Rozsudok – Rodina a mládež – Sloboda a ľudská… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421010326
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1421010326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.apríla 2022 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný F. P. D. U. P. R.: nar. XX.XX.XXXX v Spišskej Starej Vsi, bytom Bratislava,
R. Č.. X/C, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Bratislava od 11.augusta 2021

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
najneskôr od mesiaca november 2020 až do 11. augusta 2021 po prechádzajúcich hádkach a
pod vplyvom alkoholu viackrát slovne a fyzicky napádal poškodenú R. S., trvalé bytom V., F. XXXX/XX,
prechodne bytom V., R. Č.. X/C a jej syna poškodeného U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V. - Y.E.,
P. V. V., R. Č.. X/C v Bratislave na ulici R. Č.. X/C v byte č. XX na 5. poschodí a
to takým spôsobom, že sa im viackrát vyhrážal ublížením na zdraví a ťažkou ujmou na zdraví, tiež ich

osočoval a vulgárne im nadával,
pričom v novembri 2020 po predchádzajúcej hádke, keď napomenul poškodenú, že prečo je na neho
drzá a prečo na neho zvyšuje hlas, ju udrel otvorenou dlaňou na líce,
následne približne v marci 2021, takisto po predchádzajúcej hádke, kedy vyčítal
poškodenej, že má veľkú hubu a že je drzá, ju udrel otvorenou dlaňou do zátylku, pričom následkom
úderu si poškodená udrela hlavu do kuchynskej linky

následnepribližnevmesiacijún2021popredchádzajúcejhádke,kedyobvinenýpodozrievalpoškodenú,
že ho podvádza s iným mužom, udrel poškodenú otvorenou dlaňou do tvárovej časti hlavy,
v bližšie nešpecifikovanom období po predchádzajúcej hádke sa obvinený rozbehol za poškodeným U.
T. do izby a dal mu facku, pričom následkom úderu poškodeného bolela hlava,
tiež v období od novembra r. 2020 až do 10. augusta 2021 pravidelne minimálne jedenkrát za mesiac,
pod vplyvom alkoholu, sa obvinený poškodenej vyhrážal slovami: „tak Ťa
zbijem, že Ťa dám na vozík" a „mne je jedno, Ťa udriem, dám Ťa na vozík, nech aj kvôli Tebe sedím,

ale dám Ťa na vozík" a tiež sa verbálne vyhrážal poškodenému U. T. slovami „zlomím Ti chrbticu" a
„dolámem Ti tie suché nohy",
pričom od mesiaca máj 2021 sa toto správanie obvineného stupňovalo a vyvrcholilo v noci z 10.augusta
2021 na 11.august 2021, kedy sa obvinený poškodenej pod vplyvom alkoholu vyhrážal slovami „tak
Ťa zbijem, že Ťa dám na vozík" a následne v noci dňa 11.augusta 2021 napadol poškodeného U.
T. tým spôsobom, že ho udrel do tváre a taktiež po poškodenej R. S. hodil sklenený pohár, ktorým

ju netrafil, nakoľko poškodená sa uhla, pohár sa rozbil a sklenené úlomky poškodenej porezali nohu,
čím jej spôsobil malú ranu na pravom predkolení, po čom obaja poškodení odišli z bytu a následne
dňa 11.08.2021 v čase okolo 08:00 hod. obvinený telefonicky kontaktoval poškodenú a do telefónu jej
povedal, že „keď prídete domov, všetkých Vás pozabíjam",
akonaltaknapriektomu,žerozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíš,podsp.zn.1T/308/2002boluznaný
vinným podľa § 241 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov
a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradením pre výkon trestu do tretej

nápravnovýchovnej skupiny v znení zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.T e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním

strachu a stresu

č í m s p á c h a l

zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, §
37 písm. m/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per analogiam, § 38 ods. 5, 8 Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich

právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.).
Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol

uvedený v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa ustanovenia § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) pretože týral blízku osobu - a to ako poškodenú R. S.,

takisynapoškodenejU.T.spôsobujúcvovzťahukpoškodenejfyzickéutrpenie(atokonkrétnevmesiaci
november 2020 - kedy ju po predchádzajúcej hádke okrem verbálneho útoku - udrel otvorenou
dlaňou na líce, v mesiaci marec 2021 - opätovne po verbálnom útoku - hádke - ju udrel otvorenou dlaňou
do zátylku - pričom následkom úderu si poškodená udrela hlavu do kuchynskej linky, taktiež i v mesiaci
jún 2021 - opätovne po predchádzajúcej hádke - z dôvodu podozrenia nevery ju udrel otvorenou dlaňou

do tvárovej časti hlavy. Naposledy tomu tak bolo zo dňa 10.augusta 2021 na 11.august 2021. Predmetný
fyzický útok vykonal i vo vzťahu k synovi poškodenej - maloletému - ktorému v žalovanom období v izbe
dal facku - pričom následkom predmetného úderu poškodeného maloletého bolela hlava).
Predmetným poškodeným - poškodenej a jej synovi - spôsoboval svojím správaním psychické utrpenie
- nielen predmetným bitím, údermi, ale i vyhrážaním - a to v žalovanom období od času čo vykonal trest

odňatia slobody v inej trestnej veci do času jeho zadržania - t.j. do 10.augusta 2021 -
pravidelne minimálne jedenkrát za mesiac - pod vplyvom alkoholických nápojov sa poškodenej vyhrážal
slovami: „tak Ťa zbijem, že Ťa dám na vozík“, synovi poškodenej - „zlomím Ti chrbticu“, „dolámem Ti
tie suché nohy“.
Toto konanie obžalovaného vyvrcholilo v noci z 10.augusta 2021 na 11.auguta 2021, kedy sa obžalovaný

poškodenej pod vplyvom alkoholu vyhrážal slovami „tak Ťa zbijem, že Ťa dám na vozík" a následne vnoci dňa 11.augusta 2021 napadol poškodeného U. T. tým spôsobom, že ho udrel do tváre a taktiež
po poškodenej R. S. hodil sklenený pohár, ktorým ju netrafil, nakoľko poškodená sa uhla, pohár sa
rozbil a sklenené úlomky poškodenej porezali nohu, čím jej spôsobil malú ranu na pravom

predkolení, po čom obaja poškodení odišli z bytu a následne dňa 11.augusta 2021 v čase okolo 08:00
hod. obžalovaný telefonicky kontaktoval poškodenú a do telefónu jej povedal, že „keď prídete domov,
všetkých Vás pozabíjam".
I z lekárskej správy - vyšetrenia vo vzťahu k poškodenej zo dňa 11.augusta 2021 - vyplynulo, že po
útoku pohárom poškodená utrpela scelenú ranu pravého predkolenia s tým, že na pravom predkolení

bola prítomná rana - ktorá si nevyžiadala žiadnu liečbu.
Takéto správanie obžalovaného vyvolávalo u oboch poškodených stres a strach a to nielen na základe
ich výpovedí. Skutočnosti boli preukázané i vypracovanými znaleckými posudkami vo vzťahu k obom
poškodeným.

Správanie obžalovaného poškodená pociťovala ako príkorie i keď nie ako ťažké príkorie - pretože
ju domáce okolnosti zásadným spôsobom neobmedzovali vo fungovaní života. potrebné však znalec
musel uviesť, že táto na druhej strane nedokáže subjektívne odhadnúť, do akej miery jej mohla
subjektívne pomáhať aj medikácia od psychiatra, ktorého vyhľadala. Psychické utrpenie u poškodenej
bolo spôsobené.

Pokiaľ išlo o maloletého - išlo o osobu, ktorá v čase žalovanom bola v poslednom štádiu puberty
(nar. 2005 -teda vo veku 16 rokov) - keď sa integrujú a zosúlaďujú zmeny, ktoré prebiehali počas
predchádzajúcich fáz.
Poškodený sám popisoval konanie obžalovaného tak, že keď vedel, že obžalovaný je doma, nemal nikdy
pokoj, nevedel, čo sa bude diať, bol v neistote a v noci sa budil.

V tomto smere súd poukazuje na závery znalca z odboru psychológia - ktorý obžalovaného
charakterizoval (tak ako i samotní poškodení) - že má výrazne zníženú schopnosť kritickejšieho náhľadu
na svoju osobu v dôsledku toho má tendenciu pripisovať iným dôvody svojich neúspechov, či zlyhaní. S
týmto súvisí aj jeho tendencia k agresívnemu správaniu, ktoré zameriava na tých, ktorí jeho frustráciu
zapríčiňujú. K takýmto reakciám prichádza podľa znalca o to ľahšie, že okrem zvýšenej impulzivity

obžalovaného chýba u neho schopnosť súcitu so sociálnym okolím. Má veľmi slabé brzdy, ktoré by
mohli takéto reakcie korigovať, prípadne výraznejšie limitovať ich výskyt - pretože má zjavne narušené
morálne normy. Jeho schopnosť, teda psychický potenciál riešiť, životné, konfliktné situácie je veľmi
slabý, lebo má sklon reagovať impulzívne a vinu výlučne prenášať na iných. Jeho agresívne reakcie voči
okoliu sa vždy prejavujú pri pocite frustrácie, teda neuspokojení potreby, sú zamerané na osobu, ktorá

frustráciuspôsobila-bolitotedarodinnípríslušníci,sktorýmibývalvspoločnejdomácnosti.Keďževzťah
obžalovaného k poškodeným bol povrchný, výrazne zameraný na vonkajšie prejavy bez dostatočnej
vnútornej rezonancie - bol schopný obžalovaný agresívnej reakcie voči poškodeným.
Práve konzum alkoholu (samotní poškodení vypovedali, že predmetné ataky verbálne, fyzické boli zo
strany obžalovaného hlavne po požití alkoholu) - tento konzum alkoholu viedol k zníženiu racionálnej

kontroly nad správaním. V čase spáchania skutkov bola u neho prítomná simplexná ebrieta stredne
ťažkého stupňa, ktorá viedla k zníženiu racionálnej kontroly nad jeho správaním.
V osobe obžalovaného súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnú zodpovednosť.
Bol teda plne zodpovedný subjekt za svoje protiprávne správanie.

K výroku o treste

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej

sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť
súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo
povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody - ako to bolo v tomto prípade.
V danom prípade vo vzťahu k obžalovanému išlo o spáchanie trestného činu - zločinu - kde základná

trestná sadzba je tri roky - osem rokov.
S prihliadnutím však na odpis registra trestov - ako i pripojený spis Okresného súdu Veľký Krtíš, pod
sp.zn.1T/308/2002 kdeboluznanývinnýmpodľa§241ods.2Trestnéhozákonač.140/1961Zb.vznení
neskorších právnych predpisov a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradenímpre výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny v znení zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov - išlo o aplikáciu aj ustanovenia § 38 ods. 5 Tr.zák. - t.j. pri opätovnom spáchaní
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu - znamenalo

to tak, že základná trestná sadzba vo vzťahu k obžalovanému bola - päť rokov a šesť mesiacov - osem
rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.

a/ - o/ Tr.zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a/ - m/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o obžalovaného tento sa skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu. Jeho spáchanie
ľutoval.Predmetnúľútosťsúdvyhodnotilakoúprimnú,nieakoformálnevyhlásenie(§36písm.l/Tr.zák.).
Pre zistenie, či oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr.

aj spôsob ako obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011).
Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho
správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.).
Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr.zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným

momentom súdom použitej právnej kvalifikácie ( NS SR - Tpj 68/2014).
Predmetné skutočnosti boli preukázané vo vzťahu k obžalovanému jednoznačne.
Súd mal za to, že tento jeho sebakritický postoj v ústnej forme bol úprimný a nebol formálnym
vyhlásením a to nad jeho vlastným protiprávnym konaní a to nielen v rámci záverečnej reči, ale i práva
posledného slova, ako aj pri vyhlásení o vine/nevine, ako i v písomnom ospravedlní poškodeným.

Priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k obžalovanému bolo spáchanie - že bol už za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m/ Tr.zák.). Tu súd musí konštatovať - že vo vzťahu k obžalovanému bolo celkovo ako
vyplynulo z odpisu registra trestov - sedemnásť. Zároveň pri konštatácii predmetného odpisu registrov
je potrebné poznamenať v neprospech obžalovaného - čo potom zohľadnil pri výmere a druhu trestu

(na rozdiel od navrhovaného
trestu s podmienečným odkladom) - v osobe obžalovaného išlo o celkovo tri odsúdenia za zločiny v
minulosti - vrátane Okresného súdu Veľký Krtíš, pod sp.zn. 1T/308/2002.

Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) a priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) súd nezistil.

Súd však i napriek vyššie uvedenému - v danom prípade aplikoval STANOVISKO trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.júna 2017, pod sp.zn. Tpj/55/2016,
na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a
písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods.

1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa
aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití

práva záverečnej reči a posledného slova).
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzatvorení a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu

a minori ad amior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keď páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Dôvodompoužitiaanalógiejepodmienenosťmimoriadnehozníženiatrestuobomaprocesnýmiúpravami
na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Kýmvprípadedohodyovineatrestemôžetaktoobvinenýzískaťmimoriadnezníženýtrestužnazáklade
samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody o vine a
treste súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní) v prípade
vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného

poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny
a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné procesné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - R - 12/2017).
Je potom na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného

vyhlásenia o nepopieraní spáchania činu - ako to bolo v danom prípade) mal možnosť - čo v danom
prípadeajvykonal-pristúpiťnabázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,
ako pri schválení dohody o vine a treste.
Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre
obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu

ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej
je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby

konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť
len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalších kritériám,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
Vrámcihodnoteniaosobypáchateľanemožnoobísťanimožnostijehonápravy,najmäzhľadiskaurčenia

prognózjehobudúcehovývojasprávania,nazákladeobjasneniajehoosobnýchvlastnostíaichspojitosti
so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Je pravdou, že páchateľom, ktorí
sa opakovane (v priebehu viac ako jedného roka o právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku - ako
to bolo v tomto prípade) dopustia trestnej činnosti - treba ukladať tresty nepodmienečné - s využitím
rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby. Toto v danom prípade súd i naplnil - že uložil trest odňatia

slobody nepodmienečný.

Okolnosti prípadu sú jedným z kritérií pre mimoriadne zníženie trestu upravených v §
39 ods. 1 Tr.zák., pričom musí ísť o také okolnosti priaznivé pre páchateľa, ktoré sa svojím významom
alebo intenzitou vymykajú bežne sa vyskytujúcim okolnostiam pri trestných činoch určitého druhu a

ktoré tak odôvodňujú miernejší postih páchateľa tohto trestného činu. Existencia takýchto okolností sa
pre účely analogického použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. nevyžaduje, preto aplikácia tohto
ustanovenia môže byť odôvodnená aj takými okolnosťami, ktoré síce nemajú výnimočnú povahu, avšak
majú spoluurčujúci význam pre náležité zhodnotenie povahy spáchaného skutku a trestného činu a
tým významne prispievajú k určeniu primeranej výmery trestu tak, aby bol dosiahnutý účel trestu. Inak

povedané, môže ísť teda o také okolnosti (napĺňajúce aj znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného
činu), z ktorých možno usudzovať nižšiu závažnosť spáchaného trestného činu - posudzovanú v rovine
kritérií upravených v § 34 ods. 4 Tr.zák. (napr. spôsob spáchania činu, následok, miera zavinenia,
pohnútka) teda z hľadiska závažnosti činu významných pre uloženie trestu, ktorú je pre tento účel
(uloženietrestu)potrebnézisťovaťajprizločinezhľadiskaindividualizácietrestuvovzťahukpáchateľovi

trestného činu (ide teda o posudzovanie závažnosti činu nie pre potrebu ustálenia otázky viny, ako tomu
je pri prečinoch v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák., ale výlučne pre účely primeranosti trestu).
Z hľadiska zásad ukladania trestov má nepochybne význam aj osoba obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy a v tomto smere nemožno prehliadať ani predchádzajúcu trestnú minulosťobžalovanej osoby, ktorú okrem iného dokumentuje jej odpis registra trestov. Súd má možnosť
obžalovaného vnímať a posudzovať tiež cez jeho postoj k trestnému činu a aj iné jeho prejavy v konaní
pred súdom (uskutočnených pri výsluchoch, v rámci záverečnej reči, práva posledného slova, ale i

ako to bolo v tomto prípade - jeho písomného prejavu, ktorý vykonal - viď jeho písomné podanie zo
dňa 16.decembra 2021 - kde si plne uvedomil svoje dôsledky, ktoré svojím konaním spôsobil svojim
najbližším - poškodeným a týmto sa písomne ospravedlnil). Súd poukazuje i na skutočnosť, že tento
bol v pracovnom pomere. .

Práve predmetné odsúdenie - Okresný súd Veľký Krtíš, sp.zn. 1T/308/2002 - kde mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do tretej
nápravnovýchovnej skupiny - mali za následok zákonné zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
polovicu - a teda už takýmto spôsobom bola do určitej miery zohľadnená predchádzajúca trestná činnosť
obžalovaného, ktorá sa súčasne prejavila aj v priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák.

Preto na základe uvedeného s prihliadnutím i na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej trestnej
veci, ako i skutočnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného dospel k záveru - že na obžalovaného je
síce potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, avšak nižšej výmere, než v akej u
tento druh trestu - je ukladaný v základnej trestnej sadzbe. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia
slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov a to za analogického použitia vyššie zmieneného ustanovenia

o mimoriadnom znížení trestu, ktorého opodstatnenosť je daná vyhlásením obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr.zák.

S poukazom na vyššie uvedené a rozvedené súd tak vyvodil, že takúto výmeru trestu odňatia slobody
možno považovať za adekvátnu charakteru skutku, ako aj osobe obžalovaného a možnostiam jeho

nápravy.Súčasneideotakúvýmerutrestu,ktoráreflektujezásadujednotyrepresieaprevencieaumožní
naplniť výchovnú a ochrannú funkciu trestu - ako to mal na mysli zákonodarca.

Zároveň je potrebné nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp
úmernostirepresie,abytátoneprekročilamierunevyhnutnúpresplnenieúčelutrestu.Súdvtomtosmere

akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest
nepôsobia výchovne.
Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou
obžalovaného. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa aj generálno - prevenčnú
funkciu, pretože je spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej závažnej

trestnej činnosti. Zároveň vyjadrilo i morálne odsúdenie páchateľa.
Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na
základe zákona. Trest v tejto výmere dostatočne splní ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli
Trestný zákon.

Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) - z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tu-
najšieho súdu.