Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120205880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7120205880.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcu W.. E. J.Y., L.. XX.XX.XXXX,
T.,I.XX,právnezastúpenýJUDr.KatarínouAdamovskou,advokátkou,Košice,Žižkova6,protižalovanej
W.. S. J., L.. XX.X.XXXX, T., J. X, v konaní o zaplatenie 6 129,11 eura s príslušenstvom o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu 42C/13/2020 z 21.7.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I.P o t v r d z u j uznesenie
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) napadnutým uznesením I. návrhu žalobkyne na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 22C/9/2020,
nevyhovel, II. konanie zastavil, III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal a IV. žalobcovi vrátil krátený

súdny poplatok vo výške 290,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému,
IČO: 36 631 124, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, do 30 dní od doručenia odpisu
právoplatného uznesenia.

2.1.Z opisu rozhodujúcich okolností v žalobe súd zistil, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú k zaplateniu sumy 6 129,11 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.966,06

eura od 20.4.2020 do zaplatenia a zo sumy 163,06 eura odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia
titulom náhrady polovice splátok zaplatených žalobcom po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a žiadal náhradu trov konania, a to s odôvodnením, že po zániku manželstva strán sporu
spláca všetky splátky zo spoločného úveru manželov, žalobný návrh uplatnený touto žalobou smeruje
k náhrade polovice splátok zaplatených žalobcom po zániku manželstva. Dodal, že žalobcovi dosiaľ
nebola zo strany súdu doručená žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

avšak JUDr. Peter Majerník ako právny zástupca žalovanej, ktorý prevzal zastupovanie žalovanej v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu oznámil, že žalovaná iniciovala
spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý sa vedie na Okresnom súde
Košice I, sp.zn. 22C/9/2020.
2.2.Súd za účelom skúmania procesných podmienok konania, z úradnej činnosti lustráciou a následne
pripojením si spisu sp.zn. 22C/9/2020 zistil, že na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/9/2020 vedie

žalobkyňa, W.. S. J., voči žalovanému, W.. E. J. spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom vyporiadanie sa týka aj spoločného úveru manželov ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Zároveň súd zistil, že v spore sp. zn. 22C/9/2020 bol zaplatený súdny
poplatok 4.5.2020. Po preskúmaní uvedeného spisu súd zistil, že spor vedený na tunajšom súde sp.zn.
42C/13/2020 je v časti totožný so sporom sp.zn. 22C/9/2020, oba spory sa týkajú rovnakých strán sporu
a podľa názoru súdu je totožný aj predmet sporu, pretože spor sp.zn. 42C/13/2020 bude vyriešený v

spore sp. zn. 22C/9/2020, kde bude vysporiadané bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov ako celok.
Spor vedený pod sp.zn. 22C/9/2020 bol začatý skôr a doposiaľ nie je právoplatne skončený.2.3.S poukazom na § 161 ods.1,2, § 159, § 156 CSP konštatoval, že na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 22C/9/2020 už prebieha konanie začaté 30.3.2020, ktoré sa týka rovnakej veci, ako konanie začaté
13.5.2020 vedené pod sp. zn. 42C/13/2020. Totožnosť vecí je daná totožnosťou samotného predmetu

konania - konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom totožný je i okruh
účastníkov konania. Z podania žalobcu zo 7.7.2020 v spore sp.zn. 22C/9/2020 súd zistil, že žalobca si
uplatňuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva aj splátky úveru na základe zmluvy
o účelovom splátkovom úvere č. 2010016650 zo 8.6.2020, ktoré zaplatil od zániku BSM. Súd je toho
názoru, že v rovnakej veci prebiehajú dve konania, žalobca si svoj nárok uplatnil už i v rámci konania o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Úver predstavuje spoločný záväzok manželov,
súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zohľadní, čo každý manžel zo svojho
vynaložil na spoločný záväzok.
2.4.Súd konštatoval, že podaním skoršieho návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov došlo k založeniu prekážky litispendencie, ktorú nemožno odstrániť a ktorá
bráni tomu, aby na súde prebiehalo o tej istej veci ďalšie konanie, preto konanie vedené pod sp. zn.

42C/13/2020 s poukazom na § 159 CSP zastavil.
2.5.K rozhodnutiu o prerušení konania citoval znenie § 164 CSP a konanie neprerušil, keďže
prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje podľa
názoru súdu pre toto konanie prekážku litispendencie, preto nemôže ísť o súdne konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Vzhľadom na nedôvodnosť návrhu na

prerušenie konania, súd návrhu žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP nevyhovel.
2.6.O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovaná
bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, žaloba jej
doposiaľ nebola ani doručená, preto žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3.1.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca a to vo výrokoch I., II. a III. z dôvodu podľa
§ 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.
3.2.Žalobca nepoprel, že predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu v konaní č. 22C/9/2020
je aj vyporiadanie spoločného dlhu, ani to, že v rámci svojho vyjadrenia k žalobe konaní o vyporiadanie
BSM uviedol aj to, že do zostatku dlhu majú byť započítané aj splátky dlhu, ktoré výlučne on od zániku

BSM spláca a náhradu polovice ktorých si uplatňuje voči žalovanej v tomto konaní.
3.3.Je však toho názoru, že žaloba o zaplatenie polovice dlžných splátok dlhu bola v tomto konaní
podaná dôvodne, s cieľom ochrániť svoje právne nároky pre prípad, ak by súd v konaní o vyporiadanie
BSM rozhodol inak ako je to nateraz stranami sporu navrhované. Žalobca podával túto žalobu z dôvodu
právnej istoty a z rovnakého dôvodu podal aj návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil jednak

existujúcim právnym názorom časti právnej teórie aj praxe, že predmetom vyporiadania v rámci konaní
o vyporiadanie BSM môžu byť len nároky vzniknuté do doby zániku BSM, nie nároky vzniknuté po
jeho zániku - pričom náhrada polovice splátok úveru zaplateného jedným z bývalých manželov ako
solidárnych dlžníkov po rozvode manželstva je práve takýmto nárokom, ktorý vznikol až po zániku BSM.
Ak by súd konajúci o žalobe o vyporiadanie BSM prijal tento právny názor, žalobcove nároky z titulu

náhrady polovice splátok dlhu zaplatených po zániku BSM by boli ohrozené premlčaním.
3.4.Druhým rizikovým faktorom, pre ktorý sa žalobca rozhodol podať žalobu v tomto konaní je možnosť,
že súd v rámci vyporiadania BSM z akýchkoľvek dôvodov, ktoré žalobca nateraz môže len predpokladať
- napr. neschopnosť žalobcu splácať dlh voči banke, prikázanie nehnuteľnosti, na ktorú je dlh viazaný,
žalovanej a pod., neprikáže zostatok dlhu ku dňu zániku BSM žalobcovi a tento: buď prikáže žalovanej

spolu s nehnuteľnosťou, na ktorej viazne záložné právo zabezpečujúce dlh, pričom je otázne, či by
v takomto prípade riešil aj otázku splátok zaplatených po zániku BSM a prikázal žalovanej zároveň
nahradiť žalobcovi aj plnú výšku splátok zaplatených po zániku manželstva alebo ponechá nehnuteľnosť
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (napr. z dôvodu, že žiadna zo strán sporu nebude vedieť
súdu preukázať schopnosť vyplatiť druhej strane sporu vyporiadací podiel v peniazoch, čo je prekážkou

prikázania veci a záväzku jednej zo strán sporu) a z dlhu ostanú obe strany sporu zaviazané spoločne
a nerozdielne, v dôsledku čoho by bol opäť nárok žalobcu na náhradu polovice splátok zaplatených po
zániku BSM ohrozený premlčaním.
3.5.Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z jediného riešenia vyporiadania BSM - a to, že dlh
bude prikázaný žalobcovi vo výške zostatku ku dňu zániku BSM. Je pravdou, že takýto model

vyporiadania nateraz navrhujú obe strany sporu, avšak prejudikovanie takéhoto výsledku konania o
vyporiadanie BSM môže byť predčasné a nesprávne, a to najmä za súčasnej neistej situácie na trhu
práce, v podnikateľskom prostredí a bankovom trhu, spôsobenej pandémiou ochorenia COVID 19.
Žalobca považuje nároky žalovanej z vyporiadania BSM za premrštené a v prípade, ak by súd vkonaní o vyporiadanie BSM rozhodol spôsobom, ako navrhuje žalovaná, žalobca pochybuje o tom,
že by za súčasných okolností bolo v jeho možnostiach takýto vyporiadací podiel žalovanej vyplatiť. O
schopnostiach žalovanej vyplatiť prípadne jeho má ešte väčšie pochybnosti, nakoľko žalovaná takúto

možnosť doteraz ani raz nenavrhovala.
3.6.Pri súčasnej existencii ďalších, minimálne dvoch možností spôsobu vyporiadania BSM strán sporu,
preto považuje žalobca rozhodnutie súdu za predčasné a nesprávne, navyše poukazuje na to, že tieto
dôvody boli súdu predložené už spolu s návrhom žalobcu na prerušenie konania z 08.06.2020, pričom
súd sa argumentmi žalobcu v odôvodnení napadnutého uznesenia nijako nevysporiadal a napadnuté

uznesenie je tak navyše zaťažené vadou zmätočnosti a vyznieva arbitrárne.
3.7.S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
uznesenie č. 42C/13/2020 z 21.07.2020 zmenil tak, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 22C/9/2020.

4.Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania žalobcu zistil, že nie

sú dané podmienky na jeho vecné prejednanie a rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože vec mu bola
súdom prvej inštancie predložená predčasne. Súd prvej inštancie totiž nechal bez povšimnutia, že
podanie žalobcu označené ako odvolanie neobsahuje zákonné náležitosti odvolania vyžadované § 363
CSP, a predložil spor odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu bez toho, aby
vykonal úkony v zmysle § 373 a nasl. CSP. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd vrátil vec súdu prvej

inštancie, ktorému uložil vyzvať žalobcu v súlade s § 373 ods.1 CSP na doplnenie chýbajúcich náležitostí
odvolania, poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, a až po vykonaní potrebných úkonov
v zmysle § 377 CSP bezodkladne predložiť vec na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu.

5.Po vrátení veci prvoinštančný súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu uznesením zo 17.12.2021

uložil žalobcovi, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránil vady odvolania zo
21.08.2020, najmä aby uviedol, čoho sa podaným odvolaním domáha. Citoval znenie § 127 ods.1,2, §
128 ods.2,3, § 129, § 363, § 366, § 373 ods.1 CSP a zároveň žalobcu poučil o následkoch neodstránenia
vád podania.

6.Žalobca uznesenie súdu prvej inštancie z 17.12.2021 prevzal 02.01.2022 a podaním doručeným súdu
17.01.2022 žalobca doplnil odvolanie tak, že žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo
výrokuI.tak,žekonanievedenépodsp.zn.42C/13/2020prerušujedoprávoplatnéhoskončeniakonania
vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 22/9/2020, zrušuje výrok II. o zastavení konania, výrok
III. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej a výrok IV. o vrátení kráteného súdneho

poplatku žalobcovi.

7.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8.Po odstránení vád odvolania, odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu voči

napadnutému uzneseniu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.

9.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP, ktorého podstata spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov

účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkovýstav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11.Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

12.Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

13.Podľa § 161 ods.1,2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14.Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania s
poukazom na § 159 CSP z dôvodu existencie prekážky litispendencie, ktorú nemožno odstrániť a ktorá

bráni tomu, aby na súde prebiehalo o tej istej veci ďalšie konanie.

15.Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010,
v zmysle ktorého, prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83
O.s.p. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka

je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých
účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.
Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť
nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide
aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom

postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného
konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov
konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

16.Je nesporné, že v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/9/2020
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a sp. zn. 42C/13/2020 o zaplatenie 6129,11 eur s
príslušenstvom sú rovnaký účastníci. Spornou je však totožnosť predmetu konania ako nevyhnutného
predpokladu prekážky začatej veci.

17.Podľa § 148 ods.1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18.Podľa § 149 ods.3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

19.Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok.
Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva (napr. deň
právoplatnosti rozsudku o rozvode alebo rozhodnutia súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva),

nie deň faktického rozchodu manželov alebo deň, kedy súd o vyporiadaní rozhoduje. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, v rámci
ktorého sa okrem vecí tvoriacich súčasť bezpodielového spoluvlastníctva zásadne vyporiadavajú aj
ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzkov (dlhov)
manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ním, s primeraným

použitím ustanovení § 149 a 150 OZ. Z hľadiska vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je
určujúcou nielen tá skutočnosť, že určitá vec v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako
spoločná existovala, ale aj to, v akom stave spoločná vec v tomto období bola, predovšetkým z hľadiskajej veku, kvality, miery opotrebenia a podobne. Tento stav je rozhodujúci aj na účely ocenenia veci v
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20.1.Nie je sporné, že manželstvo žalobcu a žalovanej zaniklo 20.04.2017 a predmetom konania na
Okresnom súde Košice I sp. zn. 22C/9/2020 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi
žalobcom a žalovanou.
20.2.Predmetom konania na Okresnom súde Košice I sp. zn. 42C/13/2020 je zaplatenie 6129,11 eur
s príslušenstvom titulom splátok úveru zaplatených žalobcom, síce po zániku BSM, ale zo spoločného

dlhu, ktorý sa vyporiadava v rámci konania 22C/9/2020 o vyporiadanie BSM.
20.3.Je evidentné, že spoločný dlh je predmetom vyporiadania BSM a súd bude o ňom rozhodovať v
konaní 22C/9/2020. Pri určovaní vyrovnacieho podielu, by mal súd prihliadať aj na realizované platby
uplatnené žalobcom v tomto konaní, ktoré si žalobca uplatnil aj v konaní o vyporiadanie BSM, prípadne
sa s nimi súd bude musieť osobitne vyporiadať, ak ich posúdi ako vzájomný návrh žalobcu.
20.4.Súd pri vyporiadaní BSM zisťuje majetok a jeho hodnotu ku dňu zániku BSM, ale pri rozhodovaní

o vyporiadaní prihliada na stav, ktorý je (existuje) v čase rozhodovania o ňom.

21.Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

22.S prihliadnutím na potvrdenie výroku o zastavení konania z dôvodu listipendencie, na prerušenie
konania neexistuje žiaden relevantný dôvod a rovnako správny je aj výrok o trovách konania žalovanej.

23.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
25.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
preto súd vyslovil, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.