkej izby, kuchyne, predsiene
a špajze, veľkej obývačky a predstavoval väčšiu polovicu toho ako je v súčasnosti. V roku 1958 žili v
predmetnom rodinnom dome ešte rodičia a tak isto tu býval aj nebohý I. T. a matka odporkýň v 1. a 2.
rade C. T.. V tom čase bola vykonaná prístavba. Bola pristavená spálňa, rozšírená chodba, v ktorej časti
bola prerobená kúpeľňa, bola pristavaná kuchyňa a ateliér pre navrhovateľa. Taktiež bola robená strecha

na rodinnom dome a to ešte skôr než sa tu vydala odporkyňa v 3. rade. Tak isto ešte pred jej vydajom
bola pristavená garáž, bol vyrobený záhradný nábytok ako aj rebrík na strechu rodinného domu. Bola
urobená vstupná brána do rodinného domu, plechový plot oddeľujúci dom od susediaceho pozemku. V
čase keď sa pani T. vydala za I. T. bola vykonaná už aj prípojka plynová a urobená vodomerná šachta
a taktiež bol urobený vrt na studňu. Ďalej uviedol, že na svojom rodinnom dome robil ústredné kúrenie
v roku 1964 a vtedy dostal od I. T. 3 radiátory, takže vie, že kúrenie sa robilo zhruba 10 rokov pred
tým, než si robil toto kúrenie on, čiže niekedy v čase, keď sa konala prístavba k rodinnému domu. Ďalej
svedok uviedol, že prestavbu rodinného domu financoval otec účastníkov konania a prispieval tak isto
aj navrhovateľ, ktorý rodičom posiela nejaké peniaze, preto bol I. nútený ostať doma a poskytovať im
potrebnú starostlivosť, pretože matka bola chorľavá, takže sa staral aj o domáce práce.

Ako svedkyňa bola vypočutá aj E. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nie je s účastníkmi konania
v príbuzenskom pomere, ale v roku 1960 sa pri tomto rodinnom dome zvykli ako deti hrávať a tak isto
chodila aj so svojím otcom za I. T., ktorý im robil stoličky. V roku 1960 ešte nebola vykonaná prístavba.
Dom bol v jednej časti trochu dlhší ako teraz a nebola tu garáž. Tam, kde sa v súčasnosti nachádza
garáž, bolo možné prejsť na ulicu B.. V tomto čase bolo vídať najmä I. T., C. T. bol v J. a na jeho sestru
si nepamätá.

Taktiež ako svedok bol vypočutý I. C., ktorý uviedol, že odporkyňa v 3. rade je jeho sestrou, ktorá sa
vydala do tohto domu niekedy v roku 1984 a vydala sa za I. T.. Hneď po svadbe sa presťahovala do
tohto rodinného domu a v čase jej presťahovania tento rodinný dom vyzeral tak, ako je teraz. Boli však
vykonané niektoré menšie úpravy, ako prerábala sa elektrina, na ktorej sa podieľal aj on, vykonal sa vrt
na studňu a nie je si istý, či bola vykonaná aj plynová prípojka. Od nebohého I. T. vie, že celú prístavbu
rodinného domu vrátane kúrenia, robil on, pretože rodinný dom je jeho. Taktiež ešte robili dlažby vnútri
rodinného domu.

Ako svedok bol vypočutý aj Ing. S. C., ktorý uviedol, že odporkyňa v 3. rade je jeho sestrou, pričom po
svadbe s I. T. sa presťahovala do tohto rodinného domu. V čase jej svadby rodinný dom vyzeral zhruba
tak ako v súčasnosti. Čo sa týka nejakých úprav, ktoré vykonávala sestra s manželom, tak išlo o vrt na
studňu, ďalej nejaké úpravy plynu, elektriky, vody a podobne, ale nevedel uviesť konkrétne veci. Taktiež
nevedel uviesť, kto je majiteľom tohto rodinného domu. Okrem jeho sestry a manžela tu nebýval nikto
a nebohý I. T.T. stále tvrdil, že rodinný dom je jeho.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.3.2010 odporkyňa v 3. rade k výpovedi svedka
I. T. uviedla:

Prístavba bola vykonaná v roku 1954 na základe stavebného povolenia vydaného dňa 20. septembra
1954 na meno stavebníka I. T. stolára Y.. Prístavba vykonaná jej manželom tvorí väčšiu časť rodinného
domu a ešte dielňa, sklad, garáž tvoria celok, je to súčasť rodinného domu.
V starej časti bola prerobená kúpeľňa jej manželom v roku 1951-52, zo starej kuchyne. Pristavaná nová
kuchyňa bola vykonaná v prístavbe manželom odporkyne v 3. rade v roku 1954 - 1957. Žiadna malá
spálňa nie je , ale izba. Žiadny ateliér nebol pristavaný pre C. T.. Bola pristavená izba a nie ateliér.
Nebývali tu v tomto dome, keď už bola prístavba ani navrhovateľ C. T., ani C. C., rod. T.. C. C. r. T.
sa vydala v roku 1950 odchádzala zo staréhodomu, do domu kde sa vydala. C. T. po skončení školy
odchádzal do J. roku 1948, a tam stále trvale býval. Odchádzal zo starého domu, ktorý bol v rozmere
5 x 16 m.
Strechu na rodinnom dome robil v roku 1971 manžel odporkyne v 3. rade ako vlastník celej
nehnuteľnosti. Garáž, sklad a dielňu pristavoval taktiež on v roku 1971.
Záhradný nábytok, ktorý sa nachádza pred vchodom rodinného domu, ako aj obklad schodov na strechu
rodinného domu, dielne vyrobil a namontoval I. T. - stolár - výtvarník. V roku 1962, 1963 a v roku 1990.
Vstupná brána do rodinného domu bola urobená manželom odporkyne v 3. rade, včítane schránky na
poštu v roku 1973.
Plechový plot oddeľujúci dom od susediaceho nepatrí odporkyni v 3. rade, ako to uviedol svedok I. T., ale
je to susedov majetok. Svedok I. T. o studni povedal, že bola zrušená, keď sa robila prístavba aj prípojka
na vodu t.j. v roku 1954. Nie je to pravda. Studňa bola používaná až do roku 1959 - 1960. Prípojka na
vodu sa začala robiť v rokoch 1958 - 1959 a prístavba v roku 1954.
Ústredné kúrenie robil manžel odporkyne v 3. rade v roku 1974.

I. T. nepravdivo vypovedal a klamal, kto financoval prístavbu rodinného domu, pretože túto podľa
vyjadrenia odporkyne v 3. rade financoval jej manžel z vlastných finančných prostriedkov. Pracoval od
roku 1943 - 1986, mal stály príjem. Na požiadanie ďalej pracoval pre Fond výtvarných umení. Od roku
1985 mali ďalší stály príjem zo zamestnania odporkyne v 3. rade. Určite nie je pravda, že C. T. posielal
peniaze na výstavbu domu. V tejto dobe bol neuznávaným maliarom bez stáleho zamestnania a venoval
sa bohémskym povinnostiam.

Spolu s vyjadrením predložila odporkyňa v 3. rade potvrdenie Štátnej sporiteľne v Humennom zo dňa
29.10.1954 na meno I. T. na sumu 10.000,- Kčs na účel dokončenie obytného domu, išlo o pôžičku,
výpis z tohto účtu ku dňu 31.12.1954 na sumu 2.268,- Kčs, doklad zo dňa 19.7.1955 na sumu 1.000,-
Kčs ako splátku na pôžičku, pôdorys rodinného domu pre účely plynového rozvodu, čestné prehlásenie
I. T. zo dňa 31.1.1996, že je držiteľom rodinného domu, garáže a pozemku a dosiahol vek 70 rokov,
osobný list dôchodkového zabezpečenia I. T., platobný výmer zo dňa 1.2.1979.

Dňa 9.7.2010 bol na Okresnom súd Bratislava I, vypočutý navrhovateľ, ktorý uviedol, že spor o
predmetnú nehnuteľnosť trvá už 14 rokov a je v záujme navrhovateľa dohodnúť sa. Chce sa vrátiť do
tohto rodinného domu, pretože ide o rodinný dom, ktorý postavili jeho rodičia a má k nemu citovú väzbu.
S bratom, ktorý žil v tomto dome ho zveľaďovali a aj keď tam nebýval často, chodieval tam na Vianoce
a Veľkú noc a to až do roku 2003. Po roku 2003 sa situácia zmenila, pretože odporkyňa v 3. rade ho
odmietala pustiť do domu. Odporkyňa v 3. rade bývala spolu s jeho nebohým bratom I. T. po smrti matky v
tomto rodinnom dome. Od smrti brata od roku 1997 býva v dome iba odporkyňa v 3. rade, ktorá má pocit,
že jej rodinný dom patrí. V rámci dedičského konania po nebohom bratovi sa vyjadrila, že celý dom patrí
jej a tak bola podaná žaloba, aby sa určilo, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohých rodičoch.
Táto žaloba bola podaná v roku 2004 a Okresný súd v Humennom návrhu vyhovel. V októbri 2007 oslovil
ešte odporkyňu v 3. rade, aby jej oznámil, že sa rozhodol prihlásiť na prechodný pobyt v predmetnom
dome, v ktorom vlastní 1/3 a má záujem vysporiadať rodinné a majetkové pomery. Odporkyne v 1. a 2.
rade súhlasili, aby im boli vyplatené ich podiely vo výške 1/6 a v prípade jeho presťahovania do Y. sú
ochotné poskytnúť mu aj potrebnú zdravotnú starostlivosť.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.8.2010 odporkyňa v 3. rade uviedla, že navrhovateľ pri výsluchu
dňa 9.7.2010 nehovoril pravdu o rodinnom dome, ktorý vraj postavili jeho rodičia, o citovej väzbe, o
zveľaďovaní, o ateliéri, o výtvarných prácach, o úmrtí matky, o dedičskom konaní po nebohých rodičoch,
o vlastníctve. Rodinný dom o rozmeroch 5 x 16 nepostavili jeho rodičia. Tento rodinný dom tu stál a bol
nadobudnutý skutočnou držbou. Navrhovateľ C. T. nehovoril pravdu, že rodinný dom zveľaďoval, že sa
staral on. Sám hovoril pri výsluchu, že v dome nebýval. Od roku 1943-1948 C. T. študoval. Po roku 1948
odišiel do J.. Odchádzal zo starého rodinného domu o rozmeroch 5 x 16m. V tomto rodinnom dome žil
v roku 1948 len 2 mesiace. Rekonštrukciu starého rodinného domu v rozmere 5-16 m robil a vykonal jej
manžel I. T. na vlastné náklady a svojpomocne a to od roku 1951. Prístavbu k rodinnému domu vykonal
a robil na základe vydaného stavebného povolenia taktiež jej manžel I. T. v roku 1954-1957 s ukončením
v roku 1960 na vlastné náklady a svojpomocne. C. T. sa o dom nestaral ani ho nezveľaďoval. Žiadna
citová väzba k tomuto rodinnému domu u navrhovateľa C. T. nebola. Navrhovateľ C. T. sa narodil a
detstvo prežil v dome, kde bývala teta E. - L.W. na ulici B. a nie v tomto rodinnom dome. A jeho sestra
C. sa vydala v roku 1950 a odchádzala zo starého domu v rozmere 5-16, táto bola z domu vyplatená.
Navrhovateľ nemal z čoho zveľaďovať rodinný dom a starať sa o neho. Prvú výstavu mal až v roku 1961.
Vystavoval čo dovtedy namaľoval, boli to návrhy - škice, nie na predaj, vo väčšine kompiláty. Každá
výstava bola nepredajná. Manžel odporkyne v 3. rade I. T. pracoval od roku 1943 - 1986 a ďalej až
do roku 1997.

Navrhovateľ C. T.Č. pri výsluchu povedal, že chodil na Vianoce a Veľkú noc do tohto rodinného domu .
Navrhovateľa C. T. pozvala ona s manželom na sviatky ako sa sluší do ich rodinného domu, kedy uznali
za vhodné. Ináč chodil na sviatky k svojej priateľke. Navrhovateľ C. T., ani nevie, kedy mu zomrela matka,
pretože pri výsluchu udáva r. 1983, táto zomrela v roku 1984. Takým životom žil v Bratislave, čiže žiadne
povinnosti nemal. Navrhovateľ C. T. uviedol pri výsluchu, že má v tomto rodinnom dome ateliér, množstvo
rozpracovaných výtvarných prác, hotových diel, že do domu chodil do roku 2003. Navrhovateľ C. T.
klamal pri výsluchu, žiadny ateliér v ich rodinnom dome nikdy nemal. Ateliér je podnikateľská činnosti.
Jednalo sa o rekonštrukciu ich rodinného domu na bytové účely a nie na podnikateľské. Navrhovateľ C. T.
pri výsluchu uviedol, že má tu množstvo rozpracovaných výtvarných prác. Nikdy tu žiadne rozpracované
výtvarné diela navrhovateľ C. T. nemal. Býval trvalo v J.. Sám uviedol pri výsluchu, že tu nebýval.

Navrhovateľ C. T. pri výsluchu uviedol, že tu chodil do roku 2003. Navrhovateľ C. T. nechodil ani keď
manžel odporkyne v 3. rade žil, len príležitostne na sviatky a to na pozvanie, odporkyne v 3. rade a jej
manžela. Zneužil príležitosť, keď bol pohreb a po pohrebe vytrhol odporkyni v 3. rade z rúk kľúče od
domu, čo je aj zaznamenané na polícii v roku 1999. Navrhovateľ C. T. uviedol pri výsluchu, že po smrti
jej manžela r. 1997 zostala odporkyňa v 3. rade v dome bývať. Je zdokladované, že bývali s manželom
vo svojom rodinnom dome. A každý z účastníkov konania vedel, že sú vo svojom rodinnom dome. Keby
žil manžel odporkyne v 3. rade, nikdy tento spor nie je, ani jeden z nich by sa povedať, že nie sú v
svojom rodinnom dome.

Navrhovateľ mal vyriešený svoj bytový problém a to vlastníctvom bytu v J. Š. XX. Do tejto doby t.j. začatia
sporu každý z nás svoju nehnuteľnosť užíval nerušene. V Y. C. T., rodená C. svoj rodinný dom na ulici
M. č. XXXX/XX. A v J. C. T. svoj byt na ulici Š. XX. Z tohto vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ nerieši
svoj bytový problém, ale iné zištné ciele.

Ako svedok bol vypočutý D. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňu v 3. rade a jej nebohého
manžela poznal od ich svadby. Navštevovali sa, takže bol aj u nich v dome. Počas návštev za života
I. T. sa mu zdal tento zdatný, čo sa týka rôznych prerábok v dome, pretože ukazoval mu čo všetko
poprerábal, napríklad, že pôvodne bol vchod z ulice B. a tento prerobil na druhú stranu, pričom väčšinu
stavebných úprav si urobil sám. Podľa neho I. T. nebol zamestnaný a všetky práce vykonával na živnosť.
Vykonával manuálne práce aj umelecké práce s drevom, pretože videl niektoré jeho práce. K bližším
vnútorným stavebným úpravám sa svedok nevedel vyjadriť, ani k počtu izieb, ktoré sa v tomto rodinnom
dome nachádzali.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2010 uviedol:
Rodinný dom postavil ich otec na pozemku bývalej grófskej záhrady. Stavbu staval od samotných
základov, s čím som navrhovateľ ako vtedy 13-ročný chlapec pomáhal. Otec bol zručný nielen stolár
ale i stavbár.
Odporkyňa v 3. rade tvrdí, že navrhovateľ po ukončení štúdia v G. v roku 1948 žil v dome len dva
mesiace. Je to nezmysel, žil a tvoril v ňom dva roky a do J. odišiel v roku 1950, čo dokazujú aj údaje
v jeho životopise, ktorý je publikovaný vo viacerých katalógoch o jeho tvorbe. Odporkyňa tiež klame
ak tvrdí, že vlastníkom nehnuteľnosti bol v čase rekonštrukcie a prístavby jej manžel. Pravdou je, že
vlastníkmi boli rodičia navrhovateľa, keďže v tom čase ešte žili - otec O. zomrel až v roku 1961 a matka
C. v roku 1984. Jej vyjadrenie, že navrhovateľ sa o dom nestaral a nezveľaďoval ho, je tiež nehorázna
lož. Osobne vypracoval projekt na jeho prístavbu. V tom čase žili ešte rodičia a boli to najmä oni, ktorí
stavbu financovali. Ich matka dostávala pravidelne americké doláre od svojej sestry, ktorá žila v emigrácii
v USA a tieto financie použili aj na dom. Značnou sumou prispel aj navrhovateľ osobne. Navrhovateľka
v 3. rade spochybňuje jeho citovú väzbu k rodinnému domu, ktorý spolu so svojím otcom od základov
postavil. V čase položenia základov mal 13 rokov a aktívne otcovi pri stavbe pomáhal na rozdiel od
svojho brata I. T., ktorý bol ešte príliš malý, keďže je o 5 rokov od navrhovateľa mladší. V dome E. sa
iba narodil a nie je pravda, že v ňom žil.

Jeho brat I. bol zamestnaný len do roku 1969 a to v OPP Y., kde mu bol ukončený pracovný pomer,
keďže nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Jeho brat navrhovateľovi nikdy žiadne peniaze dať nemohol.
A to z jednoduchého dôvodu. Jednak navrhovateľ skutočne nikdy netrpel finančnou núdzou a tiež preto,
že všetky peniaze, ktoré brat I. T. mal a z ktorých žil aj so svojou manželkou C. rod. C. nad pomery
až do smrti, pochádzali výlučne od navrhovateľa, z mojej tvorby. Štedro ho finančne odmeňoval za to,
že mu ako stolár pomáhal pri niektorých dielach a to konkrétne: nosil materiál, šaloval a vykonával
drobné stolárske práce. Na všetkých návrhoch aj realizovaných dielach je podpísaný výlučne ako autor
navrhovateľ. Menovaná nemôže poznať pomery v ich rodine, lebo sa do nej votrela až v roku 1985.
Ona môže situáciu poznať len z rozprávania brata navrhovateľa - teda jej manžela. Tvrdenie, že rodičia
navrhovateľa a navrhovateľ žili v dome I. T. a užívali majetok I. T. je absurdné. Tvrdenie, že navrhovateľ
nemal v dome ateliér je nehorázna lož. Navrhovateľa ako umelec mal v dome ateliér odkedy bola
zhotovená prístavba.. Tvoril som nielen v ňom, ale aj v iných izbách. Záležalo to od rozmerov jeho
diel. Do svojho domu v Y. chodil aj niekoľkokrát do roka. Keď tvoril v Y. (napr. rímskokat. kostol, Hotel
Karpatia, lekáreň, gréckokat. kostol, kultúrny dom,..), prišiel vždy, keď som to potreboval a zdržal
som sa vždy, koľko potreboval. Ani navrhovateľ ani jeho sestra C. nikdy z domu vyplatení neboli.
Ďalším dôkazom fantazírovania odporkyne v 3. rade sú vyčíslené finančné čiastky za umelecké diela
navrhovateľa, ktorých autorstvo pripisuje svojmu manželovi I. T.. Ide napríklad o nasledujúce diela:

Lekáreň Y., mramorový sarkofág N., gréckokatolícka kalvária v Y. - navrhovateľka v 3. rade tvrdí, že
autorom je jej manžel, ktorý za to zinkasoval sumu 100.000,- Kčs. Všetci príbuzní i gréckokatolícki veriaci
v Y. vedia, že išlo o dar pre farnosť, ku ktorej sa hrdo navrhovateľ hlási. Dôkazom darovanie tohto diela
je aj nápis na rube posledného zastavenia. Za toto dielo nedostal žiadny honorár.

Prílohou tohto písomného vyjadrenia sú aj doklady potvrdzujúce jeho umeleckú činnosť, ako aj doklady
potvrdzujúce výšku jeho príjmov.

Odporkyňa v treťom rade v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2010 reagovala na vyjadrenie
navrhovateľa zo dňa 28.9.2010. V tomto svojom písomnom vyjadrení prakticky uvádza rovnaké
skutočnosti, ktoré už boli uvedené v jej predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.10.2010 predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, ktoré
doplňujú jeho predchádzajúce rozsiahle písomné vyjadrenie. Predložil potvrdenie o trvalom pobyte zo
dňa 30.6.1949 z Miestneho národného výboru Y., výučný list I. T., tovarišský list I. T., vysvedčenie o
výsledku skúšky tovarišskej I. T., platobný výmer C. T. zo dňa 22.2.1972, potvrdenie zo dňa 8.4.1961,
ktoré vystavil O. T. stolársky živnostník a ktoré dokladuje, že I. T. bol u neho zamestnaný ako stolársky
pomocník od 15.7.1945 do 30.6.1959, potvrdenie navrhovateľa zo dňa 14.3.1986, ktorým potvrdzuje
navrhovateľ, že od 30.6.1959 do 6.3.1961 zamestnával svojho brata I. T., ktorý vykonával u neho prácu
pomocníka, potvrdenie Mesta Y. zo dňa 23.8.2007, ktorým sa potvrdzuje, že navrhovateľ má prechodný
pobyt na ul. M. XX v Y., kópie obálok, na ktorých je adrese C. T.T. na ul. B. XX Y. a neskôr M. XX Y..
Ďalej predložil doklady potvrdzujúce jeho umelecké diela a to kovová mreža na nákupnom stredisku
Jednota, keramická stena na nákupnom stredisku Jednota, kultúrny dom v Y. plastika v átriu a plastika
v exteriéri, kaviareň vo E. nad P., interiér ABE Vojany a ďalšie, ktorých fotokópie predložil navrhovateľ
v tomto svojom písomnom vyjadrení.

Odporkyne v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2010 uviedli:
Odporkyni v 3. rade by mal niekto jednoduchou a pre ňu zrozumiteľnou formou vysvetliť, že Najvyšší súd
SR už s definitívnou platnosťou rozhodol, že väčšinovými vlastníkmi domu sú navrhovateľ a odporkyne
v 1. a 2. rade. Manžel odporkyne v 3. rade I. T. bol pred svojou smrťou hospitalizovaný na onkológii
na bratislavských T.. Jeho milujúca polovička ho nielenže na ťažkú operáciu do J. neodprevadila, ale
neobťažovala sa ho navštíviť, ani keď sa na túto operáciu v nemocnici niekoľko dní pripravoval. Po
celý čas ho chodili každý deň navštevovať jeho brat - žalobca, C. T. a jeho prasynovec D. T.. Milujúca
manželka pricestovala do Bratislavy za zomierajúcim manželom až po tom, ako jej žalobca C. T. do
telefónu prízvukoval, že by sa to patrilo, keďže jej manžel leží v kóme a zomiera. Žalobca C. T. vybavoval
pre svojho brata tých najlepších špecialistov, každý deň sa za prítomnosti svojho prasynovca D. T.Š.
informoval o zdravotnom stave svojho brata, mnohokrát sa modlili pri jeho smrteľnej posteli a priviedli
mu k nej aj kňaza, ktorý mu dával posledné pomazanie. Je úsmevné, ako sa odporkyňa v 3. rade snaží
predstierať veľkú lásku k svojmu nebohému manželovi I. T.. Smrtnou realitou je však fakt, že sa s ňou
chcel dať rozviesť, keďže ho pred sobášom nehorázne oklamala. Odporkyňa v 3. rade spochybňuje,
matka navrhovateľa a nebohého manžela odporkyne v 3. rade dostávala výdatnú finančnú pomoc od
rodiny z USA. Ako deti si odporkyne v 2. a 3. rade dobre pamätajú, že sa každý týždeň nakupovalo
nielen oblečenie, ale i potraviny v Tuzexe a o peniaze v rodine nikdy nebola núdza. Odporkyni v 3.
rade sa o takom životnom štandarde mohlo nanajvýš len snívať, keďže jej rodičia boli takí chudobní, že
nakupovali v obchode na dlh a sociálne lístky.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2010 odporkyňa v 3. rade uviedla, že I. T. ako vlastník
rodinného domu dochoval svojich rodičov otca aj matku. Pri investovaní do pôvodného rodinného domu
prispel väčším podielom ako aj fyzickou prácou a preto mu pripadol podiel vo výške 3. Odporkyňa v
3. rade naďalej popiera, žeby v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania mal niekedy ateliér
navrhovateľ, ide len o prednú izbu a pri návštevách na Vianoce boli obrazy dovezené z ateliéru C. T.
z J. na predaj. Štetce sú jej manželove, ktorý tvoril zlepšovacie návrhy, pri ktorých ich používal. Ďalej
uviedla, že pokiaľ sa navrhovateľ a odporkyne v 1. a 2. rade prihlásili na prechodný pobyt, tak takýto
zápis nemali právo vykonať a je neplatný.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2010 odporkyňa v 3. rade trvá na svojich doterajších
vyjadreniach písomných a uvádza, že jej investície spolu tvoria čiastku 1.144.000,- Sk a túto
nehnuteľnosť užívala 25 rokov a jej manžel od doby keď do tejto nehnuteľnosti prvý krát investoval

minimálne 50 rokov. Ďalšie vyjadrenie odporkyne v 3. rade sa netýka predmetu sporu, ale je skôr
osobnou reakciou na vyjadrenie odporkýň v 1. a 2. rade, ktorých vyjadrenie sa tak isto týka nejakých
osobných a rodinných problémov, než samotného predmetu konania.

Do spisového materiálu bolo predložené svedectvo o poslednej vôli zo dňa 14.9.1997, účastníkmi
ktorého boli C. T., C. T., C. T., C. P. a ako svedkovia I. T. a V. T.. V tomto svedectve sa uvádza, že
predmetný rodinný dom nadobudli po svojich rodičoch O. T. a C. T., kde tento dom spoločne vylepšovali
a v priebehu rokov investovali do novej omietky, výmeny škridľovej strechy za plechovú, zavedenie
ústredného kúrenia, zavedenie plynu, opravy elektrofikácie. Náklady na realizáciu platil C. T. a brat sa
zúčastňoval svojou manuálnou prácou, preto chcú aby dedili ich pokrvní príbuzní a to S. T., D. T. a G. P.,
každý po 1/3. Účastníkom tohto svedectva už nebol I. T., ktorý zomrel v roku 1985. Ďalej sa tu uvádza,
že jeho želaním bolo, aby si hnuteľné veci, ako aj vkladné knižky ponechala odporkyňa v 3. rade a aby
bol pre odporkyňu v 3. rade zabezpečený dvojizbový byt s príslušenstvom a ústredným kúrením.

Zo spisu Okresného súdu v Y. č. XXC XXX/XX bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Humennom
č. XXC XXX/XX zo dňa 7.6.1999 súd rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
patria do dedičstva po nebohých O. T.Č. zomrelom dňa 26.11.1961 a C. T. zomrelej dňa 30.4.1984.
Rozsudkom Krajského súdu v G. XCo XXX/XX zo dňa 24.5.2000 bol tento rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdený. Vo veci bolo odporkyňou v 3. rade C. T. podané dovolanie, pričom uznesením č. XCdo XXX/
XXXX zo dňa 26.2.2001 NS SR dovolanie odporkyne v 3. rade odmietol.

Zástupca navrhovateľa vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.6.2011 uviedol, že v uznesení
Krajského súdu v G. zo dňa 22.9.2008 sa uvádza, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sa musia vyriešiť všetky vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou
podielového spoluvlastníctva. Preto je potrebné riešiť aj takú otázku, či niekto zo spoluvlastníkov a do
akej miery zhodnotil spoločnú vec investíciami. Podľa rozhodnutia NS SR č. R 29/1989 bol vyslovený
názor, že ak ide o prestavbu pôvodnej stavby, ak sa medzi vlastníkom a stavebníkom nedohodlo niečo
iné, pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti je potrebné vychádzať z pravidla z toho,
že to čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. Je možné
domáhať sa neoprávneného majetkového prospechu podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ súd pri rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva postupuje v zmysle
zákona musí dodržať procesný postup a použitie jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva. V danom prípade nedošlo k dohode. Nie je možné rozdelenie veci,
preto použije súd ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a to prikázanie veci jednému
zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Je potrebné dodržiavať tri základné kritéria a to veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelnosť využitia veci a násilné správanie sa podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom. Predmetnú nehnuteľnosť právni predchodcovia užívali až do svojej
smrti, pričom po ich smrti užívali túto nehnuteľnosť ich právni nástupcovia. Podieľali sa na údržbe a
zveľaďovaní stavby. Medzi súrodencami nikdy nedochádzalo k rozporom ohľadom tejto nehnuteľnosti.
Až po smrti brata I. T., ktorého nástupkyňou je C. T. došlo k nezhodám. Podieloví spoluvlastníci sa
pokúšali dohodnúť s odporkyňou v 3. rade na vyporiadaní tohto spoluvlastníctva avšak po týchto
konaniach sa odporkyňa v 3. rade začala správať voči ostatným spoluvlastníkom agresívne. Neumožnila
im užívať predmetnú nehnuteľnosť, uzamkla jednotlivé miestnosti, ktoré boli užívané navrhovateľom a
kde boli jeho diela a tak isto do domu nepúšťala ani ďalšiu spoluvlastníčku C. C. a po jej smrti ani jej
deti. Ďalší dedičia zabezpečili odporkyni v 3. rade dvojizbový byt, ktorý však odmietla. Do vlastníctva sa
vec prikazuje vždy ako celok a to niektorému zo spoluvlastníkov a je vylúčené prikázať vec tretej osobe,
ktorá k nej nemá žiaden vzťah a ktorá nebola blízkou osobou žiadnemu z pôvodnych spoluvlastníkov.
Odporkyňa v 3. rade je cudzia osoba a k tejto nehnuteľnosti nemá žiaden vzťah. Naopak navrhovateľ je
čestným občanom C. Y.. Mal v tejto nehnuteľnosti zriadený ateliér, pokiaľ ho odporkyňa v 3. rade surovým
a násilným spôsobom nezrušila. Navrhovateľ je vo vysokom veku a potrebuje sústavnú starostlivosť zo
strany ostatných spoluvlastníkov a jeho želaním je vrátiť sa do nehnuteľnosti, ktorá patrila rodičom. Nie
je pravdou, žeby odporkyňa v 3. rade bývala v predmetnom rodinnom dome na základe nejakej dohody
20 rokov, ale je pravdou, že tam býva svojvoľne a svojím protiprávnym a arogantným spôsobom vylučuje
ostatných spoluvlastníkov z riadneho užívania tejto veci.

Odporkyne v 1. a 2. rade svoje právo na záverečnú reč nevyužili.

Zástupkyňa odporkyne v 3. rade vo svojej záverečnej reči dňa 22.6.2011 uviedla, že predmetom tohto
konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom uznesením Krajského súdu
v G. bol súdu prvého stupňa uložené skúmať odkázanosť podielových spoluvlastníkov na bývanie v
predmetnej nehnuteľnosti. Jednoznačne bolo preukázané, že ako navrhovateľ tak aj odporkyne v 1.
a 2. rade majú svoje trvalé bývanie, nie sú odkázané na bývanie v predmetnom dome na rozdiel od
odporkyne v 3. rade, ktorá v tejto nehnuteľnosti žije viac ako 20 rokov. Navrhovateľ, ktorý sa narodil
v roku 1921 už 50 rokov žije v Bratislave. Do predmetného rodinného domu chodil iba na návštevu,
nepodieľal sa na údržbe tohto rodinného domu, nebýval v tomto rodinnom dome a prichádzal v podstate
iba na návštevu. V roku 1998 bolo určené, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom
O. T. zomrelom v roku 1961 a nebohej C. T. zomrelej v roku 1984. Z Občianske zákonníka vyplýva,
že vlastníctvo sa nadobúda smrťou, čiže od roku 1961 a od roku 1984 nadobudol manžel odporkyne
v 3. rade svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Do roku 1998 kedy bol podaný
návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva po nebohých rodičoch sa I. T. považoval za vlastníka
celej nehnuteľnosti, pričom návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva bol podaný až po jeho smrti,
lebo navrhovateľ neuniesol skutočnosť, že po smrti brata by mala predmetnú nehnuteľnosť získať
jeho manželka. Investície, ktoré investoval I. T. do predmetnej nehnuteľnosti sú nesporné a zo strany
odporkyne v 3. rade boli predložené. Odporkyňa v 3. rade, teda žiada zohľadniť tieto investície. Nie
je cudzou osobou a teda nepodieľala sa na investíciach do cudzej veci, ale vždycky bola podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Právny predchodca odporkyne v 3. rade sa až do svojej
smrti považoval za vlastníka. V tomto konaní bol jednoznačne preukázaný podiel odporkyne v 3. rade na
investíciach do predmetnej nehnuteľnosti, ako aj jej odkázanosť na bývaní v tejto nehnuteľnosti. Preto
zástupkyňa odporkyne v 3. rade žiada, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
k predmetnej nehnuteľnosti, vec prikázal do vlastníctva odporkyne v 3. rade s povinnosťou vyplatiť
ostatným podielovým spoluvlastníkom finančné prostriedky po zohľadnení investície odporkyne v 3.
rade do tejto nehnuteľnosti. Odporkyňa v 3. rade má finančné prostriedky na to, aby vyplatila ostatných
podielových spoluvlastníkov.

Okresný súd Y. rozsudkom č. XXC XX/XXXX zo dňa 6.7.2011 návrh navrhovateľa a protinávrh odporkyne
zamietol, nepriznal náhradu trov konania účastníkom konania a zaviazal účastníkov konania uhradiť
náklady na znalecké dokazovanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. XXCo XXX/XXXX zo dňa
31.5.2012 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušená a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Z odôvodnenie hore citovaného uznesenia Krajského súdu vyplýva, že v danom prípade neboli
zistené možnosti rozdelenia spornej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov. Až po zistení tejto okolnosti
je možné vo vec rozhodnúť.

Uznesením Okresného súdu Y. č. XXC XX/XXXX zo dňa 5.3.2013 bolo konanie voči odporkyniam v
1. a 2. rade zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť, pretože tieto mu svoj podiel
na predmetnej nehnuteľnosti darovali a taktiež súdu nepriznal odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov
konania.

Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.2.2013 súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na
tomto liste vlastníctva, katastrálneho územia Y. patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v
podiele 2/3 a odporkyne v 3. rade v podiele 1/3.

Uznesením č. XXC XX/XXXX zo dňa 1.4.2014 súd pribral do konania znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Jozefa T.. Znalcovi
uložil úlohu určiť, či je možné reálne rozdelenie nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX, parcela č. XXX0
o výmere 71 m2 - zastavané plochy, parcela č. XXXX o výmere 248 m2 - zastavané plochy a na parcele
č. XXXX postaveného rodinného domu č.s. XXXX, katastrálneho územia Y. tak, aby bol rešpektovaný
podiel navrhovateľa 2/3 a podiel odporkyne 1/3. Znalec dňa 15.8.2014 predložil súd znalecký posudok
č. 72/2014. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na pôdorysný tvar a dispozičné
riešenie rodinného domu reálna deľba nie je možná. Rodinný dom nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli
dve samostatné budovy, resp. dve samostatné veci v zmysle ustanovení § 118 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pretože pôvodný rodinný dom má len jeden byt s príslušenstvom, reálna deľba nehnuteľnosti
tak, aby bol rešpektovaný podiel 2/3 a 1/3 nie je možná.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelení výťažku.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva XXXX katastrálneho územia Y.. Keďže medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva, podal
jeden zo spoluvlastníkov návrh na súd. Navrhovateľ navrhol, aby vec bola prikázaná do jeho vlastníctva
s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Odporkyňa (pôvodne odporkyňa v 3. rade) s týmto nesúhlasila a žiadala, aby vec bola prikázaná do
jej vlastníctva s tým, že ju celú vlastní a aby vyplatila len navrhovateľa, pretože pôvodné odporkyne
v l. a 2. rade už boli vyplatené resp. bola vyplatená ich matka C. T.. Tvrdenie odporkyne v 3. rade o
vyplatení C. T. nebolo preukázané. Zo strany odporkyne neboli predložené žiadne dôkazy o tom, kedy
bola matka odporkýň v 1. a 2. rade z predmetného domu vyplatená, v akej výške jej boli vyplatené
finančné prostriedky a kto jej tieto finančné prostriedky vyplatil. Preto má súd za to, že matke odporkýň
v 1. a 2. rade jej podiel zaplatený nebol. V priebehu konania Uznesením okresného súdu Y. č. XXC XX/
XXXX zo dňa 5.3.2013 bolo konanie voči odporkyniam v 1. a 2. rade zastavené z dôvodu, že navrhovateľ
zobral svoj návrh späť, pretože tieto mu svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti darovali a taktiež súdu
nepriznal odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania.
Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.2.2013 súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na
tomto liste vlastníctva, katastrálneho územia Y. patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v
podiele 2/3 a odporkyne v podiele 1/3.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 4/2005 znalca Ing. Róberta Betáka, ktorý ohodnotil
predmetný rodinný dom na sumu 1.200.000,- Sk (39 832,70 eur) a pozemky na sumu 160.000,- Sk (5
311,03 euro).

Znaleckým posudkom Ing. Jozefa Kondisa zo dňa 15.8.2014 č. 72/2014 bolo preukázané, že vzhľadom
na pôdorysný tvar a dispozičné riešenie rodinného domu reálna deľba nie je možná. Rodinný dom nie je
možné rozdeliť tak, aby vznikli dve samostatné budovy, resp. dve samostatné veci v zmysle ustanovení
§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pretože pôvodný rodinný dom má len jeden byt s príslušenstvom,
reálna deľba nehnuteľnosti tak, aby bol rešpektovaný podiel 2/3 a 1/3 nie je možná.
Uznesením Krajského súdu v Prešove bolo uložené súdu prvého stupňa, aby skúmal investície do
predmetného rodinného domu, ako aj bytovú odkázanosť jednotlivých účastníkov konania. Odporkyňa
vo svojom písomnom vyjadrení (čl. 385 a 386 súdneho spisu) predložila súdu zoznam prác, ktoré boli
vykonané v starom rodinnom dome jej manželom I.Á. T. a ktoré sú vyššie v odôvodnení tohto rozsudku
rozpísané. Z tohto prehľadu vyplýva, že väčšina týchto prác bola vykoná ešte v období pred tým, než
uzavrela manželstvo odporkyňa s nebohým I. T.. Taktiež odporkyňa predložila súdu doklady o nákupe
stavebného materiálu avšak z týchto dokladov nie je jasné, či za stavebný materiál a iné veci zaplatiť
nebohý I. T. alebo boli na to poskytnuté finančné prostriedky či už od rodičov I. T. v čase keď ešte žili,
alebo od ostatných súrodencov. Doklady predložené, podľa názoru súdu nepreukazujú jednoznačne, že
osobou, ktorá investovala do predmetnej nehnuteľnosti je I. T.. Výnimkou je plynofykácia tohto rodinného
domu, kde bolo preukázané stavebné povolenie na I. T., pričom táto plynofikácia bola vykonávaná už v
čase keď bola odporkyňa vydatá za I. T.. Z ostatných predložených dokladov nie je možné jednoznačne
určiť, že skutočné investície, ktoré boli urobené v tomto rodinnom dome vykonal I. T. na svoje vlastné
náklady. Taktiež bolo v konaní jednoznačne preukázané, že v podstate v tomto rodinnom dome spočiatku
býval I. T. spolu so svojimi rodičmi, a neskôr tam býval už po smrti rodičov so svojou manželkou. Takže
je nepochybné, že za celé dlhé obdobie, keď tam býval I. T. samostatne s rodičmi a neskôr so svojou
manželkou, bola potrebná údržba tohto rodinného domu, takže niektoré z veci, ktoré uvádza odporkyňa
ako investície, ako napr. nový náter vane, nový náter okien, nové osvetlenie v obývačke v kúpeľni,
výmena pákovej batérie, zrkadlá v kúpeľni, nákup reziva na drevenú dlažbu a podobne sa považujú

skôr za údržbu rodinného domu, ako investície do starej nehnuteľnosti a je nepochybné, že vzhľadom
k tomu, že tam I. T. so svojou manželkou bývali, starali sa o túto nehnuteľnosť.

Aj keď v tom čase teda do roku 1999 sa I. T. považoval za väčšinového vlastníka tejto nehnuteľnosti
v konečnom dôsledku v konaní XXC XXX/XX bolo rozhodnuté, že vec patrí do dedičstva po nebohých
rodičoch účastníkov konania a každému pripadol podiel vo výške 1/3.

Taktiež bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ má vyriešenú bytovú otázku, bytová otázka odporkyne
však vyriešená nie je. Táto býva v spornom rodinnom dome. Účastníci (aj pôvodní) konania, ako to
vyplýva z predložených listinných dôkazov sa pokúšali dohodnúť s odporkyňou a ponúkali jej aj bytovú
náhradu a to dvojizbový byt, avšak už ďalej nebolo preukázané, či jej skutočne bol ponúknutý nejaký
konkrétny dvojizbový byt a odporkyňa to odmietla alebo na základe odmietnutia odporkyne sa ďalší
účastníci konania už ani nepokúšali o zabezpečenie bývania pre ňu. Táto v priebehu celého konania
sa prehlasuje za vlastníčku celého rodinného domu a svoje investície vyčíslila na sumu, ktorá takmer
zodpovedá hodnote predmetného rodinného domu.

Na druhej strane je tu aj nepochybná citová zaangažovanosť navrhovateľa na predmetnom rodinnom
dome, pretože tento rodinný dom patril právnym predchodcom navrhovateľa, pričom odporkyňa sa do
tohto rodinného domu dostala vydajom za ďalšieho zo súrodencov a to za nebohého I. T..

Ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovoria o skutočnosti, že z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
prenájom veci a rozdelením výťažku. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne a to v prípade, ak vec nie je reálne deliteľná a ďalším dvom
spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti bránia dôvody
hodné osobitného zreteľa. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa sa môže považovať napríklad
zdravotný stav, vek odporcov, alebo skutočnosť, že odporca väčšiu časť svojho života prežil v rodinnom
dome a podobne.
V tomto prípade nebráni zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
budúcnosti novej žaloby, pokiaľ by došlo k podstatnej zmene okolnosti v konkrétnom prípade.

V konaní bolo znalecký posudkom č. 72/2014 zo dňa 15.8.2014, ktorý vypracoval znalec Ing. Jozef
Kondis, že nie je možná reálna deľba rodinného domu tak aby boli zachované podiely navrhovateľa vo
výške 2/3 a podiel odporkyne 1/3.

V tomto prípade súd má zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby nezrušil a nevyporiadal
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Na jednej strane je tu skutočnosť, že odporkyňa v
predmetnom rodinnom dome býva viac ako 25 rokov a nemá poriešenú svoju bytovú situáciu. Je
pravdou, že v konaní boli predložené dohody, ktorými ďalší podieloví spoluvlastníci pokúšali dohodnúť
s odporkyňou, avšak nebolo preukázané, či jej v skutočnosti a reálne bol ponúknutý konkrétny
byt na bývanie zo strany ostatných podielových spoluvlastníkov, ako náhradu za jej podiel na tejto
nehnuteľnosti. Taktiež je tu tá skutočnosť, že jej manžel I. T. a teda aj ona odporkyňa sa až do skončenia
konania vedeného na Okresnom súde v Y. č. XXC XXX/XX považovali za vlastníka tejto nehnuteľnosti
a až v tomto konaní bolo určené, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohých navrhovateľa.
Takže súd musí prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že odporkyňa nemá poriešenú svoju bytovú situáciu a za
sumu, ktorá by jej bola vyplatená, ako náhrada za jej podiel na predmetnej nehnuteľnosti je dosť ťažké
predstaviť si, žeby si zabezpečila adekvátne bývanie na aké bola zvyknutá doteraz v tomto predmetnom
rodinnom dome. Aj keď odporkyňa žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal vec
jej po zohľadnení investícií, súd má zato, že ani takéto vysporiadanie nie je možné, pretože zo strany
odporkyne boli síce predložené jednotlivé doklady o nákupe stavebného materiálu, pochádzajúce ešte
z doby, keď nebola vydatá za I. T., avšak tieto doklady jednoznačne nepreukazujú, že platby za nich dal
I. T. a nie jeho rodičia, prípadne iní účastníci konania. Čiže zo strany odporkyne nebolo jednoznačne
vyčíslené, čo bola investícia do rodinného domu, snáď okrem plynofikácie a čo boli bežné úpravy
rodinného domu, pretože odporkyňa spolu so svojím manželom a neskoršie po jeho smrti sama, tento
rodinný dom aj užívala.

Na druhej strane súd má zato, že ide o rodičovský dom navrhovateľa, takže chápe citovú angažovanosť
tohto účastníka konania na predmetnom rodinnom dome, ako aj jeho odpor voči tomu, aby predmetnú

nehnuteľnosť získala odporkyňa, ktorú k tejto nehnuteľnosti neviažu žiadne príbuzenské väzby (okrem
sobáša s I. T.), na rozdiel od navrhovateľa, ktorý môže mať citovú väzbu k tomuto rodinnému domu
práve z dôvodu, že ide o rodinný dom rodičov. Na druhej strane však navrhovateľ má poriešenú svoju
bytovú situáciu a základným dôvodom, pre ktorý navrhovateľ žiadal zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je skutočnosť, že sa na dôchodok a vo svojom vysokom veku chce vrátiť do rodného
mesta, kde mu môžu poskytnúť potrebnú starostlivosť pôvodné odporkyne v 1. a 2. rade.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd zato, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné
reálne rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
môže dôjsť k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne spočívajú v tom, že táto v predmetnom rodinnom
dome býva viac ako 25 rokov a právo bývanie získala titulom sobáša so svojím nebohým manželom.
Do smrti manžela a čiastočne aj po jeho smrti sa domnievala, že je vlastníčkou tohto domu a až
súd rozhodol, že jej prináleží len podiel 1/3. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý svoju bytovú situáciu
má vyriešený, navrhovateľka okrem bývania v predmetnom rodinnom dome, iné bývanie nemá. Za
podiel, ktorý by jej bol vyplatený, pokiaľ by súd prikázal rodinný dom do vlastníctva navrhovateľa, by
si odporkyňa, vzhľadom na ceny bytov, nedokázala zabezpečiť adekvátne bývanie. Navrhovateľa sa
zrušenia podielového spoluvlastníctva domáhal z dôvodu, že sa chce vrátiť z Bratislavy do rodičovského
domu, kde by sa o neho mohli postarať aj pôvodné odporkyne v 1. a 2. rade a že ide v tomto prípade
o rodičovský dom. Nie že by súd nepovažoval citové väzby navrhovateľa k rodičovskému domu za
nepodstatné, ale pokiaľ navrhovateľ túži vrátiť sa do Humenného, má väčšiu možnosť odpredať svoj byt
v Bratislava a za utŕžené peniaze si zakúpiť byt v Humennom, vrátane starostlivosti, ktorú vzhľadom na
svoj vek potrebuje a prípadne, aby sa dohodol s odporkyňou, aby mu umožnila prístup do časti rodinného
domu aspoň v určitom čase. Na základe hore uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol.
Na druhej strane zamietol súd aj návrh odporkyne, aby súd nehnuteľnosti prikázal do jej vlastníctva a to
z dôvodu, že táto jednoznačne nepreukázala investície do predmetného rodinného domu a taktiež ani
platobnú schopnosť vyplatiť navrhovateľovi jeho podiel 2/3.

Podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ a odporkyňa neboli v konaní úspešní, pretože súd tak návrh, ako aj protinávrh odporkyne
zamietol a preto im súd náhradu trov konania taktiež nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vo veci bolo uznesením Okresného súdu Y. č. XXC XX/XXXX zo dňa 27.9.2004 nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Znalecký posudok vypracoval Ing. Róbert
Beták a predložil ho súdu spolu s vyúčtovaním trov za znalecké dokazovanie. Uznesením Okresného
súdu Y. č. XXC XX/XXXX zo dňa 11.03.2005 mu boli priznané trovy znaleckého dokazovania vo výške
13.562,- Sk (450,18 eur). Suma 5000,- Sk bola znalcovi uhradená zo zálohy zloženej navrhovateľom a
suma 8.562,- Sk (284,21 eur) mu bola uhradená zo štátnych prostriedkov.
Uznesením Okresného súdu Y. č. XXC XX/XXXX zo dňa 15.12.2014 bola znalcovi Ing. Jozefovi
Kondisovi priznaná odmena za znalecké dokazovanie vo výške 211,57 eur, ktorá mu bola vyplatená zo
štátnych prostriedkov.
Celkové náklady na znalecké dokazovanie predstavujú sumu 661,75 eur. Vypracovanie oboch
znaleckých posudkov bolo v záujme oboch účastníkov konania a obaja účastníci boli so svojimi návrh v
konaní neúspešný, preto súd rozdelil náhradu nákladov na znalecké dokazovanie na polovici pre oboch
účastníkov konania. Každý z nich by mal uhradiť sumu 330,875 eur, zaokrúhlene sumu 330,88 eur.
Navrhovateľ však zložil zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 5000.-Sk t.j. 165,97 eur a preto je
povinný uhradiť sumu 164,905 eur, zaokrúhlene sumu 164,90 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.