Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010273
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010273.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr.
Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného T. P., stíhaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 28.02.2020, sp. zn. 7T/14/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 25. júna

2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.02.2020 sp. zn. 7T/14/2019 bol obžalovaný T. P.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase odo dňa 11.06.2018 na presne nezistenom mieste v Bratislave sa opakovane
vyhrážal svojej bývalej priateľke O. V. a to tak, že jej prostredníctvom aplikácie Messenger, zasielal

výhražné správy z profilu s označením T. P. s obsahom, „že jej ublíži, že ak niečo bude mať s W., tak
bude veľmi zle“, napísal jej, že si „ju kľudne odsedí, že sa jej za všetko pomstí a aby sa necítila v bezpečí,
že ju dostane do vozíka“, taktiež sa jej v dňoch 19.06.2018 a 20.06.2018 v bližšie neurčenom čase
vyhrážal prostredníctvom telefonických rozhovorov prichádzajúcich poškodenej na telefónne číslo 0940
XXX XXX z účastníckeho čísla XXXX XXX XXX, pričom obsahom týchto rozhovorov boli slová, že „nech
nie je frajerka“, vulgárne sa jej vyhrážal ublížením, a „že sa jej zbaví niekde vonku, kde to nikto nebude

vidieť“ a taktiež sa jej dňa 24.06.2018 v čase o 03.14 hodine prostredníctvom hovoru uskutočneného cez
aplikáciu Messenger vyhrážal slovami, že ju zabije, čím u poškodenej O. V., narodenej XX.XX.XXXX,
trvalé bytom V. XXXX/X, X. - L. vzbudil dôvodnú obavu o jej život.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. 1/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 10 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/66/2018 zo dňa 08.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/64/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým bolobžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný T. P. ako osoba oprávnená na
podanie odvolania. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že mu bol uložený neprimerane vysoký
trest a to napriek tomu, že sa ku skutku doznal, tento oľutoval a spolupracoval s orgánmi činnými

v trestnom konaní. Obžalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd napriek ukladaniu
súhrnného trestu nemal k dispozícii kompletný spisový materiál Okresného súdu Bratislava IV (sp. zn.
2T/66/2018), čo považuje za závažnú procesnú vadu. Na uvedenom základe odvolateľ žiada o uloženie
miernejšieho trestu, prípadne o rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu, alternatívne
navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a tomuto vec vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Trestného poriadku), primárne konštatoval
prípustnosť odvolania obžalovaného (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podalodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,riadiacsapritomzásadou,že

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k týmto záverom:

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania
obžalovaného zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre zistené chyby v napadnutom

rozsudku vo výroku o súhrnnom treste, najmä pre nejasnosť a neúplnosť zistení ohľadom ukladania
súhrnného trestu, ako aj nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre takéto
rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), pričom vznikli pochybnosti o správnosti ohľadom
výroku o treste, na objasnenie ktorého treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku).

Odvolací súd úvodom konštatuje, že na základe podaného odvolania zo strany obžalovaného T. P.,
bol obmedzený revíznym princípom len na preskúmanie napadnutého výroku o súhrnnom treste a
spôsobe jeho výkonu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, pričom výroky o vine a náhrade škody
prvostupňového rozsudku sa stali právoplatnými a nepodliehali už prieskumnej povinnosti.

Krajský súd v ďalšom rade uvádza, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Trestného zákona). Uloženie úhrnného trestu
v zmysle § 41 Trestného zákona predpokladá, že súd v jednom trestnom konaní rozhoduje o viacerých

trestných činoch, ktorých sa páchateľ dopustil jedným alebo viacerými skutkami.

Pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona by zásadne nemalo byť rozhodnuté bez
toho, aby súd vykonal dôkaz oboznámením spisu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok (resp. trestný
rozkaz),vovzťahukuktorémujedanývzťahsúhrnnosti.Dokoncavykonaniedôkazulenopisomtakéhoto

rozhodnutia je nedostatočné, pretože môžu nastať skutočnosti, ktoré z obsahu rozhodnutia nevyplývajú
a ktoré vylučujú uloženie súhrnného trestu.

Vyvodzovanie právnych záverov pri ukladaní súhrnného trestu bez vykonania dôkazu príslušného spisu
vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému sa ukladá súhrnný trest nie je v súlade

so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorá je nevyhnutným a základným predpokladom
pre spravodlivé rozhodnutie súdu (§ 1 Trestného poriadku).

Odvolací súd v tomto ohľade a s poukázaním na vyššie uvedené konštatuje, že predmetnej žalovanej
trestnej činnosti sa mal obžalovaný dopustiť v období od 11.06.2018 do 24.06.2018 s tým, že z odpisu

z registra trestov je zrejmé, že následne bolo právoplatne rozhodnuté aj v iných jeho trestných veciach,
a to:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 06.08.2018 sp. zn. 1T/82/2017.Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.09.2018 sp. zn. 4T/33/2017.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 08.10.2018 sp. zn. 8T/5/2017.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 08.11.2018 sp. zn. 4T/40/2017.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2019 sp. zn. 2T/66/2018.

Senát krajského súdu v posudzovanej trestnej veci zvýrazňuje a opakuje, že podľa právnej teórie je
potrebné ukladať súhrnný trest v takom prípade, ak páchateľa odsudzuje za taký trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Vtedy je mimoriadne dôležité správne ustáliť, ktoré z viacerých odsúdení daného páchateľa je tým
odsudzujúcim rozhodnutím, s ktorým tvorí súbeh a taktiež je potrebné ustáliť časovú hranicu, kedy
o súbeh ešte ide a kedy ide už o recidívu. Všetky skutky musia byť totiž spáchané predtým, než
bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, resp. trestný rozkaz pre inú trestnú činnosť páchateľa. V
danej trestnej veci doposiaľ nebolo riadne ustálené, ktorý je prvým odsudzujúcim rozhodnutím, keďže
obžalovaný T. P. bol odsúdený viacerými rozsudkami. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že i

rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu má relevantný význam a pri úvahách o ukladaní
súhrnného trestu takéto rozhodnutie nie je možné odignorovať - upustenie od uloženia súhrnného trestu
totiž nie je spojené s fikciou neodsúdenia.

Krajský súd pripomína, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Trestného zákona). Uloženie úhrnného trestu v zmysle
§ 41 Trestného zákona predpokladá, že súd v jednom trestnom konaní rozhoduje o viacerých trestných
činoch, ktorých sa páchateľ dopustil jedným alebo viacerými skutkami.

Základnou podmienkou (podmienkou zbiehajúcej sa trestnej činnosti) je pritom to, že všetky tieto trestné
činy boli spáchané skôr, ako bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za niektorú zo zbiehajúcej
sa trestnej činnosti. V tomto smere treba poukázať na judikát R 34/1965, ktorý rieši uloženie trestu
súhrnného k predchádzajúcemu trestu, ktorý už bol ako súhrnný uložený. Tento judikát teda vylučuje
súbeh trestných činov v zmysle ukladania súhrnného trestu k už uloženému súhrnnému trestu len na

trestný čin spáchaný až po prvom vyhlásenom rozsudku (ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Tdo 41/2011, ako aj sp. zn. 2Tdo 24/2011).

V ďalšom treba upriamiť pozornosť na judikát R 55/2013, v zmysle ktorého, ak z okolností
prejednávaného prípadu a z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia

súhrnnéhotrestu(§42Trestnéhozákona),jesúdpovinnýnahlavnompojednávanívykonaťdokazovanie
prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver súdu
o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
súhrnný trest sa má ukladať ku všetkej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

Ako je zrejmé, obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti v období od 11.06. do 24.06.2018 s
tým, že následne bolo právoplatne rozhodnuté v ďalších jeho piatich trestných veciach tak, ako sú vyššie
uvedené.

Z uvedeného teda vyplýva, že pre zistenie celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti pre účely zákonného
rozhodnutia o treste, bolo potrebné zo strany prvostupňového súdu pripojiť a oboznámiť všetky vyššie
uvedenéspisyobžalovanéhoT.P.,vrátaneceléhospisovéhomateriáluOkresnéhosúduBratislavaIVsp.
zn. 2T/66/2018. Až po pripojení a preskúmaní všetkých vyššie uvedených súdnych spisov, bude množné
rozhodnúť pri ukladaní súhrnného trestu, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym rozhodnutiam o treste, ako

aj vo vzťahu ku ktorej trestnej činnosti ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, prípadne, kde sa už jedná
o recidívu.

Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní nemal kompletne
k dispozícii ani ten spisový materiál Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/66/2018, vo vzťahu

ku ktorému ukladal súhrnný trest, teda v tomto ohľade je odvolacia námietka opodstatnená a
dôvodná. Súčasne ani len minimálnu pozornosť nevenoval právoplatným rozhodnutiam, t. j. rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 06.08.2018 sp. zn. 1T/82/2017, Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 17.09.2018 sp. zn. 4T/33/2017, Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 08.10.2018 sp. zn.8T/5/2017 a Okresného súdu Košice I zo dňa 08.11.2018 sp. zn. 4T/40/2017. Odvolací súd len dodáva,
že zistenie reálneho obrazu o správaní sa obžalovaného, vrátane jeho predchádzajúcich odsúdení má
mimoriadny význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v konaní po zrušení rozsudku doplniť dokazovanie tak, aby
sa vyhol pochybeniam a nedostatkom, ktorých sa dopustil v doterajšom konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku a ktoré sú vyššie opísané. Až na základe takto doplneného dokazovania v
rozsahu určenom odvolacím súdom bude možné zákonne vo veci rozhodnúť. Súd prvého stupňa by

sa mal aj náležite vyrovnať s odvolacími argumentmi obžalovaného, nakoľko so zreteľom na príčiny
zrušenia napadnutého rozsudku, bolo by predčasné, aby odvolací súd v tomto smere zaujal svoje
stanovisko.

Krajský súd v Bratislave preto na základe odvolania podaného obžalovaným, napadnutý rozsudok zrušil
ibavovýrokuotresteaspôsobejehovýkonuavecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu

znovu prejednal a následne spravodlivo rozhodol. V ďalšom konaní nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia
v neprospech obžalovaného T. Valenta, keďže napadnutý rozsudok bol sčasti zrušený len v dôsledku
odvolania podaného v prospech obžalovaného (§ 327 ods. 2 Trestného poriadku).

Súd druhého stupňa rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku, nakoľko išlo o chyby, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.