Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204092
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719204092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci
žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému Ján Hanuska, nar. XX.XX.XXXX, bytom Kuzmányho
nábrežie 1092/32, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so
sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.677,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolensp.zn.7Csp/69/2019-258zodňa13.decembra2021,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7Csp/69/2019-258 zo dňa 13. decembra 2021 v napadnutej
časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.677,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1.677,67 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a druhou
výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná
úverovábanka,a.s.,Mlynskénivy1,Bratislava,IČO:31320155(ďalejlen„právnypredchodcažalobcu“)
sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.09.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 1.677,67 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že ako právny nástupca spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia spoločnosti s právnym predchodcom žalobcu
uzatvoril so žalovaným dňa 13.08.2014 Zmluvu o pôžičke č. 7141218/5580502401 (ďalej len „zmluva o
spotrebiteľskom úvere“, resp. „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému pôžičku vo výške 2.000,-- Eur.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú skutočnosť, že právny predchodca

žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 15.08.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, predmetom
ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému úver a záväzok žalovaného
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaný v konaní tvrdil,
že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu neuzatvoril a nepodpísal. Súd prvej inštancie uviedol, žeskutkové tvrdenie žalovaného vyvrátil v konaní žalobca tým, že predložil súdu fotokópiu občianskeho
preukazu žalovaného, ktorým sa žalovaný legitimoval pri uzatvorení úverovej zmluvy. Rovnako číslo
bankového účtu uvedené v zmluve, na ktoré poukázal finančné prostriedky právny predchodca žalobcu

je zhodné s účtom, ktorého majiteľ v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol žalovaný tak, ako to vyplýva
z oznámenia Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 12.08.2020. Pretože žalovaný neplatil
zmluvne dohodnuté splátky úveru riadne a včas, vyzval ho právny predchodca žalobcu písomne dňa
26.11.2016 na riadne plnenie záväzkov s upozornením, že v prípade, ak žalovaný nezaplatí dlžnú
sumu, právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú. Súd prvej inštancie

konštatoval, že právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky si zmluvné strany dohodli v bode
12.2 zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere
riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.01.2017 vyhlásil predčasnú
splatnosť celej pohľadávky. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2016 súd prvej inštancie zistil,
že právny predchodca žalobcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného, že
ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci september 2016, bude oprávnený úver

zosplatniť. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že splátka splatná dňa 20.09.2016 bola tou splátkou,
pre ktorú mohol žalobca v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok 20. dňa v mesiaci. Podľa §
565 Občianskeho zákonníka právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v prípade nesplnenia niektorej
splátky je možné len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, tzn. že právny predchodca žalobcu

toto právo mohol uplatniť najneskôr dňa 20.01.2017. Ako vyplýva z podania právneho predchodcu
žalobcu označeného ako oznámenie o vyhlásení konečnej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017, právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.01.2017, t.j. nevyhlásil predčasnú
splatnosť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky splatnej dňa 20.01.2017. Súd prvej inštancie preto
vyslovil názor, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru

vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pretože
nedošlo k zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu zákonným postupom súd prvej inštancie
konštatoval, že zostávajú v platnosti pôvodné zmluvné dojednania upravené v zmluve o poskytnutí
najľahšej pôžičky z 15.08.2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

4. K námietke žalovaného o výške RPMN a jeho žiadosti o určenie, že poskytnutý úver je bez úroku a bez
poplatkov súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 15.08.2014,
ktorú uzatvoril právnych predchodca žalobcu so žalovaným vyplýva, že RPMN zodpovedá výške
dohodnutého zmluvného úroku 27,44 %, a teda že odplata za poskytnutý úver sa rovná zmluvnému
úroku za úver s tým, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery od 1.500 Eur do 6.500 Eur so

splatnosťou 1 až 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií
Slovenskej republiky za 1. štvrťrok 2014 so stavom k 31.03.2014 bola 18,90 %. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že dohodnutá odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú mohol právny
predchodca žalobcu od žalovaného - spotrebiteľa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať, teda neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov pre daný typ spotrebiteľského úveru zverejnenú naposledy v čase predchádzajúcom
uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Námietku žalovaného týkajúca sa výšky RPMN preto súd prvej
inštancie nepovažoval za dôvodnú.

5. Pretože nedošlo k zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu zákonným postupom súd prvej

inštancie uviedol, že zostávajú v platnosti pôvodné zmluvné dojednania upravené v zmluve o poskytnutí
najľahšej pôžičky z 15.08.2014 a z tohto záväzkového vzťahu právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy
nesplatených dohodnutých splátok poskytnutého úveru. Z prehľadu splátok a úhrad súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný zaplatil 23 splátok úveru v sume spolu 1.336,53 Eur. Prvýkrát sa dostal do omeškania
s úhradou splátky č. 24 splatnej dňa 20.08.2016. Nezaplatil teda 37 splátok úveru riadne a včas, pričom

vychádzajúc z obsahu zmluvy, dátum splatnosti poslednej splátky bol určený dňom 20.08.2019. Žaloba
vo veci bola súdu doručená dňa 02.09.2019 pred uplynutím trojročnej premlčacej doby splátok splatných
odo dňa 20.09.2019, t. j. spolu 36 splátok úveru v sume jednej splátky 58,11 Eur ( 36 x 58,11 Eur).
Pokiaľ si žalobca uplatnil v konaní nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1.677,67 Eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy titulom nesplnenia si povinností žalovaného splácať dohodnuté

splátkyposkytnutéhoúveruriadneavčas,súdprvejinštanciežalobevyhovelvcelom rozsahuazaviazal
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa 30.01.2017 do zaplatenia v zmysle žalobnej žiadosti žalobcu.6. nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi ako úspešnej strane sporu trovy konania v rozsahu 100 %.

7.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Odvolanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
rozsudku sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018. Vyslovil názor, že v prípade, ak by neboli splnené
podmienky podľa § 92 ods. 8, prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky
podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. Uviedol, že od začiatku namietal aktívnu vecnú
legitimáciu tak právneho predchodcu žalobcu, ako aj žalobcu a s tým spojenú platnosť postúpenia

pohľadávky v zmysle Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom ako neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby. V prvom rade považoval za
potrebné uviesť, že niet pochýb, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa jej

obsah mení. Poukázal na zjavné a nerozporovateľné skutočnosti, akými sú napr. to, že banka má
zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, pričom iná osoba takúto zákonnú povinnosť
nemá, ako aj skutočnosť, že banka ako regulovaný subjekt musí dodržiavať mnoho ďalších právnych
noriem vymedzených nielen v zákone o bankách, pričom iná osoba ako banka takúto povinnosť nemá.
Žalovaný ďalej upozornil na aplikačnú lex specialis povahu a prioritu noriem Občianskeho zákonníka

prednormamiinýchprávnychpredpisov.Vzhľadomnato,žeúpravaspotrebiteľskýchzmlúvmáprednosť
pred skoršou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o bankách a s ohľadom na materiálnu úpravu
na ochranu práv spotrebiteľa vyjadrenú v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka uviedol, že platí právny záver, že banka vôbec nemôže postúpiť svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, ako je iná banka, nakoľko takéto postúpenie by

bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Nakoniec žalovaný vyslovil názor, že žalobca v tomto
konaní nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že postúpenie pohľadávky právneho predchodcu
žalobcu ako postupcu na žalobcu ako postupníka je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s §
525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. Teda žalobca
nie je nositeľom práva, ktoré v tomto konaní uplatňoval proti nemu, a preto mu toto právo nemalo

byť priznané pokiaľ by súd prvej inštancie aj sám z úradnej povinnosti bez návrhu žalovaného skúmal
aktívnu existenciu tvrdeného práva na strane žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa
02.09.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.677,67 Eur s príslušenstvom na základe

Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5580502401 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 13.08.2014. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že právny
predchodca žalovanému poskytol úver vo výške 2.000,-- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 58,11 Eur, so splatnosťou mesačných splátok 20. dňa v mesiaci, splatnosťou
prvej splátky dňa 20.09.2014, termínom konečnej splatnosti 8/2019, v počte splátok 60. Zmluvné strany

si ďalej v zmluve o úvere dohodli celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.486,60 Eur, celkovú čiastku
vo výške 3.486,60 Eur, RPMN vo výške 27,44 %, fixnú úrokovú sadzbu vo výške 27,44 % a priemernú
hodnotu RPMN vo výške 18,9 %. Podľa čl. VI. zmluvy o úvere právny predchodca poskytol žalovanému
úver prevodom na účet č. G.. Z čl. 12, bod 12.2 zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu jeoprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej
jeho pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako

tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu
splátokaúhradžalovanéhovyplýva,žesosplácanímúverusažalovanýdostaldoomeškaniasosplátkou
splatnou dňa 20.08.2016 a nasledujúcimi splátkami. Podaním zo dňa 26.11.2016 označeným ako
„Predžalobná upomienka“ právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že eviduje k zmluve o úvere
uzatvorenej dňa 13.08.2014 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 232,44 Eur a upozornil ho, že ak

do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude oprávnený úver zosplatniť.
Podaním zo dňa 24.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny
predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej
upomienke riadne a včas neuhradil, dlh zo zmluvy o úvere sa stal splatným v celom rozsahu naraz
a že jeho dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu v celkovej výške 1.678,55 Eur, pričom
istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do jej úplného

zaplatenia. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.03.2020 podal právny zástupca žalobcu
návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťami X. Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s.
a spoločnosťou Intrum Slovkia s.r.o. bola pohľadávka žalobcu proti žalovanému, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto sporového konania postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o.. Súčasne s návrhom

na zmenu strany sporu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2020 adresované
právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Uznesením sp.zn. 7Csp/69/2019-90 zo dňa 11.03.2020
súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31
320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava tak, že žalobca z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje nový
žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, a.s., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Súd prvej

inštancie prvýkrát v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 7Csp 69/2019-193 zo dňa 01.03.2021
tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41CoCsp/27/2021-226 zo dňa 6. 10.2021 uvedený rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou

spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia zmluvy o úvere, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvnou podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianského
zákonníka, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov
taxatívne uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 CSP. Uvedenie dôvodov z akých sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou
náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania
odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom
odvolaní, prípadne podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací
súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom uplatnené v lehote na podanie
odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Prítomnosť, resp. naplnenie iných odvolacích

dôvodov, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ani ich
neposudzuje s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré podľa § 380 ods. 2
CSP prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Zákonná povinnosť uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len s odkazom na jednotlivé ustanovenia § 365 CSP
konštatuje, pre ktoré dôvody rozhodnutie napáda. Odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť prečo má za

to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a konkrétne dôkazy,
pre ktoré má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom napadnutý
rozsudok odôvodnil tým, že skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že zmluvu s právnym predchodcom
žalobcu neuzatvoril a nepodpísal, žalobca v konaní vyvrátil tým, že predložil súdu fotokópiu občianskeho

preukazu žalovaného a tiež že číslo bankového účtu uvedené v zmluve, na ktoré poukázal právny
predchodca žalobcu finančné prostriedky je zhodné s účtom, ktorého majiteľom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere bol žalovaný a že v danom prípade nedošlo k zosplatneniu úveru právnym predchodcom
žalobcu zákonným postupom, a preto zostávajú v platnosti pôvodné zmluvné dojednania upravené v
zmluve o úvere a z tohto vzťahu právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nesplatených dohodnutých

splátok poskytnutého úveru a že žaloba vo veci bola súdu prvej inštancie doručená pred uplynutím
trojročnej premlčacej doby. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, resp. žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil túto časť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pre ktoré
by v tejto časti považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny.

24. V danom prípade žalovaný v odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní z

dôvodu, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným je neplatná, nakoľko na postúpenie pohľadávky neboli splnené podmienky podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný túto námietku vzniesol prvýkrát
až v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Odvolací súd zároveň z obsahu odvolania zistil,
že žalovaný v odvolaní len všeobecným spôsobom namietal splnenie zákonných podmienok podľa § 92

ods. 8 zákona o bankách, t.j. aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom dôvody nijako nešpecifikoval. Odvolací
súd aj napriek tomu splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách preskúmal.

25. Odvolací súd uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k
vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (viď rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 19.06.2010)

26. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi
postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a uzavretím zmluvy o postúpení

sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo
postupník (§ 526 Občianskeho zákonníka) oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda
na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý s účastníkov zmluvy o
postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v
tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia,

musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V 82/2005 zo dňa 28.11.2007)

27. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre určenie otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podstatné, či podmienky pre postúpenie banky bez súhlasu žalovaného na tretiu

osobu, ktorá nie je bankou podľa § 92 ods. 8, prvá veta zákona o bankách boli splnené. Uvedené
ustanovenie zákona o bankách upravuje špeciálne podmienky popri všeobecných podmienkach
uvedených v Občianskom zákonníku, týkajúcich sa postúpenia pohľadávok, za ktorých môže byť
banková pohľadávka, alebo jej časť postúpená. V zmysle tohto ustanovenia pohľadávka alebo jej
časť môže byť postúpená, ak je pohľadávka splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a

kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní. Tieto zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre postúpenie
bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018)

28. Zároveň z citovaného ustanovenia § 17 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné postúpiť len v prípade, ak sapostupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá
sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29.Odvolacísúdvdanomprípadezistil,žesúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutídospelkzáveru,
že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce
z § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že právnym
predchodcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom. Keďže veriteľom žalovaného bola
bankaažalovanémubolposkytnutýspotrebiteľskýúver,vsúlades§17ods.1zákonaospotrebiteľských

úveroch právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) mohol písomnou zmluvou
postúpiť len pohľadávku proti žalovanému po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zosplatneniu úveru
zákonným spôsobom, v danom prípade nebola splnená podmienka podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to že pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

úveru.

30. Odvolací súd však zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si v zmluve o úvere dohodli
termín konečnej splatnosti 8/2019 a že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní bola postúpená
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 19.02.2020, ako to vyplýva zo „Žiadosti

o postúpenie a prevod zo dňa 19.02.2020“ predloženej právnym zástupcom žalobcu spolu s návrhom
na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Z uvedeného teda odvolací súd mal preukázané, že k
postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
došlo až po dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru v zmluve o úvere, to znamená, že v
danom prípade boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. b)

zákona o spotrebiteľských úveroch, a to že bola postúpená pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru.

31. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách odvolací súd
mal zo spisu preukázané, že právny predchodca výzvou zo dňa 24.01.2017 žalovanému oznámil,

že jeho dlh z úverovej zmluvy v celkovej výške 1.678,55 Eur je splatným v celom rozsahu naraz,
pričom túto výzvu je podľa názoru odvolacieho súdu možné považovať za výzvu na zaplatenie
sumy v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o bankách. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky z
právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu došlo ku dňu 19.02.2020, právny predchodca
žalovanému podaním zo dňa 25.02.2020 oznámil postúpenie pohľadávky na súčasného žalobcu.

Na preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky predložil podací hárok. Z uvedeného
mal odvolací súd preukázané, že v danom prípade boli kumulatívne splnené zákonné podmienky na
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to, že ide o splatnú pohľadávku,
postúpeniu pohľadávky predchádzala písomná výzva a bola splnená podmienka omeškania žalovaného
so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Odvolací súd preto

dospel k záveru, že námietka žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní
z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách je nedôvodná.

32. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi ako úspešnej strane sporu trovy konania v rozsahu 100 %.

33.Spoukazomnavyššieuvedenédôvodyanato,žeodvolacísúdjepodľa§380ods.1CSPodvolacími

dôvodmi viazaný odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

35. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).