Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Albert

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 34Csp/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120326054
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:6120326054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: K.
W., nar.: XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, o zaplatenie 5.824,88 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
754,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:

- zo sumy 754,55 Eur od 05.05.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 17,58 Eur od 05.05.2018 do 07.12.2018,
- zo sumy 35,70 Eur od 05.05.2018 do 09.01.2019,
- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 08.02.2019,
- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 08.03.2019,
- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 05.04.2019,
- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 10.05.2019,

- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 12.06.2019,
- zo sumy 50,58 Eur od 05.05.2018 do 18.07.2019,
- zo sumy 29,51 Eur od 05.05.2018 do 19.08.2019,
- zo sumy 42,15 Eur od 05.05.2018 do 19.09.2019,
- zo sumy 37,94 Eur od 05.05.2018 do 22.10.2019,
- zo sumy 42,15 Eur od 05.05.2018 do 22.11.2019,
- zo sumy 118,03 Eur od 05.05.2018 do 12.02.2020,
- zo sumy 42,15 Eur od 05.05.2018 do 05.03.2020,

- zo sumy 250,04 Eur od 05.05.2018 do 23.07.2020,
- zo sumy 192,90 Eur od 05.05.2018 do 04.11.2020,
- zo sumy 83,58 Eur od 05.05.2018 do 30.11.2020,
- zo sumy 167,16 Eur od 05.05.2018 do 27.01.2021,
- zo sumy 334,32 Eur od 05.05.2018 do 19.05.2021,
- zo sumy 167,16 Eur od 05.05.2018 do 14.07.2021,
- zo sumy 51,44 Eur od 05.05.2018 do 23.08.2021,

- zo sumy 51,44 Eur od 05.05.2018 do 08.09.2021,
- zo sumy 56,84 Eur od 05.05.2018 do 03.11.2021,
- zo sumy 113,68 Eur od 05.05.2018 do 27.12.2021,
- zo sumy 56,84 Eur od 05.05.2018 do 26.01.2022,
- zo sumy 56,84 Eur od 05.05.2018 do 08.02.2022,
- zo sumy 56,84 Eur od 05.05.2018 do 17.03.2022.

II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 1.639,08 Eur.III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
(ďalej ako „Upomínací súd“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.824,88 Eur
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

- zo sumy 6.048,56 Eur od 05.05.2018 do 07.12.2018,

- zo sumy 6.030,71 Eur od 08.12.2018 do 09.01.2019,
- zo sumy 5.995,01 Eur od 10.01.2019 do 08.02.2019,
- zo sumy 5.973,71 Eur od 09.02.2019 do 08.03.2019,
- zo sumy 5.973,11 Eur od 09.03.2019 do 05.04.2019,
- zo sumy 5.922,53 Eur od 06.04.2019 do 10.05.2019,

- zo sumy 5.892,81 Eur od 11.05.2019 do 12.06.2019,
- zo sumy 5.892,81 Eur od 13.06.2019 do 18.07.2019,
- zo sumy 5.849,00 Eur od 19.07.2019 do 19.08.2019,
- zo sumy 5.819,49 Eur od 20.08.2019 do 19.09.2019,
- zo sumy 5.810,85 Eur od 20.09.2019 do 22.10.2019,

- zo sumy 5.810,85 Eur od 23.10.2019 do 22.11.2019,
- zo sumy 5.774,40 Eur od 23.11.2019 do 12.02.2020,
- zo sumy 5.727,82 Eur od 13.02.2020 do 05.03.2020,
- zo sumy 5.690,30 Eur od 06.03.2020 do zaplatenia,

a na náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 19.02.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.000,00
Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných

splátkach po 159,11 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď
úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda
nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy
Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 19.04.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich
splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol

žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa
04.05.2018. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy
uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu
5.606,37 Eur. Dlh žalovaného je vo výške 5.824,88 Eur a pozostáva z istiny vo výške 46,60 Eur (splátky
32.-36), úroku vo výške 134,58 Eur (splátky 32.-36) a zo zosplatnenej istiny vo výške 5.643,70 Eur (istina

splátok 37.-84).

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 34Up/1242/2020 zo dňa 15.07.2020, proti
ktorému doručil žalovaný včas odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený a vec bola na návrh
žalobcu postúpená na tunajší súd.

3. Žalovaný v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy a
preto je bezúročná a bez poplatkov. Chýba v nej termín konečnej splatnosti úveru, keď údaj formulovaný
ako „Termín konečnej splatnosti 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“

je nedostačujúci, navyše ak absentuje splátkový kalendár a nie je jednoznačne jasné, čo je dátum
poslednej mesačnej splátky. Žalovaný tiež namietol, že Zmluvou bol poskytnutý tzv. refinančný úver,
teda poskytnutím úveru vo výške 8.000,00 Eur došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých
žalovanému žalobcom. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých splatených úverových
zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového subjektu. Žalovaný zastáva

názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným úverom sú jednoznačnebezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými
mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka preto takýto refinančný úver možno vyhodnotiť ako
neplatný právny úkon. Za týmto účelom žalovaný požadoval, aby žalobca predložil všetky zmluvy o

úvere, dlžné sumy z ktorých boli uhradené refinančným úverom a aby špecifikoval, z čoho pozostával
neuhradený zostatok vo výške 8.000,00 Eur. V bode 27 zmluvy o úvere sa uvádza „Účelový úver - časť
úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1“, súčasťou žalobného návrhu však nie je žiadna
príloha č. 1. Pre prípad, že súd posúdi Zmluvu ako neplatný právny úkon, vzniesol žalovaný námietku
premlčania. Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu by
bolapohľadávkažalobcupremlčanávcelomrozsahu,pretožesubjektívnadvojročnápremlčaciadobana
vydanie bezdôvodného obohatenia by uplynula dňa 29.07.2018 a objektívna trojročná premlčacia doba
navydaniebezdôvodnéhoobohateniabyuplynuladňa29.07.2019.Žalovanýtiežnamietolnedostatočné
overeniejehobonitypriposkytnutíúveru,keďževčasejehoposkytnutiasplácalviaceroúverov.Žalovaný
tiež poukázal na neplatnosť zosplatnenia úveru podľa Zmluvy, keď úkonu zosplatnenia nepredchádzala

výzva na úhradu omeškaných splátok a upozornenie na možnosť zosplatnenia. Žalobca preto nemá
nárok na neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú bezprostredne
tri roky spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky (pokiaľ neboli uhradené) sú premlčané.
Zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti
bola žaloba podaná predčasne.

4. Žalobca v replike uviedol, že podľa jeho názoru z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve
možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver konečne splatný, a preto napĺňa obsah pojmu termín,
čo je podľa právnej teórie pevný bod, ktorý nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je
možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Žalobca ďalej uviedol, že bonitu klienta pri uzatváraní

Zmluvy riadne overil, o čom svedčí bod 11. až 27. Zmluvy, kde sú tieto informácie uvedené, na prvej
strane sú tiež podmienky lustrácie žalovaného v bankových registroch. Žalobca uviedol, že žalovaného
pred zosplatnením úveru písomne vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možnosť
zosplatnenia. Strata výhody splátok bola riadne v Zmluve dohodnutá.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore, že Zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne
konečnej splatností, na základe čoho nebolo objektívne možné zistiť rozsah záväzku žalovaného.
Zmluva neuvádza presný dátum poskytnutia úveru a ani presný a jednoznačný dátum prvej mesačnej
splátky a preto nie je možné určiť termín konečnej splatnosti úveru. V Zmluve tiež absentuje obligatórna
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v nej nie je

uvedenýmatematickývzorecpoužitýnavýpočetRPMN.Namietol,žezvýzvynazaplatenieceléhoúveru
nevyplýva, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.
Dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru bola len súčasťou úverových zmluvných
podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Zásadné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno uviesť do všeobecných

obchodných podmienok.

6. Podaním doručeným súdu dňa 19.04.2022 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
1.639,08 Eur, a to z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným po podaní žaloby. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodol súd bez zisťovania stanoviska žalovaného tak, že v tejto časti konanie zastavil.

7. Žalovaný doručil súdu ďalšie vyjadrenie dňa 24.04.2022, kde nad rámec už uvedených tvrdení
poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil list označený ako Posledná výzva
pred začatím vymáhania celého úveru a Výzva k splateniu celého úveru, pretože poštový podací lístok
bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie uvedených listín.

Keďže neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nemá žalobca nárok na
úhradu splátok, ktorých splatnosť nastane až po vyhlásení rozsudku. Napokon požiadal o možnosť dlh
splácať v splátkach po 56,00 Eur mesačne.

8. Súd nariadil pojednávanie na 02.05.2022, kde vec prejednal bez strán, pretože tieto svoju neúčasť

ospravedlnili a požiadali o konanie v ich neprítomnosti. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán a
vykonaldokazovanietýmitolistinnýmidôkazmi:Predžalobnávýzvazodňa11.05.2020,podacíhárokč.Q
Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.02.2015, Úverové podmienky,
Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 19.04.2018, podací hárok č. Q Výpis čerpania, splátok a úhrad,Bonita, Úverová správa, výpis z účtu žalovaného, Príloha č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19.02.2015, Upozornenie pred zahájením vymáhania celého úveru zo dňa 10.03.2018, Zmluva o
hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.02.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy,

Podmienky pre získanie bonusu na zmluve číslo 4502007059, Úverové podmienky, výpis čerpania a
splácania. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa ustanovení právnych predpisov
účinných v čase uzavretia Zmluvy, a to ako nasleduje:

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Súd považoval za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 19.02.2015 Zmluvu o
hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa

žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 8.000,00 Eur, a to jednak (v rozsahu 97,00 Eur)
poukázaním na účet žalovaného a jednak tým spôsobom, že za žalovaného uhradí jeho záväzky voči
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 zo Zmluvy č. XXXXXXX vo výške 5.400,00
Eur a voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX vo
výške 2.503,00 Eur. Žalovaný namietal, že Zmluvou bol poskytnutý refinančný úver, ktorým boli splatené

predchádzajúce úvery poskytnuté žalovanému, pričom výšku zostatku takýchto refinancovaných úverov
nepreveroval žiaden súd, z ktorého dôvodu považuje Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov,
ak nie priamo neplatnú pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. Súd však v tejto súvislosti
dospel k záveru, že v otázke rozsahu poskytnutia úveru neuniesol žalovaný bremeno tvrdenia. Žalobca
totiž súdu riadne uviedol, že záväzky žalovaného z predchádzajúcich úverov uhradil v rozsahu 7.903,00

Eur a doložil k tomu tiež Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Ak mal žalovaný za to, že úverom mali byť
jeho predchádzajúce záväzky splatené v menšom rozsahu a teda že úver žalovaným nebol čerpaný
v žalobcom tvrdenom rozsahu , bol povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenia, t.j. aký bol zostatok
jeho záväzku z takých predchádzajúcich úverových zmlúv, resp. minimálne akú sumu úveru z každej
takto refinancovanej zmluvy čerpal a akú celkovú sumu uhradil. Súd bez uvedenia týchto údajov

nie je spôsobilý posúdiť namietanú pravdivosť žalobcom uvedeného údaju o výške refinancovaných
úverov v Prílohe č. 1 Zmluvy. Žiaden právny predpis pritom nezakazuje uzavretie úverovej zmluvy, v
ktorej bude dohodnuté čerpanie úveru tak, že z neho budú vyplatené predchádzajúce záväzky dlžníka.
Takéto účelové úverové zmluvy sú, naopak, v bankovej i nebankovej praxi uzatvárané pomerne často
a aplikovateľné predpisy s ich existenciou výslovne počítajú. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že

Zmluva bola medzi stranami platne uzavretá a na jej základe žalovaný čerpal úver vo výške 8.000,00
Eur (z toho 97,00 Eur na účet, zvyšok úhradou jeho predchádzajúcich úverov). Pokiaľ žalovaný namietal
porušenie povinností žalobcu riadne overiť bonitu spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, žiadne také porušenie súd v konaní nezistil. Žalobca, naopak, preukázal, že pred uzavretím
Zmluvy mu bol od žalovaného predložený výpis z jeho bankového účtu, ako aj informácie potrebné pre

vyžiadanie informácií z úverových registrov, ktoré si následne žalobca vyžiadal. Žiaden postup v rozpore
so zákonom alebo bez odbornej starostlivosti na strane žalobcu tak súd nezistil.

21. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo Zmluvy. Žalobca bol od uzavretia
Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň

spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na
právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú Zmluvu súd zároveň
podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia

spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.
Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie
spotrebiteľa,keďževkonaníneboložalobcomtvrdené,atedaanipreukazované,žežalovanémubolúverposkytnutý na výkon povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. V Zmluve bolo dojednané, že úver je poskytovaný pri úrokovej sadzbe 16,05 % p.a. a žalovaný
sa zaviazal ho splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 159,11 Eur. Spolu s istinou sa tak zaviazal
žalobcovi zaplatiť celkovo 13.365,24 Eur. RPMN bola v Zmluve uvedená vo výške 17,40 %, priemerná
RPMN 10,28 %. Termín konečnej splatnosti Zmluva uvádzala nasledovne: „84 mesiacov po poskytnutí

úveru, a to do 15. dňa v mesiaci“. Pokiaľ ide o splatnosť splátok, bolo v Zmluve uvedené nasledovné:
„Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci
po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky
posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy
15. deň v kalendárnom mesiaci.“. Súd musel uzavrieť, že Zmluva v uzavretom znení nie je v súlade s
ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože z nej určitým a

zrozumiteľnýmspôsobomnevyplývaúdajotermínekonečnejsplatnosti,aniotermínochsplátok,pretože
zo Zmluvy nie je zistiteľný dátum prvej splátky. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon jednoznačne nevymedzuje,
akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená, avšak základnou

všeobecnou požiadavkou je, aby bola v zmluve táto náležitosť uvedená jasne a zrozumiteľne, bez
ťažkosti a s istotou určiteľným spôsobom. Cieľom resp. účelom tohto ustanovenia je zaručiť, aby
spotrebiteľ poznal deň poslednej splátky úveru, teda termín jeho konečnej splatnosti, resp. aby vedel,
dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy, ak uvedenie
termínukončenejsplatnostivzmluveumožňujespotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátum

poslednej splátky. Podľa názoru súdu pritom citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve definovaný výhradne jednoznačným
dátumom,tedakonkrétnymdňom,mesiacomarokom.ObdobnýnázorvyslovilSDEÚvoveciC-42/2015
Home Credit Slovakia c/a Klára Biróová, keď uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Vdanomprípadevšakvtextepredmetnejzmluvyniejevôbec
výslovne určená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, je tam uvedená len lehota splatnosti, a to 84
mesiacov po poskytnutí úveru s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru
a každá ďalšia splátka je splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky je tak

určenáodvčaseuzavretiaZmluvyneurčitéhomomentuposkytnutiaúveru,nazákladečohoniejemožné
odvodiť ani splatnosť poslednej splátky, preto spotrebiteľ v čase uzavretia predmetnej zmluvy ani na
základe vyššie uvedeného opisného spôsobu s určitosťou nevie, kedy bude úver konečne splatný. Pre
určenie konečnej splatnosti nemôže byť dostačujúce, že v zmluve je uvedená splatnosť každej splátky
a ich počet, ktoré sú aj inak samé osebe podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo

keby zákonodarca bol toho názoru, že tieto údaje pre orientáciu spotrebiteľa postačujú, nezakotvil by
ako osobitnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to výslovne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom
na uvedenú absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel súd s poukazom na
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch uzavrieť, že úver poskytnutý žalovanému na

základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má právo na vrátenie len istiny poskytnutého
úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalobca uviedol, že žalovaný na Zmluvu o úvere zaplatil
sumu 5.606,37 Eur do podania žaloby a po podaní žaloby sumu 1.639,08 Eur, čo súd považoval za
nesporné. Žalovaného preto zaviazal na úhradu zvyšku istiny poskytnutého úveru v sume 754,55 Eur
a vo zvyšku žalobu zamietol.

23. Súd pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch nebolo z dôvodu hospodárnosti potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami
žalovaného smerujúcimi k ďalším chýbajúcim náležitostiam Zmluvy (absencia matematického vzorca

pre výpočet RPMN).

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný svoje povinnosti podľa Zmluvy riadne a včas neplnil a
že sa dostal s úhradou mesačných splátok do omeškania. Z Upozornenia pred zahájením vymáhaniacelého úveru zo dňa 10.03.2018, ktorého doručenie žalovaný nepoprel, súd zistil, že žalobca žalovaného
vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho, že ak k úhrade nedôjde, bude oprávnený
požadovať bez ďalšieho upozornenia okamžité splatenie celého zostatku úveru. Z Výzvy k splateniu

celého úveru zo dňa 19.04.2018 súd zistil, že žalobca žalovaného vyzval na splatenie celého úveru
čerpaného na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX. Po vyhodnotení žalobcom predložených dôkazov
súd uzavrel, že žalobca platne úver zosplatnil po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so zaplatením
splátok a po tom, čo ho vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možnosť predčasného
zosplatnenia celého úveru. Súd mal tiež za to, že si žalobca splnil povinnosť doručiť oznámenie o

vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaného, o čom svedčí žalobcom predložený podací hárok, kde bola
zásielka žalovanému zaslaná štyri dni po tom, čo bola vyhotovená Výzva k splateniu celého úveru a
zásielka bola riadne označená číslom Zmluvy. Žalovanému s ohľadom na uvedené vznikla povinnosť
celú istinu úveru žalobcovi vrátiť nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. 20.04.2018. Žalovaný sa
dostal do omeškania s vrátením dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, žalobcovi preto vzniklo právo
požadovať tiež úroky z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške, t.j. v sadzbe úrokov o päť

percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania: 20.04.2018. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške 5,00 % ročne
od 05.05.2018, preto súd jeho návrhu vyhovel a priznal mu nárok na zaplatenie úroku z omeškania pri
zohľadnení postupných úhrad dlhu zo strany žalovaného.

25. Pre úplnosť súd uvádza, že sa zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcou sa neplatnosti
zosplatnenia z dôvodu, že možnosť žalobcu vyhlásiť úver za predčasne splatný vyplývala len z
obchodných podmienok, ktoré neboli stranami podpísané. V hlavnej časti Zmluvy na strane 2 je
uvedené, že „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „Zmluva“) sú úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom IKH214. Vy, ako klient, svojím podpisom

potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich
ustanoveniazrozumiteľné,považujeteichzadostatočneurčitéaprejavujetesúhlasbyťnimiviazaný(á).“.
Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že „článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva

o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“. Z
uvedeného vyplýva, že dohoda o možnosti veriteľa vyhlásiť úver za predčasne splatný mohla byť platne
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach, ktoré boli do Zmluvy o úvere inkorporované klauzulou v nej
obsiahnutou bez toho, aby také podmienky boli zvlášť stranami podpísané. Základnou podmienkou pre

taký postup je, že také podmienky musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo v
tomto prípade nesporne splnené bolo. Žalovaný v cit. hlavnej časti Zmluvy výslovne vyhlásil, že sa s
úverovými podmienkami oboznámil a že ich pri podpise Zmluvy alebo pred ním prevzal. Ďalej v texte
Zmluvy bol žalovaný dokonca výslovne upozornený, že úverové podmienky obsahujú právo veriteľa
za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia povinností dlžníka) požadovať úver

okamžite splatiť. Vzhľadom na uvedené bola táto námietka žalovaného vyhodnotená ako nedôvodná.

26. Súd sa napokon zaoberal žiadosťou žalovaného o povolenie postupného splácania dlhu, avšak takej
žiadosti nevyhovel, pretože žalovaný neuviedol žiadne dôvody na jeho strane, ktoré by také rozhodnutie
boli spôsobilé odôvodniť. Povolenie splátok by tak bolo v rozpore s ust. § 232 ods. 3 CSP.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

28. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 2 a §
256 ods. 1 CSP. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 1.639,08 Eur

(28,14 %), keďže uhradil časť svojho dlhu až po podaní žaloby; v tejto časti by teda náhrada trov konania
náležala žalobcovi. Inak bol vo veci úspešnejší žalovaný, keďže žalobcovi súd vyhovel len v časti o
zaplatenie sumy 754,55 Eur (12,95 %) a vo zvyšku súd žalobu zamietol (58,91 %), teda tu by náhrada
trov patrila žalovanému. Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti vyhodnotil, že obe strany boli vkonaní čiastočne úspešné, resp. čiastočne im je potrebné pripísať zavinenie na zastavení konania, preto
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.