Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110219761.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. I. H. nar. X.X.B. zastúpenú kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvKošiciach,pracoviskomKošiceI,dieťaťarodičov
H. E. nar. XX.XX.B. bývajúcej v H. J. G. W.. Č.. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou
so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a V.G. H. nar. XX.X.B. bývajúceho v H. J. G. W.. Č.. XX
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Košice I z 20.11.2012 č.k. 21P/178/2010-79 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. I. 90 Eur mesačne od
1.11.2012 matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a upravil styk otca s maloletou každé prvé
dva víkendy v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., posledné dva júlové týždne letných

prázdnin,každýnepárnyrokpočasVeľkonočnýchprázdninodsoboty9.00hod.do nedeledo18.00hod.,
každý párny rok počas Vianočných sviatkov od Štedrého dňa od 18.00 hod. do 2. Sviatku vianočného
do 18.00 hod. a každý nepárny rok od Štedrého dňa od 18.00 hod. do Prvého sviatku vianočného do
18.00 hod. s tým, že matka je povinná pripraviť maloletú na stretnutie s otcom a odovzdať mu ju pred
jej bytom, kde je ju otec povinný vrátiť. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil
a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože sa vôbec neriadil názorom odvolacieho súdu
vyjadrenom v uznesení z 28.12.2011 sp. zn. 8 CoP/205/2011, ak nevykonal dokazovanie v naznačenom
smere. Uviedla, že konajúci súd si síce vyžiadal opisy ich mzdových listov ale v ďalšom sa spoľahol len
na tvrdenia otca o jeho výdavkoch, ktoré si žiadnym spôsobom neverifikoval. Vyjadrila presvedčenie,

že ani písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nespĺňa základné požiadavky upravené v § 157
ods. 2 O. s. p.. V tejto súvislosti konštatovala, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých
úvah súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. I. 90 Eur mesačne od 1.11.2012, ak trvala na určení
výživného od podania návrhu 10.8.2010. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, poukázala na to, že počas
letných prázdnin by nastala situácia, keď by s maloletou nestrávila ani jeden víkend, pretože v júli by bola
u otca prvé dva víkendy a potom celé posledné dva júlové týždne a následne ďalšie dva prvé víkendy

v auguste. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok a upravil styk
otca s maloletou počas letných prázdnin na každé prvé dva júlové týždne. Nestotožnila sa ani s úpravou
styku otca s maloletou počas Vianoc, pretože by nikdy nestrávila s maloletou Prvý sviatok Vianočný,
kedy sa podľa ich zvykov schádza širšia rodina a oslavujú sa nielen sviatky ale aj narodeniny viacerých
jej členov. Navrhla, aby sa otec stýkal s maloletou každý párny rok 24.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a
26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod..Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny.
Vyjadril presvedčenie, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a je primerané
jeho príjmovým a majetkovým pomerom. Poukázal na to, že matkou deklarované potreby maloletej

nedosahujú ani 90 Eur mesačne. Konštatoval, že v priebehu konania preukázal, že užíva byt za 300
Eur mesačne, že si prispieva na poistku 20 Eur mesačne, že cestuje za 60 Eur mesačne, stravuje sa za
100 Eur mesačne, a že spláca dlhy za 230 Eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho styk s maloletou uviedol, že
s ňou už aj tak trávi oveľa menej času ako matka a vyslovil názor, že ak by matka chcela, vedela by si
svoj čas zariadiť tak, aby ho s maloletou mohla tráviť plnohodnotne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok podľa § 221 ods.
1 písm. f/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné

právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody,
ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či
nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto

postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Z § - u 226 O.s.p. nepochybne vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolaciehosúdu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § - om 226 O.s.p., pretože napriek jednoznačnému
pokynu odvolacieho súdu v uznesení z 28.12.2011 č.k. 8CoP/205/2011-44, aby súd prvého stupňa

po vrátení veci riadne písomne odôvodnil súdne rozhodnutie, rozsudok opätovne nevyhotovil v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože sa znova obmedzil len na jednu vetu obsahujúcu všeobecné
konštatovanie, že „na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím
k uvedeným ustanoveniam zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 90 Eur mesačne od 1.11.2012,
ktoré považoval za primerané potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam otca“. Takéto

odôvodnenie nespĺňa základné kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., pretože neobsahuje jasné a
výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané a ktoré nie (napríklad v súvislosti
s matkou namietanými výdavkami otca), ani to, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, na základe akých zistení sa súd prvého stupňa
odklonilodsvojhopredchádzajúcehozrušenéhorozhodnutia,vktoromurčilotcovivyživovaciupovinnosť
66Eurmesačneod1.4.2011avsúčasnostimujuurčil90Eurmesačneažod1.11.2012.Jesícepravdou,

žesúdniejepozrušeníavráteníveciviazanýsvojímpredchádzajúcimrozhodnutímamôžerozhodnúťaj
inak, ak sa ho v tejto časti netýka pokyn odvolacieho súdu, ale nie svojvoľne tak, že vo svojom rozhodnutí
vôbec neuvedie, na základe akých dôkazov a úvah tak postupoval. V opačnom prípade by nastal stav
právnej neistoty, ak by súdy po vrátení veci dospeli na základe tých istých skutočností, ktoré mali k
dispozícii aj pri svojom poslednom rozhodnutí a bez bližšieho odôvodnenia k výrazne odlišným záverom.

Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak vôbec neodôvodnil, prečo určil výživné až od 1.11.2012 a na
ktorú okolnosť svoje rozhodnutie viazal, ak matka podala návrh už 10.8.2010. Zmätočne a absolútne
nepresvedčivo znova vyznieva aj odôvodnenie výroku o úprave styku otca s maloletou existenciou
vzájomnej dohody rodičov maloletého dieťaťa, pretože z výroku o úprave styku otca s maloletou, ani z
obsahu spisu nevyplýva, že by súd schválil nejakú dohodu (resp., že by nejaká dohoda medzi rodičmi

existovala) a dohoda nie je ani súčasťou rozsudku tak, ako to vyžaduje § 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods.
1 Zák. o rodine. Konajúci súd preto tým, že znova vydal nepreskúmateľné a neodôvodnené rozhodnutie,
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v dôsledku
čoho ho odvolací súd musel znova zrušiť a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v
ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, konkrétne

jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, vysporiadať sa pritom
s odvolacími námietkami matky týkajúcimi sa nedostatočného šetrenia výdavkov otca, a presvedčivo
uviesť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dokazovania a pri samotnom rozhodnutí, aby z neho
bolo zrejmé, prečo určil výživné na určitú čiastku a od určitého dátumu. V novom rozhodnutí bude
tiež povinnosťou súdu prvého stupňa v prípade určenia výživného pred dňom vyhlásenia rozhodnutia

rozhodnúť o eventuálnom dlhu otca na výživnom a pri jeho výpočte a následnom odôvodnení sa
dôsledne zaoberať aj prípadnými plneniami otca, ktoré je možné považovať za plnenie jeho vyživovacej
povinnosti.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.