Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119250222
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:6119250222.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: V. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpený JUDr. Michal Krutek, s.r.o. so sídlom Hlavná
11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/X,
XXX XX H., o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do
zaplatenia zamieta.

Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 23.000 eur s 5% ročným úrokom
z omeškania od 02.01.2019 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná dňa 20.10.2017 písomne uznala svoj
dlh voči nemu, čo do dôvodu a výšky pozostávajúci z pôžičiek špecifikovaných v písomnom uznaní dlhu
a tento sa zaviazala vrátiť na požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. V písomnom vyjadrení k odporu
(č.l. 24) žalobca namietal vykonanie znaleckého dokazovania grafológom na pravosť podpisu žalovanej
na uznaní dlhu s poukazom na dôkazy, ktorými preukazoval jednotlivé platby realizované za žalovanú
pri vyplácaní kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 uzavretej medzi žalovanou ako

kupujúcou a M. T. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol byt za kúpnu cenu 21.000 eur s tým, že
uvedenú kúpnu cenu vyplácal on (žalobca) a to buď vkladom na účet predávajúceho alebo platbami v
hotovosti. Po uzavretí zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 medzi žalovanou a M. S., predmetom ktorej
bola zámena bytov, vyplatil M. S. rozdiel v cenách bytov v sume 2.000 eur a to platbami v hotovosti, čo
preukazoval jeho čestným vyhlásením. Na pojednávaní dňa 18.10.2019 žalobca uviedol, že zaplatenia
pohľadávky od žalovanej sa domáha na základe toho, že jej požičal peniaze na byt, keďže spolu žili až
do novembra 2017 a už aj v minulosti takýmto spôsobom kupovali byty. Žalovaná vedela, že on zaplatil

kúpnu cenu za byt, i keď byt sa kupoval na jej meno, pričom časť kúpnej ceny odovzdal predávajúcemu
v hotovosti a časť išla z jeho účtu. Problém nastal, keď sa so žalovanou rozišli, pričom nemá k dispozícii
originál uznania dlhu, keďže tento zostal u žalovanej v O. N.. K dispozícii má iba fotokópiu tohto uznania
dlhu. Žalovaná mu nedávala žiadne peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko v tom čase nerobila a
nemala peniaze a taktiež peniaze nemala ani jej matka a teda jej nemohla žiadne dať. V prípade vkladu
sumy 440 eur na účet OTP banky sa jedná o účet SBD Topoľčany, kde vyplácal dlžobu za predávajúceho
M. T..

2./ Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poprela pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu
a žiadala znalecké dokazovanie s tým, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú sumu. Na pojednávaní
dňa 10.09.2019 uviedla, že nikdy nevidela originál uznania dlhu a uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keďpodpis, ktorý je na ňom sa podobá na jej podpis. Potvrdila, že so žalobcom žili spolu 11 rokov v družskom
pomere a rozišli sa 06.02.2018. Na zaplatenie kúpnej ceny za byt dala žalobcovi peniaze, ktoré mu
odovzdala a on si ich vložil na účet z dôvodu, aby si to potom mohol dať do nákladov. Peniaze na kúpu

bytu mala doma v hotovosti, ale nevie to preukázať a peniaze jej dala matka ešte pred smrťou s tým, aby
si kúpila byt. Keďže nemala založený účet, tak peniaze na kúpnu cenu za byt sa vyplácali z účtu žalobcu,
aby mali doklad, že kúpna cena bola zaplatená. Spolu dala žalobcovi sumu 23.000 eur. Potvrdila, že
osobne nevyplácala kúpnu cenu predávajúcemu, ale všetko vybavoval žalobca a pri zámene bytov s p.
S. sa mu mala doplatiť suma 2.000 eur a aj na toto dala peniaze žalobcovi, ktorý ich potom vyplatil p.

S.. Na preukázanie skutočnosti, že v čase vyplácania kúpnej ceny mala peniaze nevedela uviesť žiaden
dôkaz a taktiež nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že peniaze na zaplatenie kúpnej
ceny dávala žalobcovi. Uviedla, že aj predtým jeden krát kupovali byt na jej meno, pričom kúpnu cenu
zaplatil žalobca zo svojich peňazí a po predaji bytu jej vyplatil províziu asi 500 eur.

3./ Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu (č.l. 27) s

predávajúcim M. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX
v H. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za kúpnu cenu
21.000 eur, ktorá mala byť zaplatená tak, že kupujúca zaplatí predávajúcemu prvú časť kúpnej ceny v
sume 5.000 eur po podpísaní zmluvy a pred podaním návrhu na vklad na účet predávajúceho a druhú
časť kúpnej ceny v sume 16.000 eur zaplatí do 30.06.2017 na účet predávajúceho. Podľa dokladov

predložených žalobcom ako aj výpisov z jeho účtu vyžiadaných súdom bola kúpna cena za byt vyplatená
tak, že z účtu žalobcu bola dňa 25.04.2017 prevedená na účet predávajúceho M. T. suma 5.000 eur, dňa
22.06.2017 suma 5.000 eur a dňa 30.06.2017 suma 600 eur. Zároveň žalobca dňa 21.04.2017 na účet
SBD Topoľčany vložil sumu 440 eur a podľa jeho vyjadrenia tým vyplatil dlh predávajúceho M. T.. Okrem
toho predávajúci M. T. v čestnom vyhlásení (č.l. 34) potvrdil, že dňa 24.04.2017 obdržal v hotovosti sumu

5.400 eur a dňa 26.04.2017 v hotovosti sumu 4.560 eur od žalobcu titulom vyplatenia časti kúpnej ceny
za byt č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat.úz. H.. Zároveň v tomto
čestnom vyhlásení uviedol, že všetky úkony súvisiace s predajom bytu organizoval a vybavoval žalobca
a celú vyplácanú čiastku vyplatil zo svojich prostriedkov.

4./ Dňa 17.10.2017 žalovaná uzavrela zámennú zmluvu s M. S. (č.l. 35), predmetom ktorej bola zámena
bytov v H. s tým, že M. S. bol vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome súp.č. XXXX a tento zamenil s bytom
č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX patriacim žalovanej s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že cena
bytu č. 1 je 23.000 eur a cena bytu č. 37 je 21.000 eur a rozdiel v cenách predmetov zámeny vo výške
2.000 eur je povinná žalovaná zaplatiť M. S. s tým, že prvú časť rozdielu v cenách bytov v sume 500 eur

už zaplatila pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a druhú časť rozdielu v cenách bytov v sume 1.500
eur zaplatí po podpísaní zámennej zmluvy a pred podaním návrhu na vklad. Podľa čestného vyhlásenia
M. S. (č.l. 40) obdržal tento dňa 17.10.2017 v hotovosti sumu l.500 eur a dňa 10.10.2017 sumu 500
eur od žalobcu titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov na základe zámennej zmluvy
uzatvorenej medzi ním a žalovanou dňa 17.10.2017 s tým, že celú zámenu organizoval a vybavoval

žalobca a taktiež vyplácal celú čiastku zo svojich prostriedkov.

5./ Žalobca spolu s podaním žaloby predložil súdu uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka
datovanédňa20.10.2017,podľaktorého žalovanáprehlásilaauznala,žeztitulupôžičkykudňupodpisu
tohto uznania dlhu je ako dlžník povinná zaplatiť sumu 23.000 eur svojmu veriteľovi - žalobcovi a v

ďalšej časti tohto dokladu je špecifikácia pôžičky, podľa ktorej išlo o vyplatenie časti kúpnej ceny z
kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 predávajúcemu M. T. s tým, že táto bola zaplatená vkladmi na účet
predávajúceho vo výške 5.000 eur, 600 eur, 440 eur a 5.000 eur a zároveň v hotovosti v sumách 5.400
eur a 4.560 eur. Zároveň je v uznaní dlhu uvedené, že suma 2.000 eur podľa zámennej zmluvy zo
dňa 17.10.2017 bola za žalovanú vyplatená M. S.. V závere uznania dlhu je vyhlásenie žalovanej, že

tieto sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od žalobcu a že je povinná ich vrátiť žalobcovi na jeho
požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. Zároveň žalovaná vyhlásila, že uvedený dlh slobodne a vážne
uznáva čo do výšky a dôvodu, čo potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.

6./ Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch (č.l. 78) vyšetrovateľom bolo dňa 10.04.2019

prijaté trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona
v štádiu pokusu a taktiež bolo dňa 12.09.2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom trestné oznámenie sa týka kúpnej
zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom akokupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome
súp.č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá odzrkadľuje výšku nákladov vynaložených žalobcom
z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho

žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur,
pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a
trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný a preto bolo katastrálne konanie zastavené. Druhé trestné
oznámenie podala žalovaná z dôvodu spochybnenia jej podpisu na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017.

7./ Dňa 27.02.2019 uzavrela žalovaná ako predávajúca s kupujúcim L. F. kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 22.000 eur, pričom vkladové
konanie je vedené pod č. V 592/2019, avšak Okresný úrad Topoľčany katastrálny odbor ho rozhodnutím
zo dňa 21.03.2019 prerušil z dôvodu, že mu predchádza katastrálne konanie V 149/2019 a následne
dňa 03.06.2019 opätovne prerušil vkladové konanie z dôvodu, že uznesením tunajšieho súdu sp.zn.
6C/13/2019 - 26 zo dňa 22.03.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanej

disponovať s bytom v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že neodkladné
opatrenie bude trvať do uplynutia 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci
samej (prebiehajúci spor medzi žalobcom a žalovanou o zaplatenie sumy 23.000 eur).

8./ Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp.zn. 4C/38/2019 - 116 zo dňa

05.11.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 17.04.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol
s tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Súd takto rozhodol, nakoľko dospel k
záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, i keď nie v celom
rozsahu. Je nesporné, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu s M. T., na základe ktorej sa

stala vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 21.000 eur a taktiež je
nesporné, že uvedenú kúpnu cenu nevyplácala predávajúcemu žalovaná, ale vyplácal ju žalobca buď
platbami zo svojho účtu na účet predávajúceho alebo v hotovosti ako potvrdil predávajúci vo svojom
čestnom vyhlásení. Tieto skutočnosti nepoprela žalovaná, ale uviedla, že kúpna cena bola vyplácaná z
jej finančných prostriedkov, ktorých existenciu však nevie preukázať a taktiež nenavrhla žiadne dôkazy

na preukázanie svojho tvrdenia, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny odovzdala žalobcovi a tento
následne všetko vybavil. Taktiež medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaná dňa
17.10.2017uzavrelazámennúzmluvusM.S.,predmetomktorejbolazámenabytovmedzitýmitodvoma
subjektmi a podľa zmluvy žalovaná mala M. S. zaplatiť doplatok na rozdiele v cenách bytov v sume 2.000
eur a uvedené vyplatenie doplatku realizoval žalobca, čo potvrdil M. S. vo svojom čestnom vyhlásení

a rovnako túto skutočnosť nerozporovala ani žalovaná, avšak tvrdila, že doplatok bol vyplatený z jej
finančných prostriedkov, pričom na svoje tvrdenie nepredložila žiaden dôkaz a v tomto smere žiadne
dokazovanie ani nenavrhovala. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal s poukazom na
uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, na ktorom však žalovaná spochybňovala svoj podpis, čo bolo aj
predmetom jej trestného oznámenia na polícii.

9./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci
(o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času

vrátenia. Z vykonaného dokazovania však mal súd za to, že medzi sporovými stranami nedošlo k
uzavretiuzmluvyopôžičke,ikeďv uznanídlhuzodňa20.10.2017sauvádzaakodôvoduznaniapôžička
zo strany žalobcu žalovanej. Je nesporné, že žalobca žalovanej neprenechával resp. neodovzdával
žiadne finančné prostriedky, ale za ňu uhrádzal kúpnu cenu za byt, resp. doplatok na cene pri zámene
bytov a preto ich právny vzťah nie je možné hodnotiť ako zmluvu o pôžičke, ale ako bezdôvodné

obohatenie, v dôsledku ktorého sa žalovaná obohatila, keď za ňu žalobca plnil to, čo podľa práva mala
plniť sama. Podľa § 454 OZ sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám a táto skutková podstata je naplnená za predpokladu že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal
a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté
so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že

prijatímplneniaveriteľomzanikoldlhdlžníka.Dlžník,zaktoréhoboloplnené,satakstávaobohatenýmna
úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol. Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový
stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava
majetkovýprospechvokamihu,keďzanikoljehodlh.Ten,ktoplnilzainého(dlžníka)máprávopožadovaťvydaniebezdôvodnéhoobohateniaodtoho,zakohoplnilanieodtoho,komuplnil(rozsudokNajvyššieho
súdu SR sp.zn. 2MCdo/23/2011 zo dňa 29.01.2013). Keďže žalovanej podľa kúpnej zmluvy a zámennej
zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu resp. doplatok na rozdiele v cene bytov a žalobca na

strane ktorého táto povinnosť neexistovala, plnil za žalovanú predávajúcemu resp. druhému účastníkovi
zámennej zmluvy, tak žalobca je oprávnený požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od
toho, za koho plnil, teda od žalovanej a nie od toho, komu plnil. Súd preto posúdil právny vzťah medzi
žalobcomažalovanouakonárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniapodľa§454OZ,pretože
žalobca za žalovanú plnil, čo podľa zmluvy mala plniť sama a tým na jej strane vzniklo bezdôvodné

obohatenie v sume 23.000 eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia medzi stranami nebola sporná.
Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5% ročným úrokom
z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia a to podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od
uvedeného dátumu a je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca si síce uplatnil úroky
z omeškania od 02.01.2019 zrejme s poukazom na písomné uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, podľa

ktorého mu mala byť suma 23.000 eur vrátená najneskôr do 01.01.2019, avšak podľa tohto uznania
dlhu sa malo jednať o pôžičku, čo však prevedeným dokazovaním bolo spochybnené, pretože nárok
žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pričom
žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 16.04.2019 a
pokiaľ na základe tejto žaloby žalovaná pohľadávku nezaplatila, tak od nasledujúceho dňa sa dostala

do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania až od 17.04.2019 a nie od 02.01.2019 ako požadoval a v tejto časti t.j. priznania úroku z
omeškania od 02.01.2019 do 16.04.2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10./ Žalobca síce uplatnil svoj nárok s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom uvedené

uznanie dlhu má všetky náležitosti podľa ustanovenia § 558 OZ, i keď je v ňom ako titul poskytnutia
sumy 23.000 eur žalovanej uvedená pôžička, pričom dôvod a výška dlhu sú podrobne uvedené v
tomto písomnom doklade a zároveň je v ňom uvedený aj prísľub žalovanej, že svoj dlh zaplatí, avšak
žalovaná spochybnila pravosť podpisu na uznaní dlhu a žiadala, aby v tomto smere bolo vykonané
znalecké dokazovanie grafológom. Súd však jej návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom

na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), keďže aj bez tohto znaleckého dokazovania
vzhľadom na vykonané dôkazy bolo možné rozhodnúť o nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ktorého dôvod a výška boli nesporne preukázané. Jedinou obranou žalovanej bolo tvrdenie,
že kúpna cena ako aj doplatok pri zámene bytov boli uhradené z jej finančných prostriedkov, ktoré
mala odovzdávať žalobcovi a tento mal následne vyplácať kúpnu cenu ako aj doplatok, avšak v tomto

smere žalovaná nepredložila žiaden dôkaz a nepreukázala, že v čase vyplácania kúpnej ceny ako aj
doplatku disponovala potrebnými finančnými prostriedkami a že tieto odovzdala žalobcovi. V zmysle čl.
8 CSP bolo povinnosťou žalovanej nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci,
ale tieto svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, čo z jej strany splnené nebolo a preto žalovaná na svoje
tvrdenie ohľadom vyplácania kúpnej ceny a doplatku pri zámene bytov z jej finančných prostriedkov

neuniesla dôkazné bremeno. Práve naopak zo strany žalobcu bolo nesporne preukázané, že kúpna
cena bola sčasti vyplácaná prevodmi finančných prostriedkov z jeho účtu na účet predávajúceho a sčasti
vyplácaním v hotovosti a rovnako bola vyplácaná hotovosť z jeho strany aj pri uhradení doplatku pri
zámene bytov a túto skutočnosť prakticky nespochybnila ani žalovaná, ale jej jedinou obranou bolo
tvrdenie, že sa malo jednať o jej finančné prostriedky, ktoré však žiadnym spôsobom preukázané nebolo.

Tvrdenia žalovanej spochybňuje aj skutočnosť, že už v minulosti sporové strany realizovali prevod
vlastníctva bytu na žalovanú tak, že kúpnu cenu vyplácal žalobca a následne po predaji tohto bytu
žalovanejvyplatilprovíziu,pričomvtomčasesporovéstranyspolužiliarozišlisaažporealizáciiprevodu
bytu na žalovanú, keď nesporne žalobca za ňu vyplatil kúpnu cenu ako aj doplatok pri zámene bytov a
po rozchode sa žalobca snažil svoju pohľadávku uspokojiť uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou (V

149/2019) ohľadom prevodu jej bytu do svojho vlastníctva. Keďže súd mal za jednoznačne preukázané,
žežalovanásaobohatilanaúkoržalobcuatotobezdôvodnéobohateniejepovinnávydať,taksúdžalobe
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 17.04.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nároku na úrok z omeškania žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

11./ Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 5Co/35/2020 - 166 zo dňa 13.05.2020 na základe odvolania
žalovanej zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Poukázal na obsah žaloby žalobcu, z ktorej bez pochybností vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje
subjektívne právo voči žalovanej z dohody o uznaní dlhu. Na ten účel poukázal na „uznanie dlhu“ zo
dňa 20.10.2017 vyhotovené v písomnej forme, z ktorého svoj nárok aj odvodzoval. Doplnil tiež, aký

právny dôvod uznania bol obsiahnutý v predmetnej dohode. V prípade uznania dlhu môže veriteľ uplatniť
svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového titulu (uznania
dlhu) dlžníka. Ak nárok uplatní na základe pôvodného záväzku, dlžník môže uplatniť námietky, ktoré sa
týkajú tohto záväzku. Veriteľ však tieto námietky môže vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku.
Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu.

(Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1600.).

12./ V tomto konaní platí, že právnym titulom uplatneného nároku žalobcu bola dohoda o uznaní dlhu
žalovanou. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa
právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu
vymáhateľnosti veriteľovi vniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody

o uznaní dlhu. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému
právnemu vzťahu nezávislý a pre veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu.
Popri tom sa nedotýka pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Je potom vecou veriteľa, či svoju
pohľadávku uplatní na základe pôvodného alebo nového (uznaním vzniknutého) právneho vzťahu.

13./ Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ
pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval,
pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 OSP). Procesným dôsledkom uznania
dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). /Fekete, L:
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1601/.

14./Predpokladomplatnostiuznávaciehoprejavudlžníkajepísomnýprejav,vyjadrenýprísľubzaplatenia
dlhu a dôvod a výška dlhu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného
právneho úkonu. Najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a
výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka.

15./ Ak má súd pochybnosti o ďalších a potrebných skutočnostiach pre konanie je oprávnený vyžiadať
od strán ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ďalšími potrebnými skutkovými tvrdeniami môžu
byť skutočnosti ohľadne toho, v akom postavení (hoci na dohode a zmluve žalobca vystupuje ako fyzická
osoba, či nešlo o aktivity v súvislosti s jeho podnikateľským postavením a pod.) žalobca vystupoval, pri

podpisovanídohodyouznanídlhu,resp.prijednotlivýchplneniach(ktoréoznačilakopôžičkyžalovaneja
neskôr bezdôvodné obohatenie). Hoci typické sporové konanie je konaním kontradiktórneho charakteru,
súd aj bez návrhu musí vyhodnocovať postavenie a charakter strán sporu. Ak súd prvej inštancie zistí, že
právneho vzťahu sa zúčastňuje slabšia strana, je povinný na uvedené prihliadať a postupovať v konaní
ako so slabšou stranou.

16./ Ďalšou otázkou, ktorá zrejme odkryje pozadie prípadu môže byť to, akú motiváciu mal žalobca,
keď poskytoval žalobkyni tvrdené pôžičky (plnenia). Uvedené plne spadá pod rozhodujúce skutkové
tvrdenia, ktoré súd môže ex offo od strany vyžiadať. Otázka ich dokazovania (v prípade spornosti)
podlieha pravidlám dokazovania v civilnom procese. Inou otázkou môže byť, za akým účelom mala

žalovaná poskytovať ňou tvrdené plnenia žalobcovi, či za účelom obstarania zaplatenia žalobcom pri jej
zmluvách, alebo išlo z jej strany o poskytnutie pôžičky, daru a pod. žalobcovi, ktorý nakoniec peniaze
„za ňu“ mal zaplatiť. Uvedené otázky sú otázky smerujúce k motivácii a vôli stranám sporu, ide teda o
otázky skutkové a javí sa, že ide o otázky podstatné a rozhodujúce (§ 150 ods. 2 CSP).

17./ Odvolací súd poukázal na to, že prvoinštančný súd len konštatoval, že nejde o pôžičku, a preto
ide o bezdôvodné obohatenie. Pritom neskúmal, na základe akých skutočností (dohôd, motivácii a
okolností prípadu) prišlo k aktivite žalobcu, že plnil v prospech kontrahentov žalovanej z iných zmlúv.
Hoci pôžička je reálnym kontraktom a k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky
dlžníkovi, k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým

odovzdaním peňazí, alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu
veriteľa na účet dlžníka). Odvolací súd nevylučuje ani odovzdanie peňazí „predĺženou rukou“. Napokon
nepriame odovzdanie máme v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe,
alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi. (Fekete, L: Občianskyzákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1969). Potom, ak sa úvahy prvoinštančného
súdu zúžili len na okolnosť, že neprišlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanej, a preto išlo o
plnenie za iného, bude potrebné sa zaoberať motiváciou žalobcu poskytovať plnenia a tým zisťovaniu

vôle žalobcu, ktorá mohla byť utvorená aj jemu daným (výslovným, alebo konkludentým) prejavom vôle
žalovanej o tom, že žiada poskytnúť pôžičku tým, že za ňu zaplatí jej kúpnu cenu jej kontrahentom v
iných zmluvných vzťahoch.

18./ Podľa názoru odvolacieho súdu v prvom rade je potrebné vyhodnocovať nosné žalobné tvrdenia

žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu. Zamlčaným „tvrdením“, ktoré bolo zároveň implikovaným
tvrdením o jej existencii (čiže predpoklad, že ak tvrdím existenciu dohody, zároveň tvrdím aj jej platnosť,
a teda aj že ju podpísala protistrana) bolo, že dohoda bola podpísaná žalovanou. Dohoda o uznaní
dlhu bola predložená ako súkromná listina. Ak žalovaná hodnoverne spochybnila (to posúdi súd prvej
inštancie), že uvedenú dohodu nepodpísala, potom musí žalobca preukázať, že uvedenú dohodu
žalovaná podpísala. To platí pre prostriedky procesného útoku a obrany. Ak žalobca preukáže, že

dohodu žalovaná podpísala, potom platí vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase podpísania uznania
existoval a žalovaná musí preukázať opak. V opačnom prípade (teda ak žalobca nepreukáže, že
žalovaná dohodu o uznaní podpísala) žalobca nepreukázal nosné žalobné tvrdenia a nemôže byť na
podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.

19./ Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť žalobu žalobcu a skutkový dôvod v nej uvedený. Následne
vyhodnotí postavenie žalobcu v čase podpisovania dohody a ďalších úkonov, a teda či uvedené
transakcie a právne či faktické úkony realizoval v súvislosti s možnou podnikateľskou činnosťou. Ak zistí
faktické postavenie žalobcu ako podnikateľa pri uvedených aktivitách, bude treba vzhľadom na § 295
a nasl. CSP postupovať v konaní so slabšou stranou. Za tým účelom prvoinštančný súd vyžiada ďalšie

tvrdenia § 150 ods. 2 CSP.

20./ Posúdi obranu žalovanej, že uznanie dlhu nepodpísala, najmä v súvislosti s námietkou žalovanej,
že žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť
uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná

na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000
eur, ktorá mala odzrkadľovať výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov na
nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho mal žalobca disponovať
pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur nepodpísala, pričom
v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na

tom, že jej podpis je sfalšovaný, a preto bolo katastrálne konanie zastavené; posúdi na základe zistených
skutočností hodnovernosť dôkazných prostriedkov v konaní uplatnených a vykonaných (výpovede,
tvrdenia strán, listinné dôkazy), bude sa tiež zaoberať možnosťou prerušiť konanie za účelom vyčkania
na závery trestného stíhania. Po vyhodnotení hodnovernosti popretia svojho podpisu na dohode o
uznaní dlhu žalovanou vyhodnotí, či hodnovernejším (a preukázaným) je „zamlčané“ tvrdenie žalobcu

alebo popretie podpisu žalovanou a tomu prispôsobí ďalší postup spočívajúci v prenášaní dôkazného
bremena a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sa týka preukázania
podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu.

21./ Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a na preukázanie
tejto skutočnosti predložil výpis z Obchodného registra na spoločnosť MN REALITY s.r.o. Chrabrany,
z ktorého vyplýva, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom v
predmete činnosti tejto spoločnosti je okrem iného kúpa a predaj nehnuteľností, avšak nie požičiavanie
peňazí. Okrem toho žalobca predložil výpis zo Živnostenského registra s tým, že nie je v tomto

registri evidovaný ako živnostník. Podľa výpisov z účtov predložených žalobcom, z ktorých boli
hradené transakcie týkajúce sa nadobudnutia bytu žalovanou, tieto účty sú súkromnými účtami žalobcu.
Poukázal na podpis žalovanej v kúpnej zmluve V149/2019 uzavretej dňa 02.07.2018 a zároveň na
čl. III bod 3.1. tejto zmluvy, kde žalovaná ako predávajúca potvrdila, že dohodnutá kúpna cena 23
000 eur odzrkadľuje výšku nákladov, ktoré vynaložil žalobca ako kupujúci z vlastných prostriedkov

na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti predávajúcou s tým, že žalobca ako kupujúci disponuje
pohľadávkou voči predávajúcej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23 000 eur a predávajúca
to v plnom rozsahu uznáva, čo do výšky a titulu. Zároveň žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že
výška pohľadávky zostáva rovnaká a túto si uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, avšak tento dlhnevyplýva zo zmluvy o pôžičke ako je uvedené v dohode, ale z bezdôvodného obohatenia a na základe
tohto návrhu súd podľa § 142 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa prednesu právneho
zástupcu žalobcu.

22./ Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedol, že pokiaľ ide o kúpu bytu, tak tento sa kupoval
za účelom spoločného bývania so žalovanou a nie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ dával žalovanej
peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, tak to nesúviselo s podnikateľskou činnosťou, ale išlo o jeho vlastné
peniaze. Motiváciou kúpy bytu resp. poskytovania peňazí bolo to, že so žalovanou spolu žili a keď aj

išli kupovať byt, žalovaná nemala peniaze a už aj v minulosti to tak robili, že kúpili byt, ktorý on zaplatil
a ktorý bol písaný na žalovanú, ale tento sa jej nepáčil a tak ho predali. Dohoda o uznaní dlhu bola
spísaná právnikom a oni dvaja ju iba podpísali a nevie, prečo je v dohode uvedený účel poskytovania
peňazí ako pôžička a podľa neho je to jedno, či ide o pôžičku alebo bezdôvodné obohatenie, ale proste
žalovanej dal peniaze a chce ich späť. Keďže nie je právnik, tak sa nad obsahom dohody nezamýšľal
a nechal ju spísať právnikovi. Za žalovanú plnil kúpnu cenu v prospech iných osôb z toho dôvodu, že

spolu žili, pričom 12 rokov spolu chodili a 6 rokov spoločne bývali. Trval na tom, že podpis na dohode o
uznaní dlhu je podpisom žalovanej, pričom ona tento doklad podpisovala doma a on nemá k dispozícii
origináldohody,keďželistinyzostaliužalovanej.Jepravdou,žeporozhodnutítunajšiehosúdužalovanej
ponúkol sumu 5 000 eur za to, aby mu byt vrátila.

23./ Žalovaná na tom istom pojednávaní vypovedala, že sa nevie vyjadriť k stavu trestných vecí
týkajúcich sa falšovania podpisu na kúpnej zmluve V149/2019 a na dohode o uznaní dlhu. Trvala však
na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu nie je jej podpisom a keby takúto dohodu podpisovala, tak
žalobca by mal jej originál a rovnako tak aj ona a nie iba fotokópiu. Peniaze, ktoré dávala žalobcovi,
boli na zaplatenie kúpnej ceny za byt, v ktorom plánovali spoločne bývať. Po vynesení rozsudku na

tunajšom súde a pri odchode z pojednávania jej žalobca ponúkal 5 000 eur, aby sa proti tomuto rozsudku
neodvolala.

24./ Z konceptu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva,
že so žalovanou bola dňa 23.08.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení, podľa ktorej žalovaná

poprela pravosť podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 s tým, že až v súdnom konaní
zistila existenciu tejto dohody, pričom pripustila, že podpis na nej je na 90% podobný jej podpisu,
avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa
12.09.2019 začal trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ TZ
a vo veci bola vypočutá žalovaná, ktorá vypovedala, že podpis nachádzajúci sa na dohode o uznaní

dlhu je síce jej , ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom, nakoľko takú
listinu nikdy nepodpisovala a ani na to nemala dôvod. Žalobca, ktorý bol tiež vypočutý ako svedok,
uviedol, že pri podpise spornej písomnosti nebol žiaden svedok a podpis nebol ani notársky overený,
pričom tvrdil, že písomnosť žalovaná podpísala dňa 20.10.2017 a zároveň ju podpísal aj on, avšak súdu
predložil iba jej fotokópiu, keďže originál nemá a tento nechal v dome v Malých N., kde so žalovanou

spolu bývali 6 rokov a kde mal všetky veci. Na základe uznesenia vyšetrovateľa bol do konania
pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, ktorý vypracoval znalecký posudok ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 a v tomto posudku uviedol, že sporná fotokópia listiny „Uznanie dlhu
podľa § 558 občianskeho zákonníka“ zo dňa 20.10.2017 bola preskúmaná z hľadiska pravosti resp.
z hľadiska možnosti technického falšovania, pričom bolo zistené, že ide o menej kvalitnú fotokópiu

listiny a text fotokópie je vyhotovený tlačou na báze tonera na prednej strane bieleho kancelárskeho
papiera. Fotokópia listiny je v mieste podpisových doložiek opatrená reprodukciami podpisov a fotokópia
listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny,
z ktorej mala byť vyhotovená, t.j potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. V závere
posudku je uvedené, že fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu jej pravosti resp. k určeniu

pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu a je bezpodmienečne potrebné
predložiť na graficko-diagnostické skúmanie originálnu listinu, t.j. prvopis, prostredníctvom ktorého
mala byť fotokópia vyhotovená. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v
žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé, o to viac, že technológie potrebné na takýto spôsob
falšovania sú bežne dostupné a naviac tejto druh falšovania je až elementárne jednoduchý. Uvedené

platí aj v prípade, že sa písmoznaleckou expertízou preukáže, že sa jedná o reprodukciu originálneho
podpisu. Okrem toho sú v posudku popísané najčastejšie spôsoby technického falšovania fotokópií -
elektronická montáž, mechanická fotomontáž, kombinácia elektronickej montáže a fotomontáže s tým,že sa používajú aj ďalšie spôsoby falšovania napríklad technické falšovanie podpisu v priesvite alebo
použitie podpisovacieho automatu.

25./ V konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019 bola so žalovanou
dňa 10.04.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení ohľadne pravosti jej podpisu na kúpnej zmluve,
ktorou mala na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu v H. na ul. B. XXXX. Vyšetrovateľ uznesením
zo dňa 18.10.2019 začal trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TZ, pričom
žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpisovala a taktiež nepozná advokáta

JUDr. Dušana Mikuláša, ktorý zmluvu autorizoval a nikdy sa s ním nestretla ani ho nevidela. V
priebehu vyšetrovania bolo Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava predložené odborné
stanovisko na zodpovedanie otázky, či kúpna zmluva zo dňa 02.07.2018 a podpis žalovanej na nej
sú vhodnými na písmoznalecké skúmanie a či pisateľom tohto podpisu je žalovaná, resp. či je
možné túto osobou jednoznačne vylúčiť ako pisateľa daného podpisu, pričom z odborného stanoviska
vyplýva, že sporný podpis bol vyhotovený ako nacvičený, nečitateľný, s veľmi jednoduchým spôsobom

vyhotovenia a preto je ťažšie skúmateľný. Pre overenie pravosti podpisu bolo predložené nevyhovujúce
množstvo porovnávacích podpisov. Na overenie pravosti sporného podpisu sa vyžaduje približne l5
- 20 druhovo zhodných ukážok nesporne pravých podpisov - originálov, pochádzajúcich z obdobia
blízkeho vzniku sporných podpisov, t.j. z obdobia pred aj po 02.07.2018 a z viacerých objektívnych
zdrojov. Uznesením zo dňa 03.02.2020 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, avšak toto jeho uznesenie
bolo zrušené Okresnou prokuratúrou Topoľčany uznesením sp.zn. Pv/446/19-4406-6 zo dňa 02.03.2020
ako nezákonné a neopodstatnené a následne bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectva
na posúdenie vhodnosti sporného dokladu na písmoznalecké skúmanie ako aj na posúdenie pravosti
podpisu žalovanej na tomto doklade, pričom zo znaleckého posudku č. 8/2020 znalkyne Mgr. Aleny

Najšlovej vyplýva, že sporné písomnosti (fotokópia kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 medzi žalovanou
a žalobcom a farebná fotokópia z knihy overovania podpisov JUDr. Dušana Mikuláša, kde sa pod
č. 167/6177/2018 nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O.“), boli predložené ako kvalitné kópie
a sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú, majú tvar jednoduchých nacvičených nečitateľných
podpisov. Sporné písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na písmoznalecké skúmanie. V odpovedi

na druhú otázku znalkyňa uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O., avšak O. O. nie
je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že
menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy
vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho
dôsledne napodobniť.

26./ V priebehu zabezpečovania dôkazov bola do vyšetrovacieho spisu pripojená fotokópia spisu
Okresného úradu Topoľčany - odbor katastrálny V149/2019, z ktorého je zrejmé, že po predložení kúpnej
zmluvy zo dňa 02.07.2018 na zápis (18.01.2019) rozhodnutím zo dňa 05.02.2019 bolo katastrálne
konanie prerušené z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov uvedených v odôvodnení rozhodnutia a

žalobca bol vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov do 30 dní, pričom sa dostavil na Okresný úrad
Topoľčany dňa 14.02.2019 a bol informovaný o potrebe vyhotovenia dvoch dodatkov k zmluvám, na čo
žalobca uviedol, že má problém spojiť sa so žalovanou. Následne sa so žalovanou spojila pracovníčka
katastrálneho odboru a informovala ju o vzniknutej situácii, pričom žalovaná bola zaskočená , nakoľko
nemala vedomosť o predaji nehnuteľnosti. So žalovanou bol dňa 14.02.2019 spísaný úradný záznam,

do ktorého žalovaná uviedla, že nemá vedomosť, že by podpisovala predmetnú zmluvu a vyhlásila, že
podpis na zmluve je sfalšovaný a jedná sa o podvod. Podľa úradného záznamu zo dňa 18.02.2019
žalobca uviedol, že má v pláne návrh na vklad kúpnej zmluvy V149/2019 vziať späť z dôvodu, že si
chce dať vyhotoviť znalecký posudok na predmet kúpnej zmluvy a rozhodnutím zo dňa 11.03.2019
bolo katastrálne konanie prerušené za účelom odstránenia nedostatkov a nakoľko v stanovenej lehote

nedostatky odstránené neboli, tak rozhodnutím zo dňa 03.05.2019 bolo katastrálne konanie zastavené.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 O.z., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods.1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 657 O. z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 O. z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa 40 ods. 1 O.z., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa ods.2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ods.3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak
právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis

ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

27./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu v časti zaplatenia sumy 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do
zaplatenia (už predtým bola právoplatne zamietnutá zvyšná časť žaloby) z titulu uznania dlhu nie je

dôvodná a preto ju zamietol. Žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o
uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 vyhotovenej v písomnej forme, pričom v tejto dohode bola právnym
dôvodom uznania dlhu uvedená pôžička a neskôr v priebehu konania žalobca ako právny dôvod uvádzal
bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda svoj nárok neuplatnil na základe pôvodného záväzku, ale na
základe nového právneho vzťahu vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu, pričom tento nový právny

vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre žalobcu ako veriteľa
predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že
nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa
ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť
uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu.

28./ Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania
dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných
náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu aj výšky.
Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma (§ 40 OZ). Absencia písomnej formy má

tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade,
že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej forme. Pre platné uznanie dlhu nepostačuje len samotné
uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom
prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť striktne
formalistický, t.j. stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh, bez ohľadu na jeho

formu, a to aj vzhľadom na § 35 OZ. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie,
čo do dôvodu a výšky. Podobne ako pri prísľube dlh zaplatiť, uvedené vymedzenie nemožno prísne
formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito
a zrozumiteľne. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.j.
primárneho záväzku. Pre platnosť uznania dlhu, dlžník nemusí mať právnu vedomosť o tom, z ktorého

konkrétneho právneho titulu vznikol jeho dlh, musí ho však aspoň nepriamo označiť tak, aby bolo
objektívne zistiteľné, o aký záväzok, resp. inú právnu skutočnosť ide. Rovnako tak i pri výške musí byť
jej určenie prinajmenšom objektívne určiteľné (Veľké komentáre - Občiansky zákonník II. Nakladateľstvo
C.H.Beck, rok 2015, str. 1937, 1938).

29./ Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, ktoré žalobca použil ako právny titul pre vymáhanie svojho nároku
na zaplatenie sumy 23 000 eur má písomnú formu a nachádzajú sa na ňom podpisy veriteľa aj dlžníka,
pričom v závere obsahuje prísľub dlžníka zaplatiť svoj dlh najneskôr do 01.01.2019 a tento prísľub
vyplýva z prehlásenia dlžníka, že vyššie uvedené sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od veriteľa aže dlžník je povinný ich vrátiť veriteľovi na jeho požiadanie najneskôr do 01.01.2019. Pokiaľ ide o dôvod
a výšku dlhu, tak v dohode je uvedená pôžička v ďalšej časti bližšie špecifikovaná s tým, že pozostáva z
viacerých plnení žalobcu z titulu vyplatenia časti kúpnej ceny za žalovanú pri kúpe a následnej zámene

bytov. V priebehu súdneho konania však žalobca pri svojom výsluchu netvrdil, že išlo o pôžičku a ani
neprezentoval žiadnu dohodu o pôžičke, ktorá by mala podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke uzavretej
podľa § 657 OZ (prenechanie veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie
času vrátenia).

30./ S poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie (bod 37) bolo však
potrebné v prvom rade vyhodnocovať žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu a
skutočnosť, že táto dohoda bola podpísaná žalovanou. Ak by žalovaná hodnoverne spochybnila, že
uvedenú dohodu nepodpísala, tak žalobca musí preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala.
V prípade, ak žalobca nepreukáže, že žalovaná dohodu podpísala, nemôže byť na podklade dohody
o uznaní dlhu úspešný. Vzhľadom na obranu žalovanej bolo potrebné zaoberať sa platnosťou uznania

dlhu z hľadiska dodržania písomnej formy právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1,2, 3
OZ , z ktorého vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše
konajúca osoba. Pokiaľ písomný právny úkon nie je podpísaný konajúcou osobou, tak je absolútne
neplatný. Zo znenia ustanovenia § 558 OZ jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu vyžaduje písomnú
formu a teda takýto právny úkon musí konajúca osoba podpísať.

31./ Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že žalovaná
podala trestné oznámenie ohľadne pravosti jej podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017,
pričom v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok a z tohto je zrejmé, že samotná
listina obsahujúca dohodu o uznaní dlhu je menej kvalitnou fotokópiou listiny a nevyznačuje sa

takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť alebo vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala
byť vyhotovená. Fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala
byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického
falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé.

32./ Samotná žalovaná pri podávaní trestného oznámenia pripustila, že podpis na listine je na 90%
podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Pri ďalšom výsluchu
už uviedla, že podpis na dohode o uznaní dlhu je síce jej, ale musel byť na listinu prenesený nejakým
asi elektronickým spôsobom. V súdnom konaní jednoznačne trvala na tom, že uznanie dlhu nikdy
nepodpísala, i keď podpis sa podobá na jej podpis. Žalobca v priebehu celého konania nevedel

predložiť originál uznania dlhu a ani logicky vysvetliť motív poskytovania peňazí žalovanej, keď byt sa
kupoval do jej výlučného vlastníctva a takým vierohodným vysvetlením nie je ani skutočnosť, že so
žalovanou spolu žili, pričom ona nemala peniaze a už aj predtým pokiaľ sa jej kúpený byt nepáčil, tak
ho predali. Rovnako jeho tvrdenie na pojednávaní dňa 18.09.2020, podľa ktorého dohodu o uznaní dlhu
spísal právnik a oni dvaja ju iba podpísali (čo žalovaná rozhodne popierala) a ani nevie, prečo bola v

dohode ako účel poskytnutia peňazí uvedená pôžička, len svedčí o tom, že žalobca nevedel produkovať
také skutkové tvrdenia, ktoré by jednoznačne preukázali jeho motiváciu poskytovania tvrdených pôžičiek
(plnení) žalovanej. Podľa názoru súdu žalovaná hodnoverne spochybnila, že dohodu o uznaní dlhu
nepodpísala (tvrdenie o sfalšovaní podpisu uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu a na tomto
zotrvala aj na pojednávaniach, pričom bola ochotná podrobiť sporný podpis grafologickému skúmaniu

a na druhej strane žalobca disponuje iba menej kvalitnou fotokópiou listiny o uznaní dlhu opatrenou
reprodukciami podpisov a aj podľa znalcov nie je možné vylúčiť ani potvrdiť pravosť listiny, z ktorej mala
byť vyhotovená a žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že spornú listinu žalovaná podpísala a v tomto
smere ani nenavrhol žiaden ďalší dôkaz) a teda dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) na preukázanie pravosti
podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu zostalo na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol a nepreukázal

nosné žalobné tvrdenia a preto nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Žalobca
iba produkoval dôkazy, že transakcie súvisiace s kúpou a výmenou bytov nerealizoval v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou (spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom nemá v predmete
činnosti požičiavanie peňazí a v tomto smere žalobca nepodniká ani ako živnostník a taktiež, že peňažné
transakcie boli realizované z jeho súkromných účtov) a poukazoval na obsah kúpnej zmluvy V149/2019,

podľa ktorej mala byť kúpna cena 23 0000 eur za byt prevádzaný do jeho vlastníctva od žalovanej
bezdôvodným obohatením žalovanej získaným na jeho úkor (pravosť podpisu žalovanej na tejto kúpnej
zmluve však bola spochybnená znaleckým dokazovaním v priebehu policajného vyšetrovania, čo len
potvrdzuje názor súdu o nepreukázaní motivácie žalobcu pri tvrdenom poskytovaní plnení žalovanej),avšak tieto jeho tvrdenia sú iba druhoradé pri nepreukázaní pravosti podpisu žalovanej na dohode
o uznaní dlhu, keď podľa žalobcu právnym titulom uplatneného nároku bola dohoda o uznaní dlhu
žalovanou.

33./ Žalobca si svoj nárok na zaplatenie sumy 23 000 eur neuplatnil ani z titulu pôžičky, ani z titulu
bezdôvodného obohatenia a teda nepreukazoval existenciu pôvodného záväzkového vzťahu, ale svoju
pohľadávku si uplatnil na základe nového právneho vzťahu uznaním vzniknutého, pričom v prípade
hodnoverného spochybnenia platnosti tohto nového právneho vzťahu žalovanou došlo k preneseniu

dôkazného bremena na žalobcu a teda jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní
dlhu podpísala, avšak žalobca v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval a preto dôkazné bremeno
neuniesol a nemohol byť úspešný v konaní o zaplatenie sumy 23 000 eur z titulu dohody o uznaní dlhu.

34./ Na pojednávaní dňa 18.09.2020 síce žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že dlh žalovanej
nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, avšak zotrval na tom, že si pohľadávku

uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, pričom výška pohľadávky zostáva rovnaká a keďže výsledky
doterajšieho konania mohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP), tak
súd podľa § 142 ods. 1 CSP zmenu žaloby pripustil, avšak ani takáto zmena žaloby nezbavila žalobcu
povinnosti preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, keď právnym titulom uplatnenia
pohľadávky naďalej zostala uvedená dohoda. Ak teda žalobca nepreukázal toto svoje tvrdenie, nemohol

byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.

35./ Iná situácia by nastala, ak by si žalobca pohľadávku uplatnil z titulu pôžičky prípadne bezdôvodného
obohatenia a v tomto smere aj produkoval dôkazy, pričom v prípade námietok žalovanej týkajúcich sa
tohto záväzku by žalobca tieto námietky mohol vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Žalobca

však v súdnom konaní zvolil opačný postup a svoju pohľadávku si uplatnil na podklade samotnej dohody
o uznaní dlhu, pričom tento právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu nezávislý a
pre žalobcu predstavoval nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu.

36./ Žalobca napriek dokazovaniu vykonanému prvoinštančným súdom svoju žalobu nemodifikoval

a stále zotrvával na uplatnení nároku z titulu dohody o uznaní dlhu, i keď žalovaná hodnoverne
spochybnila, že uvedenú dohodu podpísala. Okrem uvedeného považuje súd za potrebné uviesť aj to,
že hodnovernosť výpovedí žalobcu ohľadne uzavretia dohody o uznaní dlhu a jej podpisu žalovanou
považoval za spochybnenú aj výsledkami policajného vyšetrovania v konaní vedenom na OR PZ v
Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019, kde sa skúmal podpis žalovanej na kúpnej zmluve

V149/2019, ktorú mala žalovaná uzatvoriť so žalobcom a predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k
bytu zo žalovanej na žalobcu, avšak znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku
uviedol, že sporné podpisy žalovanej (na kúpnej zmluve a v knihe overovania podpisov) nie sú jej
pravými podpismi, pričom žalovanú nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných
podpisov, pretože nie je vylúčená možnosť, že žalovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania a

rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako žalovaná, ktorý poznal spôsob jej
podpisovania, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca a žalovaná dlhé roky spolu žili a teda žalobca musel mať k dispozícii viacero listín opatrených
podpisom žalovanej a zároveň vedomosť, akým spôsobom sa žalovaná podpisuje. Taktiež z hľadiska
dôveryhodnosti dôkazných prostriedkov uplatnených žalobcom (jeho výpoveď a fotokópia dohody o

uznaní dlhu) súd prihliadal aj na jeho správanie sa v katastrálnom konaní V149/2019 a mal za to, že
za hodnovernejšie je možné považovať popretie podpisu žalovanou, ako tvrdenie žalobcu o podpise
dohody žalovanou. Keďže žalovaná poprela, že by sa na sporný doklad podpísala (rovnako aj na zmluvu
V149/2019) s tým, že jej podpis tam bol elektronicky prenesený a uvedenú možnosť pripustili aj znalci
v konaní OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019, tak žalobca mal preukázať okolnosti podpisu

dohody ako aj skutočnosť, že fotokópia dohody pochádza z originálu listiny podpísanej žalovanou.
Uvedené skutočnosti však žalobca nepreukázal a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhoval.

37./ Vychádzajúc z názoru súdu druhej inštancie v rámci doplnenia dokazovania súd vyhodnotil tvrdenia
žalobcu a žalovanej ohľadom podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu tak, že žalovaná uvedenú

dohodu nepodpísala, pričom pre jej platnosť bola potrebná písomná forma a preto takýto právny úkon
nemôže byť platný a nemôže byť podkladom pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy
23 000 eur. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu
podpísala, avšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a preto súd jeho žalobu v časti zaplateniasumy 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol.

38./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, že žalovanej priznal náhradu trov
konania v plnej výške, nakoľko táto mala v konaní plný úspech s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.