Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Dančová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202680
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221202680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Mišura, advokát,
Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovaným: 1.) D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, F.K. XX, F., 2.) N. Y., Q..
XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, U., o zaplatenie 515,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
515,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 515,28 € od 22.02.2021 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2021 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny s
príslušenstvom, titulom regresného nároku za poistné plnenie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v I. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla VW
R., P.: BL- XXX DH, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len vozidlo). Žalovaný v II.

rade je fyzická osoba - vodič (ďalej len „vodič“) motorového vozidla VW R., P.: BL- XXX DH, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len vozidlo). Dňa 09.08.2020 zavinil vodič - žalovaný v II. rade
predmetným vozidlom v dôsledku škodovej udalosti vznik škody na motorovom vozidle G. G P.: SC-
XXX CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol U. R. (ďalej len „poškodený“). Škoda bola
poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu,
ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 19.01.2021 z poistného
garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 515,28 € (náhrada skutočnej výšky
škody rozpočtom nákladov na opravu poškodeného vozidla). Vyplatením náhrady škody poškodenému
prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (žalovaný

v I. a v II. rade) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa § 524 OZ), ktorý má
oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Toto právo si žalobca -
Slovenská kancelária poisťovateľov uplatnila mimosúdne listami zo dňa 21.01.2021 voči žalovaným
v I. a v II. rade, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní v I. a vII. rade pohľadávku žalobcu do dnešného dňa neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných v I. a v
II. rade o zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 21.02.2021. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995
Z. z. s účinnosťou od 01.02.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, nárok žalobcu v konaní nespochybnili a v spore zostali pasívni.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

5. Dňa 09.08.2020 bola motorovým vozidlom značky VW R., P.: BL- XXX DH, ktoré v tom čase viedol

žalovaný v 2. rade a ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, spôsobená škoda na motorovom vozidle
G. G P.: SC- XXX CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol U. R., teda poškodený. Žalobca
následne poškodenému poukázal poistné plnenie vo výške 515,28 Eur.

6.Vzhľadomktomu,žekpredmetnémuvozidlu(ktorýmbolaspôsobenáškoda)nebolokdátumunehody

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, žalobca listom zo dňa 21.02.2021 vyzval žalovaných na úhradu náhrady poistného plnenia v
stanovenej lehote od doručenia výzvy. Žalovaní na predmetnú výzvu nereagovali, dlžnú sumu neuhradili.

7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

12. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

13. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo

faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária
má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho,

čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného
podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej
kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).16.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

20. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu proti žalovaným na úhradu sumy vo výške 515,28

Eur, ktorú vyplatil poisťovateľovi poškodeného z dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade
ako vodič motorového vozidla, ktorého bol v tom čase žalovaný v 1. rade. Podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015 zo 16.02.2016, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR 7/2017 ako R 54/2017, vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý
nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v

konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného
fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným
porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto

dopravnéhoprostriedku(§427OZ),niejetýmvylúčenázároveňzodpovednosťnapr.vodiča motorového
vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej
povinnosti (§ 420 OZ), ak nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú (R 29/1979).
Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 OZ špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený

sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe
objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti
založenej na predpokladanom zavinení (Ro NS ČR zo 17. 1. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2837/2006) alebo
R 3/1984.

22. Postih žalobcu (SKP - kancelárie poisťovateľov) v prípade nepoisteného vozidla podľa § 24
ods. 1 písm. b) zákona („prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti“) voči prevádzateľovi a vodičovi. Nesprávny výklad súdov, že postih môže smerovať len
voči prevádzateľovi. Postih smeruje voči tomu, za koho SKP nahradila škodu ( rozsudok NS ČR 32Cdo
2837/2007).

23. Je zrejmé, že poškodený môže nárok na náhradu škody uplatniť súčasne proti prevádzateľovi i
vodičovi dopravného prostriedku. Ide o prípad pasívnej solidarity, konkrétne o spoločnú a nerozdielnu
zodpovednosť za tú istú škodu podľa § 438 Občianskeho zákonníka. Aj keď za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto vozidla nie je vylúčená zodpovednosť

vodiča, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o prípad, keď prevádzateľ motorového vozidla
a vodič motorového vozidla (škodca) sú dva rozdielne subjekty. Zodpovednosť vodiča motorového
vozidla za škodu vyplýva zo zodpovednosti za zavinenie. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť

vykonané v súlade s právom. K škode spôsobenej dopravnou nehodou dochádza v dôsledku porušenia
pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon o cestnej premávke. Ide o
subjektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Zavinenie
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie škodcu sa predpokladá.Poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Tento predpoklad sa vzťahuje len na nedbanlivostné
zavinenie. Prezumpcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmyselné zavinenie škodcu by musel
preukázaťpoškodený.Vodičmotorovéhovozidla(škodca)samôžezbaviťzodpovednostizaškodu.Musí

preukázať, že škodu nezavinil. Ide o tzv. exkulpáciu škodcu. V prípade exkulpácie škodcu si poškodený
musí znášať škodu zo svojho. Vodič motorového vozidla môže preukázať, že za škodu zodpovedá
poškodený účastník cestnej premávky. Pokiaľ právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní tvrdil,
že žalobca v konaní presne nešpecifikoval právnu povinnosť, ktorú porušila pri poškodení predmetného
vozidla, tak tu je potrebné uviesť, že za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať

toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a vodič je tak v
spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej
súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, ktorú žalobca
uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou
bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.
Keďže za ňu žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má aj proti nej z tohto dôvodu právo na

náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

24. Súd taktiež uvádza, že súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo na predvídateľnosť
súdnych rozhodnutí, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zásady právnej istoty. V danej veci (ohľadom
možnosti žalovať spolu s prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a ktoré

nebolo poistené, aj vodiča tohto vozidla) je súdna prax jednotná, podporená navyše aj publikovanými
rozhodnutiami v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa súd navyše v
plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca má právo (a toto aj plne využil) požadovať náhradu od prevádzateľa
motorového vozidla, ako aj od vodiča tohto motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pričom
títo škodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne na základe solidárnej zodpovednosti.

25. Nakoľko žalobca oprávnene vyzval žalovaných na úhradu regresného nároku, pričom tí v uvedenej
lehote nárok neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto
žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov

vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho od podania žaloby na súd. Žalobca relevantnými
dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky.

26. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo

vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil preukázaný a dôvodný.

27. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.