Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3814214840.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu
JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti povinnému: S. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. č. XX, o vymoženie 5.475,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. novembra 2021,
č. k. 9Er/3130/2014-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4 a 6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa
28.07.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 5.475,39 eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 5Zm 1155/2013-10 zo dňa 29.01.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu

exekútorovi S.. O. P. dňa 17.09.2014. Dňa 08.02.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2016 v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pričom predložil zmluvu o splátkovom úvere
č. 0373125316 uzavretú s povinným zo dňa 17.12.2007, zmenku vystavenú dňa 17.12.2007
s vyznačenou splatnosťou dňom 09.04.2013, oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a identifikáciu postúpenej pohľadávky. Uviedol, že

z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplynulo, že vlastný právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu
vyplynul zo skutočnosti, že zmluva o úvere č. 0373125316, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola
uzavretá oprávneným v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konštatoval, že ide

o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako to majú na mysli ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie z exekučného titulu a z pripojených listín zistil, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom
spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal
pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade
predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 OSP v znení platnom ku
dňu vydania exekučného titulu. Na základe uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie nepochybné,

že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Poukázal naskutočnosť, že v prípade vymáhania nároku zo zmenky proti fyzickej osobe, nesie dôkazné bremeno
oprávnený, pričom existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Keďže
z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplynula skutočnosť, že by sa zmenkový súd

zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na
okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku, teda oprávnený v
posudzovanej veci nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného

poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozhodnutie je nezákonné a
nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho postupom mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď predložené dôkazy rozhodné pre správne zistenie stavu veci riadne
nevyhodnotil. Za absolútne nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie, že § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť preukázať, že v konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul, podkladom ktorého bola zmenka, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Z obsahu uvedeného ustanovenia podľa oprávneného jasne vyplýva, že zisťovaciu povinnosť má
exekučný súd, ktorý musí svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie riadne odôvodniť. Ďalej oprávnený
uviedol, že aby bol v predmetnej veci naplnený zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, musí mať exekučný súd nepochybne preukázané, že vymáhaná

pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo však exekučný súd v tomto
prípade nemal, preto oprávnený považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Ak
by bol správny názor súdu, že dôvodom na zastavenie exekúcie je formálne nepreskúmanie okolností
stanovených bodmi
1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým súdom, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené

na základe exekučného titulu, podkladom ktorého bola zmenka, a v ktorom zmenkový súd rozhodol len
na základe predloženej zmenky, musí byť zastavené. Avšak to nie je účelom ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že Exekučný poriadok mu v tomto prípade len
ukladá povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa
vlastného vzťahu s povinným a o dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Mal za to, že túto povinnosť si

v stanovej lehote splnil, keď súdu doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplynulo,
že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul bola vystavená na zabezpečenie
dlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového vzťahu na základe úveru poskytnutého povinnému právnym
predchodcom oprávneného - bankou. Keďže žalovaný zo zmenky nárok uplatnený
v zmenkovom konaní nerozporoval a kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu

nepodal, ani zmenkový súd nemohol v čase rozhodovania z úradnej moci prelomiť zásadu abstraktnosti
zmenečných záväzkov vyjadrenú v § 17 zákona č. 191/1950 Sb. Rozhodnutie vydané v zmenkovom
konaní, ktoré je exekučným titulom v tejto exekúcii tak bolo vydané plne v súlade so zákonom v
zmysle § 175 OSP platného v čase vydania rozhodnutia. Oprávnený bol toho názoru, že exekučný
súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v opačnom prípade by musel mať na
základe predložených dôkazov preukázané, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie
zmenky na zabezpečenie už vzniknutého dlhu obmedzené ani neprípustné. Podotkol, že správnym
právnym posúdením veci mal exekučný súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodnúť o

pokračovaní exekúcie. Záverom zdôraznil, že rozhodnutie exekučného súdu je v rozpore s ustálenou
praxou najvyšších súdnych autorít, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Poukázal na odsek 10
uznesenia Krajského súdu v Žiline
č.k. 9CoE/10/2017-45 a na právne závery vyjadrené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017,

sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017.

3. Povinný sa k odvolaniu podanému oprávneným nevyjadril.4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu

súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017,
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti

tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa
odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne
o pokračovaní exekúcie.

9. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2014 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 5.475,39 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V č.k. 5Zm/1155/2013-10 zo dňa 29.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 07.04.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom
Prievidza dňa 17.09.2014.

10. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený,
ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej

osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný
do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
vlastnéhovzťahuspovinným,akoajpriložiťdôkazy,ktorétietoskutočnostiosvedčujú.Medzitietodôkazy
možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným,
prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je

povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď
§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

11. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj

návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii vznikla
z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe úverovej zmluvy č.
0373125316. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinnýmna rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v
tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky
v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní, o ktorom

bolo Okresným súdom Bratislava V rozhodnuté vydaním zmenkového platobného rozkazu, ktorý je
exekučným titulom v tejto exekúcii. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie pôvodného oprávneného o postúpení
pohľadávky, zmluvu o splátkovom úvere č. 0373125316, zmenku a identifikáciu postúpenej pohľadávky.

12. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia
spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho
vzťahu, alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo zákonné
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v
základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi

alebo so zákonom.

13. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R

93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie
o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ
použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť

s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2.
pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania

vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore

s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Na základe uvedeného, dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený
v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý

zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne
vspotrebiteľskejvecisúdneprihliadolnaexistujúcezákonnéobmedzeniealeboexistujúcuneprípustnosť
použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť,
v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.

15. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané
právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným

predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1
Exekučného poriadku.

16. Nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku neuviedol v rozsahu potrebnom pre ex offo prieskum, ktorý musí súd

prvej inštancie vykonať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, vyzval oprávneného prostredníctvom
jeho právneho zástupcu uznesením č.k. 9Er/3130/2014-22 zo dňa
23.09.2021 na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2016 tak, že: oprávnený opíše
všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, najmä sa vyjadrí ku všetkýmdojednaniam relevantným pre vyplnenie zmenky, uvedie výšku zmenkovej sumy a pripojí dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú. Zároveň ho poučil, že ak v lehote 15 dní návrh na vykonanie exekúcie
neopraví,atotoneopravenédoplnenienávrhunebudepostačovaťnapreukázanieneexistenciedôvodov

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu zastaví. Uvedené
uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené do elektronickej schránky dňa 27.09.2021.

17. Právny zástupca oprávneného reagoval na výzvu súdu prvej inštancie podaním zo dňa 15.12.2021,
súdu prvej inštancie doručeného dňa 16.12.2021. Uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje

neuhradenú časť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému právnym predchodcom oprávneného (bankou)
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0373125316. Z predloženého kompletného podrobného
položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve a špecifikácie postúpenej pohľadávky je preukázaná
výška neuhradenej dlžnej sumy úveru vo výške 4.457,74 eur s príslušenstvom, zmluvnými úrokmi a
poplatkami. Oprávnený uviedol, že povinný sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur splatiť
formou 119 pravidelných mesačných splátok v sume 74,96 eur k 20. dňu príslušného kalendárneho

mesiaca. V dôsledku omeškania povinného s riadnym a včasným plnením platobných povinností
právny predchodca oprávneného zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 17.09.2011, ktorý predstavoval
neuhradenú sumu vo výške 4.457,74 eur. Od uvedeného dátumu počas trvania úverového vzťahu
povinný právnemu predchodcovi oprávneného nezaplatil žiadnu platbu. Pokiaľ ide o uplatnené zmluvné
úroky vo výške 821,38 eur, tieto predstavujú zmluvne dojednané úroky úveru od 18.09.2011 do

19.02.2013, teda do termínu predčasnej splatnosti úveru, ktoré boli vyčíslené v súlade s čl. 7 bod. 7.4.
Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom výška úrokovej
sadzby bola dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o úvere v čl. 1 bod. 1 vo výške 12,35 % p.a.
Čo sa týka poplatkov vo výške 53,82 eur, ktoré boli zmluvnými stranami dojednané za správu úveru
za obdobie od 18.09.2011 do 19.02.2013, tieto boli vyčíslené v súlade s čl. 1 bod 1 úverovej zmluvy

v spojení s ust. čl. 16.1.1 Všeobecných obchodných podmienok. Oprávnený súdu predložil vyčíslenie
riadnych úrokov za jednotlivé mesiace od 9/2011 do 2/2013, vyčíslenie poplatkov za správu úveru
za jednotlivé mesiace od 10/2011 do 2/2013 a tiež výpočet úrokov z omeškania za celé obdobie
trvania úverového vzťahu až do postúpenia pohľadávky v sume 139,91 eur a 91,59 eur. Podotkol,
že právne nástupníctvo preukazuje indosamentom na rube prvopisu zmenky, zmluvou o postúpení

pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky a oznámením o postúpení. Záverom uviedol, že
výška zmenkovej pohľadávky v sume 5.475,39 eur s príslušenstvom zodpovedá výške pohľadávky
ku dňu predčasného zosplatnenia a pozostáva z: nesplatenej predčasne zosplatnenej istiny vo výške
4.457,74 eur, nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 821,38 eur, nezaplatených úrokov z omeškania
vo výške

142,45 eur a nezaplatených dlžných poplatkov vo výške 53,82 eur. Na preukázanie svojich tvrdení
tiež predložil zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 17.12.2007, Všeobecné obchodné
podmienky vydané Slovenskou sporiteľňou, a.s., Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne,
a.s. platný od 01.01.2009, podrobný položkovitý výpis z úverového účtu, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE

18. V rozhodovanej veci bolo úlohou exekučného súdu na základe doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne
rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo o
pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

19. Súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení vyhodnotil, že zmluva o úvere má spotrebiteľský
charakter,nakoľkobolauzavretáoprávnenýmvrámcipredmetujehopodnikateľskejčinnostiapovinným,
ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bližšie však túto zmluvu
nepreskúmaval a nezaoberal sa, či podmienky jej uzavretia boli v súlade so zákonom. Uzavrel len, že

zmenkový súd sa
v základnom konaní nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené
predloženou zmenkou, a teda bolo podľa neho nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom uznesení neskúmal

prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, prípadné existujúce obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo prípadný rozpor s dobrými mravmi. Vec preto nesprávne právne
posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.

1, 2 CSP.

21. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či je v rozhodovanej
veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

22. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).