Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201384
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619201384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Juraj Chupáč

- SOLARDOM, s miestom podnikania Rozkvet 2074/156, Považská Bystrica, IČO: 41928709,
zastúpeného JUDr. Alojzom Žitníkom, advokátom, so sídlom Moyzesova 816/100, Považská Bystrica
proti žalovanej G. Y., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, V., zastúpenej JUDr. Jaroslavom
Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 1.329 eur s
príslušenstvom a o zaplatenie 1.832,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.329 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.329 eur od 5. 10. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur
od 22. 3. 2017 do 4. 7. 2017.

III. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.730,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.730,95 eur od 30. 11. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto výroku rozsudku.

V. Zastavuje konanie o vzájomnej žalobe z 21. 11. 2019 v časti o zaplatenie sumy 101,30 eur.

VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v plnom rozsahu.

VII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe z 21. 11. 2019 v
rozsahu 88,96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16. 5. 2019 bola na tunajší súd doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.329 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.329 eur od 22. 3. 2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil tým, že ako
zhotoviteľ diela - „dodávka a inštalácia hybridného fotovoltického zariadenia FVZ 3,40 kWp“ na rodinnom
dome žalovaného uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. SD 03/2017 z 5. 3. 2017. Strany sporu si

dojednali za zhotovenie diela cenu 6.980 eur. Žalovaný uhradil 27. 2. 2017 na účet žalobcu prvú časť
ceny za dielo „preddavok č. 1“ vo výške 3.101 eur. Dielo bolo podľa žalobcu zhotovené 16. 3. 2017 čo
má preukazovať listina „Doklad o inštalácii a uvedení zariadenia do prevádzky“, a následne bolo toto
dielopripojenédoelektrickejsiete.Podokončenímontážeainštaláciedielaodovzdalžalovanýžalobcovi(ešte pred pripojením diela do elektrickej siete) poukážku SIEA v hodnote 2.550 eur (išlo o podporu štátu
objednávateľovi.) Žalovaný však doteraz neuhradil žalobcovi poslednú časť ceny za dielo „preddavok
č. 2“ vo výške 1.329 eur. Žalovaný bol pritom žalobcom priebežne vyzývaný, aby zaplatil svoj tento dlh,

dokonca mu na túto sumu bola vystavená faktúra č. 17023 zo 14. 3. 2017 so splatnosťou do 21. 3. 2017.

2. Vo vyjadrení k žalobe (odpore proti platobnému rozkazu z 30. 6. 2019), ktoré bolo doručené na tunajší
súd 1. 7. 2019 žalovaný potvrdil, že spolu so žalobcom uzatvorili zmluvu o dielo č. SD 03/2017 z 5.
3. 2017, v ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť dielo - „dodávka a inštalácia hybridného fotovoltického

zariadenie FVZ 3,40 kWp“ na rodinnom dome žalovaného, a v ktorej sa žalovaný ako objednávateľ
diela zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za zhotovenie diela vo výške 6.980 eur. Dojednaný preddavok
č. 1 bol vo výške 3.101 eur pripísaný na účet žalobcu 27. 2. 2017, teda ešte pred podpisom zmluvy
žalovaným. Žalovaný však poprel tvrdenie žalobcu, že mu bola zaslaná faktúra č. 17023 zo 14. 3. 2017
so splatnosťou do 21. 3. 2017 znejúca na sumu 1.329 eur a uviedol, že žalobca mu poslal prvýkrát
faktúru č. 17026 znejúcu na sumu 3.879 eur až 4. 10. 2017. Žalovaný ho pritom telefonicky upozorňoval,

že faktúru mu banka nepreplatí, pretože je na nej marcový dátum, a tiež na to, že požadovaná suma
sa nezhodovala s výškou dlžnej sumy 1.329 eur. Poukážka SIEA v hodnote 2.550 eur bola vydaná 25.
11. 2016. Žalobca ako zhotoviteľ dal žalovanému podpísať „Doklad o inštalácii a uvedení zariadenia do
prevádzky“ hoci dielo ešte nebolo vykonané. Žalovaný poukázal na to, že podľa bodu III.4 sa vykonaním
diela rozumie aj odovzdanie všetkých potrebných dokladov (vrátane návodu na používanie a údržbu

diela a revíznej správy dodaného diela.) Návod na používanie a údržbu diela však žalovaný doteraz od
žalobcu nedostal a revízna správa bola vypracovaná až 23. 8. 2018. K plnohodnotnému sfunkčneniu
diela pritom došlo 17. 9. 2017. Doklad o inštalácii a uvedení zariadenia do prevádzky dal preto žalobca
podpísať žalovanému neoprávnene, len z dôvodu, aby mu bola preplatená poukážka SIEA v hodnote
2.550 eur. Na uplatnenie poukážky má SIEA totiž stanovený dátum, po ktorom je poukážka neplatná.

Žalobca komunikoval vo veci zmluvy o dielo s pánom O., nar. XX. XX. XXXX, priateľom žalovaného, a to
e-mailom a telefonicky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa bodu VII.2 zmluvy o dielo pokiaľ nedošlo
k vykonaniu diela v termíne určenom na jeho dokončenie podľa bodu III.1 bol zhotoviteľ povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý aj začatý deň omeškania. Keďže
za vykonanie diela sa v zmysle zmluvy považuje aj odovzdanie všetkých potrebných dokladov, pričom

revízna správa bola žalovanému odovzdaná až 23. 8. 2018, došlo podľa žalovaného k vykonaniu diela
až 23. 8. 2018, a preto žalovaný požiadal, aby suma 1.329 eur, ktorú dlží žalobcovi bola znížená o
zmluvnú pokutu za oneskorené dokončenie diela podľa VII.2 zmluvy. Podľa zmluvy totiž malo byť dielo
dokončené do 5 týždňov od splnenia podmienok uvedených v článku III.1 a III.3, a k splneniu týchto
podmienok došlo úhradou preddavku č. 1 na bankový účet zhotoviteľa vo výške 3.101 eur dňa 27. 2.

2017. Od tohto dátumu mal teda zhotoviteľ vykonať dielo do 5 týždňov, t.j. do 3. 4. 2017. Žalobca sa tak
do 23. 8. 2018, keď bola odovzdaná revízna správa omeškal s vykonaním diela o 507 dní. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol, aby dlžná suma 1.329 eur bola považovaná za kompenzáciu sankcie z
omeškania zhotoviteľa diela.

3. Dňa 23. 7. 2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného (replika), v
ktorom žalobca v postate len zopakoval svoje vyjadrenia zo žaloby.

4. Žalovaný sa napriek výzve súdu k replike v súdom určenej lehote nijako písomne nevyjadril.

5. Súd následne nariadil pojednávanie na 16. 1. 2020.

6. Dňa 22. 11. 2019 bola na tunajší súd doručená duplika (reakcia žalovaného na repliku žalobcu) z
20. 11. 2019, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobca dielo zhotovil, avšak nie v ním uvedenom dátume.
Doklad o inštalácii a uvedení zariadenia do prevádzky zo 16. 3. 2017 dal žalobca podpísať žalovanému.

Žalovaný, keďže nemal odborné vedomosti tento doklad podpísal. Avšak je zrejmé, že dielo nemohlo byť
16. 3. 2017 vykonané, a že žalobca uviedol žalovaného do omylu, pretože vtedy ešte nebol odovzdaný
posledný potrebný dokument - revízna správa z 23. 8. 2018. Z uvedeného dôvodu žalovaný zopakoval,
že má nárok na na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku VII. zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z
celkovej ceny diela vo výške 6.980 eur za každý deň omeškania, t.j. 3,49 eur za jeden deň, za obdobie

od 17. 3. 2017 do 23. 8. 2018, čiže za 525 dní, t.j. v sume 1.832,25 eur.

7. Doručenie tejto oneskorenej dupliky žalovaného však nebol dôvod na odročenie pojednávania
nariadeného na 16. 1. 2020.8. Dňa 22. 11. 2019 však bola na tunajší súd doručená ešte aj vzájomná žaloba žalovaného z 21. 11.
2019, v ktorej žalovaný navrhol zamietnuť žalobu a domáhal sa rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalobcu zaplatiť mu sumu 503,25 eur. Tento vzájomný žalobný návrh odôvodnil tým, že po podpísaní
dokladu o inštalácii a uvedení zariadenia do prevádzky žalobca až v auguste 2018 doručil žalovanému
revíznu správu z 23. 8. 2018, a teda až dňom doručenia tejto revíznej správy, za ktorý možno považovať
najskôr dátum 23. 8. 2018, si žalobca vlastne splnil svoje zmluvné povinnosti a dielo dokončil v súlade
so zmluvou. Žalobca bol tak najmenej od 17. 3. 2017 do 23. 8. 2018 v omeškaní, a preto si žalovaný

podľa VII.2 zmluvy o dielo uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý
deň omeškania, t.j. sumu 1.832,25 eur. Žalovaný si uplatňuje túto svoju pohľadávku vo výške 1.832,25
eur proti pohľadávke žalobcu vo výške 1.329 eur na započítanie a preto v petite vzájomného žalobného
návrhu požadoval rozdiel medzi týmito dvoma sumami (bez príslušenstva.)

9. Vzhľadom na to, že v danej veci bola podaná vzájomná žaloba podľa § 147 Civilného sporového

poriadku, ktorú však nie je možné považovať prostriedok procesnej obrany, ako napr. kompenzačnú
námietku, súd musel zrušiť už termín pojednávania nariadený na 16. 1. 2020 a podľa § 167 ods. 2 CSP
v spojení s § 147 ods. 3 CSP vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa k vzájomnej žalobe žalovaného. Spolu so
vzájomnou žalobou súd doručil žalobcovi (avšak iba na vedomie, teda nie na vyjadrenie) aj oneskorenú
dupliku žalovaného z 20. 11. 2019.

10. Dňa 10. 12. 2019 bolo na tunajší súd (z vlastnej iniciatívy žalobcu, bez vyzvania súdu) doručené
vyjadrenie k duplike žalovaného. V tomto vyjadrení žalobca výslovne uviedol, že ide o jeho reakciu na
duplikužalovanéhoz20.11.2019.Tedavtomtopodanínešloovyjadreniesažalobcukvzájomnejžalobe
žalovaného z 21. 11. 2019, na ktoré ho súd vyzýval. V tomto podaní uviedol, že duplika je účelová a

žalovaný sa iba snaží odďalovať svoju povinnosť plnenia. Žalobca v tomto podaní tiež zobral späť žalobu
v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur za obdobie od
22. 3. 2017 do 4. 7. 2017 z dôvodu, že k plnému sfunkčneniu zariadenia došlo až dodaním striedača
Fronius 3,0 a následným pripojením do elektrickej siete 3. 7. 2017. Vo zvyšnom rozsahu žalobca v tomto
podaní v podstate len zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia zo žaloby a z repliky.

11. Na prejednanie veci súd znovu nariadil pojednávanie na 23. 1. 2020, na ktoré sa dostavili predvolaní
zástupcovia strán a bez predvolania aj strany sporu. Na tomto pojednávaní žalobca a žalovaný
v podstate len zopakovali svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia (vrátane vzájomnej žaloby a
čiastočného späťvzatia žaloby.) Žalovaný však v rámci svojej záverečnej reči zobral vzájomnú žalobu

čiastočne späť pre sumu 101,30 eur (zúženie uplatneného nároku), a súčasne navrhol zmenu vzájomnej
žaloby, keď požadoval priznať aj nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.730,95 eur vo výške 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi (išlo teda rozšírenie uplatneného
nároku a preto o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP.)

12. Súd na tomto pojednávaní uznesením vyhláseným v prítomnosti všetkých strán sporu podľa §
142 ods. 1 CSP v spojení s § 147 ods. 3 CSP pripustil navrhovanú zmenu vzájomnej žaloby v časti
rozšírenia uplatneného nároku o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.730,95 eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi do zaplatenia, nakoľko doterajšie výsledky
konania umožňovali pokračovať v konaní o takto zmenenej žalobe (hoci bola prednesená až v rámci

záverečnej reči.) Keďže všetky strany sporu boli prítomní pri vyhlásení tohto uznesenia, súd podľa § 142
ods. 2 CSP nevyhotovoval a nedoručoval toto uznesenie stranám.

13. Súd na pojednávaní konanom 23. 1. 2020 na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal
dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov navrhnutých stranami sporu do začatia pojednávania,

pričom dospel k nasledovným čiastkovým skutkovým zistenia.

14.ZboduIV.1zmluvyodieloč.SD03/2017uzatvorenejmedzižalobcomakozhotoviteľomažalovaným
ako objednávateľom 5. 3. 2017 súd zistil, že (celková) cena za zhotovenie diela bola 6.980 eur, pričom
podľa IV.2 zmluvy túto cenu mal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi jednak zaplatením preddavku č.

1 a 2 a po dokončení inštalácie, tiež odovzdaním poukážky SIEA zhotoviteľovi. Úhrnná výška oboch
preddavkov bola určená rozdielom medzi celkovou dojednanou cenou diela a výškou získanej finančnej
podpory = hodnotou poukážky SIEA.15. Z bodu IV.2.1. tejto zmluvy zase vyplynulo, že 1. časť preddavku vo výške 3.101 eur bol objednávateľ
povinný zaplatiť už pri podpise zmluvy na základe zhotoviteľom vystavenej faktúry.

16. Podľa bodu IV.2.2. tejto zmluvy bol objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi 2. časť preddavku vo
výške 1.329 eur ešte pred začatím inštalácie (po podpise zmluvy) na základe zhotoviteľom vystavenej
faktúry s dovetkom, že objednávateľ má právo uhradiť preddavok podľa tohto bodu až potom, čo mu
zhotoviteľ umožní skontrolovať kompletnosť na realizáciu diela.

17. Podľa bodu IV.2.3. tejto zmluvy po ukončení montáže a odovzdaním diela zhotoviteľom bol
objednávateľ povinný odovzdať poukážku SIEA zhotoviteľovi pri podpise odovzdávacieho protokolu.

18. Z bodu VII.2 tejto zmluvy súd zistil, že v prípade, ak z dôvodu na strane zhotoviteľa dôjde
k nedodržaniu termínu dokončenia diela uvedeného v článku III.1, zaviazal sa zhotoviteľ zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý aj začatý deň omeškania.

19. Za zhodné skutkové tvrdenie strán sporu a tým podľa § 186 ods. 2 CSP nesporné skutkové tvrdenie,
ktoré sa nedokazuje bolo možné mať tvrdenie, že žalovaný doteraz neuhradil žalobcovi dlžnú sumu
1.329 eur.

20. Z dokladu o inštalácii a uvedení zariadenia do prevádzky podpísaného žalobcom aj žalovaným
16. 3. 2017 mal súd preukázané, že k uvedenému dňu došlo k dodaniu a zabezpečeniu inštalácie
fotovoltického zariadenia a jeho odovzdaniu do prevádzky, pričom preberajúci (žalovaný) potvrdil, že
toto zariadenie prevzal a bol oboznámený s obsluhou zariadenia.

21. Z faktúry žalobcu č. 17023 z 14. 3. 2017 vyplynulo, že uvedeného dňa bola žalobcom vystavená
faktúra pre žalovaného znejúca na sumu 1.329 eur s dátumom splatnosti do 21. 3. 2017.

22. Z výzvy žalobcu na zaplatenie z 9. 4. 2019 vyplynulo, že žalobca uvedenému dňu spísal písomnú
výzvu pre žalovanému, kde ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 1.329 eur.

23. Súd mal tiež za nesporné skutkové tvrdenie žalovaného (pre jeho nepopretie žalobcom podľa § 151
CSP), že revízna správa dodaného diela bola vyhotovená 23. 8. 2018, a že preto najskôr tohto dňa došlo
k jej odovzdaniu objednávateľovi diela.

24. Z faktúry žalobcu č. 17026 zo 16. 3. 2017 vyplynulo, že žalobca vystavil žalovanej faktúru 16. 3.
2017 znejúcu na sumu 3.879 eur so splatnosťou do 30. 3. 2017.

25. Tak isto mal súd za nesporné (pre nepopretie žalobcom podľa § 151 CSP) skutkové tvrdenie
žalovaného, že 4. 10. 2017 bola žalovanému doručená faktúra č. 17026 znejúca na sumu 3.879 eur,

ktorá bola vystavená v marci 2017.

26. Z okolností, že túto faktúru ako dôkaz navrhol a predložil súdu žalovaný takisto vyplynulo, že táto
faktúra mu bola doručená.

27. Zo zmluvy o poskytnutí príspevku a užívaní zariadenia č. 11438 uzatvorenej medzi Slovenskou
inovačnou a energetickou agentúrou, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00002801 a žalovaným
26. 11. 2016 súd zistil, že k registrácii objednávateľa v systéme podpory zelená domácnostiam došlo
ešte v novembri 2016.

28. Skutkové tvrdenia žalovaného zo vzájomnej žaloby mal súd za nesporné pre ich nepopretie
žalobcom podľa § 151 CSP, keďže tento sa k vzájomnej žalobe v rámci písomných vyjadrení podľa §
167 ods. 2 CSP v spojení s § 147 ods. 3 CSP (ani na pojednávaní) vôbec nevyjadril.

29. Za nesporné skutkové tvrdenie (na základe zhodnosti skutkových tvrdených strán sporu podľa §

186 ods. 2 CSP), mal súd tvrdenie, že že k úhrade preddavku č. 1, teda preddavku podľa článku IV.2.1.
zmluvy na účet zhotoviteľa došlo 27. 2. 2017.30. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne
ustanovenia.

31.Podľa§631Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyodieloz5.3.2017,
ďalej len „OZ“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

32. Podľa § 634 ods. 1 OZ ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými

predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

33. Podľa § 634 ods. 2, prvej vety OZ ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

34. V danom prípade treba rozlišovať konanie o zaplatenie sumy 1.329 eur s príslušenstvom (na základe
žaloby) a konanie o zaplatenie sumy 1.832,25 eur s príslušenstvom (na základe vzájomnej žaloby z 21.

11. 2019.)

35. Žalovaný sa v zmluve o dielo z 5. 3. 2017 (okrem iného) zaviazal zaplatiť žalobcovi ešte pred začatím
inštalácie fotovoltického zariadenia časť ceny za zhotovenie diela (preddavok č. 2) vo výške 1.329 eur na
základe zhotoviteľom vystavenej faktúry. K úhrade tejto sumy však doteraz nedošlo, a preto súd podľa

§ 631 OZ v spojení s § 634 ods. 1 a ods. 2 OZ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.329 eur.

36. Pokiaľ ide o určenie splatnosti preddavku č. 2 podľa článku IV.2.2., kde sa uvádza ako podmienka,
že objednávateľ má právo uhradiť preddavok podľa tohto bodu až po tom, čo mu zhotoviteľ umožní
skontrolovať kompletnosť materiálu pre realizáciu diela, tak, keďže žalovaný ako objednávateľ v tomto

konaní nenamietal okolnosť neumožnenia skontrolovania kompletnosti materiálu po realizáciu diela, súd
sa splnením tejto podmienky nezaoberal.

37. Pokiaľ ide žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania za obdobie od 4. 7. 2017 do zaplatenia
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur, tak vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o

tom, že faktúra č. 17023 znejúca na sumu 1.329 eur zo 14. 3. 2017, s určenou splatnosťou k 21. 3. 2017,
resp. iná výzva na zaplatenie tejto sumy bola žalobcom nielen vystavená, ale aj doručená žalovanému
(v období pred 4. 10. 2017), mal súd za to, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, a
keďže žalovaný doručenie takejto faktúry, resp. výzvy pred 4. 10. 2017 účinne poprel, súd vo vzťahu k
uplatnenému nároku na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur pre obdobie od 4.

7. 2017 do 4. 10. 2017 žalobu čiastočne zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur za obdobie od 5. 10. 2017 do zaplatenia, tak vzhľadom na to,
že z nesporného skutkového tvrdenia žalovaného vyplynulo, že mu bola 4. 10. 2017 doručená faktúra
žalobcu č. 17026 znejúca na sumu 3.879 eur (dlžnú sumu 1.329 eur + dlžnú sumu 2.550 eur vyplývajúcu
zpoukážkySIEA),priznalsúdžalobcovitútočasťuplatnenéhonárokunaúrokyzomeškania,atopodľa§

563OZododňanasledujúcehopodnidoručeniatejtofaktúryžalovanémudozaplatenia.Vtejtosúvislosti
súd poznamenáva, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom na to, že táto
faktúra neznela presne na sumu 1.329 eur, ale na vyššiu čiastku, nemožno považovať doručenie takejto
faktúry žalovanému za riadne uplatnenie dlžnej čiastky vo výške 1.329 eur podľa zmluvy. Pokiaľ si bol
žalovaný vedomý, že dlží žalobcovi sumu 1.329 eur mal po doručení aj takejto faktúry znejúcej na vyššiu

sumu povinnosť uhradiť faktúru minimálne do výšky dlžnej sumy 1.329 eur (obzvlášť za okolnosti, ak
suma 3.897 eur predstavovala súčet výšky preddavku č. 2 a hodnoty poukážky SIEA.) Vzhľadom na
to, že táto faktúra mala uvedený deň splatnosti k 30. 3. 2017 a doručená bola žalovanému až 4. 10.
2017 priznal súd žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia nárok na tieto úroky z
omeškania podľa § 563 OZ až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tejto faktúry žalovanému teda

od 5. 10. 2017 do zaplatenia.

38. Vzhľadom na to, že žalobca v rámci svojej repliky zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.329 eur za obdobie od 22. 3. 2017 do 4. 7. 2017, súd
podľa § 145 ods. 2 CSP v rozsudku zastavil konanie v tejto časti.

39. Pokiaľ ide o konanie začaté na základe vzájomnej žaloby žalovaného z 21. 11. 2019, tak keďže podľa
bodu III.4 pod vykonaním diela sa rozumie nielen dodanie všetkých súčastí diela, fyzické dokončenie
diela a plnohodnotné sfunkčnenie diela, ale aj odovzdanie všetkých potrebných dokladov, a to najmänávodu na používanie a údržbu a revíznej správy dodaného diela, pričom k odovzdaniu revíznej správy
diela došlo až 23. 8. 2018 a k dodaniu návodu na obsluhu doteraz nedošlo (nesporné skutkové tvrdenie
žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu), nemožno mať za to, že by dielo bolo doteraz vykonané.

40. Keďže z dôvodov na strane zhotoviteľa nedošlo k dodržaniu termínu dokončenia diela dojednaného
v článku III.1 zmluvy o dielo, kde sa uvádza, že zhotoviteľ je povinný začať práce najneskôr 4 týždne po
splnení podmienok uvedených v bode III.3 tejto zmluvy (registrácia objednávateľa v systéme podpory
zelená domácnostiam a úhrady preddavku č. 1 podľa bodu IV.2.1. zmluvy na bankový účet zhotoviteľa) a

ukončiť dielo do 14 dní od začatia tejto montáže, bol žalobca ako zhotoviteľ povinný zaplatiť žalovanému
ako objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela vo výške 6.980 eur za každý začatý
deň omeškania (3,49 eur denne) za obdobie od 11. 4. 2017 doteraz. K registrácii objednávateľa v
systéme podpory zelená domácnostiam totiž došlo ešte v novembri 2016 a k úhrade preddavku č. 1
podľa bodu IV.2.1. zmluvy došlo na bankový účet zhotoviteľa 27. 2. 2017. Od tohto dátumu (27. 22.
2017) uplynula 4 týždňová lehota na začatie vykonávanie diela a následne plynula 14 dňová lehota na

ukončenie vykonávanie diela, preto termín na vykonanie diela podľa článku III.1 uplynul 11. 4. 2017 (27.
2. 2017 + 6 x 7 dní.) V tejto súvislosti súd upozorňuje, že doklad o inštalácii a uvedení zariadenia do
prevádzky zo 16. 3. 2017 nie je dokladom o dokončení (vykonaní diela), ale len o inštalácii a uvedení
diela do prevádzky, resp. aj o jeho prevzatí. Za moment vykonania diela sa podľa článku III.4 považuje
nielen dodanie, dokončenie a sfunkčnenie diela, ale aj odovzdanie všetkých potrebných dokladov, a to

najmä návodu na používanie a údržbu a revíznej správy dodaného diela.

41. V danom prípade žalovaný vychádzal z mylného predpokladu, že k vykonaniu diela došlo 23. 8.
2018 dodaním revíznej správy z 23. 8. 2018 objednávateľovi (keďže zrejme zabudol na svoje nesporné
skutkové tvrdenie, že návod na obsluhu mu ešte nebol dodaný), preto požadoval priznať nárok na

zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z ceny diela vo výške 6.980 eur od 11. 4. 2017 do 23. 8. 2018.
Vzhľadomnato,žesižalobcauplatňovalnároknazmluvnúpokutulenzauvedenéobdobie,súdnemohol
prekročiť rozsah jeho žalobného návrhu (§ 216 CSP), a priznať mu zmluvnú pokutu aj za obdobie po
23. 8. 2018, teda vo vyššej sume ako sám žiadal (1.730,95 eur), a preto mu podľa § 544 OZ v spojení
s § 216 CSP a čl. VII. 2 zmluvy o dielo priznal iba nárok na sumu 1.730,95 eur.

42.Vzhľadomnato,žežalovanýzobralvzáverečnejrečinapojednávaníkonanom23.1.2020vzájomnú
žalobu z časti pre uplatnenú sumu vo výške 101,30 eur späť (bez odôvodnenia), súd podľa § 145 ods.
2 CSP v tomto rozsudku rozhodol tiež o čiastočnom zastavení konania pre túto sumu 101,30 eur podľa
§ 145 ods. 2 CSP.

43. Keďže súd pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej žalovaný rozšíril vzájomnú žalobu o pôvodne
uplatnený nárok aj na úroky z omeškania zo sumy 1.730,95 eur vo výške 5 % ročne za obdobie od
doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi (30. 11. 2019) do zaplatenia, súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia a § 563 OZ žalovanému aj takto uplatnený úrok z omeškania z priznanej sumy

zmluvnej pokuty vo výške 1.730,95 eur. Zmluvná pokuta sa nepovažuje za príslušenstvo pohľadávky.

44. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd rozlišoval konanie o žalobe a konanie o vzájomnej
žalobe. Pokiaľ ide o konanie o žalobe, tam bol žalobca na základe porovnania žalobného petitu,
ktorým sa dožadoval sumy 1.329 eur s príslušenstvom a priznaného plnenia vo výške 1.329 eur s

príslušenstvom, plne úspešným, a preto mu súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o konanie o vzájomnej žalobe, tak vzhľadom na to,
že žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval nárok na sumu 1.730,95 eur s príslušenstvom,
pričom mu bola priznaná suma 1.730,95 eur s príslušenstvom, bolo možné v tejto časti konania o
vzájomnej žaloby (pre sumu 1.730,95 eur) považovať žalovaného za úspešného, avšak keďže pre sumu

101,30 eur zobral žalobný nárok vyplývajúci zo vzájomnej žaloby späť (bez odôvodnenia), má sa za to,
že procesne zavinil zastavenie konania (pre túto sumu.) Pri kombinácii princípov úspechu s princípom
zavinenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa podľa judikatúry považuje strana sporu v časti pre
ktorú nesie zavinenie za zastavenie konania za neúspešnú. Preto v danom prípade možno mať žalobcu
pre pôvodne uplatnenú sumu 101,30 za neúspešného. Celkový úspech žalobcu tak predstavuje 94,48

% a úspech žalovaného 5,52 % a po pomernom rozdelení náhrady trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP,
je tak žalobca oprávnený na náhradu trov konania v rozsahu 88,96 % (94,48 % - 5,52 %.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.