Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205153
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3819205153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: E., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX/XX, L., zastúpeného: JUDr. Jozef Hurtiš, advokát so sídlom Matice slovenskej 17,
Prievidza proti žalovaným: 1/ Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O., O., zastúpená procesným opatrovníkom
P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U., L., 2/ Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L., O., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. mája 2021,
č. k. 6C/33/2019-139, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť neplatnosť
zaopatrovacej zmluvy, ktorej obsahom bol aj prevod domovej nehnuteľnosti a zriadenie vecného
bremena práva doživotného užívania. Dôvodom neplatnosti zmluvy mala byť nespôsobilosť žalovanej
1/ na právne úkony, pretože žalovaná 1/ dlhodobo trpí postupne sa zhoršujúcou Q., pre ktorú bola

aj rozsudkom zo dňa 19.8.2019 obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Nespôsobilá k prevodu
nehnuteľností však bola podľa žalobcu už v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy v roku 2016.
Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže on sám nebol účastníkom napadnutej zmluvy a zmluvou previedla nehnuteľnosti žalovaná 1/
na žalovanú 2/, ktorá súčasne v prospech žalovanej 1/ zriadila vecné bremeno doživotného užívania.
Právneho postavenia žalobcu sa tak podľa súdu prvej inštancie zmluva netýka, nie je účastníkom tohto
právneho vzťahu, a preto nie je oprávnený domáhať sa jeho neplatnosti. Podľa súdu prvej inštancie by

sa právne postavenie žalobcu ani v prípade úspechu v spore nezmenilo. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom o nedostatku
jeho aktívnej vecnej legitimácie, pretože vyhovením žalobe by sa jeho právne postavenie zmenilo
a napadnutá zmluva sa týka jeho právneho postavenia. Žalobca uviedol, že v dome, ktorý bol

zaopatrovacou zmluvou prevedený, býval predtým aj so svojou rodinou, rekonštruoval ho na vlastné
nákladyagarážahospodárskubudovudokoncanasvojenákladypostavil.Ibaprenižšiuadministratívnu
záťaž boli tieto stavby napísané na jeho matku - žalovanú 1/. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že v
prevedenom dome desiatky rokov so svojou rodinou býval a mali tu trvalé pobyty a on sám tiež miestopodnikania. Reálne zabezpečoval všetko, akoby bol vlastníkom domu a na žalovanú 1/ bol dom v celosti
napísaný po smrti otca, pretože sa v rámci dedičského konania tak dohodli. Vplyv na právne postavenie
žalobcu má napadnutá zmluva podľa neho aj preto, že sa v nej samotnej pojednáva o jeho právach a

sú tu uvedené podmienky užívania domu rodinou žalobcu. V prípade ich porušenia bolo dohodnuté, že
ho žalovaná 2/ môže vyhodiť, čo aj urobila. Pritom žalovaná 1/ o zmluve nevie a žalovaná 2/ zmluvu
pred žalobcom tajila. Žalobca tak nemal možnosť dozvedieť sa podmienky, za ktorých môže dom užívať.
Napokon dopad zmluvy do svojej právnej sféry vnímal žalobca aj v tom, že v prípade nesplnenia záväzku
žalovanej 2/ postarať sa o žalovanú 1/ bude povinný sa podľa zákona o rodine postarať on sám.

3. Podľa žalobcu malo uzatvorenie zmluvy na neho negatívny dopad, keď odvtedy začal strácať všetky
svoje práva. V dome už nemá trvalý pobyt, miesto podnikania a nemôže v ňom s rodinou ani bývať,
pretože ich žalovaná 2/ vyhodila. Súčasne nemôže predmetnú v budúcnosti nehnuteľnosť ani dediť, a
to napriek dohode so žalovanou 1/. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu nesprávne konštatoval, že
negatívny dopad zaopatrovacej zmluvy do právnej sféry žalobcu nenastal.

4. V ďalšom obsahu odvolania uviedol žalobca podrobne okolnosti súvisiace so zdravotným stavom
žalovanej 1/. Zmienil obmedzenie žalovanej 1/ na právne úkony, ktorého príčina spočívajúca v
duševnomochorenítubolaajvčaseuzatvoreniazaopatrovacejzmluvy. Žalobcazdôraznil,žežalovaná
1/vkonaníuviedla,ženevieoprevodedomuamástálezato,žejejehovlastníčkou.Uviedol,žežalovaná

2/ využila ochorenie žalovanej 1/ a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. V danej situácii
sa považoval za jediného, kto môže poskytnúť žalovanej 1/ ochranu pred nepriaznivými dôsledkami
zaopatrovacej zmluvy. Mal zato, že zjavne stojí na strane spravodlivosti, že konanie žalovanej 2/ nemôže
požívať právnu ochranu, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pre správne závery o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nad rámec toho uviedla, že obmedzenie žalovanej 1/
na právne úkony neznamená jej nespôsobilosť uzatvoriť zaopatrovaciu zmluvu niekoľko rokov predtým
a žalobca nijako nepreukázal, že by žalovaná 1/ bola nespôsobilá na právne úkony aj v čase uzavretia
zmluvy. Žalovaná 2/ ďalej poprela tvrdenia žalobcu o tom, že by ho z domu vyhodila, a že by zneužila

ochorenie žalovanej 1/ vo svoj prospech. Vyjadrovala sa aj k miere starostlivosti o žalovanú 1/ zo strany
žalobcu a seba.

6. Žalovaná 1/ prostredníctvom procesného opatrovníka namietala viaceré tvrdenia žalovanej 2/ a
poukázala na závažnosť duševného ochorenia, ktorým žalovaná 1/ trpí a na jeho dlhodobý vývoj.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

8. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa neplatnosti právneho
úkonu,ktoréhoúčastníkomnebol.Všeobecnevzásadeplatí,žekaždýsamôžedomáhaťsúdnejochrany
len vo vzťahu k právam, ktoré mu patria. Preto žalobu o zaplatenie dlhu môže podať v zásade iba
veriteľ, žalobu o náhradu škody v zásade iba poškodený a podobne. V zásade nie je prípustné aby
sa napríklad zaplatenia dlhu domáhala na súde osoba, ktorej právo na zaplatenie nesvedčí, alebo aby

sa náhrady škody domáhal na súde niekto iný ako poškodený. Domáhať sa ochrany práva na súde
môže teda v zásade len ten, komu dané právo svedčí. Táto danosť na strane žalobcu je označovaná
ako aktívna vecná legitimácia. Je v zásade iba vecou nositeľa práva, či sa ochrany svojho práva bude
domáhať na súde alebo nie, a žiadna iná osoba sa ochrany cudzieho práva na súde domáhať nemôže.
To platí rovnako v prípade domáhania sa neplatnosti právneho úkonu. Domáhať sa súdnej ochrany

pred neplatnosťou právneho úkonu sa môže v zásade iba ten, kto právny úkon urobil, alebo aj ten, kto
síce nebol účastníkom právneho úkonu, no právo domáhať sa jeho neplatnosti vyplýva takejto osobe
z právneho predpisu, pretože je právnym úkonom na svojich právach priamo dotknutý. Domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu sa v zásade nemôže ten, koho právnej sféry sa právny úkon priamo netýka.

9. Uvedené platí aj v tomto prípade a súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nie je
oprávnený domáhať sa neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Nie je v tomto smere dôvodná
námietka žalobcu, že žalovaná 2/ sama nápravu prípadnej neplatnosti zjednať nemôže, pretože si pre
svoju duševnú poruchu vec neuvedomuje, keď dokonca nevie, že došlo k prevodu vlastníctva domu,ako ani námietka, že súdnej ochrany sa sama žalovaná 2/ domáhať nemôže pre svoje obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony totiž koná v rozsahu
svojho obmedzenia súdom ustanoveným zástupcom (§ 27 ods. 2 OZ), ktorý nielenže je oprávnený podať

žalobu, ale v rámci svojich povinností vymedzených v rozhodnutí o ustanovení (§ 274 ods. 2 CMP) musí
konať tak, aby ním zastúpená osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony neutrpela ujmu. Túto
povinnosť súd výslovne stanovil opatrovníčke aj v rozhodnutí, ktorým obmedzil spôsobilosť na právne
úkony žalovanej 2/. Nad spôsobom výkonu povinností opatrovníka vykonáva dohľad súd (§ 277 ods.
1 CMP). Ochrana práv osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je tak plne zabezpečená

opatrovníkom takejto osoby konajúcim pod dohľadom súdu. Správne v tomto smere žalobca namieta,
že ustanoveným opatrovníkom žalovanej 1/ je žalovaná 2/, na ktorú žalovaná 1/ previedla napadnutou
zmluvou vlastníctvo domu, a že žalovaná 2/ preto nemá záujem riešiť neplatnosť danej zmluvy. Aj na
takúto situáciu zákon pamätá v ust. § 30 OZ, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného
zástupcu so záujmami zastúpeného, ustanoví súd osobitného zástupcu. Prípadné podanie žaloby o
neplatnosť tu napadnutej zmluvy by tak bolo riešené práve osobitným zástupcom v zmysle uvedeného

ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že právnym predpisom je komplexne upravený postup, ktorým
je možné zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej na právne úkony a neobstojí preto námietka
žalobcu, že žalobu bol oprávnený podať preto, že ju podal aj v záujme ochrany žalovanej 1/ ako jediný,
kto môže zabezpečiť ochranu práv žalovanej1/. Ním zvolený postup nezodpovedá vyššie uvedeným
ustanoveniam.

10. Čo sa týka námietky žalobcu, že napadnutou zmluvou bolo zasiahnuté aj do jeho právnej sféry,
keď v dôsledku prevodu domu v ňom viac nemôže bývať a podnikať, a nebude môcť byť naplnená
dohoda z dedičstva po otcovi a on už dom dediť nebude môcť. V tomto smere je podstatné, že
akékoľvekpráva,ktorévykonávalžalobcakdomu,tedanajmäbývanieapodnikanievňom,bolizaložené

nejakou formou dohody so žalovanou 1/ ako výlučnou vlastníčkou domu, a to bez ohľadu na to, že
táto dohoda bola pravdepodobne veľmi neformálna. Žalobcovi teda uvedené práva, ktoré považuje za
dotknuté napadnutou zmluvou nevyplývali z vlastníctva k domu, ale odvodene od dohody s vlastníčkou
domu. Podstatné teda je, či napadnutou zmluvou došlo k zásahu do práv žalobcu priamo. Ako bolo
uvedené, práva žalobcu k domu mohli byť založené len dohodou so žalovanou 1/ ako jeho výlučnou

vlastníčkou. Iba v porušení tejto dohody mohol tak spočívať priamy zásah do práv žalobcu. Samotný
prevod vlastníctva domu napadnutou zmluvou nepredstavoval priamy zásah do právnej sféry žalobcu.
To, že prevod domu mohol byť dôvodom pre zmenu v užívacích právach žalobcu k domu iba nepriamo,
nepostačuje pre podanie žaloby o neplatnosť prevodu zo strany žalobcu. Na tom nič nemení ani miera
starostlivosti žalobcu o dom a miera jeho podielu na zhotovení vedľajších stavieb. Opäť sa jedná len

o vec dohody medzi žalobcom a žalovanou 1/. Zásah do právnej sféry žalobcu nie je daný ani tým, že
napadnutá zmluva pojednáva o jeho užívaní domu. Aj tu sa jedná len o dojednanie medzi žalovanými
o tom, za akých podmienok bude akceptované ďalšie užívanie domu žalobcom a sám žalobca nie je
účastníkom tohto dojednania.

11. Dopad zmluvy do svojej právnej sféry žalobcu nie je ani v tom, že v prípade nesplnenia záväzku
žalovanej 2/ postarať sa o žalovanú 1/ bude povinný sa podľa zákona o rodine postarať on sám.
Povinnosti detí voči rodičom vyplývajú zo zákona o rodine všetkým deťom rovnako bez ohľadu na to, do
akej miery sa niektoré z detí zaviaže voči rodičovi plniť tieto povinnosti samo.

12. Napokon nie je pravdou, že bez určenia neplatnosti napadnutej zmluvy by v budúcnosti nemohol
žalobca dom ani dediť, ako sa domnieva žalobca, dovodzujúc z toho zásah do svojich práv. Ak totiž
bola napadnutá zmluva o prevode vlastníctva k domu skutočne neplatná ako to tvrdí žalobca, žalovaná
1/ by ostala napriek odlišnému zápisu v katastri nehnuteľností naďalej vlastníčkou domu a v prípade
jej úmrtia by tento mohol byť predmetom dedičstva tak, akoby k prevodu nikdy nedošlo. Žalobca by sa

však v takom prípade musel po prípadnom úmrtí žalovanej 1/ domáhať na súde určenia, že predmetné
nehnuteľnostipatriadodedičstvaponej.Vyhovujúcerozhodnutievtakejtovecibypotombolopodkladom
dedičského konania.

13. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho preto

potvrdil. Vrátane rozhodnutia o trovách zodpovedajúceho plnému úspechu žalovaných vo veci.

14. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2/ priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania napriek jej úspechunepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).