Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202467
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120202467.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V.. J. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. 5,
XXX XX W., zastúpenej: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov,
IČO:36164666,protižalovanému:Ing.H.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.N.9,XXXXXW.,zastúpeného:
PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom

Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36854581, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.04.2021 č.k. 29C 10/2020-103,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
katastrálne územie W. ako parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrada o výmere 178 m2, parc. KN-C č. XXXX/
XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. KN-C č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 23
m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. KN-C č. XXXX/XXX a toto vyporiadava tak, že:
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie W. ako parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrada o výmere
178 m2, parc. KN-C č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. KN-C č.

XXXX/XXX - záhrada o výmere 23 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. KN-C č. XXXX/XXX
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 65.000 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2020
sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX, katastrálne územie W..

3. V odôvodnení žaloby uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva
za trvania manželstva strán sporu uzavretého dňa 18.07.1992, ktoré bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.04.2012 pod sp. zn. 27P/313/2011 s dátumom právoplatnosti
09.05.2013. Spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej štvrtiny nadobudla dedením po nebohom otcovi
na základe dedičského rozhodnutia D1113/81. Za trvania manželstva nadobudli ďalšie spoluvlastnícke

podiely kúpou od matky a súrodencov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.1995, ktorej vklad bolpovolený pod V XXXX/XX tak, že formálne nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/4 k celku a
žalovaný nadobudol formálne spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/4 k celku.

4.Vzhľadomnaskutočnosť,žespoluvlastníckypodielvrozsahu3/4 nadobudliobajadospoluvlastníctva
za trvania manželstva teda počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, každý z nich je fakticky
vlastníkom polovice spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 3/4 k celku, teda 6/8 celku, čo predstavuje
pre každého podiel 3/8.

5.Podľaprehláseniarealitnejkanceláriehodnotapredmetnýchnehnuteľnostísapohybujeokolo130.000
eur a preto navrhla žalovanému, aby jej za účelom úplného finančného vyrovnania vyplatil sumu 81.250
eur, ktorá predstavuje hodnotu jej skutočného spoluvlastníckeho podielu.

6. Žalovaný na jej návrh reagoval listom zo dňa 25.11.2019, v ktorom potvrdil, že so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom dome je

zriadené aj vecné bremeno v prospech jej matky spolu s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva žalovanému zaslala aj dohodu o zrušení vecného bremena, ktorá bola podpísaná jej
matkou, vrátane osvedčenia podpisov na čo však už žalovaný nereagoval.

7. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v

súlade s ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Uviedol, že po vyporiadaní BSM žalovaný na rozdiel od žalobkyne, ktorej bol prikázaný priestranný
byt nedostal žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie. Dostal do vlastníctva rekreačnú chatu v lokalite
F., v ktorej je celoročné bývanie obtiažne a ostatné pozemky sú používané na podnikanie.

9. V dôsledku tzv. koronakrízy bola jeho ekonomická stabilita vážne dotknutá, pretože je samostatne
zárobkovo činnou osobou v oblasti gastronómie a občerstvenia. V dôsledku enormného poklesu tržieb
bol preto nútený prepustiť všetkých zamestnancov v pracovnom pomere.

10. Momentálne nie je spôsobilý zabezpečiť si likviditu na vyplatenie primeranej náhrady predajom
svojho majetku a ani úverom. Predaj jeho pozemkov určených na podnikanie sa nejaví z dôvodu
hroziacej straty živobytia ako vhodné. Čo sa týka rekreačnej chaty v lokalite F., táto je už niekoľko rokov
určená na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom táto nenašla žiadneho vhodného kupca.
To je aj dôvod prečo nemal k dispozícii finančné prostriedky na úhradu vyrovnávacieho podielu podľa

rozsudku o rozvode vo výške 18.819 Eur pre žalobkyňu, pričom táto si vymoženie tejto sumy uplatňuje
v exekučnom konaní.

11. Ak by v dôsledku týchto skutočností žalobkyňa navrhovala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného
vlastníctva, vo svojom dôsledku by to pre neho znamenalo stratu bývania. Zároveň dal do pozornosti

súdu, že syn A. je vysokoškolským študentom 3. ročníka v A. a náklady na jeho štúdium obstaráva
v celom rozsahu žalovaný, pričom žalobkyňa bez ohľadu na občasné platenie jeho vreckového nikdy
neplnila na výchovu a výživu syna súdom určené výživné.

12. Na základe uvedených skutočností by tak akákoľvek forma vyporiadania podielového

spoluvlastníctva znamenala nielen stratu bývania žalovaného, ale aj spoločného syna sporových strán.
V neposlednom rade spomenul, že sa od rozvodu manželstva sám stará o celý dom a pozemky patriace
do podielového spoluvlastníctva, ktoré udržiava a zveľaďuje z výlučných finančných prostriedkov.

13. Nestotožňuje sa však s právnym názorom žalobkyne, že z dôvodu nadobudnutia podielov v roku

1995 tieto boli súčasťou BSM. Tento právny názor prezentovala žalobkyňa aj v konaní vedenom pod
sp. zn. 28C/141/2014, ktoré je však toho času napriek podanému dovolaniu právoplatne skončeným
konaním. V uvedenom súdnom konaní súd jednoznačne konštatoval, že uvedené nehnuteľnosti sú
vylúčené z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a patria do podielového spoluvlastníctva
strán sporu a preto ich v rámci uvedeného súdneho konania nevyporiadal.

14. V prípade, ak by sa súd I. inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovaného na zamietnutie žaloby
pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súhlasí s navrhovanou cenou nehnuteľnosti v
rozsahu 130.000 eur s tým, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva spovinnosťou vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo výške 65.000 eur v lehote 1 roka
od právoplatnosti rozsudku.

15. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého sporové strany
sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo uzatvorené dňa 18.07.1992 bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.04.2012 pod sp. zn. 27P/313/2011 s dátumom právoplatnosti
09.05.2013.

16. Sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie
W. a to konkrétne parcely KN-C XXXX/XX - záhrada o výmere 178 m2, XXXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 170 m2, XXXX/XXX - záhrada o výmere 23 m2 a stavby rodinného domu súpisné
č. XXXX, postaveného na parcele XXXX/XXX, každý v podiele X/X.

17. Žalobkyňa podiel pod B1 v rozsahu jednej štvrtiny nadobudla v dedičskom konaní D1113/81 po

svojom nebohom otcovi.

18. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.1995 formou notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX brat
žalobkyne a jej matka ako predávajúci odpredali stranám sporu ako kupujúcim ďalšie spoluvlastnícke
podiely na predmetných nehnuteľnostiach tak, že žalobkyňa nadobudla podiel v rozsahu 1/4 a žalovaný

v rozsahu 2/4. Touto zmluvou bolo zároveň zriadené na nehnuteľnostiach aj vecné bremeno a to právo
bezplatného a doživotného užívania jednej izby v rodinnom dome v prospech matky žalobkyne. Vklad
uvedenej kúpnej zmluvy s vecným bremenom bol povolený katastrálnym úradom v K., správa katastra
W. pod V XXXX/XXXX dňa 03.10.1995.

19. Súd I. inštancie v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vedeného
pod sp. zn. 28C/141/2014 zo dňa 22.02.2018 jednoznačne konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti
patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania ich
bezpodielového spoluvlastníctva. S uvedeným názorom súdu I. inštancie sa stotožnil aj odvolací súd v
rozsudku zo dňa 30.07.2019 pod sp. zn. 20Co/94/2018.

20. Na základe výsledkov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom
súd I. inštancie v rámci realizácie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP jednoznačne konštatoval, že
na predmetné nehnuteľnosti sa nevzťahuje režim bezpodielového spoluvlastníctva, a teda každá zo
sporových strán vlastní spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej polovice čomu zodpovedá aj zápis v

katastri nehnuteľnosti, kedy žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/4 pod B1 a B3 a
žalovaným pod B2 a B4.

21. S uvedeným právnym názorom sa v konečnom dôsledku vo svojich záverečných návrhoch stotožnili
obe strany sporu.

22. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva; súdu predložila návrh dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s dohodou o zrušení vecného bremena, na ktoré reagoval žalovaný podaním zo dňa
25.11.2019 súhlasným stanoviskom.

23. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu existencie dôvodov hodných zreteľa pre nezrušenie
podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedol, že žalovaná v
rámci konania o vyporiadanie BSM nadobudla byt, pričom on spolu s plnoletým synom A.om, ktorý je
naďalej študentom na vysokej škole v predmetných nehnuteľnostiach bývajú, a teda pri akomkoľvek

spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva by u neho hrozila strata bývania. Taktiež v dôsledku
koronakrízy bola vážne ohrozená jeho ekonomická stabilita, keďže podniká v oblasti gastronómie a
pre nedostatok príjmov nie je schopný si zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Je síce vlastníkom ďalších nehnuteľností, avšak tieto užíva výlučne
na podnikanie a pokiaľ ide o rekreačnú chatu, ktorá mu bola prikázaná v rámci konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva táto je v súčasnej dobe nepredajná. Súdu predložil vyjadrenie
licencovaného makléra, z ktorého vyplynulo, že táto nehnuteľnosť bola ponúknutá na predaj odo dňa
26.02.2018 do 15.08.2018 s cenou 65.000 eur a neskôr so zníženou cenou 55.000 eur od 15.08.2018
do 28.01.2019. Po znížení ceny bola na tejto nehnuteľnosti iba jedna obhliadka so záujemcom o kúpu,ktorý však nebol dať ochotný viac ako 45.000 eur. Súčasne si nevie finančné prostriedky zabezpečiť
ani úverovými prostriedkami s poukazom na vedené exekučné konanie v súvislosti s uspokojením
pohľadávky žalobkyne na zaplatenie jej náhrady za účelom úplného vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu v konaní 28C/141/2014. Súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie
274EX244/20 (č. l. 75), z ktorého vyplynulo, že exekúcia je začatá na vymoženie pohľadávky v prospech
žalobkyne v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 449,74 eur, poplatku na
vydanie poverenia vo výške 16,50 eur a predbežných trov exekúcie vo výške 184,20 eur.

24. Právne vec odôvodnil ust. § 141 Občianskeho zákonníka a § 142 Občianskeho zákonníka.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú vedené ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie W. a to každý v podiele 1/2.

26. Žalobkyňa podiel pod B1 v rozsahu 1/4 nadobudla v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi

D1113/81 a zostávajúce podiely nadobudli kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N a N
zo dňa 28.09.1995, a to žalobkyňa podiel 1/4 pod B3 a žalovaný podiel 1/4 pod B2 a B4.

27. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

28. Súd je toho názoru, že v tomto prípade žalovaný dostatočne neosvedčil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal návrhu žalobkyne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vyhovieť. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v zásade je
povinný rešpektovať zásadu v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť proti jeho vôli vlastniť vec a zotrvávať

vo vlastníckom, resp. spoluvlastníckom vzťahu k určitej veci. Pokiaľ však z prierezu konania a okolnosti,
ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci vyplývajú konkrétne osobitné dôvody, pre ktoré by zrušenie a
následné vyporiadanie spoluvlastníctva nebolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, resp.
by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky, súd je povinný na tieto prihliadnuť aj proti vôli
podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva.

29. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde,
aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo
by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto

dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného

ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z
účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú
okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na
prospechžalovanémualebovzhľadomnakontradiktórnosťpostaveniaúčastníkovkonaniavneprospech

žalobcov.Vovšeobecnostivprospechžalovanéhosúnajmä:jehozdravotnýstav,vekasociálnasituácia,
stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z
dĺžky času, po ktorý vec užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou
finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie ). V neprospech žalobcov môže

byť, napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia
ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva
majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2010 pod sp. zn. 1Cdo/84/2009).

30. Podľa názoru súdu I. inštancie, ktorý prezentoval aj v rámci realizácie postupu podľa § 181 ods.
2 CSP, žalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré by súd I. inštancie mal návrh
žalobkyne v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietnuť. Podľa názoru súdu I. inštancie
totižto samotné právo žalovaného na bývanie nie je jediným kritériom posúdenia existencie dôvodovhodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je
potrebné vychádzať aj z jeho sociálnej situácie, majetkových a zárobkových pomerov. Žalovaný v danom
prípade nepreukázal nemožnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady

za spoluvlastnícky podiel žalobkyne predajom nehnuteľností nie nevyhnutnej na uspokojenie jeho
základných životných potrieb (bývanie a podnikanie) konkrétne rekreačnej chaty a priľahlého pozemku
vedených na LV č. XXX, katastrálne územie K.. Súdu síce predložil potvrdenie realitnej kancelárie o
nepredajnosti uvedenej nehnuteľnosti, avšak v období do 28.01.2019, teda pred viac ako 2 rokmi do
termínu pojednávania vo veci samej.

31. Na základe uvedených skutočností, potom súd nepovažoval za preukázané tvrdenie o nemožnosti
zabezpečenia si finančnej likvidity predajom majetku, ktorého je vlastníkom a tento nevyužíva na
bývanie, resp. výkon svojej podnikateľskej činnosti, ale je určený iba na rekreačné účely.

32. Zároveň nepreukázal tvrdenie o obmedzenom rozsahu dosahovaných príjmov z výkonu

podnikateľskej činnosti v dôsledku koronakrízy nakoľko pôsobí v oblasti gastronómie. Je nesporné, že
podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti gastronómie boli najviac zasiahnutou skupinou v dôsledku
pandémie COVID-19, keďže výkon ich podnikateľskej činnosti bol významným spôsobom obmedzený.
Nahliadnutím do živnostenského registra však súd I. inštancie zistil, že žalovaný nevykonáva
podnikateľskú činnosť iba v oblasti gastronómie (pohostinská činnosť) ale aj v predmete nákladnej

cestnej dopravy; reklamnej a propagačnej činnosti, prenájmu hnuteľných vecí; výroby komunikačných
zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov a kancelárskych strojov a v oblasti montáže, opravy, údržby
elektrických zariadení do 1000 V.

33. Ako ďalší dôvod uviedol nemožnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov predajom

nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX a XXXXX, katastrálne územie W., ktoré využíva na
podnikateľské účely, čo nesporne vyplýva zo záverov konania 28C/141/2014. Podľa názoru súdu
I. inštancie vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti konania o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (takmer 2 roky) už nie je možné vychádzať zo záverov
konania 28C/141/2014, teda že žalovaný naďalej uvedené nehnuteľnosti využíva na výkon svojej

podnikateľskej činnosti. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nakoľko pôsobí v oblasti
gastronómie bol nútený prepustiť všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, teda zrejme už v
uvedenej oblasti podnikateľskú činnosť nevykonáva. Pokiaľ tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti využíva na
výkon svojej podnikateľskej činnosti, potom bol povinný označiť dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie.

34. Zároveň nepreukázal tvrdenie o nemožnosti zabezpečenia si finančných prostriedkov za účelom
vyplatenia náhrady žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel úverovými prostriedkami z dôvodu začatia
exekúcie pre pohľadávku u žalobkyne v súvislosti s konaním 28C/141/2014. Ani v tomto prípade
nepredložil dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie, teda že z dôvodu začatej exekúcie mu akýkoľvek
peňažný ústav odmietol poskytnúť úver. Zároveň zo samotného upovedomenia o začatí exekúcie

vyplýva,žeexekúcianeprebiehavsúvislostispovinnosťoužalovanéhovyplatiťžalobkynijejvyrovnávací
podiel z vyporiadania BSM v sume 18.819 eur, ktorý bol zaplatený, ale len v súvislosti s trovami
exekučného konania v sume 650,44 eur.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd I. inštancie nemal preukázanú existenciu

takých dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali zamietnutie
návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 2
CSP.

36. Keďže žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v prípade ak sa súd I. inštancie nestotožní s jeho

argumentáciou o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do
jeho výlučného vlastníctva, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

37. Zároveň medzi stranami sporu nebola sporná otázka výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a
to v sume 130.000 eur, teda vyrovnávací podiel žalobkyne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu

predstavuje sumu 65.000 eur.38. Keďže žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalobkyne, preto mu súd aj s poukazom na výšku náhrady poskytol dlhšiu 6-mesačnú lehotu na
zabezpečenie si peňažných prostriedkov na jej vyplatenie.

39. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal skutkové okolnosti realizácie investícií, resp.
nákladov súvisiacich s opravou a údržbou nehnuteľností v predmete zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, potom ich vyporiadanie v tzv. širšom slova zmysle je možné vykonať
len na základe návrhu strany sporu, alebo vzájomného návrhu. V takomto prípade by súd I. inštancie

o uvedenom nároku musel rozhodnúť samostatným výrokom v rozsudku a nie ich započítaním
proti pohľadávke o zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, keďže táto vzniká až na základe
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Keďže žalovaný nielenže neuviedol ich výšku, ale ani
nešpecifikovalčiišloonákladynanevyhnutnúopravuaúdržbu,aleboonákladyktorénevyhnutnéneboli,
potom súd I. inštancie na uvedené skutkové tvrdenia v rozhodnutí vo veci samej neprihliadal.

40. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým,
že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Odvolateľ ďalej
uviedol, že v reakciách na doručenú žalobu okrem iného uviedol, že dôvod hodný osobitného zreteľa

spôsobujúci nemožnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočíva aj v existencii vecného
bremena - práva doživotného užívania izby v predmetnom rodinnom dome v prospech matky žalobkyne.
Toto vecné bremeno pritom znamená podstatné sťaženie prevoditeľnosti predmetu vyporiadania. Okrem
toho bolo namietané, že žalobkyňa zneužila existenciu tohto vecného bremena na prispôsobovanie
podmienok vyporiadania, čo odvolateľ označil ako neprípustné a pre žalovaného do istej miery

nebezpečné. Žalobkyňa uvedomujúc si potrebu zániku vecného bremena využila jej vzťah s oprávnenou
z vecného bremena - svojou matkou a ponúkla aj v jej mene zrušenie vecného bremena, avšak len pod
podmienkou, že dôjde k uzavretiu dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva podľa predstáv žalobkyne, t.j.
vyporiadanie spôsobom ukracujúcim žalovaného. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní nehnuteľnosti
pri úplnej absencii zhodnotenia tejto skutočnosti možno označiť z pohľadu žalovaného za nesprávne

právne posúdenie prípadu, pretože napriek tomu, že bol pred súdom preukázaný zjavný vplyv žalobkyne
na právne konanie oprávnenej z vecného bremena, navrhla vyporiadanie spôsobom, ktorým ponechá
predmet vyporiadania vo vlastníctve žalovaného s pretrvávajúcou ťarchou.

41. V danom prípade podľa názoru odvolateľa bolo namieste zaradiť túto ojedinelú situáciu k dôvodom

hodným osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
také podmienky vyporiadania žalovaného zjavne poškodzujú. Žalovaný tak musí využiť ďalšie finančné
a vynaložiť ďalšie právne prostriedky na prípadné zrušenie predmetného vecného bremena, v čom je
oproti nemu žalobkyňa zvýhodnená a naopak, u žalobkyne, ktorá má so žalovaným nevrlý vzťah, je
podozrenie, že zneužije vplyv na oprávnenú z vecného bremena na sťaženie pozície žalovaného. Tieto

podmienky vyporiadania nemožno označiť za vyrovnané a spravodlivé.

42. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

43. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené.

44. Odvolací súd poukazuje na to, že ušlo pozornosti súdu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe

okremskutočností,ktorévosvojomrozhodnutíopísalsúdprvejinštancievbodoch5.až13.napadnutého
rozhodnutia uviedol nasledovné:

45. „Napokon je nutné poukázať aj na fakt, že na nehnuteľnostiach v PS viazne právo doživotného
užívania izby a všetkých priestorov v prospech matky žalobkyne, a teda pri jeho existencii nie je

spravodlivé vyporiadať PS ani spôsobom navrhovaným žalobkyňou (prikázaní do výlučného vlastníctva
žalovanému), keďže táto ťarcha znamená podstatné znevýhodnenie žalovaného pri vyporiadaní, a
ani predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku, pretože by tento spôsob vyporiadania bol na ujmu
oprávnenej z vecného bremena.46. Uvedenými, podľa názoru odvolacieho súdu, právne významným skutočnosťami pre rozhodnutie z
hľadiska aplikácie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovaným zvýraznenými (II. Nemožnosť

vyporiadania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, č.l. 78) sa súd prvej inštancie nezaoberal, pričom
svoj postup žiadnym spôsobom nevysvetlil.

47.Vyššieuvedenévytýkanénedostatkyrozsudkuspôsobujújehonepreskúmateľnosť.Čijerozhodnutie
preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

48. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v
znení účinnom do 30.06.2016.

49. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

50. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

51. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1CSP).

52. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu
k vecnému bremenu zapísanému v časti C: ŤARCHY na liste vlastníctva č. XXXX a následne posúdi
možnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu.

53. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

54. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).