Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. apríl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 63C/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201771
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1321201771.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľky: R.. W. X. O., narodenej X. XX. XXXX, bytom
W. X, XXX XX Z. a zákonnej zástupkyne maloletých detí: M. X. O., narodenej XX. XX. XXXX a M. X.
O., narodenej X. XX. XXXX, obe bytom u matky, proti žalovanému: Q. X. O., narodenému XX. X. XXXX,
bytom Z. XXXXX/XB, XXX XX Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - umožniť užívanie nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor pre okres Z. R., obec
Z. - W.. Č.. L., katastrálne územie L., a to priestoru č. XX, nachádzajúceho sa na X. p. stavby označenej
ako Polyfunkčný dom XA, na ulici W. X, súp. č. XXXXX, postavenej na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/
XXX a parc. č. XXXX/X, ktorého je výlučným vlastníkom a podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti
10807/543297; priestoru č. X nachádzajúceho sa v suteréne stavby označenej ako Polyfunkčný dom
XA, na ulici W. X, súp. č. XXXXX, postavenej na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX F. B.. Č.. XXXX/X,
ktorého je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/131 a 1/131 a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k

pozemku o veľkosti 91803/543297, a zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie týchto
nehnuteľností navrhovateľkou W. X. O., narodenou X. XX. XXXX a maloletých dcér M. X. O., narodenej
XX. XX. XXXX a M. X. O. narodenej X. XX. XXXX, a to až do doby právoplatného skončenia konania,
vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 39P 52/2021.

II. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
sume 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, osobne podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 31. 3. 2021, navrhovateľka žiadala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zdržať sa výkonu vlastníckeho
práva - strpieť užívanie nehnuteľností a zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie

nehnuteľností manželkou W. X. O. nar. X. XX. XXXX a maloletých dcér M. X. O. I.. XX. XX. XXXX F. M. X.
O. I.. X. XX. XXXX, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. L., priestor č. XX nachádzajúci
sa na X. p. polyfunkčného domu XA, súp. č. XXXXX na adrese W. X, postaveného na parcele reg. „C“ č.
XXXX/XXX F. Č.. XXXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 10807/543297; priestor č. X
nachádzajúci sa v suteréne polyfunkčného domu XA súp. č. XXXXX na adrese W. X, postaveného na

parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX a č. XXXX/X v podiele 3/131 (odporca zapísaný pod Z.) a v podiele
1/131 (odporca zapísaný pod Z.) spolu k podielom prislúchajúcim podielom priestoru na spoločnýchčastiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o
veľkosti 91803/543297, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a to až do doby právoplatného skončenia
konania vedeného na okresnom súde Bratislava III sp. zn. XXP XX/XXXX.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že v roku 2018 s manželom spísali dohodu o zúžení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov I., ktorou sa žalovaný stal výlučným vlastníkom finančných
prostriedkov poskytnutých z hypotekárneho úveru na kúpu nehnuteľností, ktoré sú na LV vedené ako
apartmán, kde od 1. 7. 2019 s oboma dcérami bývali. Nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX,

k. ú. L., priestor č. XX nachádzajúci sa na X. p. polyfunkčného domu XA, súp. č. XXXXX na adrese
W. X, postaveného na parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX F. Č.. XXXX/X spolu s podielom priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemkuoveľkosti10807/543297,kapartmánuprináležiaajgarážovéstátiaaďalšiepozemkyzapísané
na samostatných LV. Odporca sa minulý rok odsťahoval zo spoločnej domácnosti, v mesiacoch marec
až október 2018 žil v prenajatom byte, v júni 2020 odišiel, potom sa vrátil a v septembri 2020 opätovne

odišiel. Časté boli aj jeho úniky do bytu, ktorý vlastní v Taliansku. Dňa 22. 3. 2021 odporca napísal
navrhovateľke email, v ktorom jej oznámil, že podal návrh na rozvod a byt, v ktorom býva už iba s
dcérami, plánuje predať s tým, aby sa začala pozerať po inom bývaní. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že
byt bol kupovaný pre rodinu a podľa neho už rodina nie sú, tak sa ho rozhodol predať. V dňoch 25. - 26.
3. navrhovateľku telefonicky, esemeskami a emailami kontaktoval, keďže na pondelok 30. 3. až stredu

31. 3. naplánoval obhliadky s potenciálnymi kupujúcimi. So žalovaným sa snažila dohodnúť, že v byte
zotrvá spolu s dcérami a bude hradiť náklady nevyhnutne spojené s užívaním nehnuteľnosti týkajúce
sa jej osoby. V súčasnosti žalovaný zasiela výživné pre deti spolu vo výške 1 000 eur mesačne na
spoločný bankový účet, ale výška výživného nezohľadňuje výdavky spojené s bývaním, preto ho žiadala
o zohľadnenie sumy. Žalovaný ju vyrozumel, že za užívanie bytu požaduje 1 900 eur mesačne, čo podľa

vyjadrenia navrhovateľky niekoľkonásobne prevyšuje trhový nájom v lokalite. Výška ceny za užívanie
nehnuteľnosti bola stanovená zámerne vysoko, pretože žalovaný má vedomosť, že v súčasnosti, po
materskej dovolenke, z dôvodu trvania nepriaznivej pandemickej situácie navrhovateľka nepracuje.
Žalovaný je IT špecialista, v minulosti pracoval pre Č. Z., X. Z., M. L. Z., Č. M. O. Y.. Okrem vysokého
príjmu vlastní niekoľko nehnuteľností v Taliansku i na Slovensku, a to dva byty v Miláne, jeden rodinný

dom v Kalábrii a dva byty v Bratislave. Jeden z bytov v Bratislave je na W. U. Č.. X, kde momentálne
býva navrhovateľka s dcérami. Manžel užíva byt vyššieho štandardu v obytnom komplexe R.. O. na
Z. U.. V decembri 2020 a 29. 3. 2021 navrhovateľka napísala žalovanému, že má možnosť sa k nim
vrátiť, čo odmietol. Vzhľadom na možnosti výberu nehnuteľností, ktoré by mohol prenajať alebo scudziť
na Slovensku i zahraničí, si vybral práve nehnuteľnosť, ktorú oprávnene užíva ona a dcéry. Žalovaný

navrhovateľku odo dňa 25. 3. 2021 zavaľuje jednostrannou komunikáciou (SMS, e-mail), že z bytu sa
bude musieť odsťahovať, a to veľmi skoro, že sa byt ide predať a že má niekoľko záujemcov na kúpu.
Navrhovateľka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, deti navštevujú štátne predškolské zariadenie, pričom k
zotrvaniu je nevyhnutný trvalý pobyt v lokalite. Navrhovateľka v súčasnosti nepracuje, prácu si hľadá a
iný príjem nemá. Ako manželka žalovaného má na užívanie bytu vo výlučnom vlastníctve manžela právo

titulom existujúceho rodinnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cdo 1544/2005, podľa ktorého, cit.: „Manžel, ktorý za trvania manželstva
užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od
existujúceho rodinnoprávneho vzťahu…, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou
manželov žiť spolu… a vzájomnou vyživovaciu povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel -

nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého
manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom
manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania
bytu podľa § 126 ods. 1 OZ...“

3. Navrhovateľka ako dôkazy preukazujúce jej tvrdenia uvádzané v návrhu označila a predložila:
čiastočný výpis z LV č. XXXXX, k. ú. L., Dohoda o zúžení BSM, I., e-mail zo dňa 22. 3. 2021, 29. 3.
2021 a 30. 3. 2021, čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. I. W., rodný list maloletej M. X. O., rodný list
maloletej M. X. O. a sobášny list.

4.Zosobášneholistuarodnýchlistovmaloletýchdetímalsúdpreukázané,žestranyuzavrelimanželstvo
dňa XX. XX. XXXX O. Z. - I. W. a z manželstva sa im narodili 2 maloleté deti: M. X. O., narodená XX.
XX. XXXX a M. X. O., narodená X. XX. XXXX.5. Z registra tunajšieho súdu súd zistil, že pod sp. zn. XXP/XX/XXXX sa vedie konanie o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

6. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX pre k. ú. L. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
apartmánu zapísanom ako nebytový priestor č. XX, ktorý sa nachádza na X. p. stavby označenej ako
Polyfunkčný dom XA, na ulici W. X, súpisné číslo XXXXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX,
zastavené plochy a nádvoria o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere
668 m2 s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k tomuto apartmánu o veľkosti 10807/543297-in na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z výpisu LV č. XXXXX pre k. ú. L. zo dňa 16.
4. 2021, mal súd preukázané, že žalovaný je tiež vlastníkom priestor č. X v suteréne (garáž), a to v
podiele 3/131 (zapísaný pod Z.) a 1/131 (zapísaný pod Z.). Predmetné nehnuteľnosti, zapísané na LV
č. XXXXX, boli nadobudnuté kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený rozhodnutím podľa
O.-XXXXX/XXXX dňa 28. 11. 2019.

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. I. W. zo dňa 16. 4. 2021 vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na XX. p., stavby - T. M.Z. R. O., Z..U..X/A,X/B, súpisné číslo XXXXX,
postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 2364 m2 a parc.
č. XXXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 2117 m2.

8. Z dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podpísanej účastníkmi
pred notárkou JUDr. Danielou Hlavnovou, I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX dňa 3. 12. 2018, súd zistil,
že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom finančných prostriedkov poskytnutých z úveru na kúpu
nehnuteľností.

9. Z emailovej komunikácie medzi stranami zo dňa 22. 3. 2021 súd zistil, že 6 mesiacov sú navrhovateľka
a žalovaný odlúčení, žalovaný podal návrh na rozvod manželstva a požiadal navrhovateľku, aby si našla
nové ubytovanie, pretože byt v L. chce predať pre finančné problémy. Žalovaný navrhol pre prípad, ak
by tam ostala navrhovateľka bývať, aby sa byt prenajal. V ďalšom emaile zo dňa 29. 3. 2021 a 30. 3.
2021 navrhovateľka navrhla, že bude prispievať na užívanie bytu, pričom podľa žalovaného sú náklady

na byt vo výške 1 900 eur mesačne, avšak žalovaný sa vyjadril, že navrhovateľka ich nie je schopná
hradiť, byt bude predaný a ona odíde.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.18. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

19. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním

bolo neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu
a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup

stanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasuzvyčajneaniniejedobremožné.Jevšaknutné,abyboli
splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej
úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

28. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Prineodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká na druhej strane škoda, či iná ujma

prípadne mu takáto ujma hrozí. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením
sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma žalovanej
strany (povinného) nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa
druhá strana. Súd pri rozhodovaní o návrhu tiež predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť
dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto

ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie
záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Miera osvedčenia sa
riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných
obmedzení.

29. Súd mal za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom apartmánu (bytu), zapísanom na LV

č. XXXXX, k. ú. L.. V tomto apartmáne bývali spoločne ako manželia s maloletými deťmi od júla 2019,
čím navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Navrhovateľka ostala
s maloletými deťmi v apartmáne bývať aj potom, čo sa žalovaný minulý rok zo spoločnej domácnosti
odsťahoval. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka vzhliadla v dôvodnej
obave, že žalovaný predá apartmán, keďže ju už o svojom zámere informoval, a ona sa bude musieť

odsťahovať. Navrhovateľka sa so žalovaným snažila dohodnúť na zotrvaní v byte s deťmi s tým, že mu
bude uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Žalovaný jej uviedol, že za užívanie bytu požaduje 1
900 eur mesačne, inak nehnuteľnosť predá. Navrhovateľka nemá k predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek
právny vzťah. Súčasťou dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež bola
dohoda o tom, že úver potrebný na zabezpečenie kúpy nehnuteľnosti bude len záväzkom žalovaného

a nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je
dôvodný. Medzi navrhovateľkou a žalovaným existuje právny vzťah (manželia), ktorí žijú, resp. žili (do
odsťahovania žalovaného) v spoločnej domácnosti v apartmáne na adrese W. X, Z., ktorého výlučným

vlastníkom je žalovaný. V tomto apartmáne žijú aj maloleté deti navrhovateľky a žalovaného.

31. Opodstatnenie návrhu vidí súd v tom, že navrhovateľke môže byť ďalším konaním žalovaného,
napr. predajom apartmánu, porušené ústavou chránené právo každého človeka na nedotknuteľnosť
obydlia a právo na súkromie čl. 16, 21 Ústavy Slovenskej republiky. V danej situácii dochádza ku kolízii

dvoch práv, a to práva na obydlie navrhovateľky a práva žalovaného na ochranu vlastníckeho práva k
apartmánu, ktorý je jeho výlučným vlastníkom. Nepochybne právo na obydlie a vlastnícke právo patria
medzizákladnéľudsképráva,ktoréjepotrebnévykladaťauplatňovaťvzmysleaduchumedzinárodných
zmlúv o ľudských právach a základných slobodách s prihliadnutím na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorou je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva je známa hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok. V nadväznosti
na uvedené súd poukazuje na rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. 6. 2009 (Sťažnosť č. 28261/06), podľa
ktorého, cit: „V tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva
na rešpektovanie obydlia."

32. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovaného
zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie nehnuteľností navrhovateľkou a maloletými
deťmi, je efektívnym prostriedkom, ktorý umožní navrhovateľke realizovať jej právo na obydlie, eliminuje
riziko porušenia tohto práva na strane navrhovateľky a zároveň zvlášť neprimeraným spôsobom
neobmedzí vlastnícke právo žalovaného.

33. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 26Cdo/1544/2005),
na ktorý poukázala navrhovateľka a s ktorým sa súd stotožňuje, je právom manželky užívať byt vo
vlastníctve druhého manžela, a to na základe existujúceho rodinnoprávneho vzťahu medzi stranami.
Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať

vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uvádza, že podľa jeho názoru
k zániku práva bývania navrhovateľky odchodom manžela zo spoločnej domácnosti nedošlo.34. Navyše, v súčasnej situácii, keď sú nariadené mimoriadne opatrenia kvôli zabráneniu šírenia nákazy
Covid-19, išlo by o výrazný zásah a porušovanie práv navrhovateľky, ktoré by bolo v zjavnom nepomere
s ujmou, ktorá by eventuálne hrozila žalovanému tým, že by navrhovateľka užívala apartmán, pričom

prejavila snahu podieľať sa na úhradách za jeho užívanie a tým, že žalovaný by nemohol apartmán
predať a zabezpečiť si finančné prostriedky. Predovšetkým súd vzal do úvahy, že ide o obydlie, ktoré
slúži ako domácnosť pre rodinu, v ktorom bývajú od júla 2019, hoci zo spoločnej domácnosti odišiel
žalovaný, ktorý ako vyplynulo z návrhu spoločnú domácnosť viackrát opustil a neskôr sa vrátil. Súd
pripomína, že povinnosťou manželov je žiť spolu a spoločne sa starať o deti, pričom doposiaľ nebolo

manželstvo právoplatne rozvedené a neboli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom
na čas po rozvode. Nie je ani preukázané, že by navrhovateľka mala zabezpečenú inú možnosť
bývania. Taktiež je potrebné zohľadniť, že z manželského zväzku pochádzajú dve maloleté deti,
ktoré v apartmáne majú vytvorený domov. Nemôže byť na ujmu žalovanému, pokiaľ navrhovateľka s
deťmi bude užívať apartmán do doby, kým súd právoplatne rozhodne o rozvode manželstva a úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Po zohľadnení všetkých skutočností súd dospel k

záveru, že nenariadením neodkladného opatrenia by došlo k podstatne výraznejšiemu zásahu do práv
navrhovateľky a najmä maloletým deťom ako bude zásah spôsobený neodkladným opatrením vo vzťahu
k žalovanému. S poukazom na uvedené súd preto nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia s tým, že žalovanému uložil zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - umožniť
užívanie apartmánu a ďalších nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorých užívanie

je s užívaním apartmánu spojené v prospech navrhovateľky a maloletých detí na čas do právoplatného
skončenia konania sp. zn. XXP/XX/XXXX.

35. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd
na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť, ale aj samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia.

36. Súd záverom dodáva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletým
deťom nevylučoval na samostatné konanie (bol by zapísaný v registri „P“), pretože v tomto prípade

bolo dôvodné a zároveň hospodárne, aby o oboch návrhoch rozhodoval súd v jednom konaní, pretože
tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom maloletých detí ako aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadom navrhovateľky, spolu skutkovo súvisia.

37. Súd považuje za potrebné uviesť, že výrok uznesenia formuloval v inom znení než sa domáhala

navrhovateľka navrhovaným petitom rozhodnutia. V danom prípade ide o návrhové konanie a
najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit, ktorým navrhovateľ formuluje návrh ako má súd
vo veci rozhodnúť. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože ide v podstate o návrh súdneho rozhodnutia, kladie zákon
na formuláciu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výroku

rozhodnutia. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nemôže vybočiť a
ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP), a to však v plnom rozsahu
platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. To
ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v návrhu petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,

eventuálne aj gramatických chýb), a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia
ako zodpovedá doslovnému zneniu dopúšťal procesnej chyby.

38. Podľa § 255 ods. 1 , CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 , 2 CSP , o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.41.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvzmysle§255ods.1CSP,keďpriznalnavrhovateľke
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná v celom
rozsahu.

42.Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.,súdnepoplatky(ďalejlen„poplatky“)savyberajúzajednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

44. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatky vyberajú súdy.

45. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

46. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

47. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

48. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii
alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

49. Podľa § 9 ods. 9 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., poplatky sa vyberajú v eurách.

50. Podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., z
návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia sa vyberá súdny poplatok v sume 33,- eur.

51. Keďže navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spoluspodanímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdrozhodolopovinnostinavrhovateľky
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur podľa vyššie
citovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. a Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti uznesenia) súd určil podľa

citovaného ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ a m/ CSP).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP

a contrario).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP) v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).