Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203925
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121203925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XX, N., proti žalovanému: G. - V., D. so sídlom Y. XXX/X, XXX XX P., W.: XXXXXXXX, zastúpený:
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000,
o nahradenie prejavu vôle a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
11C/27/2021-50 z 08.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením II. výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že o výške
náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu
zamietol a v II. súvisiacom výroku o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalobcu.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádza zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal nahradenia

prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy s konkrétnym textom a to z dôvodu porušenia jeho
predkupného práva uzavretím dvoch kúpnych zmlúv V XXXX/XXXX predávajúcou C. G. a V XXXX/
XXXX predávajúcim I. T., ktorými zmluvami predávajúci predali svoje podiely k parcelám zapísaným na
LV č. XXX a XXX k.ú. N. žalovanému, hoci v tom čase bol ich podielovým spoluvlastníkom aj žalobca,
ktorému predávajúci tieto svoje podiely neponúkli na kúpu. Jedna zo zmlúv bola uzavretá XX.XX.XXXX
s predávajúcim I. T., jej predmetom bol podiel X/XX k parcele R. XXX - ornej pôde o výmere X.XXXmX
zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por. č. 4. Dohodnutá bola kúpna cena 1.211,-Eur s tým, že bude

vyplatená prevodom na účet predávajúceho v deň doručenia podpísanej kúpnej zmluvy kupujúcemu
(článok IV.). Vklad tejto zmluvy bol povolený v katastri nehnuteľnosti XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX.
Druhá kúpna zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX s predávajúcou C. G.. Jej predmetom boli prevody
podielov X/XX z parcely R. XXX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por.č. X a X/XX k parcele R. XX -
záhrade o výmere X.XXXmX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por. č. 6. Dohodnutá bola kúpna cena
4.250,-Eur s tým, že bude vyplatená prevodom na účet predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy.
Vklad tejto zmluvy bol povolený XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Na LV č. XXX k.ú. N. boli v čase

vyššie uvedeného prevodu ako spoluvlastníci okrem predávajúcich C. G. a I. T. aj žalobca v podiele
X/XX pod B2 (podiel nadobudol kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX), P. J., N. J., I. T., R. T. a žalovaný,
od ktorého jeho ideálny podiel X/XX odkúpil žalobca zmluvou E (vklad povolený XX.XX.XXXX), ktorý
tento podiel nadobudol kúpnou zmluvou E zo dňa XX.XX.XXXX. Vyplýva to zo spisu Okresného súduPrešov, sp. zn. 11C/27/2019, ktorý sa týkal taktiež sporu o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie
kúpnej zmluvy medzi tými istými stranami v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu práve vo
vzťahu k spomínanej kúpnej zmluve. Keďže v priebehu sporu a to aj po vyslovení predbežného právneho

posúdenia veci zo strany súdu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný odpredal podiel
nadobudnutý uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovi došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania
uznesením č.k. 11C/27/2019-78 zo dňa 14.02.2020. Podiely P. J. a I. T., k parcele zapísanej na LV č. XXX
boli odpredané žalovanému zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený XX.XX.XXXX pod
V XXXX/XXXX a zmluvou uzavretou XX.XX.XXXX s povolením vkladu XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX.

Po uplatnení práva žalobcu z porušenia jeho predkupného práva predžalobnou výzvou doručenou
žalovanému25.02.2021ajkeďžalovanýoznámilžalobcovivlistez01.03.2021,žedôjdekodstúpeniuod
všetkých kúpnych zmlúv uzavretých s P. J., I. T., C. G., žalovaný odstúpil len od dvoch kúpnych zmlúv (V
XXXX/XX a V XXXX/XX, ide o dohody o odstúpení pod X a X ako je to uvedené na aktuálnom LV č. XXX
k.ú. N.). Na LV č. XXX k.ú. N. v čase uzavretia kúpnej zmluvy E boli ako spoluvlastníci žalobca v podiele
X/XX (podiel nadobudnutý kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX) a v podiele X/XX (podiel nadobudnutý

kúpnouzmluvouVXXXX/XXXX),spoluvlastníkombolokremužspomenutéhoR.T.ajI.T.,(podľazmluvy
V XXXX/XXXX), N. J., ale aj žalovaný, ktorý nadobudol podiel XX/XX ešte kúpnou zmluvou V XXXX/
XXXX, ktorej vklad bol povolený 17.10.2016 (vyplýva zo spisu sp. zn. 11C/27/2019 a LV, ktoré je na č.l.
7 uvedeného spisu) a od ktorého odkúpil žalobca tento podiel až neskôr a to kúpnou zmluvou E Podiel
spomínaného I. T. neskôr zmluvou E uzavretou XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený 19.11.2018

odkúpil žalovaný, ten však neskôr od tejto zmluvy odstúpil dohodou X čo vyplýva z LV č. XXX k.ú. N..
Rozhodujúce pre posúdenie toho kto bol vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v čase uzavretia sporných
kúpnych zmlúv je dátum povolenia vkladu jednotlivých kúpnych zmlúv, ako to vyplýva z § 133 ods. 2
Obč. zák. Zdôraznil, že jeho predbežné právne posúdenie odprezentované na pojednávaní vyplývalo
z listinných dôkazov v spise, podľa ktorých nemal za preukázané, že v čase uzavretia sporných dvoch

kúpnychzmlúvbyspoluvlastníkompríslušnýchnehnuteľnostíbolajžalovaný.Privyslovenípredbežného
právneho záveru vychádzal z toho, že žalovaný nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v
dňoch 16.07.2018 a 03.08.2018, kedy boli uzavreté vyššie uvedené kúpne zmluvy. Za takejto situácie
preto by nárok žalobcu bol opodstatnený a to s poukazom na teleologický, gramatický a logický výklad
vety druhej § 140 Obč. zák. Teleologický výklad súvisí so zmyslom a účelom danej právnej normy, teda

predkupného práva a tým je zachovať spoluvlastníctvo osôb, ktoré sú v tom čase spoluvlastníkmi a
zabrániť vstupu tretej osoby do tohto spoluvlastníctva. Podľa výkladu žalovaného by však tento účel
nikdynebolnaplnený,žalobcabymalmaťpodľanehonároklennapomernúčasťprevádzanéhopodielu.
Gramatický výklad sa odvíja od formulácie: „...ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva...“ Znamená to, že postup podľa druhej vety § 140 Obč. zák. je opodstatnený len vtedy, ak viacerí

spoluvlastníci využijú predkupné právo, teda rozhodnú sa pre jeho vykonanie, uvedená norma teda
rieši len vnútorný vzťah medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí sa rozhodnú pre výkon predkupného práva.
Napokon logický výklad daného ustanovenia súvisí s porovnaním právneho postavenia a teda nároku
oprávneného spoluvlastníka v prípade, ak spoluvlastník povinný z predkupného práva poruší zákon a
nesplní si svoju ponukovú povinnosť podľa § 140 vety prvej Obč. zák. v porovnaní s tým, ak zákon dodrží

a ponúkne ostatným spoluvlastníkom na odpredaj svoj podiel k spoločnej veci. V prvom prípade pri
výklade žalovaného by oprávnený spoluvlastník nemal nárok na celý prevádzaný podiel, ale v druhom
prípade by bol oprávnený na kúpu celého podielu. Právne postavenie oprávneného spoluvlastníka
nemôže byť horšie pri porušení zákona (nesplnení ponukovej povinnosti) ako pri jeho dodržaní (splnení
ponukovej povinnosti). Pri výklade § 140 vety 2 Obč. zák. sa priklonil k právnym záverom vyplývajúcim

pri v tom čase z totožnej právnej úpravy § 140 Obč. zák. z českej judikatúry. Ide o rozhodnutie sp. zn.
22Cdo2358/10 a sp. zn. 33Cdo 603/08, ktoré bolo zverejnené pod Rc 75/2010. V zmysle nich predkupné
právo spoluvlastníkov, ktorí nechcú podiel vykúpiť, „prirastú“ ostatným spoluvlastníkom. Nevyžaduje
sa, aby bola uzavretá nejaká výslovná dohoda o nepreukázaní práva z porušenia predkupného práva,
postačí, ak spoluvlastník, hoci len konkludentne dá najavo, že predkupné právo nechce uplatniť. Pri

výklade § 140 Obč. zák. je potrebné dať prednosť ochrane práv ostávajúcich spoluvlastníkov pred
právami tretích osôb. V súdenej veci ďalší spoluvlastníci okrem žalobcu a žalovaného nemali záujem
o kúpu prevádzaných podielov, práve opačne. P. J., N. J., I. T. svoje podiely k danej nehnuteľnosti
v krátkom čase po uzavretí sporných zmlúv odpredali a R. T. sa svojho predkupného práva vzdal v
prospech žalobcu, čo deklaroval aj v písomnej dohode. Jeho právne posúdenie uplatneného nároku

sa však zmenilo v dôsledku skutočnosti zistenej až na pojednávaní, keďže bolo zistené, že žalovaný v
čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv bol už spoluvlastníkom jedného podielu, ktorý nadobudol
kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod E dňa XX.XX.XXXX.
Tento podiel žalovaný odpredal až v roku 2020 žalobcovi, preto na predložených výpisoch z LV figurovalako vlastník daného podielu už žalobca. Znamená to však, že predkupné právo k prevádzanému
podielu spornými kúpnymi zmluvami z roku 2018 mal nielen žalobca, ale aj žalovaný (okrem ostatných
spoluvlastníkov, ktorí sa však rozhodli nevykonať predkupné právo, keďže pre úspešné uplatnenie by

museli uplatniť právo v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa uzavretia sporných zmlúv, čo však
nezrealizovali) a preto bolo potrebné aplikovať pri posúdení nároku žalobcu vetu druhú § 140 Obč.
zák., keďže ide o výkon predkupného práva dvoch spoluvlastníkov - žalobcu a žalovaného. Je pritom
nepochybné, že k dohode o výkone predkupného práva medzi nimi nedošlo a teda obaja mali nárok
len na pomernú časť prevádzaného podielu podľa pomeru ich podielov. Kúpna zmluva uzavretá so

žalovaným (E a E je však platná, keďže žalobca nenamietol jej relatívnu neplatnosť podľa § 40a Obč.
zák., ale rozhodol sa pre žalobu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným,
avšak nesprávne v texte zmluvy uviedol celý prevádzaný podiel, hoci má nárok len na jeho pomernú
časť. Bolo tak nesporné, že bolo porušené predkupné právo žalobcu uzavretím vyššie uvedených dvoch
kúpnych zmlúv, pričom podľa ustálenej súdnej praxe petit žaloby môže znieť aj tak, že sa nahradzuje
prejav vôle žalovaného, aby uzavrel zmluvu s konkrétnym obsahom, teda že súčasťou žalobného petitu

je aj text zmluvy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1875/2005 z 19.09.2007, na
ktorý poukázal aj Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 445/2016-10 zo dňa 28.06.2016). Ústavný súd v
spomínanej veci však uviedol aj to, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na
podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať a vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca neoprávnene sa domáhal prevodu celého podielu, ktorý bol prevedený vyššie uvedenými

kúpnymizmluvami,hocimánároklennapomernúčasťprevádzanéhopodieluasúdnemôžesámzmeniť
v texte zmluvy, ktorú naformuloval žalobca, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nahradenia prejavu vôle
žalovaného meniť výšku prevádzaného podielu, nezostávalo nič iné len žalobu zamietnuť. O trovách
konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa
ust. § 136 ods. 1, ods. 2 a § 140 Obč. zák.; výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, nestotožňujúc sa s dôvodmi
zamietnutia žaloby namietajúc (i) nemožnosť priznania práva žalovanému na pomerné vykúpenie
podielov z dôvodu, že žalovaný sa stal síce podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností z predmetu tohto

sporu, avšak iba na základe porušenia predkupného práva žalobcu a uvedené by potom bolo hrubým
ignorovaním základného účelu práv z predkupného práva, a teda, že tretie osoby sa nemajú dostať do
spoluvlastníckych vzťahov, pokiaľ si tak ostatní spoluvlastníci neželejú s tým, že za zvrátené v tomto
považuje, aby mal žalovaný právo na pomerný výkup podielov, kde by sa mal zohľadniť jeho nezákonne
nadobudnutý podiel, ktorý v konečnom dôsledku nakoniec odvolateľovi odpredal; (ii) nesprávny výklad

ust. § 140 Obč. zák., tu vychádzajúc z názoru, že právo na pomerný výkup podielov má iba oprávnený
spoluvlastník, za ktoré nemožno považovať takého, ktorého vstupu sa snažilo zamedziť s tým, že
v súdenej veci bolo možné uplatniť nároky z predkupného práva najneskôr 27.10.2021 a po tomto
dátume došlo k prekludovaniu, nie k premlčaniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a teda
žalovanému jeho pochybné predkupné právo ma pomerný výkup podielov zaniklo a (ii) nevykonanie

navrhnutého dokazovania spočívajúceho v lustrácii, či po 27.10.2021 prebiehajú aj iné súdne konania
k upleteniu predkupného práva k nehnuteľnostiam z tohto sporu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne

správny potvrdiť a uplatnil trovy konania s tým, že každý zo spoluvlastníkov má rovnaké práva vybrať si
jednu z troch možností z porušenia predkupného práva a nie je zákonné a spravodlivé, aby za neho túto
voľbu vykonal iný spoluvlastník s tým, že žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov má právo
iba na pomerný výkup podielu a ani dohoda žalobcu uzavretá v priebehu sporu s ďalším odídencom
zo spoluvlastníctva, žalobcovi neumožňuje, aj napriek súhlasu odídenca s realizáciou porušenia z

predkupného práva, vykúpenie celého podielu. Rozsudok podľa žalovaného netrpí takou vadou, ktorá
by zakladala jeho zrušenie.

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike upriamil pozornosť na prekludovanie práva z porušenia
predkupného práva uplynutím troch rokov od uzatvorenia zmluvy s tým, že žiaden iní podieloví

spoluvlastník v súdenej veci okrem neho, v stanovenej lehote práva z porušenia predkupného práva
neuplatnil.6. Žalovaný vo svoje odvolacej triplike mal za to, že ak sa porušený podielový spoluvlastník v trojročnej
lehotenedovolalneplatnostizmluvyaaninadobúdateľanepožiadaloodpredajzarovnakýchpodmienok,
znamená to, že si vybral možnosť, že mu voči nadobúdateľovi ostane zachované zákonné predkupné

právo. Nezmenná to však, že ďalší podielový spoluvlastník môže uplatňovať jemu patriace práva.

7. Iné podania strán do rozhodnutia odvolacieho súdu dané neboli.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej
úradnej tabuli aj webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

9. Posudzujúc odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že žalobca uplatnil
nepochybne odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v

kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd

SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivý
proces. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie
nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného

práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, konštantnou judikatúrou v tejto otázke a majúc na pamäti
základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu priaplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade
táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného

právneho záveru, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti
rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. Žalovaný v roku 2016
síce vstúpil do spoluvlastníctva porušením predkupného práva. Tento jeho rušivý vstup nebol však
zákonnom predpísaným spôsobom napadnutý. Neexistuje preto žiaden zákonný/racionálny dôvod,
na základe ktorého by bolo možné jeho postavenie ako oprávneného podielového spoluvlastníka so

všetkými právami a povinnosťami z toho plynúcimi, odoprieť. Potom v čase prevodov z tohto sporu (r.
2018) patrilo bezpochyby predkupné právo k prevádzaným podielom tak žalobcovi ako aj žalovanému
(tomu od r. 2016 do roku 2020). Tí sa o výkone predkupného práva nedohodli, preto obaja mali nárok
len na pomernú časť prevádzaného podielu. Potom ak žalobca, ktorého predkupné právo spomínanými
zmluvami porušené bolo, no ich relatívnu neplatnosť nenamietol, ale pristúpil k žalobe o nahradenie
prejavu vôle a do zmluvy, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nahradenie prejavu vôle uviedol nesprávnu

veľkosť prevádzajúceho podielu, úvahu súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby opierajúcu sa o
názor vyslovený v rozhodnutí ÚS SR, sp. zn. III. US 445/2016, v zmysle ktorého v konaní o nahradenie
prejavu vôle súd nemôže sám nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, možno hodnotiť
ako právne správnu.

16. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku o nevykonaní navrhnutého dôkazu - lustrácia
prípadnýchkonanízprípadnéhoporušeniapredkupnéhoprávapo27.10.2021.Vtejtosúvislostiodvolací
súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami
možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú
situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý

bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho
povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V súvislosti s touto odvolacou námietkou
žalobcu odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo
z pohľadu meritórneho skutkového a právneho kontextu veci bezvýznamné. Odvolateľ síce tvrdil, no
nepreukázal, ako opomenutie vykonania tohto dôkazného prostriedku mohlo ovplyvniť jeho prípadný

procesný úspech, a to z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie. Odvolateľovi sa tak ani v
tomto prípade nepodarilo preukázať, že by súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v extrémnom
rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v CSP.

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu

zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1,
ods.2CSProzsudoksúduprvejinštancievzamietavejčastipotvrdil.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto na ďalšiu odvolaciu argumentáciu
strán zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho

súdu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Pokiaľ ide o vecne správny výrok II. o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o
nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a
komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou
výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na
náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo
spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn.
6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady

rozhodne.

19. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnymúradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).