Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120289893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: POMO, s.r.o., IČO: 52 756

904 so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO:
36 864 455 so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Generali Poisťovňa,
a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 182 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 182 eur spolu s 5%

ročným úrokom z omeškania ročne od 19.4.2020 do zaplatenia.
2.Žalobuodôvodniltým,žedňa21.12.2019o21.30hod.došlovŽilinekdopravnejnehode,priktorejbola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky o (Russia), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola poškodená X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Pod W. XXX/X, XXX XX C. T.. K vzniku spôsobenej
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Opel Combo, EČV: Q ktorého držiteľom je C. T., v danom
čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 6401077129.
Poškodenýnechalvykonaťopravuuvedenéhomotorovéhovozidla,naktorúbezprostrednenadväzovalo

uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 22/2020 zo dňa 18.02.2020, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW 525 xDrive, EČV: S Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0202020 zo
dňa 28.02.2020, splatnú dňa 28.02.2020 na sumu 1130,- EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná
za obdobie od 18.02.2020 do 27.02.2020, t. j. 10 dní, pričom výška denného nájmu predstavovala
sumu 110,- EUR s DPH. V sume 1130,- EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR s DPH. Poškodený zároveň dňa 28.02.2020

postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z
poistnej udalosti č. 6401077129 zo dňa 21.12.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla vo výške 1130,- EUR s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s
ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného
listom zo dňa 28.02.2020. Náklady vo výške 1130,- EUR s DPH boli poškodeným vynaložené nutne
a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom
náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou

škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.
Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.04.2020, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa
XX.04.2020došlokskončeniuprešetrovaniaanáslednémuvybaveniupoistnejudalosti.Dňa14.04.2020
žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške948,- EUR. Krátenie poistného plnenia bolo zo strany žalovaného odôvodnené tým, že určil vlastnú
dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 94,80 EUR za deň a poistné plnenie rovnako
krátil o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR. Náklady vo výške 1130,-

EUR s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z
užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie
vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady
nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania.
Dňa XX.04.2020 bolo zo strany žalovaného skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom

poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 19.04.2020, nakoľko je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúťpoistnéplnenie.Žalobcapovažujetakýtopostupzostranyžalovanéhozanedôvodný,nakoľko
došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo
výške 182,- EUR s DPH spočíva v rozdiele sumy vo výške 1130,- EUR uvedenej na faktúre č. 0202020

za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 948,- EUR.
Žalobca sa v zmysle uvedeného uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 182,-
EUR od 19.04.2020 do zaplatenia.
3. V konaní vydal upomínací súd platobný rozkaz č.k. 27Up/830/2020, ktorým zaviazal žalovaného k
úhrade 182 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 182 EUR od 19.04.2020

do zaplatenia.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca nárokuje
pohľadávku 182 EUR, ktorú mal poškodený voči žalovanému, ako poisťovateľovi, titulom náhrady škody,
ktorá jemu vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 21.12.2019, pri ktorej bolo
prevádzkou motorového vozidla „poisteného“ v poisťovni žalovaného poškodené jeho motorové vozidlo

zn. RANGE Rover EVOQUE, EČV: L v dôsledku čoho si od žalobcu zmluvou o nájme č. 22/2020
zo dňa 18.02.2020 zapožičal náhradné motorové vozidlo, za nájom ktorého jemu žalobca vyúčtoval
nájomné 1.130,- EUR bez DPH. Faktúrou č. 0202020, vyhotovenou dňa 28.02.2020, žalobca vyúčtoval
poškodenému za nájom náhradného vozidla 1.130,- EUR bez DPH za obdobie od 18.02.2020 do
27.02.2020, tj. 10 dní a náklady za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- Eur bez DPH. Žalovaná

istina 182,- EUR predstavuje sumu, ktorú žalovaný poškodenému neuhradil, ale o túto sumu znížil ňou
požadovanú náhradu škody vo výške 1.130 EUR bez DPH s tým, že suma 182,- EUR predstavuje
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR a nepriznané plnenie vzhľadom na sadzbu
denného nájomného, tj. 10 dni x 110 = 1.100 Eur - 10 x 94,80 = 948 rozdiel 1100 - 948 = 152 Eur.
5. So žalobou vyjadril nesúhlas z dôvodu, že považuje za nepochybné, že plnenie poskytované

poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
náhradou škody, ktorú poisťovateľ uhrádza poškodenému za škodcu. Na daný prípad sa preto o.i.
vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody. V zmysle ustanovenia § 442
ods.1zákonač.40/1964Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov„Uhrádzasaskutočnáškoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda. Za skutočnú škodu súdna prax všeobecne považuje
majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ku ktorému došlo v súvislosti so
škodovou udalosťou. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn.
3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 vyplýva, že „Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej
škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v

nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je
zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na
vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému.“ „V danom prípade
nevyhnutná potreba žalobcu zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať
svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového

vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. So
zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť
vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou
škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady

boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom
pôvodnej veci.“ „Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade
priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla,
zaťažuje žalobcu.“ V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnompoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ V zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ZoPZP“) „Poisťovateľ je povinný bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenieadotrochmesiacovododňaoznámeniapoškodenéhooškodovejudalostiskončiťprešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému

výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na
náhradu škody preukázaný,“ Žalovaný je toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné
posudzovať, či náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie či nájom náhradného vozidla.
Žalovaný priznal žalobcovi pri likvidácii poistnej udalosti poistné plnenie za 10 dni nájmu náhradného
vozidla, pri dennom nájomnom 94,80 € bez DPH € za 1 deň nájmu vozidla. Sadzbu nájomného,
ktorá bola dohodnutá Zmluvou o nájme medzi poškodeným a žalobcom na 110 € bez DPH za 1 deň

nájmu, žalovaný neakceptoval, nakoľko žalovaný považuje sadzbu denného nájomného za neprimerane
vysokú. Sadzba nájomného bola pri výpočte poistného plnenia modifikovaná na uvedených 94,80 €
bez DPH na deň, čo je hodnota primeraná nájomnému za prenájom motorového vozidla danej triedy.
Žalovaný vzhľadom na to, že denné nájomné zisťoval najmä prostredníctvom zverejnených cenníkov
na internete iných autopožičovní, pričom v okrese Žilina sa motorové vozidlo BMW 525D xDrive

prenajímalo za cenu 55,- Eur na deň a 61,- Eur na deň, čo je prakticky polovica denného nájomného
účtovaného žalobcom. V okrese Bratislava bola cena denného nájomného 79,- Eur a v okrese Poprad
bola cena stanovená na 94,80 Eur, podľa ktorej aj žalovaný pristúpil k úhrade denného nájomného
ako najvyššej sume denného nájomného v prospech poškodeného, ktorá žalovanému bola známa na
základe vlastného šetrenia v rámci likvidácie. Žalovaný nedisponuje ďalšími cenníkmi k náhradnému

vozidlu BMW 525D xDrive, ktoré prenajal žalobca poškodenému. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje
súdu vykonať dopyt na poskytnutie cenníkov k danému typu vozidla prenajatého poškodeným alebo
rovnakej kategórii od iných autopožičovní v danom okrese. Žalobca si uplatňuje sumu 30,- € bez DPH,
ktorá,akouvádzavžalobe,predstavujejednorazovýpoplatokzapristavenieaprevzatievozidla.Žalobca
poskytuje svojim klientom prenájom vozidla, resp. v predmete podnikateľskej činnosti má žalobca okrem

iného uvedené, že poskytuje prenájom hnuteľných vecí. Žalovaný má za to, že predmetným poplatkom
neposkytuje žalobca svojim klientom žiadnu službu, je samozrejmosťou, že keď poskytuje žalobca
svojim klientom prenájom hnuteľných vecí, tj aj motorového vozidla, tak že bude pripravené na prevzatie
klientom. Nie je preto dôvod si za uvedené účtovať špeciálny poplatok. Predmetný poplatok účtuje aj
fyzickým osobám, tj. spotrebiteľom ako slabšej strane, ktorú zákon chráni. Vzhľadom na uvedené, má

žalovaný za to, že rozsah náhrady škody je obmedzený hľadiskom účelnosti, a tento poplatok, ktorý je
účtovaný aj spotrebiteľom, je neúčelný. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že predmetný poplatok nie je
štandardným poplatkom spojeným so službou - nájom vozidla. Iné požičovne si takýto poplatok neúčtujú,
preto by samotné pristavenie a odovzdanie vozidla nemalo byť považované za obvyklý náklad spojený
s nájmom náhradného vozidla a priznať takýto poplatok, keď žalobca dostane za poskytnutie služby

nájom vozidla zaplatené a to vo forme denného nájomného. Predmetné konanie by potom mohlo viesť k
tomu, že spoločnosť, ktorá poskytuje služby vo forme nájmu vozidla, by si takéto poplatky mohli účtovať
neobmedzene aj vzhľadom na to, že poškodený nemusí uhradiť nájomné za náhradné vozidlo, nakoľko
tak urobí poisťovňa Poškodený v zmysle ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Ak predmetný poplatok za pristavenie

aprevzatievozidlapredstavujereálnuslužbunapr.pristavenievozidlaaždomovtakideonadštandardnú
službu, ktorú si poškodený dojedná priamo v zmluve a z tohto dôvodu takýto poplatok nie je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený je zároveň povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na majetku a nenavyšovať škodu z dôvodu využívania nadštandardných služieb poskytovaných
spolu s nájmom náhradného vozidla. Žalovaný navrhol súdu vykonať výsluch poškodeného - X. G.,

ohľadom preukázania okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so žalobcom.
6. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP podľa ktorého „Poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenejlehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného
plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol
prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ K
škodovej udalosti došlo dňa 21.12.2019. K uplatneniu pohľadávky žalobcom došlo dňa 28.02.2020,
tj. dňom nasledujúcim po vrátení náhradného vozidla žalobcovi poškodeným. K ukončeniu likvidácie

došlo dňa XX.04.2020, čo je cca mesiac po skončení nájmu náhradného vozidla. Žalovaný keďže
oznámil v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti listom zo dňa
XX.04.2020, nemohol sa dostať do omeškania so splnením nepeňažnej povinnosti. Žalovaný vzhľadom
na vyššie uvedené tvrdenia poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo
dňa 22. novembra 2018, v ktorom sa uvádza, že „Dovolateľ za podstatu nesprávnosti právnych záverov
odvolacieho súdu považuje to, že na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval § 11 ods. 8 zákona č.

381/2011Z.z.azároveňdospelknesprávnemuzáveru,žepoškodenýmánároknaúrokzomeškaniaiba
v prípade uvedenom v tomto ustanovení. Odvolací súd k uvedenému zaujal právny názor, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,
ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

Na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.
381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo
b/ zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob
vybavenia jeho poistnej udalosti. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Dovolací súd má za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne
nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na
základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne
formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa §

11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia (§
11ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k
prešetrovaniu poistnej udalosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná
splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom z 2. augusta 2013 (č. l. 76
spisu) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie,

ktoré si žalobca od nej nárokoval v listoch z 12. júna 2013 a z 2. júla 2013. Správnosť záveru poisťovateľa
v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v
zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť
poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila.
To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať

spôsobom,žebysitútopovinnosťnesplnilavôbecanásledneprijaťzáver,ženesplnenímtejtopovinnosti
sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.
7. Žalobca replikou uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený.
Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle
vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.

8. Hoci fakticky žalovaný nenamietal jeho pasívnu legitimáciu, vyjadril s k nej a odôvodnil ju poukazom
na ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. postúpením pohľadávky a započítaním nárokov poškodeného na
odplatu zo zmluvy o postúpení pohľadávky a nájomného, pričom argumentáciu podporil odkazom na
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/49/2019, 14Cob/55/2019, 8Co/132/2019.
9. Ďalej uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v

ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za
užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v
realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať

prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ.
Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvnépoistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j.
objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu
zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na

princípe zavinenia). Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. Podľa § 442 ods. 1 OZ Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). S poukazom na uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K nutnosti a účelnosti

prenájmu náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastnémotorovévozidlonievlastnýmzavinením,alezavinenímklientažalovaného.Náhradnémotorové
vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti
so zabezpečovaním svojich pracovných a súkromných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného
spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho
vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

10. K výške denného nájomného za náhradné vozidlo uviedol, že v oznámení o poistnom plnení i
v odpore žalovaný uviedol, že neakceptoval dohodnutú sadzbu nájomného vo výške 110,- EUR a
vzhľadom k tomu bola sadzba nájomného žalovaným modifikovaná na sumu 94,80 EUR na deň,
čo považuje za hodnotu primeranú nájomnému za prenájom motorového vozidla danej triedy. Ak sa
žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase,

potomjepotrebnéakoúčelovévyhodnotiťjehokonanievrozsahupredkladanianeobjektívnejvzorkytrhu
z čo najnižšou výškou denného nájomného. Navyše prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno
považovaťvcelomrozsahuzarelevantnévýchodiskopriurčovaníúčelnejcenyzaprenájomnáhradného
vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a
či je uvádzaná cena finálna. Napriek uvedenému si takisto dovoľujeme predložiť súdu prehľad cien

autopožičovní v žilinskom regióne, z ktorých vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľné
vozidlá, a to cenník spoločnosti MD-Bavaria Žilina, s.r.o. vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlá
porovnateľné s prenajatým a poškodeným vozidlom vo výške od 140,- EUR s DPH. Poukazujeme tiež na
cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne, a to cenovú ponuku spoločnosti Náhradné
vozidlo,s.r.o.acenovúponukuspoločnostiHavanaCarss.r.o.,zktorýchtakistovyplývasadzbadenného

nájomného za porovnateľné vozidlá vo výške 140 eur s DPH.
11. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi
vzhľadom na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno
považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu,
nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho

upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje
si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu,
nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevie odhadnúť dĺžku opravy. Žalovaný pri likvidácii berie do
úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej
zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým

ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a
vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na
tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal
vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel
uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného)

alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá
všaknemusízodpovedaťreálnejdobeopravy-kedydennénájomnébybolosícevnižšejvýške,aleakby
oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne
stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového
vozidla musel znášať sám. Poukázal na to, že z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu

povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne
skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých
poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický
priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne
vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (s poukazom na Rozsudok Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 06.06.2017 sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).
12. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur zdôraznil, že tento je všeobecne
paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené sprenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme č. 22/2020,
okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme
vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí

súčasť skutočnej škody. Tvrdenie, že predmetným poplatkom žalobca neposkytuje klientom nijakú
službu je v celom rozsahu neopodstatnené. Žalobca poskytuje svojim klientom komplexné služby
zahŕňajúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla na mieste určenom
poškodeným, v dôsledku čoho poškodený nie je nútený vynaložiť ďalšie náklady na prepravu v súvislosti
s odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Poplatok 30 EUR predstavujú náklady, ktoré nepochybne

vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle,
ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec
nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukazujeme
na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017,
podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i
prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel

o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu
dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil
požičanímnáhradnéhovozidlaacenuzanájompožičanéhovozidlapodobuopravysvojhovozidla,ktorú
vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.
jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo.

Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.
13. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že právny názor žalovaného vo vzťahu k uplatnenému
úroku z omeškania s poukazom na označené rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR považuje za nesprávny. Primárne sa domnieva, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti v zmysle
ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa XX.04.2020, ktoré bolo
žalobcovi oznámené listom zo dňa XX.04.2020. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené
dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP,
keďže v oznámení zo dňa XX.04.2020 žalovaný len stručne uviedol o aké náklady krátil poistné plnenie

bez toho, že by objektívne vysvetlil skutočnosti, z ktorých vychádzal a na základe ktorých stanovil
výšku poistného plnenia. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11
ods. 8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Ukončenie
prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP ho nezbavuje
zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP

po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa odseku 6, teda sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP

v spojení s § 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.
jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona o PZP. Zmyslom
vyššie označenej právnej úpravy nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie rýchlej a
efektívnej ochrany poškodeného. Opačný výklad tohto ustanovenia by umožňoval oddialenie plnenie

poisťovne často bez právne relevantných dôvodov a bez rizika takýto postup kompenzovať sankciou v
podobeúrokovzomeškania.Tedavsituácii,žezodpovednosťškodcuzaspôsobenúškoduniejesporná,
škoda je riadne vyčíslená a podložená relevantnými podkladmi, je dôvodný nárok žalobcu sankcionovať
odopretie poskytnutia poistného plnenia v podobe úrokov z omeškania.
14. Poukázal na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp.

zn. 8Co/132/2019, kde pri obdobných skutkových okolnostiach súd konštatoval, že: „Podľa názoru
odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods.8 z.č.381/2001 Z. z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa
s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods.6 predmetného zákona riadne a včas začať a
skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa
naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a

to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne
preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na
úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany
poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok zomeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úrok z
omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z

omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť
a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť
poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok
odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek
dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej

žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky
poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto
postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol
tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale
nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad,
podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia)

bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo
výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti
(čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd
nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 z 22.11.2018 a priznal
žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.“

15. Návrh žalovaného na výsluch poškodeného ohľadom preukázania okolností, za ktorých došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy, považoval za neopodstatnený a neúčelný, pretože okolnosti vzniku nájmu
a uzatvorenia nájomnej zmluvy totiž jednoznačne vyplývajú z predložených listinných dôkazov a v tomto
konaní nie sú sporné.
16. Žalovaná istina 182 eur predstavuje sumu, ktorú žalovaný poškodenému neuhradil, ale o túto

sumu znížil ňou požadovanú náhradu škody vo výške 1.130 EUR bez DPH s tým, že suma 182
EUR predstavuje poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR a nepriznané plnenie
vzhľadom na sadzbu denného nájomného, tj. 10 dni * 110 = 1.100 Eur - 10 * 94,80 = 948 rozdiel
1100 - 948 = 152 Eur. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp.
zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 vyplýva: „V danom prípade nevyhnutná potreba žalobcu

zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola
účastníkmi spochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady,
ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. So zreteľom na uvedené bolo potrebné
výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch

na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je
zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci.“ Dôkazné bremeno
o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej,
než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.“ Žalovaný je toho názoru,

že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné posudzovať, či náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie či nájom náhradného vozidla, Zároveň ako vyplýva z vyššie uvedenej ustálenej judikatúry
súdov, výšku náhrady škody je potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných
motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalobca predložil spolu so svojím vyjadrením cenníky
iných autopožičovní, pričom jeden z cenníkov je cenníkom spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o., v ktorej

spoločníkmi aj konateľmi sú spoločníci a konatelia žalobcu, sídlo je taktiež totožné ako sídlo žalobcu. Z
tohtodôvodunemožnopovažovaťcenníkzaobjektívny,nakoľkozaobespoločnostikonátenistýkonateľ
a stanovuje aj ceny za prenájom v oboch spoločnostiach. Žalobca vo svojom podaní uviedol: „Žalovaný
pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom
na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za

správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne
nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoj
podnikateľské aktivity. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu,
ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa
nevie odhadnúť dĺžku opravy.“ Z predmetným vyjadrením sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko žalobca

tvrdí, že poškodený nevie odhadnúť dĺžku opravy. Predmetné tvrdenie považuje žalovaný za nepravdivé,
nakoľko poškodený v prípade opravy vozidla je opravcom informovaný, čo sa bude opravovať na jeho
vozidle a taktiež aj o samotnej dĺžke opravy. Je štandardnou praxou, že opravca uvedie svojim klientom,
koľko štandardne oprava trvá vzhľadom na poškodenia vozidla. Zároveň žalovaný dáva do pozornostisúdu, že predmetné cenníky predložené žalobcom vychádzajú z nájmu vozidla na jeden deň, kedy
je nájom vozidla najdrahší. Je viac než pravdepodobné, že oprava poškodeného vozidla pri škodovej
udalosti nebude trvať jeden deň, a ani nájom vozidla nebude trvať z tohto dôvodu jeden deň. Vozidlo

poškodeného bolo v oprave od 18.02.2020 do 27.02.2020, pričom obhliadka vozidla bola vykonaná už
dňa 28.01.2020, kde sa uvádzajú poškodenia na vozidle. Už z tohto zápisu je zrejmé, že oprava nebude
trvať len jeden deň, vzhľadom na všetky poškodené diely uvedené v tomto zápise. Z tohto dôvodu je
nemysliteľné, aby takto určené ceny bolo možné považovať za náklady vynaložené nutne a účelne na
vypožičanie či nájom náhradného vozidla. Cenník spoločnosti MD- Bavaria Žilina s.r.o. nie je podpísaný

a ani na ňom nie je uvedené k akému dátumu bol cenník platný. Nie je taktiež z neho zrejmé, ako
k nemu žalobca dospel, nakoľko na webovej stránke v takomto formáte zverejnený nie je. Žalovaný
zároveň poukazuje na webovú stránku tejto spoločnosti, z ktorej je zrejmé, že pri nájme dlhšom ako
jeden deň, cena nájmu za náhradné vozidlo pri väčšom počte dní je nižšia. Pri vozidle s cenou nájmu
za jeden deň 120,- Eur je celková cena za nájom pri 10- dňoch vo výške 840,- Eur, t.j. 84,- Eur na
deň. Z cenníku taktiež vyplýva, že takto určená cena je konečná, a klienti neuhrádzajú žiadne ďalšie

poplatky ani zálohy za daný prenájom. K cenníku spoločnosti Havana Rent & Lease s.r.o., ktorý predložil
žalobca žalovaný uvádza, že cena 140,- Eur je s DPH. Bez DPH je cena nájmu na jeden deň 112,-
Eur. Z webovej stránky tejto spoločnosti taktiež vyplýva, že nájom na jeden deň je najdrahší, následne
pri nájme na viac dní je celková cena za nájom vozidla nižšia. Žalovaný priznal 94,80 Eur bez DPH
ako cenu najdrahšej požičovni, ktorej cenník bol dostupný v čase likvidácie, z predmetné teda jasne

vyplýva, že žalovaný nehľadal najlacnejšie autopožičovne a taktiež ani nerobil aritmetický priemer cien
dostupných na internete ako to mylne uvádza žalobca vo svojom podaní. Žalovaný má vzhľadom na
vyššie uvedené za to, že žalobca nepreukázal, že by cena za nájom náhradného vozidla bola obvyklá
vzhľadom na ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný, ako už
uviedol v odpore, nedisponuje ďalšími cenníkmi k náhradnému vozidlu BMW 525D xDrive, ktoré prenajal

žalobca poškodenému. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje súdu vykonať dopyt na poskytnutie cenníkov k
danému typu vozidla prenajatého poškodeným alebo rovnakej kategórii od iných autopožičovní v danom
okrese. Žalobca okrem toho, že si účtuje ceny nájmov vyššie ako sú obvyklé, zároveň účtuje klientom aj
poplatok za pristavenie a odovzdanie vozidla. Z cenníkov predložených žalobcom, t.j. spoločnosti MD-
Bavaria Žilina s.r.o. a spoločnosti Havana Rent & Lease s.r.o. taktiež vyplýva, že predmetné spoločnosti

si neuplatňujú voči svojim klientom okrem nájmu aj ďalšie poplatky ako to robí žalobca. Z predmetného
teda jasne vyplýva, že nejde o štandardný poplatok alebo obvyklý poplatok vzhľadom na ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Zdôraznil, že ku škodovej udalosti došlo
dňa 21.12.2019. K uplatneniu pohľadávky žalobcom došlo dňa 28.02.2020, tj. dňom nasledujúcim po
vrátení náhradného vozidla žalobcovi poškodeným. K ukončeniu likvidácie došlo dňa XX.04.2020, čo

je cca mesiac po skončení nájmu náhradného vozidla. Žalovaný keďže oznámil v lehote 3 mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti listom zo dňa XX.04.2020, nemohol sa dostať
do omeškania so splnením nepeňažnej povinnosti. Žalovaný poukazuje ďalej na tú časť rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. novembra 2018, z ktorej je zrejmé, že skutkový
stavbolrovnaký/porovnateľný,čosatýkauplatnenýchúrokovzomeškaniaasplneniasisvojejpovinnosti

poisťovateľom ako v tomto súdnom konaní: „3.2 Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania, a bol toho názoru, že súd prvej
inštancie dôsledne a správne ustálil vznik nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. Mal za to, že žalovaná v 3 mesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti

splnila listom z 2. augusta 2013 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.
Žalovanej preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z.; povinnosť žalovanej plniť vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o výške náhrady škody,
pričom do omeškania by sa žalovaná mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Podľa názoru odvolacieho

súdu peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.
z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona
č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod
následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3
mesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnejudalosti.Sankciavpodobeúrokovzomeškania

(§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez
ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v
sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť
vybaviť. Vzhľadom na uvedené bolo preto nepochybné, že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi úrokyz omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevznikla.“ Odvolací súd k uvedenému zaujal
právny názor, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade

nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom
priznanú náhradu škody. Na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená
v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v
§ 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby
poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov

poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaný má vzhľadom na citované rozhodnutie za to, že poisťovňa má byť
sankcionovaná len úrokom z omeškania za nečinnosť. Pričom ako sa uvádza v citovanom rozhodnutí
nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Skutočnosť, že
poisťovňaneodôvodnilaodmietnutiepoistnéhoplneniapodľapredstávpoškodeného,nemožnovykladať
spôsobom,žebysitútopovinnosťnesplnilavôbecanásledneprijaťzáver,ženesplnenímtejtopovinnosti

sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania. Žalobca poukazuje vo svojom
vyjadrení na Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.9.2019 sp. zn. 8Co/132/2019, kde súd uvádza,
že „Dovedené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodne a priori každý poistný nárok odmietnuť
a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre
ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie

každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených
by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov.“ Podľa názoru
žalovaného predmetné odôvodnenie súdu nemá základ v práve, predmetné vychádza z hypotézy, že
pre poisťovňu je výhodné odmietať plniť každému poškodenému a čakať na uplatnenie si nárokov
súdnou cestou. V prvom rade, ak by poisťovňa odmietla plniť poškodeným, tak predmetné by sa stalo

verejne známou skutočnosťou a prišla by o všetkých klientov. Zároveň právne povedomie sa zvyšuje
a preto vychádzať z predpokladu, že neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne
náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov, nie je ničím podložené, hlavne ak sú spoločnosti
zameriavajúce sa na poskytovanie služieb spojených s uplatňovaním nárokov poškodených v rámci
povinného zmluvného poistenia a taktiež sú advokátske kancelárie, ktoré sa vyslovene špecializujú na

zastupovanie poškodených. Taktiež žalobca je toho príkladom, kedy v prípade všetkých poškodených
v rámci povinného zmluvného poistenia podpisuje s takýmito klientami zmluvu o postúpení pohľadávky
a stáva sa veriteľom pohľadávky, ktorú následne vymáha.
17. Žalobca poukázal, že poškodený prenájmom náhradného vozidla riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval preňho nepriaznivý stav. Zákon o PZP ani ustanovenia OZ neupravujú

vo vzťahu k poškodenému žiadnu povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej
spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Poškodený v nijakom prípade nemá povinnosť prenajať si
najlacnejšie vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie a porovnávanie cien požičovní, obzvlášť
v situácii, kedy je náhle a nečakane v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného
obmedzený v užívaní svojho vozidla. Postačuje len ak si prenajme vozidlo za primeranú cenu, pričom

dohodnuté a fakturované nájomné v danom prípade nemožno podľa nás hodnotiť ako neprimerane
vysoké alebo neobvyklé s poukazom na produkované listinné dôkazy. Vyslovil názor, že je vecou
zmluvných strán, aké podmienky si dohodnú. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že v priamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo a
za ten čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 1.100,- EUR z titulu dojednaného nájomného a

30,- EUR ako poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu
(Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Položka 30,-
EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,

v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti
ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady
zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením
škody. 6. Považujeme za všeobecne akceptovateľné, že prenajímateľovi vznikajú náklady v súvislosti
s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta, z toho dôvodu je

úplne prirodzené, že nielen žalobca ale aj iné autopožičovne fakturujú spolu s nájmom poplatok za
služby nevyhnutne spojené s nájmom. Navyše predmetný poplatok bol medzi zmluvnými stranami
riadne dojednaný v zmluve o nájme, v dôsledku čoho má tento hmotnoprávny základ vyplývajúci zo
zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľoma poškodeným ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti
jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je i táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom
dopravnej nehody. Vo vzťahu k dôvodnosti nároku navrhoval brať zreteľ na to, že pri dopravnej nehode

sa nejedná o bežný, plánovaný nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou
inej osoby vystavený skutočnosti, v dôsledku ktorej je obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla.
V takejto situácií by následne musel vynaložiť ďalšie náklady, napr. na zabezpečenie odvozu vozidla
do opravy, vyzdvihnutie opraveného vozidla, vyzdvihnutie a odovzdanie prenajatého vozidla, a to vo
forme nákladov na taxislužbu alebo prostriedky hromadnej dopravy. Zároveň aj takéto náklady by boli

nepochybne súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako
škodovou udalosťou a na ktoré by poškodený mal nárok. Žalobca však poskytuje svojim klientom
komplexné služby zahŕňajúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla.
Uvedené v praxi znamená, že žalobca dané vozidlo privezie, odovzdá poškodenému a po skončení
nájmu vyzdvihne priamo na mieste určenom poškodeným, v mnohých prípadoch v mieste jeho trvalého
pobytu, resp. v autoservise pri vyzdvihnutí opraveného vozidla, v dôsledku čoho poškodený nemusí

vynaložiť ďalšie náklady na prepravu v súvislosti s odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Na
druhej strane je samozrejmé, že žalobca musí pri vykonávaní uvedených činností vynaložiť určité
náklady (a to napr. náklady na pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a
vyzdvihne po skončení nájmu atď.) Poplatok uplatnený žalobcom považuje za odôvodnený nárok, ktorý
je nepochybne súčasťou skutočnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

18. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
19. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
20. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 160/2015 Z. z., skutkové tvrdenia neboli sporné, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
22. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.12.2019 o 21.30 hod. došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky RANGE Rover EVOQUE, EČV: L. (Russia),
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená X. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom Pod W.
XXX/X, C. T., ku vzniku ktorej došlo prevádzkou motorového vozidla Opel Combo, EČV: Q ktorého

držiteľom je C. T., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
23. Žalovaný evidoval poistnú udalosť pod č. 6401077129.
24. Spornou skutočnosťou nebola ani zodpovednosť poistenca žalovaného, C., ktorá prevádzkou
motorového vozidla Opel Combo, EČV: Q. a porušením povinností spôsobila škodu na vozidle právneho
predchodcu žalobcu Yulie G. RANGE Rover EVOQUE, EČV: L..

25. Žalovaný nerozporoval ani základ nároku, teda nárok na náhradu škody poškodenej spôsobenej
nájmom náhradného vozidla, sporným bol len rozsah nároku - výška náhrady ako denného a celkového
nájomného a poplatku za pristavenie vozidla.
26.Žalobcaapoškodenáuzavrelizmluvuonájmedopravnéhoprostriedkuč.22/2020zodňa18.02.2020
na dobu od 18.2.2020 do 27.2.2020 v zmluvnej cene 110 eur/deň a poplatku za pristavenie a odobratie

vozidla 30 eur, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky
BMW 525 xDrive, EČV: S Nájomné žalobca vyúčtoval poškodenej faktúrou č. 0202020 zo dňa 28.2.2020
v sume 1130 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou nadobudol
žalobca pohľadávku poškodenej na náhradu škody voči škodcovi, ktorá vznikla ako následok dopravnej
nehody z 21.12.2019 na vozidle RANGE Rover EVOQUE, EČV: L ktorú je možné uplatniť aj priamo voči

poisťovateľovi z PZP ktorým je žalovaný. Týmto bola daná aj aktívna legitimácia žalobcu v konaní.
27. Medzi stranami nebol sporný nevyhnutný rozsah nájmu v trvaní 10 dní, kedy poškodená nechala
vykonať opravu uvedeného motorového vozidla RANGE Rover EVOQUE, EČV: L. ani vhodnosť
náhradného vozidla BMW 525 xDrive.
28. Vo vzťahu k preukázaniu primeranej ceny za nájom vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu

BMW 525 xDrive žalobca v nájomnej zmluve uvádzal cenu denného nájomného vo výške 140 eur s tým,
žeurčilzmluvnézľavnenénájomné110eur.PoukázalajnacenníkprenájmuvozidielBMWspoločnosťou
MD-Bavaria Žilina, s.r.o. s cenou nájmu vozidla radu 5 vo výške 117 eur bez DPH a 140 eur s DPH,požičovne HAVANACARS Ford Mustang pri cene 1-2 di 85,- eur a 6-10 dní 72 eur všetko bez DPH,
Mercedes E 1-2 dní pri cene 135 eur a 6-10 dní 1XX eur.
29. Žalovaný uvádzal nájomné za dobu 10 dní s poukazom na ponuku irent.sk vo výške 948 eur s DPH,

odkaz na cenník požičovne MK CAR, ktorý určil cenu nájmu BMW 5 2,0 XD vo výške 99 eur pri nájme
1 deň, pri dĺžke nájmu 2-3 dní 89 eur, pri dĺžke 4-7 dní 67 eur, pri dĺžke 8-11 dní 55 eur, všetko ceny
bez DPH (cena za 10 dní 660 eur s DPH), ponuku rai.sk vo výške 610 eur bez DPH pri prenájme 10
dní (cena s dph 732 eur).
30. Podľa predloženým dôkazov sa nájom vozidla vyššej triedy BMW 5 pohyboval od ceny 140 eur, ktorá

bola stanovená bez ohľadu na obdobie po cenu 66 eur pri nájme na 10 dní (min nájme 8 dní).
31. Podľa záznamov a tvrdení strán k nehode došlo dňa 21.12.2019. Vozidlo poškodenej bolo v oprave
v servise v čase od 18.2.2020 do 27.2.2020. Teda potreba náhradného vozidla nevznikla bezprostredne
po dopravnej nehode a poškodení vozidla dňa 21.12.2019, ale až po uplynutí skoro dvoch mesiacov,
teda pravdepodobne pri plánovanej oprave vozidla.
32. Čestným prehlásením z 28.2.2020 poškodená uviedla, že vozidlo mala zapožičané z dôvodu

poškodenia jej vozidla od 18.2.2020 do 27.2.2020, t.j. v trvaní 10 dní z dôvodu, že jej vozidlo bolo
po poistnej udalosti č. 6401077129 zo dňa 21.12.2019 v autoservise, až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. V danom čase nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
nevyhnutný.
33. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2017 postúpil poškodený ako postupca a nájomca

žalobcovi ako postupníkovi a prenajímateľovi pohľadávku vo výške 648 eur z nároku voči žalovanému
podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 648 eur. Zároveň v čl. 5
zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke
postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla, ktorú si bude žalobca
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie bolo postupcom listom bez uvedeného dňa

vyhotovenia oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu.
34. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla:(1)Poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdravíanákladovpriusmrtení,b)škodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
36. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
- skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

- poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

37. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).
38. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
39. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
41. Nárok poškodeného na náhradu škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je čiastočne
limitovaný ust. § 415 Občianskeho zákonníka, teda nárok na náhradu škody je limitovaný účelnosťou
nákladov vynaložených na odstránenie škody.
42. Z ustanovenia § 415 OZ

možno - so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám - vyvodiť právnu
povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola spôsobená inému
škoda. Občianskoprávna prevencia je súhrn spôsobov a foriem predchádzania ohrozenia a
porušovania subjektívnych občianskych práv, t. j. práv, ktoré sú upravené a chránené normami
občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle. Ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - pri

splnení ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420 a § 421 OZ ).
43. Citované ustanovenie ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti
alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery

rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť
riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí (Najvyšší súd ČR, sp. zn.
25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej
porušenievediekzodpovednostipodľa§420OZ. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej
povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením.
44.Podľacitovanýchustanoveníjepovinnosťoupoškodenéhoprireparáciináhradyškodypočínaťsitak,
aby samotnou realizáciou odstránenia následkov škody nebola spôsobená škoda tomu, kto je povinný
jej náhradou, zvýšením rozsahu náhrady (ktorá by nevznikla ak by si počínal obozretne vzhľadom na

dané pomery). Teda pri odstraňovaní škody je potrebné počínať si primerane, obvyklým spôsobom a v
súlade s dobrými mravmi.
45. Pri zabezpečení náhradného vozidla je poškodený povinný počínať si tak, aby takáto náhrada nebola
neprimeraná a nad nevyhnutnú mieru nezasahovala do povinností osoby zodpovednej za náhradu
škody.

46. Všeobecne možno konštatovať, aj vzhľadom na judikatúru uvedenú žalobcom, že poškodený má
nárok pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku požadovať aj úhradu
nákladov vynaložených v súvislosti s obstaraním a prevádzkou náhradného vozidla, ak vlastné vozidlo v
dôsledku poškodenia nemohol po určitý čas používať. Tiež bolo v súdnej praxi ustálené, že poškodený
pri zabezpečení náhradného vozidla nemusí nevyhnutne vykonávať prieskum cien a pod., ale postačuje

ak si zabezpečí náhradné vozidlo v primeranej cene.
47. Povinnosť vykonať prieskum je fakticky nemožná, ak je nevyhnutné zabezpečiť náhradné vozidlo
bezprostredne po nehode, napr. kedy je vozidlo nepojazdné a je potrebné dokončiť prepravu, zabezpečiť
prepravu v krátkej dobe po nehode a pod.. Čím je však dlhší časový úsek od nehody po nevyhnutnosť
zabezpečenia náhradného vozidla, napríklad z dôvodu plánovanej opravy, je aj vyššia možnosť

poškodeného zabezpečiť si vhodné náhradné vozidlo za primeranú cenu. Uvedené znamená, že
poškodený nemusí ihneď prijať prvú ponúkanú možnosť ak cena za prenájom náhradného vozidla
nie je primeraná, resp. presahuje obvyklú cenu. Poškodený nemusí vyhľadávať najlacnejší prenájom,
ak má však dostatočný priestor pre obstaranie náhrady, mal by si zabezpečiť prenájom náhradného
vozidla, ktorý by mu nahradil jeho vozidlo po dobu, po ktorú ho nemohol objektívne používať, pričom

súčasne nájom cenovo nepresahuje určitý medián cien (stred z priemerných cien). Poškodený sa môže
samozrejme rozhodnúť riešiť nemožnosť používať poškodené vozidlo aj použitím iných druhov dopravy,
nepoužívaním náhradného vozidla a pod..
48. Nepochybne poškodenému by mohla pri rozhodovaní a výbere pomôcť samotná poisťovňa, ktoré
by mohla sama ponúknuť prostredníctvom spolupracujúcich požičovní a spoločností zabezpečujúcimi

služby pre poškodených možnosť náhradného vozidla. Okrem komfortu poškodeného by týmto
mohla stanoviť aj hranicu primeraného nájmu, obdobne ako stanovuje rozsah pri spolupracujúcich
autorizovaných servisoch. Neochota poisťovní poskytovať poškodeným viac ako nevyhnutný rozsah
náhrad však v bežnom živote spôsobuje stav, že poškodení pri prísľube pomoci pri odstraňovanínásledkov nehody sú náchylní prijať akúkoľvek ponuku, najmä ak postúpením pohľadávky a zápočtom
poskytovať ich zbaví hrozby úhrady nad rozsah bežných cien.
49. V súdenom prípade však súd musel konštatovať, že právna predchodkyňa žalobcu (poškodená)

zabezpečila opravu poškodeného vozidla skoro až dva mesiace po nehode, teda mala dostatok času
jednak na bežný prieskum možnosti zabezpečiť si primerané náhradné vozidlo a vybrať po dobu
plánovanej opravy primerané vozidlo za primeranú cenu na dobu podľa plánovanej dĺžky opravy.
50. Poškodená najneskôr pri plánovaní opravy musela vedieť o potrebe náhradného vozidla. Možnosť
zapožičania náhradného vozidla počas opravy ponúka aj väčšina servisov. Preto nič nemohlo brániť

poškodenej, aby si vykonala určitý aspoň základný prieskum náhradných vozidiel ak vedela o takejto
budúcej potrebe. Voči poškodenej nemožno namietať, že sa s prieskumom - so žiadosťou o pomoc,
obrátila na žalobcu. Nakoľko však žalobca sa v rozsahu hlavnej činnosti venuje sprostredkovaniu
pomoci motoristom, v rámci toho aj osobám, ktoré boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody ponúka
náhradné vozidlo „zadarmo“, musí rozlišovať aj medzi rôznymi situáciami a brať zreteľ na primeranosť.
Preto pri pomoci zabezpečiť náhradu sa musí správať profesionálnejšie a efektívnejšie ako bežný

poškodený.
51. Žalobca profesionálne (v rámci predmetu podnikania) poskytuje služby v oblasti ochrany práv
poškodeného, ich realizácie a zastupovaní voči iným subjektom. Na svojej stránke uvádza poskytovanie
náhradného vozidla „zadarmo“, čo následne vysvetľuje poskytnutím vozidla s následným postúpením
nároku a jeho uplatnením vo vlastnom mene voči poisťovni so znášaním rizika v prípade odmietnutia

plnenia. Poskytovaním pomoci poškodenému na žalobcu neprechádzajú len práva ale aj povinnosti
poškodeného. Ak žalobca ponúkne poškodenému náhradné vozidlo počas opravy, nemôže sa brániť
tým, že sa jedná o voľbu poškodeného a zbaviť sa zodpovednosti za efektivitu, hospodárnosť, účelnosť
a racionalitu náhrady, alebo tieto povinnosti ponechať na poškodenom. Preto žalobca pri ponuke musí
znášaťvyššienárokynaúčelnosťahospodárnosťakopoškodenýprivýbere.Následkomtohosažalobca

vystavuje riziku, že ak je možné plánovať opravu a poskytnutie náhradného vozidla, musí reagovať aj
na „konkurenciu“, či už iné spoločnosti obdobnej povahy, požičovne či servisy a nesmie bezdôvodne
uprednostňovať prenájom vlastných vozidiel za vyššiu cenu nájmu. Totiž zapožičanie vozidla nie je
zadarmo, absencia odplaty poškodeného zodpovedá postúpeniu pohľadávky voči škodcovi a poisťovni
na náhradu škody a započítanie nájomného voči odplate za postúpenie pohľadávky. Ak by nedošlo

k postúpeniu pohľadávky a započítaniu, musel by uhradiť nájomné poškodený a čiastku si uplatniť v
poistnom plnení obdobne, ako je tomu pri odplate za opravu. Teda ak nájomné za náhradné vozidlo
poskytnuté poškodenému žalobcom prevyšuje obvyklý nájom, môže sa jednať aj o konanie v rozpore
s obchodnými zvyklosťami či nekalú reklamu, pretože síce poškodenému sa tvrdí nájom zadarmo, ale
uplatnené nároky presahujú obvyklú mieru cien nájmu.

52.Vtomtokonaníbolopreukázané,žežalobcaprenajalpoškodenejmotorovévozidloznačkyBMW525
xDrive, EČV: S. za cenu nájmu 110 eur/deň vrátane DPH a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla
30 eur vrátane DPH na dobu od 18.2.2020 do 27.2.2020. Primeranosť náhradného vozidla žalovaný
nenamietal, namietal len výšku nájmu a úhradu poplatku.
53. Žalovaný priznal a uhradil žalobcovi primeranú náhradu za nájom vo výške 94,80 s DPH za 1 deň

nájmu (aj keď tvrdil takúto cenu bez DPH, cena s DPH by v tomto prípade bola vo výške 113,76 eur
teda viac ako žiadal žalobca).
54. Podľa ponuky prostredníctvom portálu irent.sk bola výška nájomného vozidla BMW 5 na desať dní v
období od 1.4.2020 až 12.4.2020 vo výške 948 eur s DPH, podľa cenníka požičovne MK CAR bola cena
nájmu BMW 5 2,0 XD vo výške 99 eur pri nájme 1 deň, pri dĺžke nájmu 2-3 dní 89 eur, pri dĺžke 4-7 dní 67

eur, pri dĺžke 8-11 dní 55 eur, všetko ceny bez DPH (cena za 10 dní 660 eur s DPH), podľa ponuky rai.sk
bol výška nájmu vozidla BMW 5 na desať dní v období od 1.4.2020 až 12.4.2020 vo výške vo výške 610
eur bez DPH pri prenájme 10 dní (cena s DPH 732,- eur), požičovňa auto-rental prostredníctvom portálu
auto-rental.sk uvádzala nájomné vo výške 120,- eur pri dĺžke 1-3 dni, 79,- eur pri dĺžke 4-10 dní a 65,- eur
pri dĺžke nájmu nad 10 dní, všetko bez DPH (prepočtom nájomné na 10 dní s DPH predstavovalo 948,-

eur s DPH). Žalobca v nájomnej zmluve uvádzal cenu denného nájomného vo výške 140 eur s DPH s
tým, že určil zmluvné zľavnené nájomné 110,- eur (spolu s DPH). Autorizovaný predajca vozidiel BMW
MD-Bavaria Žilina, s.r.o. uvádzal cenu nájmu vozidla BMW xDrive radu 5 vo výške 117 eur bez DPH a
140,- eur s DPH. Požičovňa HAVANACARS uvádzala cenu nájmu vozidla Ford Mustang pri cene 1-2 dni
85,- eur a 6-10 dní 72 eur všetko bez DPH, Mercedes E 1-2 dní pri cene 135 eur a 6-10 dní 1XX,- eur.

55. Vo vzťahu k preukázaniu primeranej ceny za nájom vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu
BMW 525 xDrive súd nemohol automaticky akceptovať výšku nájomného 140,- eur / deň podľa MD-
BavariaŽilina,s.r.o.,pretožesajednáopredajcu,ktorýposkytujeslužbynáhradnéhovozidlaalenejedná
saopožičovňuaniejeúplnezrejmé,čivýškacenyjerovnakáajpriposkytnutínáhradnéhovozidlapočasopravy vozidla. Rovnako však súd nemal preukázané, či označené požičovne aj mali vozidlo počas
opravy k dispozícii, avšak súd musí opäť poznamenať, že poškodená mala dostatok času pri plánovaní
opravy aj na prípadné zabezpečenie - rezerváciu náhradného vozidla, resp. nemal preukázané ani

tvrdené, že by poškodená nemala možnosť ovplyvniť čas opravy, nemohla mať predpoklad o dĺžke jej
trvania a výber pri zabezpečení vozidla. Cena nájomného náhradného vozidla BMW 5 na 10 dní bola od
BMW MD-Bavaria Žilina, s.r.o. 1400,- eur s DPH, HAVANACARS 1236,- eur Mercedes E, irent.sk 948,-
eur s DPH, Auto-rental 948,- eur s DPH, HAVANACARS 864,- eur za Ford Mustang, rai.sk 732,- eur s
DPH, MK CAR 660 eur s DPH. Priemer pri BMW 5 predstavuje 937,6 eur (nezohľadňujúc Mercedes a

Ford Mustang) a medián cien predstavuje 948,- eur.
56. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným priznaná náhrada predstavuje práve mediánovú cenu nájmu.
57. Vzhľadom na uvedené priemerné ceny, mediánovú cenu, skutočnosť, že od nehody po začiatok
opravy uplynul časový úsek od 21.12.2019 do 18.2.2020, teda dostatočný čas pre možnosť plánovania
opravy a zapožičania vozidla, skutočnosť že žalobca sa venuje poskytovaniu náhradných vozidiel
pri autonehodách v rámci podnikania, profesionálne ako hlavnej činnosti, na výber a pomoc pri

jeho zastupovaní poškodeným či konaní v ich mene je možné klásť vyššie nároky ako pri bežnom
poškodenom, súd má za to, že ním poskytnutá cena náhradného vozidla presahovala obvyklú cenu
nájmu pri obdobnom type vozidla a nekonal tak, aby obstaraním nájmu náhradného vozidla nevznikala
ďalšia škoda.
58. Súd dospel k záveru, že žalobca poskytol poškodenému vozidlo za vyššiu cenu ako ponúkali iné

požičovneabolomožnézabezpečiťobdobnénáhradnévozidlovdanomčaseamieste.Žalobcazároveň
oproti iným požičovniam získal výhodu tým, že ponúkal „nájom náhradného vozidla bezodplatne“, pričom
však dohodnutý nájom bol vyšší ako medián obdobného nájmu a takúto výšku uplatňoval nárokom
voči poisťovni škodcu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda
nie je vylúčená možnosť, že bez takéhoto ovplyvnenia pri možnom plánovaní opravy, by poškodený si

zabezpečil vozidlo aj pri nižšej cene nájmu.
59. Súd však musí tiež zdôrazniť, že jeho rozhodnutie sa vymyká jeho bežnej rozhodovacej činnosti
vzhľadom na dané osobitosti sporu a nemožno vylúčiť, že iniciatívu pri stanovení primeranej ceny
nájmu by mala ponukovo prevziať samotná poisťovňa tak, ako zabezpečuje aj opravu v zmluvných
servisoch, pričom bez takejto ponuky aj za takýchto okolností sama neprispela k zníženiu rozsahu

škody. K uvedenej hypotéze však súd nepristúpil z dôvodu, že sa jedná o pomerne „novú službu“,
ktorú prevažne obsadili spoločnosti poskytujúce pomoc poškodeným tak ako žalobca, teda poisťovne
sa „novej“ povinnosti v danom čase nemohli dostatočne prispôsobiť.
60. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu, teda výšku nájmu nad mediánovú výšku 948 eur
a zamietol rovnako aj nárok na poplatok za pristavenie vozidla, ktorého účelnosť pri výške nájmu

presahujúceho medián trhu považoval za nedôvodnú, nakoľko služby čistenia, prevzatia vozidla,
dezinfekcie, musia poskytovať všetky požičovne či už vo výške nájmu alebo sume nájmu a poplatkov,
teda poplatok sám o sebe nemá žiaden opodstatnený význam, ale súd ho posudzuje vždy len v spojení s
cenou za nájom náhradného vozidla, pretože takúto službu nemožno oddeliť a samostatne poskytovať.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
63. V danej veci mal plný úspech žalovaný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
64. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).