Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6618202767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: J. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX U. nad Z., J. XXXX/XXX, štátny občan SR, zastúpeného advokátkou JUDr.
Bronislavou Garajovou, advokátska kancelária 987 01 Poltár, Železničná 291, proti žalovaným 1/ M. J.,
nar. XX. XX. XXXX a 2/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX Z. H., Dr. J. W. XXX/X, obaja štátni
občania SR a zastúpení advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária 987 01 Poltár,
Železničná 287/9, o uplatnenie predkupného práva pri prevode nehnuteľností, o odvolaní žalovaných
1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/13/2018-168 zo dňa 13.12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nahradil prejav vôle žalovaných 1/, 2/ tak, že ako predávajúci
uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení uvedenom v rozsudku okresného súdu,
v zmysle ktorej žalovaní 1/, 2/ ako predávajúci predávajú žalobcovi nehnuteľnosti konkretizované v

rozsudku okresného súdu, kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, každý z nich po 1, za kúpnu cenu po
1.000,- € splatnú v hotovosti po uzatvorení zmluvy. Zároveň žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v celosti.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za nesporne zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom uplatneného práva žalobcu na spätný odpredaj podľa § 603 ods. 3 OZ, boli pôvodne v
spoluvlastníctve žalobcu J. J. a právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade T. J. a G. J. (po

1/4 - pozn. odvolacieho súdu). Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. a obec S. ako
parcely registra „C“, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX/X
- lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2.
Nesporným medzi stranami bolo taktiež, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov
spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaného v 1. rade M. J. a v 2. rade D. J. tieto neboli písomne
ponúknuté na kúpu spoluvlastníkovi J. J., teda žalobcovi. Súd za sporné mal, či právo žalobcu bolo
konaním spoluvlastníkov T. J. a G. J. porušené, či prevody ich spoluvlastníckych podielov vyžadovali

písomnú ponukovú povinnosť, alebo táto povinnosť nemusela byť dodržaná vzhľadom na výnimku
danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym osobám. Absencia písomnej ponuky na
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu J. J. bola preukázaná, a teda žalovaní mali povinnosť preukázať,že sa jednalo o výnimku zo zákona, a teda o prevod tzv. blízkej osobe, ktorý predchádzajúcu ponukovú
povinnosť nevyžaduje. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 3 OZ, o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

4. Okresný súd nepovažoval za sporné, že osoby prevodcov T. a G. J. sú osobami v rodinnom vzťahu k
žalovaným 1/, 2/, avšak mal za to, že nie sú osobami v priamom príbuzenskom rade, súrodencami ani

manželmi, a preto posudzoval, či sú žalovaní 1/, 2/ vo vzťahu k prevodcom v takom vzájomnom vzťahu,
že by ujma, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb vo vzťahu k druhej osobe, by bola takou ujmou, ktorú
by musela táto druhá osoba pociťovať ako vlastnú. Takýto vzťah medzi prevodcami a žalovanými 1/, 2/
nezistil. Medzi prevodcami a žalovanými 1/, 2/, ktorí sú ich rodinnými príslušníkmi, je vzťah veľmi dobrý,
rodinný, príležitostne sa rodina stretáva, je v kontakte, poskytuje si občasnú pomoc, takéto prepojenie
však nedosahuje intenzitu požadovanú zákonným ustanovením § 116 OZ. Žalovaní v tomto smere

dôkazné bremeno nepreukázali. Žalovanými posudzovaná otázka „blízkosti“ vychádza z ich rodinného
prepojenia dobrých rodinných vzťahov naprieč niekoľkými generáciami rodiny J., ale podľa názoru súdu
nedosahuje intenzitu blízkych osôb (občasné návštevy či už doma alebo v nemocničnom prostredí) tak,
ako to má na mysli § 116 OZ. Z uvedeného dôvodu bolo preto povinnosťou prevodcov G. J. a T. J.
zachovať právo spoluvlastníka J. J. a o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov tohto písomne

upovedomiť, čo sa nestalo, čím jeho právo bolo porušené, a teda žalobca sa dôvodne žalobou domáhal
vyslovenia povinnosti predaja spoluvlastníckych podielov nehnuteľností ich nadobúdateľmi žalobcovi za
rovnakých podmienok. Súd teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

6.Protirozsudkuokresnéhosúdupodaliodvolanievzákonnejlehotežalovaný1/ižalovaný2/zdôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365ods.1písm.f/CSP),rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP).

Podľa ich názoru neboli splnené procesné podmienky, nakoľko účastníčkou súdneho konania na strane
žalobcu mala vystupovať aj manželka žalobcu T. J.. Žalovaní tvrdili v odvolaní, že sú osobami blízkymi vo
vzťahu k prevodcom v zmysle § 116 a § 117 OZ. Sú v pomere rodinnom s existujúcimi citovými väzbami,
udržiavajú kontakty, podľa možností sa navštevujú, čo bolo svedkami aj preukázané a súd sa mal
zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne z hľadiska objektívneho aj z hľadiska spoločenskej

morálky. J. T. je strýkom J. M., teda žalovaného 1/ a J. G. a žalovaný 2/ sú tiež príbuznými, pretože starý
otec žalovaného 2/ je A. J., ktorého bratom je J. G., a teda žalovaný 2/ je bratov vnuk. Tvrdili, že blízky
vzťah medzi prevodcami a žalovanými bol v konaní preukázaný svedkami. Tvrdili, že účastníkom kúpnej
zmluvy V XXX/XXXX uzavretej dňa 21. 09. 2017 bol aj kupujúci č. X I. J., nar. 28. 02. 1989, preto nie je
zrejmé, prečo žaloba nesmeruje aj proti kupujúcemu č. 3, ktorý je taktiež podielovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností v podiele 1/4 pod B4. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd sa v celom v rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Medzi stranami
sporunebolosporné,žeprevodcoviaT.J.aG.J.predprevodomsvojichpodielov,atoT.J.nažalovaného

1/aG.J.nažalovaného2/po1,neponúklisvojepodielynapredajsvojmuspoluvlastníkoviJ.J.písomne.

8. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku správne podľa názoru odvolacieho súdu poukázal na
to, že z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať
analógiou legis v zmysle § 853 OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej

hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka v § 602 až 606. Povinnosť písomnej ponuky na odpredaj
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti potom vyplýva z ust. § 605 OZ, podľa ktorého ustanovenia, ak
nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do
8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne.
Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

9. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola preukázaná tá skutočnosť, že by prevodcovia písomne
ponúkli žalobcovi na odpredaj svoje spoluvlastnícke podiely, správne okresný súd v konaní skúmal, či
žalovaní 1/, 2/ sú vo vzťahu k prevodcom osobami blízkymi, príp. inými osobami v pomere rodinnomalebo obdobnom, v ktorom vzťahu by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu (viď § 116 OZ). V konaní bolo preukázané, že prevodcovia a žalovaní 1/, 2/ nie sú
príbuznými v priamom rade, súrodencami ani manželmi, a preto bolo dôvodné skúmať, či prevodcov a

žalovaných 1/, 2/ je možné považovať za iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, čo v súdenej
veci tiež nie je sporné, sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke v takom rozsahu, že by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Takýto vzťah okresný súd v
konaní nezistil, resp. mal za to, že takýto vzťah žalovaní 1/, 2/ v konaní nepreukázali, a teda v tomto
smere neuniesli dôkazné bremeno. Zákon nevyžaduje, aby kupujúci sa cítili vo vzťahu k predávajúcim

osobami v takomto blízkom rodinnom vzťahu, ale vyžaduje, aby sa za blízke osoby pokladali osoby
sebe navzájom blízke, teda aj pokiaľ ide o vzťah predávajúcich ku kupujúcim. Zákon vyžaduje, aby aj
predávajúci pociťovali ujmu, ktorú utrpela jedna z kupujúcich, dôvodne ako vlastnú. Vyžaduje sa teda
synalagmatickosť vzťahu medzi nimi. Okresný súd takýto vzťah medzi predávajúcim T. J. a kupujúcim
M. J. ani medzi predávajúcim G. J. a kupujúcim D. J. nezistil a v tomto smere odvolací súd len poukázal
na dôvody rozsudku okresného súdu (najmä bod 51 dôvodov napadnutého rozsudku).

10. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali žalovaní dovolanie, v dôsledku ktorého Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 4Cdo/194/2020 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/86/2019
z 20. 03. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia
opodstatnene namietali, že odvolací súd sa nevysporiadal s ich uplatnenými odvolacími námietkami,

pretožesajednáopodstatnéarelevantnéargumentysúvisiacesprejednávanouvecou,ktorésúzároveň
takej povahy, že bez náležitého nevysporiadania sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia možno dospieť k
záveru, že postupom odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 387 ods. 3 CSP došlo k porušeniu
procesnýchprávdovolateľovvtakejmiere,žemožnokonštatovaťporušenieprávanaspravodlivýproces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru (bod 23. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR).

11. Nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej
vade v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň jeho
dôvodnosť. Z dôvodov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva okrem iného, že právne závery
odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom

vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona, alebo
iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, príp.
nepodriadil zistený skutkový stav. Dovolací súd uložil odvolaciemu súdu povinnosť opätovne prejednať
a rozhodnúť o odvolaní žalovaných; v súlade s náležitosťami odôvodnenia vyplývajúcimi z ust. § 393
ods. 2, 3 CSP rozhodnutie presvedčivo a riadne odôvodniť. Vysloveným právnym názorom uvedeným

v tomto uznesení je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

12. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaných terajším rozsudkom opätovne rozsudok
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/13/2018 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
z nasledovných dôvodov:

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu. Pri
rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj
správne právne závery. V hodnotení skutkových zistení okresným súdom neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj

náležite vyhodnotil. Prvoinštančný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver
o dôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. V súdenej veci bolo nepochybne preukázané a medzi

stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uplatneného práva žalobcu na spätný
odpredaj podľa § 603 ods. 3 OZ, boli pôvodne v spoluvlastníctve žalobcu J. J. a právnych predchodcov
žalovaných v 1. a 2. rade T. J. a G. J. tak ako sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec S. ako parcely
registra „C“ parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X lesný pozemok
o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere XXXXX m2. Nesporným medzi

stranami bolo taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov
spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaného v 1. rade M. J. a v 2. rade D. J. tieto neboli písomne ponúknuté
na kúpu spoluvlastníkovi J. J. (žalobcovi).14.Medzistranamijesporným,čiprávožalobcuJ.J.bolokonanímspoluvlastníkovT.J.aG.J.porušené,
a teda či prevody ich spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponukovú povinnosť tak, ako to
žalobca tvrdí, alebo táto povinnosť nemusela byť dodržaná vzhľadom na výnimku danú zákonom pri

prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym osobám. Keďže absencia písomnej ponuky na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu adresovaná spoluvlastníkovi J. J. bola preukázaná, tak vo vzťahu k platnosti
tohto prevodu bolo povinnosťou zo strany žalovanej preukázať, že sa jedná o výnimku, a teda prevod
tzv. blízkej osobe, ktorý predchádzajúcu ponukovú povinnosť nevyžaduje. V tomto zmysle preto dôkazné
bremeno na preukázanie atribútov naplnenia pojmových znakov blízkej osoby zaťažuje stranu žalovanú.

15. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak
sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.

16. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

17.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

19. V zmysle § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
spoluvlastníci majú predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe v zmysle §§ 116 a 117.
V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter.
Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na

predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať analógiou legis v zmysle § 853
Občianskeho zákonníka všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy
druhého oddielu Občianskeho zákonníka v §§ 602 až 606.

20. Porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení
povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či:
a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), jeho žaloba musí v takom prípade
smerovať proti všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo

porušeného jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní,
b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou

voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu
nahradí v tom prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo
c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo voči nadobúdateľovi.

21. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému vlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne

ktoré z vyššie uvedených riešení zvolí.

22. V prípade porušenia vecného predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv
aj voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil od osoby povinnej ponúknuť vec na predaj
spoluvlastníkom.

23. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní a správne dospel k záveru,
že v súdenej veci došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko spoluvlastníci, ktorí nadobudli
spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. V XXX/XXXX, mu neponúkli na predajpísomne prevádzané podiely pred ich prevodom žalovaným. V tomto smere odvolací súd len poukazuje
na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Taktiež správne
súd prvej inštancie nepovažoval T. J. a G. J. za také blízke osoby s nadobúdateľmi podielov (žalovanými

1/, 2/), že by ujmu, ktorú by utrpel ktorýkoľvek z nich, považovali za ujmu vlastnú. Vzťah prevodcov a
nadobúdateľov správne nepovažoval za taký blízky vzťah, ktorý by napĺňal atribúty ustanovenia § 116
OZ. Aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

24.Kďalšímnámietkamžalovanýchuvedenýchvodvolaníodvolacísúduvádza:Žalovanísrozhodnutím

súdu nesúhlasia z dôvodu, že sú presvedčení, že prevodom vlastníckeho práva na základe kúpnej
zmluvy V-XXX/XXXX uzatvorenej v E. dňa 21. 09. 2017 nedošlo k porušeniu predkupného práva,
nakoľko išlo o prevod na blízke osoby a vtedy sa predkupné právo neuplatňuje a že rozhodnutie súdu
v tomto smere nie je riadne odôvodnené. K tejto námietke viď dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu
vyššie. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne, kompaktne, neprotirečivo a presvedčivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý
proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Preskúmaním veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97 a II.ÚS 251/03, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/124/2019).

25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu a vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoria c. Španielsko z 09. 12.
1994 séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994 séria A, č. 303-B, Georgiadis

c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998, viď aj nález Ústavného súdu SR III.ÚS
119/03-30).

26. Tá skutočnosť, či žalobca a jeho deti zabezpečovali T. a G. J. starostlivosť, nie je podstatná
pre posúdenie, či došlo k porušeniu predkupného práva v súdenej veci. Nie je podstatná ani tá

skutočnosť, či žalobca o prevode vlastníckeho práva mal vedomosť ešte pred uzatvorením kúpnej
zmluvy V XXX/XXXX. a či sa nadobúdatelia z kúpnej zmluvy pred jej uzavretím vyjadrili alebo
nevyjadrili o tom, či majú alebo nemajú záujem predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely,
odkúpiť. Samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik povinností spoluvlastníka, ktorý
hodlá svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel pred

uskutočnením prevodu na predaj spoluvlastníkom (ak nejde o prevod blízkej osobe). Nesplnenie
zákonom daných povinností má za následok relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle §
40a OZ, teda právo spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, v lehote 3 rokov od
porušenia predkupného práva dovolať sa relatívnej neplatnosti. Za splnenie ponukovej povinnosti
možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným

spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné považovať iba ponuku, ktorá má
obsahové náležitosti predpokladané zákonom a ktorá je adresná a bola písomne doručená všetkým
spoluvlastníkom. Ponuka kúpy spoluvlastníckeho podielu musí obsahovať cenu, splatnosť ceny (ak je
splatnosť dlhšia, ako je určená v ust. § 605 OZ) a ostatné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanieo využití (nevyužití) predkupného práva. Vo vzťahu k obsahu ponuky na kúpu spoluvlastníckeho
podielu platí, že ponuku je možné považovať za účinnú len vtedy, ak sa podmienky, za ktoré bol
spoluvlastnícky podiel tretej osobe ponúknutý, podstatne nelíšia od podmienok uvedených v ponuke

na kúpu podielu spoluvlastníkovi. Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť ponuku len
vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci (§ 605 OZ). Podľa § 605 OZ, ak
nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť
do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo
zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka

písomná. Keďže písomne v súdenej veci prevodcovia spoluvlastníckych podielov neponúkli na predaj
svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi, predkupné právo žalobcu bolo porušené. Pokiaľ žalovaní v
odvolaní tvrdili, že žalobca realizuje svoje právo spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a
preto by nemal požívať ani súdnu ochranu, nakoľko chce získať nehnuteľnosti za kúpnu cenu, za
ktorú ich nadobudli žalovaní, nebolo možné vyhovieť ani tejto námietke žalovaných. K tomu odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/4017/2013, v zmysle ktorého

rozhodnutia, ak povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) podiel prevedie bez toho, aby ho
ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), a poruší tým predkupné právo, nemá
to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec získal. Oprávnený má
možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, alebo domáhať sa na nadobúdateľovi (novom
podielovom spoluvlastníkovi), aby mu podiel ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu právna
povinnosť ponúknuť oprávnenému podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho sám
nadobudol. Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať žalobou na súde,
aby bol prejav vôle nadobúdateľa urobiť mu ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu, resp. uzavrieť
kúpnuzmluvuzodpovedajúcehoznenia,nahradenýsúdnymrozhodnutím(§161ods.3OSP-poznámka

odvolacieho súdu - v súčasnosti § 229 CSP). Právoplatnosťou rozsudku nahrádzajúceho vyhlásenie
vôle je kúpna zmluva uzatvorená (porovnaj napr. aj rozsudky Najvyššieho súdu SR z 20. 06. 2001
sp. zn. 22Cdo/831/2000, zo dňa 19. 09. 2007 sp. zn. 22Cdo/1875/200, z 25.novembra 2010 sp. zn.
33Cdo/3371/2008 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 71/2011 a z 11. 05. 2011
sp. zn. 31Cdo/1926/2009 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 128/2011).

27. Realizovanie práva žalobcu, aby mu nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov previedli nimi
nadobudnuté podiely, ktoré získali bez toho, aby bolo predkupné právo dodržané, v zmysle vyššie
uvedeného nie je realizáciou práva v rozpore s dobrými mravmi, ale je vykonávané spôsobom, ktorý
je v súlade so zákonom.

28.Pokiaľžalovanívodvolanípoukázalinato,žeúčastníkomkúpnejzmluvyVXXX/XXXXbolajkupujúci
č. X I. J., a preto nie je zrejmé, prečo žaloba nesmeruje aj proti kupujúcemu č. 3, ktorý je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/4 pod B4 a nadobudol ich kúpnou zmluvou č. V
XXX/XXXX, odvolací súd uvádza, že nebol v súdenej veci dôvod žalovať ako žalovaného v rade 3. aj I. J.

(nar. XX. XX. XXXX), keďže menovaný ním nadobúdaný podiel nadobudol od A. J., nar. XX. XX. XXXX,
teda od svojho starého otca, a teda príbuzného v priamom rade (viď § 116 OZ), kedy sa na platný prevod
spoluvlastníckeho podielu nevyžaduje súhlas spoluvlastníkov. Navyše je na vôli žalobcu voči komu z
nadobúdateľov svoje predkupné právo uplatní alebo neuplatní.

29. K námietke žalovaných, že na strane žalobcu mala v konaní vystupovať aj manželka žalobcu T.
J., nar. XX. XX. XXXX, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia Občianskeho
zákonníka alebo iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť byť účastníkmi kúpnej zmluvy obom
manželom - nadobúdateľom. Okrem toho, že nie je vylúčené, aby nadobúdané nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastníckepodielynadobudollenjedenzmanželovzfinančnýchprostriedkovnadobudnutýchmimo

manželstva alebo darom alebo dedením aj počas trvania manželstva, druhý z manželov, ktorý nebol
účastníkom zmluvy, má právo namietať relatívnu neplatnosť takejto kúpnej zmluvy podľa ust. § 40a a s
odkazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Keďže okresný súd v súdenej veci rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého

vyvodil aj správne právne závery a žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli
spochybniť závery okresného súdu a na námietky nimi uvedené v odvolacom konaní nebolo možné
prihliadnuť, odvolací súd rozsudok okresného súdu vecne správne potvrdil a potvrdil ho aj vo výroku o
náhrade trov konania ako výroku závislom od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP). O náhradetrov konania pred súdom prvej inštancie okresný súd správne rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 1 CSP totiž súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca, a preto okresný súd správne žalovaným

uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného konania.

31. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, preto odvolací súd uložil taktiež podľa
§ 255 ods. 1 CSP žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi v celom rozsahu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobcovi odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania, aj keď bol žalobca v
konečnom dôsledku v konaní úspešný, pretože mu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.