Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2219202769.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Lukáš Kočnar -

PRO - FACTOR, IČO: 34 792 937, s miestom podnikania Františkánska 4, Trnava, právne zast.:
HARŠÁNY advokáti, s.r.o., IČO: 50 481 355, so sídlom Hlavná 31/15, Trnava, proti žalovanému: Z. I.,
T.. XX.XX.XXXX, H. R. O. XXX/XX, D.Ň., o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 600,- eur od 15.03.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2013 domáhal proti žalovanému 1/ (MA-
AS, s.r.o., Mierová 811/21, Dunajská Streda - pôvodné konanie sp. zn. 11Cb/10/2015 je voči
nemu ex lege prerušené podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na jeho majetok - viď č.l. 69 spisu) a žalovanému 2/: Z. I., T.. XX.XX.XXXX (konanie
voči nemu bolo vylúčené na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod predmetnou sp. zn. 11Cb/38/2019),
zaplatenia sumy 600,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola prostredníctvom obchodného zástupcu dňa 19.10.2012
uzavretá zmluva o prevedení plošnej inzercie, podľa ktorej žalobca na objednávku žalovaného 1/
zhotovil grafické vypracovanie inzercie a po jeho odsúhlasení žalovaným 1/ vyhotovil samotné plagáty
a zabezpečil ich výlep (distribúciu) po dobu 1 roka. Žalovaný 1/ však za vykonané práce nezaplatil

žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu vyúčtovanú faktúrou č. Q., splatnou 14.03.2013. Pasívna legitimácia
žalovaného 2/ je daná tým, že žalovaný 2/ podpisom zmluvy o prevedení plošnej inzercie vzal na seba
ručiteľské vyhlásenie za splnenie záväzku žalovaného 1/ podľa § 303 Obchodného zákonníka . Žalobca si zároveň uplatnil v
žalobe zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej istiny 600,-eur za každý deň omeškania v
rámci zmluvného dojednania obsiahnutého v bode 5.5 Všeobecných podmienok prevádzania plošnej
inzercie žalobcu.

2. Procesná obrana žalovaného (pôvodne žalovaného 2/) vyjadrená v konaní jeho podaniami z
13.04.2015, 17.06.2019, 03.02.2020 spočívala v tom, že žalovaný A/ neuznával, že by medzi ním
a žalobcom platne vznikol ručiteľský vzťah, a preto z dôvodu absencie jeho pasívnej vecnej legitimácienavrhoval žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že predmetná zmluva
o prevedení plošnej inzercie bola uzavretá len medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako podnikateľskými
subjektmi, pričom žalovaný 2/ ako fyzická osoba nemá žiadnu zodpovednosť za záväzky spoločnosti

žalovaného 1/, ani za ňu neprevzal záväzok, ani nepristúpil k dlhu, ani sa nijako inak nezaviazal znášať
záväzky spoločnosti žalovaného 1/. Pokiaľ by však žalobca chcel, aby žalovaný 2/ bol v zmluvnom
vzťahu angažovaný ako fyzická osoba, a teda aby sa ako fyzická osoba zaviazal na zabezpečenie
zmluvného vzťahu ručením, je potrebné na žalovaného 2/ hľadieť ako na fyzickú osobu - spotrebiteľa, čo
znamená, že žalobca mal pri ňom postupovať nie podľa Obchodného zákonníka ale podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného pritom nebolo vhodné, aby ručenie fyzickou osobou
- navyše spotrebiteľom bolo obsiahnuté v zmluvnom vzťahu medzi dvoma podnikateľmi
pri výkone ich podnikateľskej činnosti.
Žalovaný v danej súvislosti ďalej argumentoval, že nikde nie je v zmluve uvedené, že by Z. I. ako
fyzická osoba - občan mal prevziať ručenie za záväzky spoločnosti žalovaného 1/. V čase podpisu
zmluvy bol Z. I. štatutárnym orgánom spoločnosti žalovaného 1/, ktorá prostredníctvom neho konala

navonok, pričom Z. I. predmetnú zmluvu podpísal výlučne ako konateľ, keďže ani text pri inzerentovi pri
podpisoch zmluvných strán v zmluve nijako neuvádzal priestor pre podpis Z. I. ako fyzickej osoby s jej
konkrétnou identifikáciou. Podpis, ktorý je uvedený za inzerenta na zmluve je situovaný cez odtlačok
pečiatky obchodnej spoločnosti žalovaného 1/, z čoho nemožno nijako vyvodzovať, že týmto spôsobom
sa podpisuje fyzická osoba - občan ako ručiteľ. Aj tento spôsob uvedenia podpisu dáva jasne na vedomie

tretím osobám, že ide o podpis konateľa spoločnosti. Neurčitosť v označení osoby ručiteľa (neurčitosť
subjektu - ručiteľa fyzickej osoby), chýbajúci podpis ručiteľa v priestore na podpisy, ako aj neurčitosť
- nedostatočná identifikácia ručiteľského záväzku (absencia špecifikácie právneho titulu záväzku) a
absencia explicitného vyjadrenia, že ručiteľ uspokojí zhotoviteľa ak dlžník (inzerant) voči
zhotoviteľovi nesplní určitý záväzok, spôsobujú, že ručenie Z. I. ako fyzickou osobou nevzniklo, lebo

neboli splnené podmienky, ktoré na vznik ručenia kladie ust. § 303 Obchodného zákonníka.
B/ Žalovaný tiež namietal, že zmluva v identifikácii zmluvnej strany - zhotoviteľa nie je presná (poukázal
na uvedenie názvu PRO FACTOR v prvom riadku označenia zhotoviteľa bez uvedenia, že ide o fyzickú
osobu - podnikateľa, ktorý je evidovaný v živnostenskom registri), čo spôsobuje neurčitosť zmluvy
v tejto časti.

C/ Žalovaný mal taktiež za to, že žalobca nepreukázal oprávnenie zástupcu zhotoviteľa konať za
podnikateľský subjekt zhotoviteľa pri uzavieraní zmluvy.
D/ Žalovaný zároveň poukazoval na to, že neexistujú dodacie alebo preberacie listy podpísané zo strany
žalovaného 2/ a ani spoločnosti žalovaného 1/, z čoho by jednoznačne vyplýval záver, že dielo (inzercia)
bolo riadne prevzaté.

E/ Žalovaný taktiež neuznával ani príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Uplatňované úroky z
omeškania vo výške 0,1 % denne (t.j. 36,5 % ročne) z dlžnej istiny podľa jeho názoru nie sú v súlade
so zákonom, ani so zásadami poctivého obchodného styku.

3. Žalobca sa k uvedeným námietkam žalovaného vyjadril predovšetkým vo svojich vyjadreniach z

08.06.2015, 30.07.2019, v ktorých všetky námietky žalovaného zásadne odmietal a popieral. Súd na
tomto mieste uvádza, že z dôvodu hospodárnosti a účelnosti zohľadňujú a zahrňujú podstatný
obsahtýchtovyjadrenívnasledujúcichodsekochodôvodneniarozsudkuskutkovéaprávnezáverysúdu,
keďže sa súd s uplatnenými argumentmi žalobcu (okrem zamietnutej časti žaloby) plne stotožnil.

4. Súd predmetnú vec prejednal na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (spis sp. zn. 11Cb/10/2015, žaloba s prílohami č.
l. 1-15, odvolanie žalovaného 2/ z 13.04.2015 č. l. 62-66, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z 08.06.2015
č. l. 77-78, spis sp. zn. 11Cb/38/2019, vyjadrenie žalovaného 2/ z 17.06.2019 č. l. 53-54, vyjadrenie
žalobcu z 30.07.2019 č. l. 58-63, vyjadrenie žalovaného 2/ z 03.02.2020 č. l. 102-106, podanie žalobcu

z 30.04.2021 č. l. 119, doklady predložené žalobcom na pojednávaní 19.05.2021 č. l. 140-147, podanie
žalobcu z 25.08.2021 č. l. 153-154, vyjadrenie žalovaného z 10.09.2021 č. l. 170-172, dožiadanie na
výsluch svedka a výsledky tohto dožiadania č. l. 181-194 - písomná svedecká výpoveď U. S. podľa
§ 196 ods. 3 C.s.p., z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti: svedok potvrdil že v roku 2013
zabezpečoval, resp. vykonával výlep plagátov pre Mestské kultúrne stredisko Dunajská Streda firma

žalobcu; svedok ako obchodný zástupca za účelom podpísania zmluvy vyhľadával u záujemcu konateľa,
resp. jeho zástupcu, ručiteľa neidentifikoval), ako aj prednesmi strán (prostredníctvom ich právnych
zástupcov), ktoré na pojednávaní zotrvali na svojich dovtedajších stanoviskách. Súd pojednávanie v
termíne 30.03.2022 vykonal v súlade s ust. § 180 C.s.p. bez prítomnosti žalovaného, ktorý bol naň riadnea včas predvolaný a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Keďže však žalovaný nebol na termín 30.03.2022 volaný paušálnym predvolaním s
obsahom aj podľa § 274 C.s.p., ale len upovedomeniami o zmene pojednávania z 09.09.2021 a z

16.12.2021, ktoré obsahovali poučenie výlučne k zabezpečeniu dodržania povinností a úloh, ktoré
stranám vyplývali zo záverov predchádzajúceho pojednávania z 19.05.2021, kde osobne na tomto
pojednávaní vzali na vedomie termín ďalšieho pojednávania, súd nemohol prihliadnuť na návrh žalobcu
uplatnený na pojednávaní 30.03.2022 podľa § 274 C.s.p. a nemohol rozhodnúť v tomto ustanovení
upravovaným osobitným druhom rozsudku, pretože na to neboli splnené podmienky podľa ust. § 274

písm. a) C.s.p. v časti riadneho poučenia súdu.

5. Súd na základe takto vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci predovšetkým podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (obsiahnutých najmä v jeho prvej a tretej časti vrátane
§ 261 a nasl., § 265, § 269 ods. 2, § 303 a nasl., § 365 a nasl.), zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Z obsahu spisu jasne vyplýva a ani nebolo v konaní sporné, že dňa 19.10.2012 bola medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a spoločnosťou MA-AS, s.r.o., IČO: 44 589 905 (ďalej aj ako „žalovaný 1/“ podľa pôvodnej
žaloby sp. zn. 11Cb/10/2015) v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (s niektorými prvkami
zmluvy o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka) uzavretá zmluva o prevedení plošnej inzercie
na plagátoch, podľa ktorej žalobca na objednávku žalovaného 1/ zhotovil grafické vypracovanie

inzercie podľa obsahu zmluvy a po jeho odsúhlasení žalovaným 1/ vyhotovil samotné plagáty a
zabezpečil ich výlep (distribúciu) po dobu 1 roka. Uvedené skutočnosti boli na základe potvrdenia z
16.01.2013 o odovzdaní grafického spracovania inzercie žalobcom a o jeho prevzatí žalovaným 1/
(č.l. 6 spisu), potvrdenia o prevzatí 1.600 ks plagátov na program KD/kina v Dunajskej Strede (č.l. 20-21
spisu) a napokon v nadväznosti na vznesenú námietku žalovaného pod D/ počas ďalšieho priebehu

konania aj doplnením vyhotoveného plagátu v origináli žalobcom (založený na č.l. 147 spisu) ako aj
písomným svedectvom svedka U. S. dostatočne preukázané. Žalovaný pritom po predložení originálu
vyhotovenia plagátu a doplnení písomného svedectva menovaného svedka už ďalej ani netvrdil, že
by si tento konkrétny plagát (jeho grafické vyhotovenie) riadne neprevzal a že by tento plagát nebol
v zmysle konkrétnych podmienok zmluvy ďalej distribuovaný (vylepovaný), čo malo za následok, že

skoršie popieranie skutkových tvrdení žalobcu v uvedenom smere zo strany žalovaného už ani v zmysle
ust. § 151 ods. 2 C.s.p. nebolo možné ďalej považovať za účinné, pričom žalovaný samotnú realizáciu
plnenia zo strany žalobcu nijakým iným spôsobom počas celého obdobia plnenia zmluvy, a ani potom do
podania žaloby, resp. už počas súdneho konania nespochybňoval a nenamietal. Splnenie uvedeného
zmluvného záväzku žalobcu preto súd považoval za dostatočne preukázané.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ za vykonané práce nezaplatili žalobcovi
zmluvne dohodnutú cenu 600,- eur vyúčtovanú faktúrou č. Q., splatnou 14.03.2013.

6. Na prvotnú námietku žalovaného pod C/ žalobca počas ďalšieho priebehu konania riadne preukázal
oprávnenie zástupcu zhotoviteľa - U. S. konať v mene podnikateľského subjektu zhotoviteľa pri

uzavieraní zmluvy listinami založenými na č.l. 140-146 spisu (zmluva zo dňa 08.01.2009
o obchodnom zastúpení spolu s dodatkami č. 1 a č. 2 z 08.01.2009, plná moc z 03.01.2021), podľa
ktorých menovaný zástupca mohol v mene a na účet žalobcu uzatvárať príslušné zmluvy o prevedení
plošnej inzercie so záujemcami (v tomto prípade so žalovaným 1/) ako obchodný zástupca
žalobcu s vystaveným plnomocenstvom na konanie v mene zastúpeného (k tomu viď § 654 v spojení s

§ 568 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa uvedeného súd uzavrel, že zmluvu za zhotoviteľa uzavrel
na to oprávnený (obchodný) zástupca zhotoviteľa. Súd preto nemal dôvod pochybovať o platnosti
uzavretej zmluvy z uvedeného dôvodu, pričom v konaní nezistil ani iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybňovať jej platnosť (k tomu viď § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka), preto súd považoval
uzavretú zmluvu za platnú.

V tejto súvislosti súd taktiež nemohol prisvedčiť uplatnenej námietke žalovaného pod B/, podľa ktorej
by zmluva nemala byť dostatočne presná a určitá v časti identifikácie zmluvnej strany - zhotoviteľa z
dôvodu, že (ako to vyplýva z odôvodnenia námietky žalovaného) v prvom riadku označenia zhotoviteľa
je uvedený názov PRO FACTOR bez uvedenia, že ide o fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý je evidovaný v
živnostenskom registri. Súd k tejto námietke uvádza, že z časti označenia zhotoviteľa v zmluve vyplýva,

že tento zhotoviteľ je v zmluve riadne a dostatočne označený svojimi nezameniteľnými identifikačnými
údajmi, a to svojim obchodným menom, identifikačným číslom pod ktorým je zapísaný v živnostenskom
registri a miestom podnikania, pričom uvedenie obchodného mena v obrátenom poradí, a to uvedenie
najprv jeho fantazijnej časti PRO-FACTOR (prvý riadok) a hneď pod tým uvedenie aj jeho osobnej častiW. Y. (tieto dve časti nepochybne tvoria jeden celok pri uvádzaní obchodného mena zapísaného v
živnostenskom registri v podobe: W. Y.-PRO-FACTOR - viď č.l. 10 spisu) bez pochýb nemôže brániť
tak tretej osobe, ako ani druhej zmluvnej strane v možnosti riadne identifikovať osobu zhotoviteľa.

Existenciaauvádzanie(aj)osobnejčastiobchodnéhomena(LukášKočnar)jepritomprávepríznačná(é)
pre podnikateľov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia (živnostníci), ktorí zároveň
nemôžuvosvojomobchodnommeneuvádzaťžiadnuskratkuoznačujúcuprávnuformuprávnickejosoby
(spravidla konkrétnej formy obchodnej spoločnosti), tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

7. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného (2/) ako ručiteľa, súd k tomuto uvádza, že A/
predmetná zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch nepochybne obsahuje vo svojom
čl. VIII veta tretia a štvrtá ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, a to v znení:
„Úhrada ceny vrátane príslušenstva podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby
podpísanej na tejto zmluve za inzerenta. Táto osoba podpisom tejto zmluvy súčasne prehlasuje, že
ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy,

preberá (zhotoviteľa uspokojí napr. v prípade konkurzu, likvidácie a pod.)“. Z povahy zmluvných strán
(podnikateľské subjekty), ako aj z predmetu a obsahu zmluvy (viď najmä jej čl. I a čl. VI) vyplýva, že
daný zmluvný vzťah sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak pri
žalovanom 1/ (dlžníkovi), ako aj pri postavení žalovaného 2/ ako ručiteľa, ktorý mal v rozhodnom období
úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti dlžníka - žalovaného 1/ ako jej konateľ a spoločník.

Žalovaného (2/) teda nemožno považovať za spotrebiteľa, pretože v danom prípade prevzal ručenie za
záväzok spoločnosti žalovaného 1/ zaplatiť cenu za prevedenie inzercie vyplývajúci zo zmluvy uzavretej
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (t.j. záväzok z obchodnoprávneho
vzťahu) /k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/10/2016, ďalej rozhodnutia
Súdneho dvora európskej únie sp. zn. C-45/96, C-419/11/. Všetky argumenty žalovaného ohľadom

požadovaného posúdenia jeho postavenia ako osoby zo spotrebiteľského vzťahu preto súd považoval
za bezpredmetné.

8. Súd sa po vykonaní dokazovania nemohol stotožniť s argumentmi žalovaného ohľadom ním tvrdenej
neplatnosti jeho ručiteľského vyhlásenia v čl. VIII veta tretia a štvrtá zmluvy. Pokiaľ ide o namietanú

neurčitosť v označení osoby ručiteľa (neurčitosť subjektu - ručiteľa fyzickej osoby), súd tu zdôrazňuje,
že osoba ručiteľa bola v zmluve jednoznačne identifikovateľná vzhľadom na to, že predmetné ručiteľské
vyhlásenie podľa obsahu čl. VIII veta tretia a štvrtá zmluvy urobila osoba v zmluve výslovne uvedená
ako fyzická osoba podpísaná na zmluve za inzerenta, pričom touto podpisujúcou osobou bol Z. I.
podľa jeho ručne napísaného mena a priezviska v závere zmluvy (pri dátume a mieste podpísania

zmluvy), ako aj podľa jeho totožného označenia menom a priezviskom aj v časti identifikácie zmluvnej
strany v úvode zmluvy ako osoby, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy jedine oprávnená podľa výpisu
z OR SR žalovaného 1/ - č.l. 18,19 (v konaní bolo nesporné, že tu nešlo o zastupovanie na základe
splnomocnenia) konať v mene žalovaného 1/, a ktorá bola jediným spoločníkom žalovaného 1/ (tieto
skutočnosti takisto vyplývajú aj z ručne vyplnenej úvodnej časti zmluvy). Fyzickú osobu, ktorá v tomto

prípade vlastnou rukou podpísala zmluvu za inzerenta, objektívne (vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti) nebolo možné pomýliť si s inou osobou, pričom podľa obsahu zmluvy Z.
I. uskutočnený podpis mal súčasne zaväzovať tak samotného inzerenta, pri ktorom bolo jeho konanie
konaním samotnej spoločnosti žalovaného 1/ v zmysle ust. § 13 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako
aj od tohto inzerenta (podľa uvedených častí zmluvy) dostatočne odlíšiteľného samostatného ručiteľa,

ktorým bola fyzická osoba totožná s osobou podpisujúcou v danom prípade aj ako konateľ v mene
inzerenta. Touto osobou bol nepochybne Z. I., ktorého identifikačné údaje ako zapísanej osoby jediného
konateľa a spoločníka v OR SR žalovaného 1/ boli jednoznačne dané a nezameniteľné (ani žalovaný 2/
počas konania nenamietal, že by podpis na zmluve nepatril jemu). Nakoľko osobu ručiteľa bolo možné
prostredníctvom vyššie uvedeného odkazu na jeho postavenie konateľa a spoločníka v spoločnosti

1/ (podľa zmluvy majiteľa spoločnosti) identifikovať bez akýchkoľvek pochýb, súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalovaného, podľa ktorej by bolo nevyhnutné označiť tohto ručiteľa v danom ručiteľskom
vzťahu aj osobitnými údajmi ako je dátum narodenia, resp. rodné číslo. Aj bez týchto údajov bolo totiž
možné ručiteľa v tomto konkrétnom prípade jednoznačne a s istotou identifikovať. Súd na tomto mieste
poukazuje aj na to, že skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba

jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý
je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v
procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť
jej podpis osobitne za každého z nich (závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo V 87/2007.9. Pokiaľ ide o namietanú neurčitosť - nedostatočnú identifikáciu ručiteľského záväzku (absencia
špecifikácie právneho titulu záväzku), súd tejto námietke žalovaného v časti žalovanej ceny za

prevedenie inzercie neprisvedčil, keďže čl. VIII veta tretia a štvrtá zmluvy dostatočne jasne, určito a
zrozumiteľne špecifikoval záväzok žalovaného 1/, ktorý mal byť zabezpečený predmetným ručiteľským
vyhlásením žalovaného 2/, pričom to bol nepochybne hlavný zmluvný záväzok uhradiť cenu za
prevedenie plošnej inzercie, ktorá bola dojednaná práve v predchádzajúcom čl. V zmluvy o prevedení
plošnej inzercie na plagátoch z 19.10.2012 (právny základ plnenia), na ktorý nesporne aj článok

VIII zmluvy priamo nadväzoval. Pri cene za prevedenie inzercie ako hlavnom zmluvnom plnení preto
nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti, že sa na ňu predmetné ručiteľské vyhlásenie v celom rozsahu
vzťahovalo.
Podľa názoru súdu pritom ani text písomného ručiteľského vyhlásenia v časti ceny za prevedenie
plošnej inzercie nemožno za konkrétnych okolností prípadu považovať za rozporný s explicitne
vyjadrenou definíciou ručiteľského vyhlásenia podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, pretože v jeho

texte je uvedené jednak prevzatie ručiteľského záväzku Z. I., a to aj vyhlásením, že zhotoviteľa uspokojí,
a zároveň je tam uvedené, že týmto ručiteľským vyhlásením sa zaisťuje úhrada ceny napr. v
prípadekonkurzualebolikvidácie.Takétoručiteľskévyhláseniepodľanázorusúdunemožnoposudzovať
príliš formalisticky, keďže súčasne obsahuje tak kvalifikované prevzatie ručiteľského záväzku ručiteľom,
ako aj určenie času, kedy mu vzniká povinnosť ručením zabezpečený záväzok splniť, a teda v stavoch,

kedy je objektívne možné predpokladať insolventnosť, resp. značne zníženú solventnosť žalovaného 1/
ako dlžníka (stav konkurzu, likvidácie, atď.), všeobecne povedané v stave, kedy žalovaný 1/ voči
žalobcovi svoj peňažný záväzok z predmetnej zmluvy o prevedené plošnej inzercie ne(s)plní. Ručiteľské
vyhlásenie preto považoval súd v časti ceny za prevedenie plošnej inzercie za platný právny úkon, z
ktorého vyplývajú pre žalobcu ako veriteľa oprávnenia a pre žalovaného ako ručiteľa povinnosti v zmysle

ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd sa v daných súvislostiach stotožnil aj s nasledovnými vyjadreniami žalobcu: Žalovaný 2/ na základe
čl. X zmluvy a ust § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného
1/ a zároveň v dobe uzatvárania zmluvy aj ako jeho jediný spoločník sa s ustanoveniami
zmluvy o vykonaní plošnej inzercie zo dňa 19.10.2012 oboznámil a na základe rokovaní

o uzavretí zmluvy svojim podpisom prejavil vôľu v navrhnutom znení (teda aj s ručiteľským vyhlásením)
zmluvu podpísať. V prípade ak by žalovaný 2/ nemal vôľu prevziať ručiteľský záväzok obsiahnutý v čl.
VIII zmluvy, tak by zmluvné strany mohli rokovať o jeho vypustení zo zmluvy. Žalovaný 2/ však so znením
zmluvy súhlasil a svojim podpisom zmluvy zároveň vyhlásil svoj ručiteľský záväzok na splnenie záväzku
žalovaného 1/ v prípade, ak žalobcovi svoj záväzok neuhradí. Ručenie ako právny vzťah

vzniká momentom jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa. Uvedeným ručiteľským vyhlásením
je splnená zákonná podmienka písomného vyhlásenia ručiteľa podľa § 303 Obchodného zákonníka.

10. Z uvedených dôvodov súd považoval uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie ceny za
prevedenie plošnej inzercie voči ručiteľovi vo vyúčtovanej výške 600,- eur za oprávnené, pretože podľa

obsahu spisu a zhodných tvrdení strán žalovaný 1/ na výzvu žalobcu dodnes neuhradil žalobcovi
predmetný dlh, t.j. žalobcovi vzniklo (podľa citovaných zmluvných a zákonných ustanovení) právo
domáhať sa splnenia toho záväzku od ručiteľa. Súd preto žalovaného ako ručiteľa k zaplateniu istiny
600,- eur zaviazal týmto rozsudkom (výrok I rozsudku).

11. Predmetný záver však podľa názoru súdu E/ neplatí pri tom príslušenstve istiny - úrokoch z
omeškania, ktoré neboli priamo súčasťou uvedeného textu zmluvy a vyplývajú len z VPP
(Všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie) žalobcu, ktoré boli síce predtlačené na zadnej
strane zmluvy, avšak sa nesporne nachádzajú až za tým podpisom Z. I., ktorý súd podľa vyššie
uvedeného akceptoval ako podpis súčasne tak samotného žalovaného 1/, ako aj ručiteľa (viď dôvody

vyššie). Vzhľadom na odlišné označenie podpisujúcej osoby v závere VPP (chýba tam časť o bližšej
identifikácii podpisujúcej fyzickej osoby tak ako to vyplýva z uvedených častí samotnej zmluvy) pritom už
nemožno bez ďalšieho skonštatovať opodstatnenosť nároku žalobcu voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi
aj na zaplatenie tých zmluvných úrokov z omeškania, ktoré sú bližšie špecifikované a upravované (bez
ohľadu na odkazy na ne už aj v zmluve - čl. VIII) iba vo VPP. Na toto príslušenstvo pohľadávky sa už

podľa názoru súdu nevzťahuje predmetné ručiteľské vyhlásenie, keďže označenie osoby podpisujúcej
VPP zo strany inzerenta (bez výslovného označenia podpísanej fyzickej osoby oprávnenej konať v mene
žalovaného 1/, ktorá v zmysle čl. VIII VPP na seba prevzala ručiteľský záväzok) z vyššie uvedeného
dôvodu nie je spôsobilé na vyvodenie rovnakého záveru o súčasnom podpisovaní tohto dokumentupopri inzerentovi aj jeho konateľom ako fyzickou osobou v postavení ručiteľa. Osobitne vo VPP totiž
osoba ručiteľa nie je dostatočne identifikovaná, preto podpis podpisujúcej osoby nie je súčasne platný aj
ako podpis ručiteľa, pričom tento nedostatok nie je možné nahradzovať len textom samotnej zmluvy. Na

základeuvedenéhomalsúdzato,žežalobcovivočižalovanémuakoručiteľovizmluvnéúrokydohodnuté
v bode 5.5 VPP nepatria. Súd preto žalobcovi nepriznal úroky z omeškania podľa zmluvnej úpravy, ale
podľa ust. § 369 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z., a to v zákonnej výške 8,75 % ročne zo sumy 600,- eur od 15.03.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti podľa vystavenej faktúry), až do zaplatenia, keďže žalovaný sa inak nepochybne dostal do

omeškania s plnením tohto svojho peňažného záväzku (súčasť výroku I). Z týchto dôvodov súd zároveň
žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol (výrok II).

12. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil,
pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v
konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho
rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo
veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 100 % (v časti celej istiny rozhodujúcej pre
určenie celkového úspechu strany v spore) a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu

predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).