Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821201086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: K. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, s
miestom výkonu advokácie Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovanej: I.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, právne zastúpenej Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, s
miestomvýkonuadvokácieKlinecII215/29,Zubrohlava,IČO:37801635,vkonaníonahradenieprejavu
vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/35/2021-86 zo dňa 15.
decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutý rozsudok Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie mal v spore preukázané, že žalobca a
žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. O.,
pričom žalovaná sa stala ich podielovou spoluvlastníčkou, okrem iného, aj na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 20.06.2018 s I. J., I. J. a K. N., t. j. s osobami, ktoré boli pred uzatvorením kúpnej
zmluvy rovnako podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že
uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko tomuto neboli pred
jej uzatvorením ponúknuté spoluvlastnícke podiely na kúpu. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na
to, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a

Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne
legitimovaní, b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu

nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 CSP), alebo c) uspokojí sa
s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi, pričom zákon v uvedených
ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení
si zvolí (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/173/2010).Súčasne uviedol, že žalobca si z možností, ktoré mal na ochranu svojho spoluvlastníckeho práva,
prvotne zvolil dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to podaniami zo dňa 03.03.2021
adresovanými všetkým účastníkom kúpnej zmluvy, ktorí predmetné podania prevzali zhodne dňa

04.06.2021. Konštatoval, že žalovaná v konaní namietala nesprávne zvolený postup žalobcu na
uplatnenie jeho práva, nakoľko žalobca sa jednak domohol relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a jednak
žiadal aj nahradenie prejavu vôle, keď žalovaná mala za to, že sa jedná o nároky, ktoré sa vzájomne
vylučujú, a preto sa žalobca nemôže účinne žalobou domáhať nahradenia prejavu vôle. Vo vzťahu
k nárokom, ktoré má podielový spoluvlastník, podielové spoluvlastníctvo ktorého bolo porušené, súd

prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o nároky vyplývajúce zo všeobecných ustanovení o vecnom
predkupnom práve v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zvláštne nároky vyplývajúce z
§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, pričom ide o nároky, ktoré
sa navzájom vylučujú, keď oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov
a nemôže tak urobiť ani postupne, teda najskôr sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu
a potom sa domáhať nahradenia prejavu vôle. Pokiaľ sa potom žalobca účinne dovolal relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy podaniami zo dňa 03.03.2021, čo malo za následok jej neplatnosť od
počiatku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa už nemohol účinne domáhať, aby
mu žalovaná predala sporné podiely na nehnuteľnostiach, nakoľko táto ju ako nadobúdateľ platne
nenadobudla (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/46/2021 zo
dňa 16.06.2021), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 131/2018 zo dňa 18.04.2018,

v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že ,,pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci pri
porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka a domáhali sa „len“ nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmlúv a jej právne účinky zostávajú zachované,
čo samo o sebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť

uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva, vrátane oprávnenia domáhať
sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo
k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej
neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho
podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného práva v

zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov
na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo
zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda“. V tejto súvislosti poukázal aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/28/2009 zo dňa 26.05.2010. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že do podania žaloby môže v rámci 3-ročnej subjektívnej lehoty meniť

ním uplatnené nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva, a že až samotná žaloba vylučuje
možnosť kumulatívne uplatňovať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy a nahradenie prejavu vôle, nakoľko
by to popieralo samotný inštitút relatívnej neplatnosti, keďže dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa
právny úkon stáva absolútne neplatným od počiatku, a to bez ohľadu na to, či sa ho oprávnená osoba
dovolala v súdnom alebo mimosúdnom konaní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to,

že žalobca sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti už dňa 07.01.2019 v konaní vedenom na tamojšom
súde pod sp. zn. 3C/15/2018, predmetom ktorého je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomkúpnejzmluvyuzatvorenejdňa20.06.2018,zdôvodučohonebolo
možné prisvedčiť tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu, že žalobca bol v časovej núdzi, nakoľko sa
subjektívna doba, v ktorej mohol namietať relatívnu neplatnosť blížila ku koncu. Na základe uvedeného

súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
zvolil možnosť nápravy protizákonného postupu spoluvlastníkov pri uzatváraní kúpnej zmluvy a daný
právny úkon sa po dovolaní relatívnej neplatnosti žalobcom stal neplatný, z čoho vyplýva, že žalovaná
platne nenadobudla podiely v sporných nehnuteľnostiach do svojho vlastníctva, a preto nie je už možné
nahradiťprejavjejvôletak,akosadomáhalžalobcapodanoužalobou.Pokiaľžalobcanavrhovalvkonaní

vykonať dôkaz predložením kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcovi poskytnutá z katastra nehnuteľností
a predloženie príslušnej judikatúry, súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie takéhoto dokazovania
v konaní za potrebné, keď pokiaľ ide o predloženie kúpnej zmluvy, tak kópia predmetnej zmluvy bola
priložená aj k samotnej žalobe a čo sa týka judikatúry súdov, právny zástupca žalobcu mal podľa názoru
súdu prvej inštancie dostatok času na to, aby túto súdu predložil, keďže žalovaná už vo vyjadrení k

vyjadreniužalobcunamietalaskutočnosť,žežalobcanemôžesúčasneuplatňovaťviacerénároky.Pokiaľ
žalobca poukazoval na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009
zo dňa 22.09.2010, súd prvej inštancie uzavrel, že v uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd nezaoberal
tým, či možno do podania žaloby v rámci subjektívnej lehoty kumulovať viaceré nároky tak, ako todôvodil žalobca a práve naopak, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že je správny názor
odvolacieho súdu, že v prípade porušenia predkupného práva jedným z podielových spoluvlastníkov
a účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti druhým (viacerými) spoluvlastníkmi, nemôže druhý

(ostatní) spoluvlastníci svoje predkupné právo realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle
toho, ktorý predkupné právo porušil, že ako predávajúci predáva nehnuteľnosti druhému (viacerým)
spoluvlastníkom, ktorých predkupné právo bolo porušené. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako strane, ktorá mala v spore plný úspech priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, t.j. z odvolacích dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e),
f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom

súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak sa podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené, pred podaním žaloby na súd dovolá relatívnej neplatnosti, nemôže účinne podať žalobu o
nahradenie prejavu vôle, a to ani v tom prípade, ak nemá v čase dovolania sa relatívnej neplatnosti z
objektívnych dôvodov k dispozícii úplnú kópiu kúpnej zmluvy, ktorej realizáciou došlo k predkupnému
právu. Podľa názoru žalobcu pre uvedený záver nemožno, vo väzbe na aktuálnu zákonnú úpravu,

obsah žalobného návrhu a ustálenú súdnu prax všeobecných súdov v obdobných veciach, nájsť žiaden
základ a opodstatnenie. Podľa žalobcu došlo napadnutým rozsudkom (nesprávnou aplikáciou ust. § 140
Občianskeho zákonníka vo väzbe na zistený skutkový stav) k porušeniu základného práva žalobcu v
zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru a odopretiu spravodlivosti tzv. denegatio iustitiae,
pretože vydaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v rozpore s jeho povinnosťou poskytnúť

právnu ochranu podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené, bez zákonného
podkladu rozhodol o zamietnutí žaloby. Žalobca poukázal na to, že k porušeniu základného práva na
súdnu ochranu dochádza vtedy, ak je komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a súd odmieta konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej
osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98) v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na čl. 46 ods. 1

Ústavy, podľa ktorého každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Taktiež poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Konštatoval, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,

že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v
rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Poukázal na to, že
právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Taktiež poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že tak základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Uvedené princípy boli

podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie porušené, čo spôsobilo nezákonnosť napadnutého
výroku rozsudku. Žalobca súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22. septembra 2010, týkajúci sa oprávnení spoluvlastníka vyplývajúcich z
porušenia predkupného práva zo strany druhého/ostatných spoluvlastníkov. Žalobca má za to, že voľba
medzi jednotlivými spôsobmi domáhania sa ochrany pred porušením predkupného práva je výlučne

na žalobcovi a minimálne do momentu podania žaloby mal možnosť meniť tieto zákonom stanovené
spôsoby ochrany. Má za to, že rozhodnutia všeobecných súdov, na ktoré súd prvej inštancie v zhode so
žalovaným odkázal, nie sú aplikovateľné na prejedávaný prípad z dôvodu rozdielneho skutkového stavu,
nakoľko v rozhodnutiach, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, sažalujúca strana domáhala nahradenia prejavu vôle a neplatnosti súbežne, čo nie je zo zákona prípustné
alebo podala návrh na pripustenie zmeny návrhu z pôvodnej žaloby o neplatnosť na nahradenie prejavu
vôle po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V prejednávanom spore tomu tak nebolo. Podľa

názoru žalobcu právny záver súdu prvej inštancie je arbitrárny a chýba mu akákoľvek právna logika,
keď využitím argumentum ad absurdum (pokiaľ by právny záver súdu prvej inštancie bol správny),
by potom ani v konaniach o nahradenie prejavu vôle, ani v konaniach o určenie neplatnosti zmluvy z
dôvodu porušenia predkupného práva, nikdy nemohlo dôjsť k zmene žalobného návrhu z nahradenia
prejavu vôle na neplatnosť a naopak. Uvedený záver by bol v rozpore s bežným postupom všeobecných

súdov, ktoré takúto možnosť (pokiaľ k zmene žaloby dôjde v rámci plynutia subjektívnej trojročnej
premlčacej doby) pripúšťajú (a nevedie to k zamietnutiu žaloby), pričom v tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3C/37/2008 zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 2C/17/2008 zo
dňa 09.11.2016, sp. zn. 5C/49/2008 zo dňa 11.10.2016. Podľa názoru žalobcu rovnako tak využitím
argumentumadabsurdumbynazmenuzápisovvkatastrinehnuteľnostístačilopríslušnémuOkresnému
úradu, katastrálnemu odboru doručiť námietku relatívnej neplatnosti a preukázať doručenie. Podľa

názoru žalobcu súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku porušil takmer všetky zásady a
princípy, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky, keď poukázal na to, že zo
žiadneho zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva nemožnosť domáhať sa žalobou
na príslušnom súde nahradenia prejavu vôle pri porušení predkupného práva po tom, ako podielový
spoluvlastník v predsúdnom konaní namietol relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ale práve naopak,

zákon tak v prípade neplatnosti, ako aj nahradenia prejavu vôle, priamo počíta s podaním žaloby na
súd, pretože bez meritórneho rozhodnutia súdu sa nemení absolútne nič na právnom postavení tak
žalobcu, podielového spoluvlastníka, ktorý porušil predkupné právo, a ani na postavení nadobúdateľa
takéhoto spoluvlastníckeho podielu. Takýto stav je podľa názoru žalobcu celkom zrejme v rozpore
s účelom a zmyslom právnej úpravy § 140 Občianskeho zákonníka. Právo voľby je podľa názoru

žalobcu potrebné vykonať žalobou na súde a jediným limitom v tomto smere je subjektívna premlčacia
doba na uskutočnenie takejto voľby. Na základe námietky relatívnej neplatnosti, ktorá bola realizovaná
mimosúdne, totiž nikdy nemôže dôjsť k obnoveniu pôvodných zápisov v katastri nehnuteľností, pričom
k obnoveniu pôvodného zápisu môže dôjsť až na základe súdneho rozhodnutia. Uvedené platí v
prejednávanom prípade o to viac, nakoľko sa žalovaná voči žalobcovi v konaní na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. 3C/15/2018 domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a naopak tvrdí, že
spoluvlastnícky podiel, ktorý tvorí predmet spornej kúpnej zmluvy nadobudla platne. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo
k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. l, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa

do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Uvedeným
nesprávnym postupom súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu vybočil z medzí vytýčených čl. 2 ods.
2 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Listiny a porušil tým právo žalovaného na spravodlivý proces a právo na súdnu
ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny).
2.1 Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok predstavuje vo svojich dôsledkoch flagrantné porušenie

zásady zákazu rozhodovania ultra petitum, keď žalobca sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
nemôže v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko predmet sporu a jeho dôvody sú uvedené v žalobnom
návrhu a (ne) dôvodnosť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na vyhovenie žaloby nemožno
vyvodzovať z vyjadrení žalovaných, najmä z toho dôvodu, že to bola práve žalovaná, kto spôsobil
relatívnu neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že relatívnej neplatnosti

právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobca zdôraznil, že on v žalobe
netvrdil, že napadnutý právny úkon je neplatný, čo je zrejmé z formulácie žalobného petitu, keď
to, že právny úkon je neplatný v konaní tvrdila žalovaná, ktorá je však z takejto argumentácie
vylúčená s prihliadnutím na § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím konaním zavinila porušenie
predkupného práva žalobcu. Podľa názoru žalobcu súd absolútne nedôvodne skúmal ako otázku

predbežnú relatívnu neplatnosť spornej kúpnej zmluvy, aj keď jej neplatnosť žalobca v konaní netvrdil,
a na námietku žalovanej o relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy ani prihliadať nemal. Poukázal
na čl. 3 ods. 2 základných zásad CSP a čl. 5 základných zásad CSP, keď súd prvej inštancie s
poukazom na princípy uvedené v týchto zásadách založil odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako aj
zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani argumentácia súdu

prvej inštancie uvedená v bode 24. napadnutého rozsudku o tom, že žalobca sa účinne dovolal relatívnej
neplatnosti už dňa 07.01.2019 v konaní vedenom Okresnom súde Námestovo sp. zn. 3C/15/2018,
predmetom ktorého je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.06.2018, a že nemožno prisvedčiť tvrdeniam právneho zástupcužalobcu, že žalobca bol v časovej núdzi, nakoľko sa subjektívna doba, v ktorej mohol namietať relatívnu
neplatnosť, blížila ku koncu. Podľa názoru žalobcu nemožno vôbec uvažovať o účinnom dovolaní sa
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy v konaní sp. zn. 3C/15/2018, okrem iného aj z dôvodu, že takýto

úkon je potrebné uskutočniť voči všetkým účastníkom zmluvy. Žalobca v odvolaní súčasne poukázal na
prax Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru, podľa ktorej podielovému spoluvlastníkovi,
ktorý sa domáha vydania kópie kúpnej zmluvy (ktorá je zapísaná v katastri ako nadobúdací titul a o
ktorej sa domnieva že ňou bolo porušené jeho predkupné právo), je vydaná iba kópia takejto zmluvy
bez uvedenia rodných čísiel a bez údaja o výške kúpnej ceny, a tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď

pôvodne žalobcovi bola na jeho žiadosť sp. zn. K1-2364/18 zo dňa 07.12.2018 vydaná takáto neúplná
kópia spornej kúpnej zmluvy. Uviedol, že až od 15.06.2021 nemal akúkoľvek vedomosť o úplnom obsahu
spornej kúpnej zmluvy a o jej obsahu sa dozvedel až tesne pred podaním žaloby, a to z pripojeného
spisu Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru o čom svedčí zápisnica z pojednávania sp.
zn. 3C/15/2018 zo dňa 03.06.2021 s prihliadnutím na dôvody odročenia pojednávania. Z uvedeného je
potom zrejmé, že on sa dozvedel všetky relevantné podklady na to, aby mohol uskutočniť voľbu medzi

jednotlivýmispôsobmiuplatňovaniaochranyjehoporušenéhopredkupnéhoprávaaž15.06.2021aažod
tohto dňa mal všetky relevantné podklady k tomu, aby vôbec mohol formulovať petit žaloby o nahradenie
prejavu vôle, nakoľko kúpna cena je totiž podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a bez toho, aby žalobca
poznal jej výšku, z objektívnych dôvodov nemohol podať žalobu o nahradenie prejavu vôle skôr. V tejto
súvislosti poukázal na to, že mu nemôže byť na ťarchu zaužívaný a zrejme aj zákonom stanovený postup

Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru pri poskytovaní údajov z katastra (poskytovanie
fotokópií scudzovacích právnych úkonov podielovému spoluvlastníkovi, ktorý nebol ich účastníkom), pre
ktorý sa zákonnou cestou nemôže dopracovať k podkladom pre účinné podanie žaloby o nahradenie
prejavu vôle. Pokiaľ by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, potom by podľa názoru žalobcu
z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka pri porušení

zákonného predkupného práva spravil obsolétne a v reálnom živote prakticky nevyužiteľné zákonné
ustanovenia, čo je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy § 140 Občianskeho zákonníka.
2.2 Žalobca súčasne namietal porušenie princípu rovnosti zbraní, keď poukázal na to, že súd prvej
inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v prospech žalovanej a v neprospech žalobcu
a nevykonal zo strany žalobcu navrhované dokazovanie, keď v konaní nebolo sporné, že došlo k

porušeniu predkupného práva, a že žalobca podal žalobu v rámci plynutia všeobecnej premlčacej doby.
2.3 Žalobca súčasne namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní, keď postup orgánu verejnej
moci musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných
prípadoch rozhodovať rozdielne. Odôvodnené očakávania žalobca vzhliadol v samotnom postupe súdu
prvej inštancie (in concreto, že súd s prihliadnutím na zákonnú úpravu podielového spoluvlastníctva a

nárokov z porušenia predkupného práva návrhu vyhovie), ako aj v samotnom rozhodnutí (in concreto, že
súd bude rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax tak Okresného súdu Námestovo, ako aj odvolacieho
súdu a dovolacieho súdu SR a návrhu vyhovie z dôvodu nespornosti porušenia predkupného práva
žalobcu). V intenciách uvedeného sa žalobcovi javí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako prekvapivé.
Tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu ako neprípustnú, naplnil zásadu „summum ius summa

saepe iniuria“, keď takáto aplikácia práva nie je v súlade s myšlienkou materiálneho právneho štátu, v
ktorom spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, v ktorom sudca interpretuje a aplikuje právo. V
konkrétnychsúvislostiachpretologickývýklad(akbyajbolformálnesprávny)musíustúpiťhodnotovému
výkladu, ktorý umožní naplnenie príkazu pre sudcu rozhodovať v súlade s ekvitou, t.j. nachádzať čo
najspravodlivejšie usporiadanie veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie tým, že zamietol žalobu

ako neprípustnú, porušil princíp spravodlivosti, pretože jeho dôsledkom je skutočnosť, že žalovaná hoci
porušila predkupné právo žalobcu, ostane zapísaná ako vlastníčka predmetu spornej kúpnej zmluvy.
2.4 Žalobca súčasne považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nedostatočne odôvodnený,
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keď v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti
chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke posudzovania možnosti vykonania voľby medzi
formami ochrany pred porušením predkupného práva podielového spoluvlastníka podaním žaloby na
súd, ako aj počas konania a v otázke osvedčenia dôvodnosti podanej žaloby. Podľa názoru žalobcu v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkunedalsúdprvejinštanciepresvedčivúajasnúodpoveďnapodstatné
otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo s konania najavo a ako vec právne posúdil. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
13C/35/2021-86 zo dňa 15.12.2021 v celom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi
nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanej v rozsahu 100 %.3. Žalovaná vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že odvolanie žalobcu vychádza

zo zjavného nepochopenia inštitútu predkupného práva. Má za to, že cieľom žalobcu je za každú
cenu sabotovať konanie vedené pod sp.zn. 3C/15/2018 o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
k predmetným pozemkom, ktoré paralelne prebieha na Okresnom súde Námestovo, pričom bolo
prerušené až do skončenia konania 13C/35/2021. Má za to, že rozhodnutie Okresného súdu je
dostatočne odôvodnené, presvedčivé a vychádzajúce zo správnych skutkových a právnych záverov.

Má za to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už súd prvej inštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijať právne závery.
Žalobca si v podanom odvolaní protirečí najmä vo vzťahu k svojím skorším tvrdeniam a odkazom na
judikatúru, na ktorú sám poukazuje v Námietke relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2021
a podanej žalobe, pričom v daných podaniach uvádza: „Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti
právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho počiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na

základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné
právo.“ Žalovaná má za to, že žalobca vykonal voľbu svojho nároku a docielil neplatnosť predmetného
právneho úkonu, a preto nie je možné, aby mohol ďalej požadovať nahradenie prejavu vôle žalovanej.
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádza, že záver súdu prvej inštancie je arbitrárny a chýba mu
akákoľvek právna logika má žalovaná za to, že nelogicky vyznieva postup samotného žalobcu, ktorý

sa po tom, ako docielil neplatnosť zmluvy, domáha aj nahradenia prejavu vôle, keď právny záver súdu
vychádza zo stabilnej súdnej praxe, pričom žalobca sa v podanom odvolaní ani len nepokúsil spochybniť
citované súdne rozhodnutia. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka nevyplýva nemožnosť domáhať sa žalobou na príslušnom súde nahradenia
prejavu vôle po tom, ako sa spoluvlastník dovolá relatívnej neplatnosti. Za takéto ustanovenie žalovaná

považuje § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom
logickým výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že po dovolaní sa relatívnej neplatnosti nemožno
požadovať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj, nakoľko nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej. Z uvedeného dôvodu považuje postup súdu prvej
inštancie za predvídateľný a súladný so súdnou praxou. V nadväznosti na uvedené žalovaná poukázala

na záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/306/2018 zo dňa 30.05.2019, podľa
ktorého v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na
predaj, pretože ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo
nadobúda pôvodný spoluvlastník. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného
odvolania žalobcu v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, t.j. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, z dôvodu prezumovaného § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu
prezumovaného § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j. že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu
prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j.
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a znich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z
akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd
považoval za ústavne konformné. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil
iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 385 ods. 2 CSP).

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa:

8. Žalobca sa v prejednávanom spore domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť kúpnu
zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva
prezumovaného § 140 Občianskeho zákonníka, keď svoj nárok odvodzoval z ust. § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd primárne poukazuje na § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý
s porušením zákonného predkupného práva prezumovaného § 140 Občianskeho zákonníka spája

následok relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právna podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu
spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti síce vznikol, od počiatku
existuje a zároveň sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, na ktorého ochranu je relatívna neplatnosť
stanovená (oprávnený subjekt) neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Samotné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu vyžaduje, aby bolo uplatnené na to oprávnenou osobou, z tohto uplatnenia

vyplynul prejav dovolania sa neplatnosti, uvedený prejav bol adresný a určený všetkým stranám úkonu
(nakoľko až vtedy nastávajú jeho účinky) a dovolanie neplatnosti sa musí uskutočniť v premlčacej
dobe. V prípade porušenia predkupného práva teda nedochádza bez ďalšieho k absolútnej neplatnosti
príslušného právneho úkonu, ale spoluvlastník má právo sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), alebo

mu zostane predkupné právo zachované. Nadobúdateľovi tak vzniká na základe výzvy oprávneného
spoluvlastníka povinnosť ponúknuť mu podiel na predaj za podmienok, za ktorých tento podiel získal.
V prípade, že by nadobúdateľ túto povinnosť nesplnil môže sa spoluvlastník domáhať, aby jeho
prejav vôle v danom smere bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa ust. § 229 CSP. Odvolací súd
však (tak ako to už vo svojom rozhodnutí konštatoval súd prvej inštancie) zdôrazňuje, že uvedený

postup (právo spoluvlastníka domáhať sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa uzavrieť kúpnu
zmluvu) predpokladá, že sa oprávnený spoluvlastník účinne nedovolal účinku relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. V prípade dovolania sa neplatnosti právneho úkonu sa
na tento úkon hľadí ako by k tomuto úkonu nedošlo. Predkupné právo v takomto prípade zostáva
oprávnenému spoluvlastníkovi a pôsobí voči povinnému spoluvlastníkovi. Právne účinky dovolania

sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu pre nedodržanie predkupného práva
nastávajú okamžikom, kedy prejav vôle dotknutého spoluvlastníka dôjde prevodcovi a nadobúdateľovi
prevedeného podielu. Odvolací súd v súvislosti poukazuje na obsah podanej žaloby, v ktorej sám
žalobca poukázal na to, že sa voči všetkým účastníkom dotknutej kúpnej zmluvy podaním zo dňa
03.06.2021 (t. j. pánovi I. J., pánovi I. J. a pani K. N., ako aj samotnej žalovanej) dovolal relatívnej

neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
nastala jej neplatnosť ex tunc, t.j. od počiatku a došlo k obnoveniu pôvodných vlastníckych vzťahov
k dotknutým nehnuteľnostiam. V intenciách uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že medzi
stranami sporu ani nebolo sporné, že uzavretím dotknutej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu zákonného
predkupného práva prezumovaného § 140 Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon ponecháva oprávnenému
spoluvlastníkovi na výber, či vôbec, prípadne, ktoré z oprávnení pri porušení predkupného práva
využije, avšak vykonanie voľby v podobe účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
(dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na

tretiu osobu) možnosť dotknutého (oprávneného) spoluvlastníka domáhať sa na súde, aby prejav vôle
nadobúdateľa bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 229 CSP, vylučuje. Na základe uvedeného
odvolací súd sa stotožňuje s nosnými závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

10. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že pri akceptovaní právneho záveru súdu prvej inštancie pri použití

argumentum ad absurdum, by v konaniach o nahradenie prejavu vôle, ani v konaniach o určenie
neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, nikdy nemohlo dôjsť k zmene žalobného
návrhu z nahradenia prejavu vôle a neplatnosť a naopak, čo je v rozpore s rozhodovacou činnosťou
Okresného súdu Námestovo, odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ touto argumentáciou zamieňaprocesný inštitút rozhodnutia o zmene žaloby a rozhodnutia veci samej, keď samotné pripustenie
zmeny žaloby nemá bez ďalšieho za následok úspech žalobcu vo veci samej. V súvislosti odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie už v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP

upovedomil strany o svojich predbežných právnych záveroch, od ktorých sa neodklonil ani v dôvodoch
napadnutého rozsudku.

11. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že právo voľby medzi jednotlivými nárokmi oprávneného
spoluvlastníka je potrebné vykonať žalobou na súde a jediným limitom v tomto smere je subjektívna

premlčacia doba na uskutočnenie takejto voľby (keď na základe námietky relatívnej neplatnosti, ktorá
bola realizovaná mimosúdne, nemôže dôjsť k obnoveniu pôvodných vzťahov v katastri nehnuteľností
a k obnoveniu pôvodného zápisu môže dôjsť až na základe súdneho rozhodnutia), odvolací súd
uvádza, že uvedený názor nemá oporu v platnej právnej úprave, keď platná právna úprava relatívnej
neplatnosti právneho úkonu tak, ako je vymedzená v § 40a Občianskeho zákonníka, jednoznačne
podanie žaloby na súde ako podmienku (úspešného) uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu

neobsahuje. V intenciách uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovi nič nebráni/lo v tom,
aby v nadväznosti na mimosúdne uskutočnenú (realizovanú) voľbu/výber jemu patriacej možnosti,
následne tento mimosúdny „výber“ premietol do podania žaloby, reflektujúcej na takýto výber/voľbu,
čím by dosiahol účinky prezumované § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Už samotná skutočnosť,

že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa oprávnený dovolal mimosúdne (keď navyše zo strany
povinných nie je ani namietaná), a to bez ohľadu na to, či následne bola alebo nebola podaná žaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu, má za následok neplatnosť právneho úkonu, nakoľko tento sa
stal neplatným už samotným (účinným) dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (platnosť
dovolania sa relatívnej neplatnosti nebola v konaní učinená spornou).

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou ne ultra
petitum, keď poukázal na to, že relatívne neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, keď
práve žalovaná založila svoju obranu v prejednávanom spore existencii relatívnej neplatnosti právneho
úkonu (pričom žalobca v žalobe netvrdil, že napadnutý právny úkon je neplatný), odvolací súd poukazuje

na to, že v postupe súdu prvej inštancie (a z neho vyvodzovaného rozhodnutia vo veci samej) nemožno
vyvodiť záver, že by v prejednávanom spore došlo k porušeniu predmetnej zásady, keď súd prvej
inštancie jednoznačne vo veci konal a žalobu prejednal v súlade so žalobným návrhom. Pokiaľ súd
prvej inštancie v rámci prejudiciálneho posúdenia otázok rozhodných pre osvedčenie dôvodnosti žaloby
prihliadol na relatívnu neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy, konal tak v súlade s obranou žalovanej,

ktorú táto zvolila v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie vo veci samej (vo výroku rozhodnutia)
nerozhodoval o neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy a (ako už bolo vyššie uvedené) rozhodol (iba) o
nároku uplatnenom samotným žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na tú
skutočnosť, že skutočnosti rozhodné pre posúdenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedol v
žalobe už samotný žalobca, keď bol to práve žalobca, ktorý sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, ktorú sám nespôsobil.

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu, spočívajúcu v nedostatočnej
informovanosti žalobcu o obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, keď mu postupom Okresného úradu
Námestovo, katastrálneho odboru, malo byť znemožnené oboznámiť sa s komplexným obsahom

dotknutej kúpnej zmluvy (uvedená zmluva mu mala byť predložená vo fotokópii bez uvedenia rodných
čísiel a bez údaju o výške kúpnej ceny) a keď o kompletnom obsahu kúpnej zmluvy sa mal dozvedieť
až po tom, ako sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. dňa 15.06.2021 v konaní vedenom
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3C/15/2018. Odvolací súd pripúšťa, že uvedená skutočnosť
mohla (za určitých okolností, ktorým by zodpovedali určité prejavy konania, resp. správania, ktorých

existencia však nebola v spore ani len tvrdená) mať určitý vplyv posúdenie vhodnosti výberu jednotlivých
oprávnení žalobcu ako dotknutého spoluvlastníka, avšak na druhej strane (sama o sebe) nie je takou
skutočnosťou, ktorá by (bez ďalšieho) mala právnu relevanciou k žalobcom učinenej voľbe oprávnení
z dôvodu porušenia predkupného práva. Navyše sa žalobca v odvolaní vo vzťahu k uvedenému iba
obmedzil na konštatovanie (ním tvrdeného) skutkového stavu, keď úlohou odvolacieho súdu nie je

„dotvárať“, resp. prezumovať vhodné závery pre tú-ktorú stranu sporu.

14. Pokiaľ žalobca namieta porušenie princípu rovnosti zbraní, keď súd prvej inštancie vykonal všetky
ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal z dôvodmi,pre ktoré zamietol návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to predložením kúpnej zmluvy, ktorá
bola žalobcovi poskytnutá z katastra nehnuteľností (prípadne predloženie príslušnej judikatúry), keď
odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie má za to, že vykonanie žalobcom navrhnutého

dôkazu (t.j. oboznámenie sa s fotokópiou dotknutej kúpnej zmluvy s údajmi, ktoré katastrálny odbor
vybielil) by za daného skutkového stavu veci, neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej.

15. Pokiaľ žalobca namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní, odvolací súd poukazuje na to,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda, aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Navyše
do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu zhodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03). V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku sa dostatočným spôsobom vysporiadava zo všetkými relevantnými skutkovými a právnymi
otázkami, a teda spĺňa zákonné kritéria kladené na odôvodnenie uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a dôvodov, keďže odvolanie žalobcu v danom prípade
nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by

odvolací súd prihliadal z úradnej povinnosti, uvedený rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

17. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok rozsudku prvej inštancie o práve na náhradu trov konania,
ktorý vykazuje vecnú správnosť, pričom nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali

relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k právu na náhradu trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)