Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204092
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719204092.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava, proti žalovanému N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nábrežie XXXX/XX, XXX XX F.,

právne zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01
Zvolen, o zaplatenie 1.677,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 7Csp/69/2019-193 zo dňa 1. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7Csp/69/2019-193 zo dňa 1. marca 2021 z r u š
u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 7Csp/69/2019-193 zo dňa 1. marca 2021 prvou výrokovou
vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.677,67 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.667,67 Eur od 10.01.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku a druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
02.09.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.677,67 Eur s príslušenstvom. Zistil,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15.08.2014 uzatvorená zmluva o
poskytnutí najľahšej pôžičky(ďalej len „zmluva o pôžičke“, resp. „zmluva o úvere“), na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,-- Eur a že zmluvné strany si v

tejtozmluvedohodlicelkovénákladyspotrebiteľa1.486,60 Eur,celkovúsumukzaplateniu3.486,60Eur,
mesačnúvýškusplátkuúveruvovýške58,11Eur,početmesačnýchsplátok60,RPMNvovýške27,44%,
fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 27,44%, dátum splatnosti prvej splátky na deň 20.09.2014, ďalšie
splátky splatné vždy 20. dňa v kalendárnom mesiaci, termín končenej splatnosti úveru september 2019.
Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom za podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník k zmluve predložil platný občiansky preukaz.
Zmluvné sa strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky prevodom na v zmluve
uvedený bankový účet č. G Zmluvné strany v bode 12.2 zmluvy sa dohodli, že veriteľ je oprávnený v
prípade riadne a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky,
ktorá sa stane okamžite splatnou, t.j. vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace,

a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka. Z predžalobnej
upomienky zo dňa 26.11.2016, ktorú adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému súd prvejinštancie zistil, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že k zmluve č. XXXXXXX eviduje
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 232,44 Eur, ktorý vyzval žalovaného bezodkladne zaplatiť.
Zároveň žalovaného upozornil, že ak do dňa 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci

september 2016, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie poštovej
doručenky mal za zrejmé, že žalovaný prevzal písomnú výzvu doručenú poštou dňa 07.12.2016. Z
písomnéhooznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa24.01.2017,ktorúadresovalprávny
predchodca žalobcu žalovanému súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh z
úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 1.678,55

Eur. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve č. XXXXXXX na meno žalovaného súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný sa dostal prvýkrát do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.08.2016 a
nasledovnými splátkami. Z oznámenia Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 12.08.2020 súd
prvej inštancie zistil, že majiteľom bankového účtu č. G bol ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. ku
dňu 15.08.2014 žalovaný.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 15.08.2014 zmluvu úvere, predmetom ktorej bol záväzok právneho
predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému úver a záväzok žalovaného poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť za zmluvne dohodnutých podmienok. Uviedol, že žalovaný v konaní tvrdil, že zmluvu s právnym
predchodcom žalobcu neuzatvoril a nepodpísal. Skutkové tvrdenie žalovaného vyvrátil v konaní žalobca

tým, že predložil súdu fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, ktorým sa žalovaný legitimoval
pri uzatvorení úverovej zmluvy. Rovnako číslo bankového účtu uvedené v zmluve, na ktoré poukázal
finančné prostriedky právny predchodca žalobcu je zhodné s účtom, ktorého majiteľom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy bol žalovaný tak, ako to vyplýva z oznámenia Československej obchodnej
banky, a.s. zo dňa 12.08.2020. Pretože žalovaný neplatil zmluvne dohodnuté splátky úveru riadne a

včas, vyzval ho právny predchodca žalobcu písomne dňa 26.11.2016 na riadne plnenie záväzkov s
upozornením, že v prípade, ak žalovaný nezaplatí dlžnú sumu, právny predchodca žalobcu vyhlási
pohľadávku za predčasne splatnú. Právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky zmluvné strany
dohodli v bode 12.2 zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalované povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o úvere riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.01.2017 vyhlásil predčasnú

splatnosť celej pohľadávky.

4. Po zohľadnení obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere, povahy zmluvných strán, ich práv a povinností
súd prvej inštancie mal za zrejmé, že zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Konštatoval,
že v prípade spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo skúma, či dodávateľovi vzniklo právo na predčasné

zosplatnenie úveru a či boli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre uplatnenie práva
podľa § 565 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto za účelom zistenia výšky žalobcom uplatnenej
splatnej pohľadávky voči žalovanému, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere súd prvej inštancie podrobil
zmluvu prieskumu ex offo a zistil, že účastníci zmluvy si dohodli právo veriteľa úver zosplatniť pri
nesplnení niektorej zo splátky v bode 12.2 zmluvy. Z výpisu z účtu aktuálneho stavu úveru súd prvej

inštancie zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.08.2016 a
nasledujúcimi. Z písomnej výzvy zo dňa 26.11.2016 zistil, že právny predchodca žalobcu písomne
upozornil žalovaného na uplatnenie práva pohľadávku zosplatniť v zákonom stanovenej lehote a
zároveň žalovaného upozornil, že pohľadávka veriteľa vyplývajúca zo zmluvy je viac ako tri mesiace
po lehote splatnosti. Pretože žalovaný si zmluvné povinnosti nesplnil, právny predchodca žalobcu

dňa 24.01.2017, t.j. do splatnosti splátky k 20.02.2017 písomne celú pohľadávku zosplatnil a vyzval
žalovaného na jej zaplatenie. Z uvedených časových súvislostí konštatujúc, že právny predchodca
žalobcusplnilzákonnýpostuppodľa§565a53ods.9Občianskehozákonníka,malzazrejmé,žeprávny
predchodca žalobcu použil právo úver zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2016.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi uplatnený nárok v sume

predstavujúcej súčet zmluvne predpísaných splátok po odrátaní žalovaným uhradenej sumy vo výške
1.336,53 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy dňom nasledujúcim po uplynutí
doby 5 dní od odoslania oznámenia o zosplatnení úveru obyčajnou poštou zásielkou.

5. Pokiaľ šlo o žalovaným namietanú výšku odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov dohodnutú

zmluvnými stranami v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, súd prvej inštancie konštatoval,
že neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú naposledyv čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, t.j. za druhý štvrťrok r. 2014 podľa informácií
zverejnených MF SR vo výške 14,36 %.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní podľa §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Odvolanie

odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie lehôt na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď lehotu troch
mesiacov podľa § 59 ods. 9 Občianskeho zákonníka počítal nie od splatnosti splátky za mesiac august
2016, ale od doručenia výzvy zo dňa 26.11.2016. Pokiaľ právny predchodca listom zo dňa 26.11.2016

označeným ako predžalobná upomienka oznámil žalovanému, že eviduje nedoplatok na splátkach v
celkovej výške 232,44 Eur s tým, že ak nedôjde do 05.01.2017 k úhrade splátky splatnej v mesiaci
09/2016 bude oprávnený úver zosplatniť, tak splátka za 09/2016 bola splatná do 20.09.2016. Lehota
na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky (zosplatnenie) úveru uplynula dňa 20.01.2017.
Pokiaľ právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.01.2017 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, urobil tak

podľa jeho názoru po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a neboli tak splnené zákonné podmienky pre
zosplatnenie úveru. V tejto súvislosti poukázal na závery občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019. Vyslovil názor, že v tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu,
že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje
po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky (teda splátky za mesiac

august 2016) za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkanaexistenciudlhuanamožnosťvykonaniapredčasnéhozosplatneniaúveru.Vtomtoprípade
to znamená, že pokiaľ by bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej ku dňu 20.09.2016, v prípade
upozornenia veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (tretia upomienka - pokus o zmier zo
dňa 26.11.2016) a uplynutia troch mesiacov od splatnosti tejto splátky, t.j. ku dňu 20.12.2016, mohol

veriteľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. do splatnosti
najbližšej splátky. Pokiaľ žalobca toto svoje právo nezrealizoval, alebo zrealizoval predčasne, resp.
oneskorene, t.j. ku dňu 24.01.2017, nemôže dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s
úhradou splátky splatnej ku dňu 20.09.2016. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je vecne správne, sa v plnej miere

stotožňuje. Uviedol, že v spore bolo preukázané, že žalovaný mu poskytnutú sumu úveru nezaplatil,
preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti žalovaný bol súdom zaviazaný na zaplatenie
sumy nevráteného úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
pojednávanie(ust.§385ods.1CSP)acontrarioadospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného jedôvodné,
a preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa §

391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa
02.09.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.677,67 Eur s príslušenstvom na základe
Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluvy o spotrebiteľskom úvereXX.XX.XXXX. uzavretej medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 13.08.2014. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že právny
predchodca žalovanému poskytol úver vo výške 2.000,-- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 58,11 Eur, so splatnosťou mesačných splátok 20. dňa v mesiaci, splatnosťou
prvej splátky dňa 20.09.2014, termínom konečnej splatnosti 8/2019, v počte splátok 60. Zmluvné stranysi ďalej v zmluve o úvere dohodli celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.486,60 Eur, celkovú čiastku
vo výške 3.486,60 Eur, RPMN vo výške 27,44 %, fixnú úrokovú sadzbu vo výške 27,44 % a priemernú
hodnotu RPMN vo výške 18,9 %. Podľa čl. VI. zmluvy o úvere právny predchodca poskytol žalovanému

úver prevodom na účet č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z čl. 12, bod 12.2 zmluvy o úvere vyplýva,
že právny predchodca žalobcu je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky
žiadať od klienta zaplatenie celej jeho pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a §

565 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že so splácaním úveru sa
dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.08.2016 a nasledujúcimi splátkami. Podaním zo dňa
26.11.2016označenýmako„Predžalobnáupomienka“právnypredchodcažalobcužalovanémuoznámil,
že eviduje k zmluve o úvere uzatvorenej dňa 13.08.2014 nedoplatok na splátkach v celkovej výške
232,44 Eur a upozornil ho, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016,
bude oprávnený úver zosplatniť. Podaním zo dňa 24.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru“ právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nakoľko dlžné splátky
v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, dlh zo zmluvy o úvere sa stal
splatnýmvcelomrozsahunarazažejehodlžnáčiastkakudňuzosplatneniapredstavujesumuvcelkovej
výške 1.678,55 Eur, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa
zosplatnenia až do jej úplného zaplatenia.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Citované ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka veriteľovi umožňuje za splnenia zákonom
stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky v prípade, ak dlžník nesplnil niektorú
splátku, a to iba vtedy, ak to bolo medzi stranami dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
veriteľa je však časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie

ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej
pôvodné dojednanie o splátkach, pričom nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho
zákonníka iba za podmienky, že na svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky upozornil dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tohto ustanovenia tiež

vyplýva, že veriteľ môže upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky
naraz aj v prípade, ak dlžník ešte nie je v omeškaní s niektorou, či viacerými splátkami po dobu
troch mesiacov. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však nevyžaduje ako podmienku
upozornenia na využitie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka omeškanie so splátkou viac ako tri
mesiace, omeškanie je rozhodujúce až z hľadiska uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti

dlhu. V prípade, ak by veriteľ vyčkával s upozornením až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
splátky a následne by doručoval upozornenie dlžníkovi, kedy po jeho doručení by musel čakať ďalších
15dnínauplatneniepráva,právevtedybysamohloľahkostať,žebynestiholuplatniťprávodosplatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie
podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie nesprávne zistil, že splátkou,
ktorámalavyvolaťzosplatneniebolasplátkasplatnádňa20.10.2016,nakoľkozPredžalobnejupomienky
zo dňa 26.11.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upozornil žalovaného, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016

bude oprávnený úver zosplatniť. Z uvedeného teda vyplýva, že splátka splatná dňa 20.09.2016 bola
tou splátkou, pre ktorú mohol žalobca v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru a nie splátka splatná dňa 20.10.2016, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. Nakoľko medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok 20. dňa vmesiaci, podľa § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v
prípade nesplnenia niektorej splátky je možné len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, žalobca
toto právo mohol uplatniť najneskôr dňa 20.01.2017. Ako vyplýva z podania právneho predchodcu

žalobcu označeného ako „Oznámenie o vyhlásení konečnej splatnosti úveru“ zo dňa 24.01.2017,
právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.01.2017, t.j. nevyhlásil
predčasnú splatnosť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky splatnej dňa 20.01.2017. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky pre zosplatnenie úveru
vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej

inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo
strany právneho predchodcu žalobcu je platné.

15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v predmetnej veci na základe skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne
posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv.

16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).