Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201172
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201172.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Z. P.F., X.. XX.
XX. XXXX, V. L. P. XXX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Janka Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 6.088,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.088,30
eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia , ktorým by súd zaviazal žalovaného

zaplatiť sumu 6088,30 eur titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 10.12.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim (Auto Diskont, s.r.o.) Kúpnu zmluvu na kúpu
osobného automobilu Opel Astra za kúpnu cenu vo výške 3.319 eur s tým, že časť kúpnej ceny
vo výške 777 eur bola predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny
vo výške 2.542 eur mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Úverovej
zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013 (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so

žalovanou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn.
11Csp/72/2019 právoplatným rozsudkom: zaviazal žalovaného vydať žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 6.088,30 eur s prísl., vyhlásil spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej
zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný,
určil, že osobné motorové vozidlo Opel ASTRA Station Vagon, číslo (VIN): W. je vo vlastníctve
žalobcu. Žalobca má v súlade s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“) nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného,
ktorý za viacnásobné porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný, ktorý je nebankovou
spoločnosťou, je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so zákonom. Žalovaný tak v predmetnej veci, ani v mnohých iných veciach nepostupoval, práve naopak
žalovaný konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim zákonu. Žalovaný ako nebankový subjekt pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov paradoxne hromadne bez rizika porušuje zákon a pokiaľ mu za to

nehrozí žiadna sankcia, tak samozrejme nemá dôvod svoju prax meniť; len mizivá časť poškodených
klientov sa zo svojimi nárokmi obracia na súd a orgány dozoru (NBS) nemajú právomoc na adekvátny
zákrok resp. podľa nám dostupných informácií svoje kompetencie nevyužívajú naplno. Požadovanéfinančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bol
vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje
žalovaného, ktorý závadne konal (rozsudok NS SR 6 Obo 302/2006 z 20.03.2008). Pre stanovenie

kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zámeru zákonodarcu a z ustálenej
judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú. Satisfakčná funkcia
vyjadruje odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom

nedopustí, prípadne sa nebude dopúšťať v takej intenzite. Sankčná funkcia má súčasne dostatočne
odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Pokiaľ
má mať finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a
odstrašujúci účinok pre dodávateľa, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie by sa
malo rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená. Žalovaný dodávateľ má jednoduchú
možnosť sa jej plateniu do budúcna vyhnúť tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených

právnymi predpismi. Hoci sa nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu
bezpochyby došlo. Žalovaný, ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou
11Csp/72/2019, prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa
žalovaného hodnotíme ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými

mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. V označenom súdnom konaní bolo popritom aj právoplatne rozhodnuté o určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy č.: SUA 13/005895 a súčasne o určení vlastníctva
osobného motorového vozidla Opel Astra do vlastníctva žalobcu. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj
žalovaného vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/72/2019, v ktorom spochybňoval

dôvodnosť žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to
až do doby právoplatného skončenia konania. Pritom je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný,
ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatiť sumou 6.088,30 eur. Je verejne známou skutočnosťou, že žalovaný požaduje v
obdobných zmluvných vzťahoch odplaty, na ktoré neexistuje platný titul a v registroch spotrebiteľských

úverov je evidovaných množstvo neexistujúcich dlhov práve v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti
mnohých úverových zmlúv. Žalovaný nejaví žiadnu snahu tento nezákonný stav dobrovoľne napraviť
alebo mu predchádzať v existujúcich zmluvných vzťahoch a ťaží z toho, že len málo poškodených
klientov spotrebiteľov sa dozvie, že boli poškodení a z tých, čo sa to dozvedia iba niekoľkí sú ochotní
domáhať sa nápravy aj súdnou cestou. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od

úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného
konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 6.088,30 eur, pričom táto
čiastka zodpovedá sume 6.088,30 eur, o ktorú sa žalovaný chcel na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.
Popritom je významnou okolnosťou aj to, že došlo k porušeniu ďalších právnych povinností, ktoré sa

premietli do samostatných právoplatných výrokov súdu o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a o určení vlastníctvo osobného motorového vozidla v prospech žalobcu. Finančné zadosťučinenie
v celkovej výške 6.088,30 eur považujeme jednak za primerané na vyrovnanie ujmy žalobcu, ktorá
mu vznikla konaním žalovaného, súčasne aj za určitú satisfakciu za stav, ktorý musel v dôsledku
konaniažalovanéhotrpieťaajzasankciupostihujúcužalovaného,ktorýpridojednávaníúverovejzmluvy

závadne konal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné
a čo sprevádzajúce (nález ÚS ČR, III. ÚS 170/99). Za prvotné základné sa považuje rozhodnutie, že
do žalobcovo práva bolo zasiahnuté a samotná výška finančného zadosťučinenia je potom druhotná a
sprevádzajúca. Žalobca má preto právo na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy finančného
zadosťučinenia(niezosumyžalovanej),apriznanieplnejnáhradytrovjezdôvodniteľnécezinterpretáciu

pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP) nakoľko ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky
priznaného nároku. (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková S., Tomašovič M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 926 - 927).

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to, pripojeným spisom
tun. súdu sp.zn. 11Csp/72/2019, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného ako aj ich prílohami a
výsluchom žalobcu.4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Z rozsudku tun. súdu zo dňa 16.10.2019, č.k 11Csp/72/2019-203 vyplýva, že súd zaviazal žalovaného
vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 6.088,30 eur s prísl.. Zároveň súd vyhlásil
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013
uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný a určil, že osobné motorové vozidlo Opel
ASTRA Station Vagon, číslo (VIN): W. je vo vlastníctve žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 5.11.2020.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že rozporuje výšku a odôvodnenosť žalovaného
primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie
považuje za neopodstatnený, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj
preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o

ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal,
ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného
právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu
finančnéhozadosťučinenia,ideozadosťučinenie,ktoréhoúčelomjereparovaťasankcionovaťnásledky,
ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom

uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo
povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní
finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného
uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že

došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi Je nesporné,
že Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 11Csp/72/2019 zaviazal žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 6.088,30 eur s prísl. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno
považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane

spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech
spotrebiteľavsúdnomkonaní,možnopovažovaťzaúspešnéuplatnenieporušeniaprávalebopovinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného
pod sp.zn. 11Csp/72/2019 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale išlo výlučne o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žaloba v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 11Csp/72/2019 znela

na zaplatenie sumy 6.088,30 eur s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno
dospieť k záveru, akého porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a
osobitnými predpismi sa žalovaný na žalobcovi dopustil. Žalovaný sumu požadovanú žalobcom na
základe vydaného rozsudku uhradil, nedošlo však k žiadnemu prezentovaniu porušenia práv alebo
povinností tak žalobcom ako ani samotným konajúcim súdom. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj

Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č.k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013 uviedol, že „cieľom
rozhodnutia o spotrebiteľských veciach tak, ako sú sledované normotvorcom únie v rámci Smernice
Rady 93/13 EHS, je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovávať platnosť
zmluvy ako celku a nevyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, obsahujúce nekalé zmluvné podmienky ( bod
31 rozsudku súdneho dvora EÚ C-453/10), ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný

a bezúročný už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je
potrebné ešte osobitným rozhodnutím vzhľadom na ciele a účel aký vyplýva z ustanovenia § 53a
Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na dátum uzavretia predmetnej zmluvy), prípadne určovať
ešte neprijateľnosť zmluvných podmienok. Neobstojí v tomto smere ani odkaz na to, že by to založilo
nárok na finančné V danom konaní bol vydaný rozsudok na plnenie - úhradu sumy 6.088,30 eur,

nedošlo teda k žiadnemu rozhodnutiu, ktoré by deklarovalo porušenie práv alebo povinností zo strany
žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany
žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval akéhokonkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť ani toto porušenie
presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré
by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane

spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní sp.zn.
11Csp/72/2019, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie nedeklaroval
porušenie práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi
sumu 6.088,30 eur s prísl. Do pozornosti súdu žalovaný dáva aj dôvodovú správu k zákonu č.
250/2007 konkrétne k § 3 v znení: Z jednoznačnej špecifikácie práv spotrebiteľa v tomto ustanovení so

zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, vyplýva aj nárok na výrobky a služby
v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom na výrobky alebo služby, ktoré nevykazujú zjavné
vady. Náhrada škody a finančné zadosť učinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v
prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené, alebo zmiernené následky.
Z výkladu tejto právnej normy vyplýva nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia
len v prípade, že poskytnuté plnenie (či už tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné
prostriedky boli poskytnuté riadne a včas. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má slúžiť
ako nástroj na odstránenie spôsobenej ujmy spotrebiteľa. To napokon vyplýva aj z dôvodovej správy
k citovanému zákonnému ustanoveniu, kde sa uvádza, že finančné zadosťučinenie je záverečným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli

nahradené alebo zmiernené následky. Represívny a sankčný charakter Ako vyplýva zo samotného
inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu
ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi nielen, že
žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla

žiadna banka. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval porušenie práv alebo
povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia. Nedošlo teda k naplneniu
podmienok ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné
uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde. Žalobca uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý definuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere

ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Taktiež je potrebným uvedomiť si, že úverová zmluva bola uzatvorená v roku
2013, kedy bola aj judikatúra súdov pri vyhodnocovaní náležitostí úverových zmlúv značne odlišná
a žalovaný od daného obdobia skorigoval všetky súdmi napádané náležitosti úverových zmlúv do

súladu so zákonnou úpravou. Žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.
11Csp/72/2019 uhradil žalobcovi sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Pokiaľ by však mal
žalovaný uhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 6.088,30
eur, dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi- ako spotrebiteľovi viac ako mu
vrátil! Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa,

nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo
vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného -dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním
súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil
úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného
finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov,

ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v
sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považujeme za dodržané už samotným
rozsudkom v konaní 11Csp/72/2019, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že žalobcovi
bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku vyplatil.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo

povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismiosobou-spotrebiteľom,ktorejporušením
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy.
V danom prípade má žalovaný za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1) úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,

2) ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 6.088,30 eur, ktoré požaduje v
zmysle finančného zadosťučinenia. K obdobnému záveru ako uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný
smeruje aj rozsudok OS Prešov zo dňa 20.01.2017 sp.zn. 29C/105/2016, ktorý žalobu o primeranéfinančné zadosťučinenie zamietol z dôvodu, že „...súd s poukazom aj na vyššie uvedené skutočnosti
nemohol dospieť k záveru, že žalovaný pri koncipovaní a uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom nepostupoval s odbornou starostlivosťou s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto neboli

splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je nevyhnutné vychádzať
zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu aj žalovaného, ako aj
z okolností, za ktorých malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu. Žalobca bol v predchádzajúcom konaní
vedenom pod sp.zn. 11Csp/72/2019 zastúpený právnym zástupcom a pojednávania sa ani nezúčastnil,

jeho tvrdenia o psychickom vypätí preto považujeme výlučne za zavádzajúce a účelové. V súvislosti s
inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý si žalobca - spotrebiteľ uplatňuje z úverovej
zmluvy je nevyhnutným uvedomiť si, že to bol práve žalobca, ktorý si o poskytnutie úveru žiadal, s výškou
poskytnutého úveru bol oboznámený, taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si
veriteľ uplatňuje úroky a poplatky a rovnako bol oboznámený s výslednou sumou, ktorú má na základe
úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť. S celým týmto procesom žalobca ako klient vedome

a dobrovoľne súhlasil. Žalovanému preto nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec
dochádza v prípadoch, kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom
čoho je, že žalobca ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky, ale len samotnú istinu poskytnutého úveru .
Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a nie škodu. Jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí
súdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie

úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch patria úroky a poplatky.
Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe úverovej
zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky
zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám
a nie žalobca ako klient. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné

obohateniesažalobcuresp.nakompenzáciujehomajetkovejškody,alevdanomprípademusízostaťna
úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú
už ukrátením veriteľa o úroky a poplatky, v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov. V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca
doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho

dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v
hodnote 6.088,30 eur a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy. Účelom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie
dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu. Preto vyplatenie žalovanej sumy vo výške 6.088,30 eur považujeme za nedôvodné,

nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením
sledoval. Žalovaný počas celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu požadoval len plnenie
zmluvných povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluve. Takéto konanie
jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo strany žalovaného,
ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Záver Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, keď nárok žalobcu na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
uplatňovaný v tomto konaní nemá žiadne opodstatnenie a nie je dôvodný, tak čo do dôvodu i výšky,
žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal.

7. Z výpovede žalobcu na dotaz súdu, aby ozrejmil dôvody, pre ktoré podal žalobu o zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia a z čoho táto ujma pozostáva, za akých okolností a ozrejmil
jej požadovanú výšku vyplýva, že po rozhovore so svojim práv. zástupcom dospeli k záveru, že takýto
nárok si môže uplatniť, preto si to aj uplatňuje. Čo sa týka toho, stále mu chodili upomienky, vyvolávali
mu, že má dlh, že sa mu navyšuje, musel platiť, nemali toľko peňazí, deti chodili do školy, musel zháňať
peniaze, aby mali z čoho žiť aj platiť. Z toho večer nemohol spať, musel navštíviť psychiatra, povedal

aké má problémy a všetko, ten mu naordinoval lieky, ktoré asi bude musieť brať stále, bez nich nevie
fungovať a ani večer nespím. Na dotaz súdu, aby ozrejmil súdu, od kedy trpí týmito problémami, o
ktorých hovorí uviedol, že od kedy mu začali vyvolávať. Predtým mal u nich auto na splátky, toto isté
mu vyvolávali, chceli mu zobrať auto. Poslali tam nejakého človeka, svojho z Bardejova, nevie kto to
bol, ktorý chcel auto odtiahnuť. Auto nefungovalo, nakoľko mu predali auto, ktoré fungovalo dva roky

a odvtedy má také problémy.

8. Na otázku, aby ozrejmil, kedy navštívil psychiatra prvýkrát žalobca uviedol, že bolo to dávnejšie,
už tam chodil, neskôr nechodil, zvládal to všetko, ale od kedy som mal problémy s Home Creditom,sa mu to zhoršilo a lieči sa stále. Čo sa týka výšky, žalobca uviedol, že k tejto výške som dospel po
rozhovore so svojim právnym zástupcom. Žalobca na otázku svojho práv. zást., aby uviedol, koľko mal
vyživovacích povinností v období február 2016, keď začali problémy so splácaním uviedol, že vtedy boli

ešte tri. Žalobca na otázku svojho práv. zást., aby opísal, ako prežíval situácie, keď mu chodili sms,
keď mu vyvolávali a keď pred jeho domom prišli mu zobrať auto, ako to prežíval uviedol, že bol som v
strese, nemohol som spať, myslím, že som sa vtedy liečil aj na vysoký tlak. Odvtedy som mal problémy
s tlakom, teraz mám tlak v normále, ale liečim sa na psychiatrii.

9. Uvedenú vec takto právne posúdil:

10. Podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

12. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon nestavuje ako
podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že spotrebiteľ si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
čo v danom prípade bolo splnené.

14. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť
a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

15. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov 13Co/80/2016 z 20.03.2018 „Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže

na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve
inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívne
účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“16. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.n. 6Cdo/127/2017 zo
dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak

funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti
v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej

v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

17. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu , že nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený
vo výške získaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je dôvodný. Primerané finančné
zadosťučinenie je samostatným právnym a primeraným nárokom odlišným od nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a
súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom
konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi
nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské

predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia (ďalej aj len ako „PFZ“).

18. Pri posudzovaní výšky PFZ treba brať do úvahy ako to uviedol žalobca viaceré kritéria a to
spôsobená materiálna ujma ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu spotrebiteľa

a tým aj do zníženia životnej úrovne jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho
bezdôvodného obohatenia (od 12.02.2016 do 19.03.2019), k dobrovoľnému splneniu nároku žalovaným
dodávateľom nedošlo (žalobca pred začatím konania OS Vranov nad Topľou 11Csp/72/2019 zaslal
cestou právneho zástupcu predžalobnú výzvu, ktorej dodávateľ nevyhovel), priebeh súdneho konania
OSVranovnadTopľou11Csp/72/2019,vpriebehuktoréhožalovanýnárokkontinuálnepopieralavrámci

konania bol žalobca vypočúvaný, stres a psychické vypätie žalobcu spotrebiteľa.

19. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany

svojich práv.

20. Je tiež nepochybné, že žalobca v dôsledku konania žalovaného sa zvýšila intenzita jeho psychických
problémov a v negatívnom zmysle sa to prejavilo na jeho zhoršenom zdravotnom stave. Uvedené
skutočnosti jednoznačne vyplývajú z jeho výpovede žalobcu a z predložených lekárskych správ.

21. Ako uviedol právny zástupca žalobcu zdravotný stav žalobcu a ako to vyplýva z potvrdenia
lekára, dáva predpoklad, že je tomu zraniteľnejší, ako možno iný človek, ktorý nemal tieto zdravotné
komplikácie. Bol zraniteľnejšou osobou a tieto dopady sa preto premietali u neho intenzívnejšie.

22. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobca si v konaní sp.zn.
11Csp/72/2019 sa úspešne domáhal ochrany svojich práv, boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Preto súd žalobe žalobcu ako plne dôvodnej
vyhovel. Tvrdenia žalovaného sú nedôvodné a bezpredmetné. Súd poukazuje, že má za to, že výška
požadovaného primeraného finančného zadosť učinenia je primeraná povahe porušenia práva. Obrana

a tvrdenia žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ uvedené v jeho vyjadrení k žalobe je preto s
poukazom na vyššie uvedené nesprávna a nespôsobilá spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.25. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.