Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119229116
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119229116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: D. B., narodený X.X.XXXX, trvale
bytom G.. J. XXXX/XX, C. J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom
Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, proti žalovanému: A. T., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom P.
XXX/XX, R. C., toho času vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 700 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21C/48/2019-60 zo dňa 11.
septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e a vo výroku o výške náhrady trov konania r u š í.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 700,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z 700,00 eur od
16.12.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet: IBAN J XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX,výrokomII.rozhodol,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovkonania

vovýške100%,atovsume147,00eurnatrováchprávnehozastúpeniaavsume21,00eurakonáhradu
za zaplatený súdny poplatok, celkovo v sume 168,00 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu: IBAN J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

2. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1, § 559 ods. 1, 2,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, Čl. 17 Civilného

sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania, zmluvou o pôžičke a
nepopretým tvrdením žalobcu, bolo preukázané, že žalobca prenechal žalovanému 700 eur dočasne
do 15.12.2018. Žalovaný svoj dlh nesplnil ani sčasti, povinnosť vrátiť požičanú sumu trvá, preto súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 700 eur titulom vrátenia pôžičky.
Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 16.12.2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti

pôžičky, pričom takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0%, preto súd prvej inštancie
priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 700 eur od 16.12.2018 až
do zaplatenia.4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, a preto súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov

konania celkom vo výške 168 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie je
nezákonné, nakoľko svoju podlžnosť proti žalobcovi uhradil. Skutočnosť, že svoju podlžnosť uhradil, mu
vedia dosvedčiť aj ďalšie osoby, ktoré boli svedkami jeho platby žalobcovi. Rozsudok je nezákonný a

žalobca ho chcel poškodiť.

6. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol,
že žalovaný mal možnosť v rámci konania na súde prvej inštancie preukázať ním tvrdené skutočnosti,
mal možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bol však nečinný. Žalovaný sa nemôže v
rámci odvolacieho konania dovolávať existencie údajných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré

však ani nekonkretizuje. Žalovaný do dnešného dňa ani sčasti dlh voči žalobcovi nevyrovnal. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol a ak sa tak nestane, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a vo výroku o nároku na náhradu trov konania
potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku o výške náhrady trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 700 eur s príslušenstvom
titulom pôžičky. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe
vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne

medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa
aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

10. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka vrátenia pôžičky
žalovaným žalobcovi. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne vrátenia pôžičky, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o
tejto otázke považuje za dostatočné.

11. Podľa Čl. 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.12. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné (odsek 2).

15. Právna úprava uvedená v citovanom ustanovení § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje

tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa
vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153

Civilného sporového poriadku). V zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Právna
úprava Civilného sporového poriadku vychádza zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu, z ktorej
vyplýva nevyhnutnosť aktivity procesných strán v prípade uplatňovania alebo bránenia svojho práva. Z
princípu kontradiktórnosti konania ďalej vyplýva, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných

skutkových tvrdení, ale naopak, nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav,
z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za
sporné. K popretiu skutkového tvrdenia protistrany, v danom prípade žalobcu, môže dôjsť prostriedkami
jeho procesnej obrany. K tomu odvolací súd dodáva, že nespornosť skutkových tvrdení je daná buď de
facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo

protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenia. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje
právna domnienka, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ho síce
poprela, avšak neúčinne.

16. Závery súdu prvej inštancie o skutkovom stave konvenujú tvrdeniam žalobcu v žalobe. Žalovaný

bol počas konania na súde prvej inštancie pasívny, k žalobe sa nevyjadril a tvrdenia žalobcu ohľadne
nevrátenia mu poskytnutej pôžičky zákonným spôsobom nepoprel. Správne si preto súd prvej inštancie
osvojil skutkový stav v zmysle vyjadrení žalobcu a z takto zisteného skutkového stavu pri meritórnom
rozhodnutí vychádzal. Nemožno teda súdu prvej inštancie vytýkať, že bez ďalšieho vychádzal zo
skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, teda že vychádzal z nesporných tvrdení strán

a žalobe na základe takto zisteného skutkového stavu bez ďalšieho vyhovel. Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočnostíanazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovým
zisteniam.

17. V procesných súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie netvrdil skutočnosť vrátenia pôžičky žalobcovi, pričom prvý krát tento prostriedok
procesnej obrany uplatnil až v odvolaní, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za splnenia
zákonom taxatívne stanovených podmienok.

18.Podľa§366Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

19. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť
a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v

podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len v prípade taxatívne stanovených výnimiek,
ktorými sú skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, na vylúčenie sudcu alebo na
nesprávne obsadenia súdu, na vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

20. Na tomto základe, keďže posudzovaná výhrada žalovaného k skutkovým záverom súdu prvej
inštancie sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku
žalovaného vystavanú na tvrdení o vrátení pôžičky žalobcovi, za námietku ktorú nemožno v odvolacom
konaní použiť, nakoľko žalovaný neozrejmil v odvolaní dôvod (a nevyplýva z obsahu spisu), pre ktorý
tento prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

Je totiž povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny.
Žalovaný pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil, že jeho prostriedok procesnej obrany
spočívajúci v novom skutkovom tvrdení z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní

neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie žalobcu nemohol prihliadnuť. Vychádzal
preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k záveru, že podmienky pre

uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi poskytnutú pôžičku i s príslušenstvom v zmysle
ustanovenia § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka boli naplnené, pričom bezpečne zistený
skutkový stav bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť žaloby o zaplatenie sumy
700 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej.

25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú už privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.26. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej o
uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 700 eur s príslušenstvom podľa ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. Ďalej predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostali výroky o nároku na náhradu trov konania a o
výške náhrady trov konania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o nároku
na náhradu trov konania konštatoval, že žalobca ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu k výroku o výške náhrady trov konania konštatoval, že žalobcovi

prináleží náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 147 eur a trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku za žalobu vo výške 21 eur.

28. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

29. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (ods. 2).

30. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. Súd rozhoduje
o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j.
tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania.
Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Výrok

o nároku na náhradu trov konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná
strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá,
obdobne aj v prípade, ak trovy konania strane nevznikli. O priznanom nároku na náhradu trov konania
rozhoduje súd pri vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd rozhoduje len o nároku na
náhradu trov konania, nie o plnení, t. j. vo výroku o tomto nároku neuvádza, že je neúspešná strana

povinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. V súhrne to znamená, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd prvej inštancie aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí
konanie a o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď vo veci
plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie však pochybil, keď v napadnutom
rozsudkurozhodolajovýšketrovkonania,keďžeokonkrétnejvýšketrovkonania,ktorévznikližalobcovi,
rozhoduje v zmysle platnej právnej úpravy poverený vyšší súdny úradník samostatným uznesením, proti

ktorému rozhodnutiu o výške náhrady trov konania (po jeho vydaní a doručení) môže strana sporu podať
sťažnosť, o ktorej sťažnosti rozhoduje vždy sudca.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na
náhradu trov konania potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku) a vo výroku o výške náhrady trov konania zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. d) Civilného sporového poriadku, keďže neexistoval dôvod na jeho vydanie, teda na rozhodnutie
o výške náhrady trov konania sudcom v meritórnom rozhodnutí.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpodľaustanovenia§262ods.2Civilného
sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).