Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/112/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010529
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620010529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

16. júna 2021 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á
L..M.U.V.W.I.Y.G.Á.,rod.U.,D..XX.XX.XXXXvU.O.,trvalebytomS.XXXX/XX,U.O.,zamestnaná,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017 a na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 21PPOm 1/2017 zo dňa 26. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2018 a
vykonateľnosť dňa 26. 9. 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoPom 1/2017
zo dňa 29. 12. 2017, bola maloletá D. G., nar. XX. X. XXXX, zverená do osobnej starostlivosti otca O..
O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX, U. C., okres U. O., a napriek uzneseniu Krajského súdu

Žilina sp. zn. 7CoP/39/2018 zo dňa 30. 8. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.
9. 2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a bol upravený styk L.. M. U. s maloletou dcérou
D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do
18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka
je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu a hodinu odovzdať otcovi v mieste bydliska s tým,
že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa
18. 5. 2019 o 17.00 hod. maloletú neodovzdala otcovi, čím porušila predmetné nariadené neodkladné
opatrenie,

t e d a

marila výkon neodkladného opatrenia uloženého vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,

č í m s p á c h a l a

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 349 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej súd u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku a § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd

o s l o b o d z u j e

O b ž a l o v a n ú
L.. M. U. V. W. I. Y. G. Ú., rod. U., nar. XX. XX. XXXX v U. O., trvale bytom S. XXXX/XX, U. O.,
zamestnanú,

spod bodu 2./ obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2 Pv 374/19/5505-32 zo
dňa 26. 11. 2020, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že

hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov a jej výška jej bola za obdobie od 18. 2. 2019 stanovená na základe posúdenia predbežnej

otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľom PZ na sumu výživného vo výške 50,- Eur
mesačne, ktoré bola povinná plniť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám
otca O.. O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O., na mal. D. G., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom ako otec, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti otca uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa

23. 10. 2017, právoplatným dňa 11. 11. 2017, túto svoju povinnosť v Liptovskom Mikuláši ani inde
neplnila pravidelne a v plnej výške, pretože dňa 22. 2. 2019 bola vyradená z evidencie uchádzačov
o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši z dôvodu, že dňa 18. 2.
2019 jej vznikol pracovný pomer v spoločnosti Danone, s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, pričom
napriek vedomosti o vyživovacej povinnosti ku dňu 7. 3. 2019 pracovný pomer ukončila a od 8. 7. 2019

sa zamestnala v Slovenskej pošte, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, kde pracuje
doposiaľamápravidelnýpríjem,čímzauvedenéobdobienavýživnomdlhovalaotcoviO..O.G.,nar.XX.
X. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O. sumu najmenej 1.400,- Eur, pričom na výživnom
dodatočne zaplatila dňa 20. 2. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 20. 5. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 4. 6. 2020 a
15. 6. 2020 sumu 516,64 eura, v mesiaci júl 2020 sumu 50,- Eur, v mesiaci august 2020 sumu 50,- Eur,

dňa 14. 9. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 10. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 13. 11. 2020 sumu 50,- Eur, 15.
12. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 15. 1. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 25. 1. 2021 sumu 207,36 eura, dňa 28. 1.
2021 sumu 66,- Eur, dňa 15. 2. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 3. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 4. 2021
sumu 50,- Eur, dňa 13. 5. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 14. 6. 2021 sumu 50,- Eur,

ktorým mala spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 27. 11. 2020 na L.. M. U. obžalobu

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona a prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na vyššie popísanom
skutkovom základe. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní nemala záujem uzavrieť dohodu o vine a
treste s prokurátorom a po zákonnom poučení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku
uviedla, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie, ktoré jej umožňuje Trestný poriadok. Z toho dôvodu súd

vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhnutom v obžalobe.Obžalovaná v prípravnom konaní vypovedala ku skutku pod bodom 1, že povinnosťou rodiča je konať
v záujme maloletého dieťaťa. Keďže sa dozvedela závažné skutočnosti, ktoré vážnym spôsobom môžu

spôsobiť vážnu ujmu maloletému dieťaťu, rozhodla sa konať v záujme dcéry D.. Na základe dôkazov
doložených do konania Okresného súdu Liptovský Mikuláš zn. 9P/94/2017, keďže na tieto podklady súd
neprihliadol, nezabezpečil ani vypočutie dieťaťa a súdne konanie trvá takmer tri roky, len na základe
neodkladnéhoopatreniapodanéhootcomO.G..Jejdcéradlhodobovyjadrovalasvojnázor,akosatrápiv
danej životnej situácii, mala s ňou stretnutia v domácom prostredí, veľakrát riešili situáciu, že sa nechcela

vrátiť k otcovi. Chcela niekomu povedať, kto by ju konečne vypočul a konal v jej záujme. Spolu s dcérou
navštívili 21. 5. 2019 v Bratislave detskú ombudsmanku L.. H., ktorá má možnosť vypočuť si názor
dieťaťa. Dcéra D. bola vypočutá psychologičkou tohto úradu. Komisárka prisľúbila vstupy do súdneho
konania. Ďalej v Bratislave navštívili súdnu znalkyňu A.. V. G., ktorá dcéru taktiež vypočula a spravila
znalecké vyšetrovanie do súdneho spisu. Jej úmyslom nebolo konať v rozpore so súdnym rozhodnutím,
ale snahou bolo s otcom sa nejakým spôsobom dohodnúť. Otcovi bola z jej strany ponúknutá rodičovská

dohoda, taktiež komisárkou bol oslovený na rodičovskú terapiu, čo mala zabezpečiť psychologička A..
G. C.. Otec s ňou komunikoval e-mailami, neakceptoval ňou ponúkané návrhy, vyjadroval sa, že má
len dodržiavať súdne rozhodnutie. Z jej pohľadu vyjadrovanie otca pri jeho výpovedi, že koná v záujme
zdravého psychického a fyzického vývoja ich dieťaťa nekorešponduje s tým, čo koná. Neustále na ňu v
tom čase volal políciu. Dcéru dal aj do pátrania, hoci mal vedomosť, kde a s kým sa dcéra nachádza.

Dcéra musela absolvovať výsluch na polícii. Dcéra v tom čase dennodenne zažívala psychickú traumu
z toho, čo sa dialo zo strany otca. Počas obdobia, počas ktorého bola dcéra u nej, otcovi umožnila
stretnutia s dcérou, snažila sa korektnou cestou, aby mu bola dcéra vrátená do jeho domácnosti. Keď
sa maloleté dieťa bránilo návratu do otcovej domácnosti, aj podľa detskej komisárky mala nasledovať
psychologická intervencia, kedy sa pracuje s dieťaťom, aby sa mu nespôsobila nejaká psychická ujma.

Otec riešil situáciu ohľadom maloletej len tým, že z diaľky sledoval celý týždeň jej návštevu základnej
školy, kde obžalovaná spolu so svojou sestrou L. W. jej dcéru D. v priebehu celého týždňa v škole strážili.
Dňa 6. 9. 2019 ráno dcéru zaviezla do školy, išla do zamestnania vybaviť si voľno, medzitým prišla do
školy jej sestra L., ktorá sa spred triedy, kde chodila dcéra D. vzdialila asi na 10 minút, v tom čase prišiel
do školy dcérin otec O. G. a využil tento moment a násilným spôsobom bez jej súhlasu pod zámienkou,

že ide na vyšetrenie ju za výdatného odporu, ktorý potvrdila aj triedna učiteľka zobral zo školy preč. Sám
vo svojej výpovedi potvrdil, že nešla dobrovoľným spôsobom. Potvrdila, že mala vedomosť o tom, že
dňa 18. 5. 2019 v čase o 17.00 hod. mala v zmysle uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 9P/94/2017 vrátiť, resp. odovzdať maloletú dcéru D. G. jej otcovi. Dodala, že v uvedený deň v čase,
kedy mala byť dcérka odovzdaná otcovi zaspala, o čom bol informovaný SMS-kou a e-mailom. Situáciu

sa snažila riešiť kľudnou cestou, aby sa dieťa v pokoji vrátilo, keďže otec tým, že prišiel do pol hodiny s
políciou, celú situáciu vyhrotil. Dcéra sa vyjadrila, že sa nechce vrátiť, preto ju otcovi neodovzdala. Dcéra
sa odmietala k otcovi vrátiť a ona sa snažila, aby všetko prebehlo v kľudnej atmosfére, preto dcéru otcovi
neodovzdala ani nasledujúci deň, resp. v nasledujúcom období. Snažili sa robiť opatrenia, aby sa dieťa
nenásilným spôsobom a bez akejkoľvek ujmy vrátilo do domácnosti otca. Dňa 1. 9. 2019 dcéru, ako jej

zákonný zástupca zapísala do prvej triedy Základnej školy ECAV v Liptovskom Mikuláši. Svoju výpoveď
zo dňa 20. 7. 2020 doplnila písomne, kde poukázala na priebeh konania vo veci jej maloletej dcéry
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kde poukazovala na rôzne právne predpisy vzťahujúce
sa na civilné konanie, práva maloletého dieťaťa garantované Ústavou Slovenskej republiky, právnym
poriadkom Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa, vyjadrenie k výpovedi O. G. zo dňa 30.

6. 2020 a priložila rôzne obrazovo-zvukové nahrávky, zvukové nahrávky, e-mailovú komunikáciu medzi
rodičmi maloletého dieťaťa, vyjadrenie A.. C., zvukové nahrávky s detskou komisárkou, zápis o návšteve
otca na sociálke, vyjadrenie znalcov A.. G., O.. W., F.. G..
Obžalovaná v prípravnom konaní ku skutku pod bodom 2. uviedla, že výživné po tom, čo bola maloletá
dcéra D. G. zverená do starostlivosti otca O. G. neplatila, pretože mala za to, že platenie výživného,

resp. jeho výšku upraví súd, alebo sa s bývalým partnerom dohodnú. Čakala, že spolu budú ohľadne
dcéry komunikovať. Za celé obdobie, odkedy mu dcéra bolazverená ju na plnenie vyživovacej povinnosti
bývalý druh nevyzval a ohľadne výživného s ňou nijako nekomunikoval. Prvýkrát sa o tom, že mala
prispievať výživným dozvedela, až keď jej bolo doručené uznesenie o trestnom stíhaní. Zo stanovenou
sumou vo výške 50,- Eur nesúhlasila, pretože do júla 2019 bola v hmotnej núdzi. Od júla 2019 bola

zamestnaná na pracovnú zmluvu. S bývalým druhom sa stretáva iba na súdnych pojednávaniach a
vtedy, keď jej podľa rozhodnutia súdu odovzdáva dcéru, pri tejto príležitosti však s ním nekomunikuje,
nerieši veci ohľadne výživného. O dcéru javí záujem už tri roky, právnou cestou sa domáha vidieť svoje
dieťa. V súčasnosti sa s dcérou stretáva iba dvakrát do mesiaca na dve hodiny. Poukázala na to, žev byte bývalého partnera ostalo všetko oblečenie pre dcéru, aj iné veci ako hračky, športové pomôcky,
ktoré financovala ona. Zo strany exdruha voči jej osobe ide o ďalšiu schválnosť a vzhľadom na jeho
nadštandardný príjem si nemyslí, že by bol odkázaný na jej výživné. Bol to on, kto celý spor vyvolal a

za celú dobu sa s ňou nechce dohodnúť ohľadne starostlivosti o dcéru. Pri každom stretnutí dcéra od
nej dostáva hračky, oblečenie, školské pomôcky a takouto formou sa snaží jej prispievať na výchovu a
výživu. Od mája 2019 do septembra 2019 dcéra bývala u nej a otec rovnako neprispieval na jej výživu
k jej rukám. Uhradila všetky výdavky súvisiace s prihlásením na riadnu školskú dochádzku, na čom sa
jej bývalý druh nijako finančne nepodieľal. Vo februári 2020 mu poslala tri šeky každý po 10,- Eur, išlo o

výživné za december 2019, január 2020 a február 2020, ďalší šek na sumu 30,- Eur, ktoré boli výživné
po 10,- Eur za mesiace marec, apríl, máj 2020 a následne v máji 2020 mu poslala šek na sumu 489,52
eura, čo predstavuje zvyšok dlhu za celé obdobie od januára 2018, pričom do nej zahrnula výživné vo
výške minimálneho výživného za každý mesiac, čo predstavuje 27,12 eura mesačne a nezarátala tri
mesiace roku 2019, kedy bola dcéra u nej. Postupne svoj dlh na výživnom na dcéru doplatí.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Súdne konanie týkajúce sa
starostlivosti maloletej dcérky trvá už niekoľko rokov. Veľmi ťažko to znáša, pretože bývalý partner
podával najmä návrhy na zákaz styku. Je to pre ňu veľmi bolestivá situácia, aj pre dcérku, ktorá bola
na ňu zvyknutá. Bola vyhodená zo spoločného bytu a dcéra jej bola odobraná. Poukázala na znalecké
posudky vykonávané v konaní o starostlivosti o dcéru. Ku dňu, kedy sa nevrátila k otcovi uviedla,

že boli plávať v Bešeňovej, dcérka bola unavená a zaspala. O tomto informovala bývalého partnera
prostredníctvom SMS. Chcela sa s ním dohodnúť, riešiť zmierlivou cestou, ale on zavolal políciu. V
tejto situácii hľadala a hľadá pomoc všade, kde sa dá, pretože v Liptovskom Mikuláši im nechce nik
pomôcť. Kontaktovala detskú ombudsmanku a psychologičku A.. G. z Výskumného ústavu v snahe
zabezpečiť, aby dcérka netrpela. Taktiež stále riešia rozšírenie jej styku s maloletou. On však nechce

s nikým spolupracovať, len s úradom práce v Liptovskom Mikuláši, kde nemajú záujem pomôcť jej a
dcére. Je jej ľúto, čo sa stalo, ale vždy konala v záujme svojho dieťaťa a veľmi trpí, keď vidí, že sa
dcérka trápi, plače a hovorí, že k otcovi nechce ísť. K odovzdaniu dcérky malo vtedy dôjsť až po nájdení
psychológa, aby sa dcéra v kľudnej atmosfére vrátila k otcovi, pretože sa všetko udialo zo dňa na
deň, bola vystresovaná a chcela, aby to dcére niekto vysvetlil. Kontaktovala C., spoluprácu s ňou otec

odmietol. Dcérka sa nevrátila toho 18. 5. 2019. Vie, že partner ju dal do pátrania, hoci dobre vedel, kde
je. Dňa 21. 5. 2019 boli u pani H., tiež sa dohodla na stretnutí s pani C. a boli aj u psychologičky pani G.. K
odovzdaniudieťaťazjejstranynedošlo,pretožeotectoneriešilzmierlivoucestou,alelenpolíciou.Počas
toho obdobia sa s ňou dva krát stretol. Reagovala naňho odmietavo, nechcela ho, plakala a nakoniec si
ju otec sám prevzal v prvý týždeň jej školy, kedy si ju 6. 9. 2019 násilím vzal zo základnej školy. 18. 5.

2019 bola u nich policajná hliadka. V tom čase dcéra spala. Na ruch sa zobudila. S policajtmi rozprávala
sestra, ktorá si to nahrávala. Chceli rozprávať aj s dcérou. D. sa vyjadrila, že chce zostať s mamou. Je
o tom obrazovo-zvukový záznam, ktorý doložila do spisu. Pred dňom 18. 5. 2019 pri odovzdaní dcérky
sa stalo, že sa omeškali, ale vždy z objektívnych a neúmyselných dôvodov. Otec na to reagoval tak, že
sa snažil vyvolávať konflikty.

Po nariadení neodkladného opatrenia jej súdom nebola uložená žiadna pokuta za jeho nerešpektovanie,
ani jej nebola uložená povinnosť zúčastniť sa stretnutia u mediátora za účasti dieťaťa. Dohody, ktoré
otcovi navrhovala spočívali v tom, aby psychológ dcérke vysvetlil celú situáciu a následne za účasti
oboch rodičov bola v pokoji odovzdaná otcovi. Dcérka už 4 roky vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že musí

byť u otca. Chce byť s ňou, otec o tom vie a vedel. Reagoval tak, že musí dodržiavať súdne rozhodnutie.
S odstupom času jej to je ľúto. Chcela konať len v záujme dcérky. Okrem tých 4 hodín mesačne nemá
možnosť iného kontaktu s ňou, ani cez telefón, ani skype, či iné podobné zariadenia. Otec dal dokonca
zákaz do školy. Niekedy, ak mu napíše mail a chce sa mu odpísať, dá jej vedieť, ako sa jej darí. Keď sa
ide informovať o jej zdravotnom stave k lekárke, buď tam nie je zdravotná karta alebo sa lekárka nechce

s ňou baviť, že na to nie je povinná. Otec jej robí naschvály aj v tom, že na stretnutie privedie dcérku
chorú a keď je mrzutá, vysvetľuje to tým, že dcérka nechce byť s ňou, čo nie je pravda. Rozhodnutie o
úprave kontaktu s dcérkou je od roku 2019 nezmenené. Medzi nimi naďalej prebieha konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností na tomto súde z roku 2017. Právoplatne zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Ku skutku zanedbania povinnej výživy uviedla, že nemala vedomosť, že sa dopúšťa trestného činu,
pretože si laicky vysvetlila, že o vyživovacej povinnosti rozhodne súd. Aj bývalý druh, pokiaľ dával
nejaký návrh na súd, nežiadal určiť výživné a mala za to, že sa v tejto otázke dohodnú. Dcérke
prispievala aj iným spôsobom, šatstvom, hračkami, stravou, všetky jej veci nechala v byte, odkiaľ jubývalý druh vyhodil. Bola v tom, že peniaze bývalému druhovi nechýbajú. Pokiaľ išla na stretnutie s
dcérou, vždy jej veci doniesla, či nejaké oblečenie, hračky, stravu. V tom čase zároveň riešila svoj
zdravotný stav a bola nezamestnaná. Ľutuje skutku, ale v tom čase bola v hmotnej núdzi a vo vážnom

zdravotnom stave. Medzitým uhradila všetky potrebné sumy a odvtedy riadne prispieva na výživu,
pretože je zamestnaná. Trestné oznámenie k výživnému inicioval sestrin bývalý muž. V súčasnosti nie
je nič dlžná na výživnom, všetko uhradila. Obdobie zdravotných problémov mala už po narodení dcérky,
kedy začala trpieť reumou, musela chodiť na odborné vyšetrenia a ťahá sa to s ňou dlhšiu dobu až
dodnes. K dnešnému dňu, hoci nemá záznam v zdravotnej karte, pretože k lekárom chodila približne

do zimy 2017, kedy vyhodnotila, že lieky jej nepomôžu a snažila sa začať riešiť svoj zdravotný stav
prírodnou cestou. Jej zdravotný stav sa zlepšil od obdobia, kedy sa zamestnala. V spoločnosti Danone
išlo pre ňu o fyzicky náročnú prácu, pretože si vyžadovala byť neustále v aute. Z toho dôvodu sa so
zamestnávateľom dohodou rozišli. Aktuálne je zamestnaná ako zamestnanec Slovenskej pošty od júla
2019. V priebehu toho obdobia čiastočne uhradila výživné z dôvodu, že začala mať príjem a taktiež
jej to poradil vtedajší advokát, že musí platiť aspoň minimálne výživné. V súčasnosti hradí 50,- Eur

mesačne tak, ako to určil vyšetrovateľ. Na presný dátum, odkedy takto platí výživné si už nespomína.
Výživné sa snaží platiť vždy k 15. dňu v mesiaci. Okrem úhrady výživného plní vyživovaciu povinnosť aj
iným spôsobom. Na každé stretnutie dcére niečo donesie, či už je to oblečenie, hračky, sladkosti. Trávia
spolu aktívne čas. Taktiež rodina jej rada kupuje a daruje veci. Keď dcérka nastúpila na základnú školu,
nakúpila jej všetky veci.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka O.. O. G. a prečítaním
listinných dôkazov.
Svedok O.. O. G. v prípravnom konaní vypovedal, že spoločne s M. U. má dcéru D. G.. Od konca
septembra 2017 už spolu nežili v spoločnej domácnosti. Okresným súdom Liptovský Mikuláš a Krajským

súdom v Žiline bolo vydaných viacero uznesení, ktorými bolo nariaďované a upravované stretávanie
sa ich oboch s dcérou D., a ktorými boli upravené vzťahy týkajúce sa zverenia ich dcéry do výchovy.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017, právoplatným
dňa 11. 11. 2017 mu bola dcéra D. zverená do osobnej starostlivosti. Do dňa 18. 5. 2019 prebiehali
stretnutia,odovzdávaniaapredávaniaichdcéryD.vrámciuvedenéhorozhodnutiasmalýmiodchýlkami,

matka väčšinou nedodržala hodinu vrátenia dcéry do jeho starostlivosti, ale meškala od niekoľkých minút
až po jednu hodinu. Dňa 18. 5. 2019 v čase o 13.00 hod. si spolu so svojou sestrou L. W. prišla pre
svoju dcéru a on jej ju riadne a včas odovzdal. Toho istého dňa o 17.00 hod. mu obžalovaná mala vrátiť
dcéru späť. V čase asi o 17.00 hod. mu prišla SMS správa v znení: „Ahoj O., ešte sme v Bešeňovej D.
chcela byť trošku dlhšie. Dám ti vedieť, keď pôjdeme“. Čakal do 18.16 hod., kedy obžalovanej poslal

SMS správu s tým, že už mešká viac ako hodinu a prosil ju, aby rešpektovala rozhodnutie krajského
súdu. V čase o 19.09 hod. mu odpovedala SMS správou s tým, že D. sa s ňou chcela ešte navečerať a
že sa mu ozve. O 19.22 hod. jej napísal, že už mešká viac ako dve hodiny a že nerešpektuje rozhodnutie
krajského súdu, ani jeho, na čo obžalovaná nereagovala. V čase o 19.41 hod. jej zatelefonoval, uviedla
mu, že dcéra už spí, že ju nebude budiť a ozve sa mu. Na to jej odpovedal, že si pre dcéru príde.

Na jeho opätovné telefonáty však obžalovaná nereagovala. Na to išiel svojím autom do U. P. na ulicu
F., kde bola dcéra aj s obžalovanou v jej rodičovskom dome, o 19.59 hod. mu prišla od obžalovanej
správa s fotkou. Čakal pred ich domom, vzápätí prišla aj polícia, ktorej uvedenú vec predtým nahlásil,
z okna sa vyklonila L. W. s dvomi telefónmi, na ktoré zhotovovala záznamy a povedala im, že D. spí.
Následne ju policajti vyzvali, aby sa legitimovala, čo aj urobila. On aj s policajtmi stáli na ulici pred

bránou. V okne domu sa objavila aj obžalovaná s dcérou na rukách. Na jeho aj W. požiadanie sa
vrátila s dcérou do domu. Dcéra bola u neho späť až od 6. 9. 2019, kedy pre ňu išiel do Evanjelickej
spojenej školy v Liptovskom Mikuláši, kde ju obžalovaná bez jeho súhlasu a vedomia prihlásila, hoci
bola riadne prihlásená do Základnej školy Hradná v Liptovskom Hrádku. Počas doby od 18. 5. 2019 do
6. 9. 2019 sa snažil s obžalovanou komunikovať ohľadom rešpektovania rozhodnutia krajského súdu a

odovzdania dcéry späť do jeho starostlivosti, opakovane a veľakrát prostredníctvom mailov, v ktorých
ju vyzýval, aby mu odovzdala ich dcéru do starostlivosti tak, ako to bolo určené súdnym rozhodnutím.
Na jeho výzvy nikdy nereagovala priamo, vždy len uvádzala, že dcéra je u nej spokojná a podobne.
Počas tejto doby videl dcéru len dvakrát, a to na detskom ihrisku v Liptovskom Mikuláši, kde bola v
sprievode obžalovanej, jej sestry, ich matky a ešte nejakého neznámeho muža. V čase výpovede už

bola dcéra späť v jeho starostlivosti, navštevovala 1. ročník ZŠ Hradná v Liptovskom Hrádku, kde na
základe rozhodnutia okresného súdu majú obžalovaná, ako aj jej sestra L. W., zákaz vstupu v súvislosti
s ich nevhodným a neprimeraným správaním zo septembra 2019. Styk rodičov s dcérou je upravený tak,
že dcéra je zverená jemu a obžalovaná sa s ňou môže stretávať dvakrát do mesiaca na dve hodiny zajeho prítomnosti a prítomnosti psychológa ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši. Toto posledné rozhodnutie
obžalovaná dodržiava.

Ku skutku zanedbania povinnej výživy uviedol, že od októbra 2017, odkedy nebývajú v spoločnej
domácnosti mu obžalovaná vôbec neprispievala na výživu ich dcéry. V mesiaci február 2020 mu poslala
30,- Eur, kde uviedla, že ide o výživné za mesiace december 2019, január 2020, február 2020 po 10,-
Eur. Dňa 28. 1. 2020 podal na ňu trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Dcéra bola
u neho od prvého rozhodnutia súdu až do 18. 5. 2019, kedy mu ju obžalovaná odmietla vrátiť. Okrem

toho mu obžalovaná poslala v máji 2020 ďalších 30,- Eur, na šek uviedla, že ide o výživné za mesiace
marec, apríl, máj 2020. Dňa 4. 6. 2020 mu poslala 489,52 eura, na šek uviedla, že ide o výživné na
jej dcéru. Dňa 15. 6. 2020 mu poslala 27,12 eura s tým, že ide o výživné za jún. Výživné zatiaľ nebolo
súdom určené. On návrh na určenie výživného nepodával. Nežiadal a nepoberá náhradné výživné. Mal
vedomosť,žeobžalovanápracujenapobočkeSlovenskejpoštyvLiptovskomMikuláši.Kvýškejejpríjmu
sa vyjadriť nevedel. Obžalovaná v súčasnosti dodržiava určený styk s maloletou dcérou. Oni dvaja spolu

nekomunikujú. Občas obžalovanú informuje prostredníctvom e-mailu o dcérinom zdravotnom stave a
prospechu v škole. Obžalovaná dcére občas kúpi nejakú malú hračku. Dcéra netrpí a nikdy netrpela
núdzou.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že ak sa v minulosti stalo, že s dcérou

meškali pri jej odovzdaní, vždy to riešil SMS-kou, kde obžalovanú upozorňoval, nech nemešká. Nikdy to
neriešil cez políciu. Čo sa týka úpravy styku zo strany obžalovanej bola deklarovaná snaha o zmierlivé
riešenie, ale skutky boli opačné, a to najmä snaha zvrátiť stav, aký je. Nespomínal si už na návrhy
formou SMS na alternatívne riešenie tejto veci. Bola snaha detskej ombudsmanky sa zainteresovať,
ktorá si to na druhý deň rozmyslela. Z kancelárie ombudsmanky dostal mail, že s obžalovanou bola

uzavretá predbežná ústna dohoda za účelom úpravy kontaktovania sa s dcérkou. To sa malo riešiť na
úrade práce, ale na dohodnuté stretnutie obžalovaná neprišla. Presný dôvod nepozná. Sú to len jeho
domnienky a myslí si, že to bolo z dôvodu, že tam zasiahla jej sestra. Pán W. ho kontaktoval, keď mu
D. bola zverená do starostlivosti a odvtedy sa sporadicky informuje, ako to prebieha. Je v obdobnej
situácii so svojou bývalou manželkou pani W.. Oznámenie týkajúce sa výživného podával zrejme preto,

že je právnik a mal za to, že tu bol spáchaný trestný čin. Dcéra sa ku nemu napokon dostala tak,
že prišiel ráno do školy a po dohode s riaditeľkou a učiteľkou si ju prevzal. D. najskôr nechcela ísť,
ale po vzatí na ruky sa ukľudnila. Nie je pravda, ako sa uvádza v oznámení obžalovanej, že tam on
vystresoval všetky deti. D. potom nechodila do školy dva mesiace, kvôli rôznym vypätým situáciám,
ktoré nastali zo strany obžalovanej a pani W., čo vyústilo do zákazu ich vstupu do školy. Z ich strany

tam bolo dobýjanie sa do triedy, verbálne útoky. S týmto má skúsenosti aj jeho mama, teta aj on. S
obžalovanou priamo do styku, okrem stretnutí neprichádza, takéto útoky ustali, má však vedomosť o
ohováraní na facebooku. V súčasnosti kontaktovanie s dcérou prebieha dvakrát do mesiaca za účasti
psychologičky úradu práce. Zatiaľ iný kontakt, ako napríklad cez telefón alebo skype, nie je, obžalovaná
o to nepožiadala. V medziobdobí, kým sa k dcére dostal, opakovane e-mailom obžalovanú vyzýval na

vrátenie dcéry. Raz dostal takú reakciu, že je potrebné D. zabezpečiť psychoterapiu, aby sa nebála
stretnutia s otcom. Telefonicky ju nekontaktoval. Po túto dobu mu bolo dcéru umožnené vidieť dvakrát.
Nemal vedomosť o tom, že by sa dohodla nejaká spolupráca s pani C., v mailoch ponúkala, že bude
riešiť situáciu s D., ale podľa jeho názoru nie je takéto veci kompetentná riešiť. Je pravdou, že riaditeľa
požiadal o individuálne vzdelávanie pre dcéru, a to z dôvodu, že to, čo sa dialo zo strany obžalovanej,

jej matky a jej sestry v škole presahovalo všetky hranice. Tejto žiadosti bolo najprv vyhovené, neskôr
bola prehodnotená a riaditeľ zrušil rozhodnutie o individuálnom vzdelávaní.

Ku dnešnému dňu má obžalovaná na výživnom uhradené všetko. Výživné posiela každý mesiac. Dcéra
v súčasnosti navštevuje druhý ročník základnej školy. Okrem platenia výživného, dcérke matka kupovala

veci napríklad ošatenie, hry, knižky. Väčšinou to však nechávala u seba s tým, že to bude mať u nej.
Návrh na súd na určenie výživného nepodával. Konanie o úpravu práv a povinností sa stále vedie,
vykonávasaznaleckédokazovanie.Právoplatnerozhodnutézatiaľnebolo.Dcérapočasdobyneplatenia
výživného matkou netrpela núdzou. Výživné exekučne nevymáhal, ani náhradné výživné nepoberal.
TrestnékonanievtejtoveciiniciovalpánW.,keďsatodozvedel.Onpodávaloznámenieabolpredvolaný

ako svedok.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21PPOm/1/2017 zo dňa 26. 9. 2017 bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa mal. D. G., nar. XX. X. XXXX, dočasne zveruje do osobnejstarostlivosti otca O. G., nar. XX. X. XXXX, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej o výkone
rodičovských práv a povinností. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. 1. 2018, vykonateľnosť 26.
9. 2017. Ďalším uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21PPOm/1/2017 zo dňa 26.

9. 2017 súd začal konanie o nariadenie výkonu neodkladného opatrenia - uznesenia vyhotoveného
dňa 26. 9. 2017 sp. zn. 21PPOm/1/2017 a zároveň súd nariadil výkon tohto neodkladného opatrenia
odňatím maloletého dieťaťa a jeho odovzdaním oprávnenému. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 11CoPom/1/2017 zo dňa 29. 12. 2017 odvolací súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu č. k. 21PPOm/1/2017-40 zo dňa 26. 9. 2017, uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil, a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017 vo veci
starostlivosti o mal. D. G. o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhoch rodičov na
nariadenie neodkladných opatrení rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa mal. D. G.,
nar. XX. X. XXXX do právoplatného skončenia vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. 9P/94/2017, zveruje do osobnej starostlivosti otca. Návrh otca na nariadenie
neodkladných opatrení, ktorými sa mal matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej, zákaz matke stýkať
sa s maloletou zamietol. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku matky s
maloletou súd zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 11. 2017 a vykonateľnosť dňa 26. 10.
2017.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 3. 2018 o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa
matke do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal stýkať s maloletou D. G., nar. XX. X.
XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych

orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Súd návrh otca, ktorým sa mala maloletá zveriť do
osobnej starostlivosti otca zamietol, návrh otca, ktorým sa mal matke a sestre matky L. W. uložiť zákaz
približovať sa do vzdialenosti 50 m zamietol.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/94/2017-506 zo dňa 24. 4. 2018, o nariadenie

neodkladného opatrenia, súd zmenil uznesenie sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 3. 2018 o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
uložil zákaz stýkať sa s maloletou, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania
úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi, a to tak, že nariadil neodkladné
opatrenie, na základe ktorého bola matka do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9P/94/2017 oprávnená stýkať sa s maloletou D. G.,
XX. X. XXXX, v poradí prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 09.30 hod. do 11.00
hod. v priestoroch Detského centra Slovensko, so sídlom K. Sidora 134, Ružomberok v prítomnosti
jeho pracovníkov. Otca zaviazal povinnosťou maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v určený deň
a hodinu maloletú odovzdať matke v priestoroch tohto centra a matka zaviazal povinnosťou maloletú

po uskutočnení styku v určený deň a hodinu odovzdať otcovi v priestoroch tohto centra. Návrh matky,
ktorým sa mala maloletá zveriť do dočasnej osobnej starostlivosti matky a zrušiť uznesenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 3. 2018 súd zamietol.

Ďalším uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 6. 8. 2018 boli návrhy

matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa maloletá mala zveriť do osobnej starostlivosti
matky, na zmenu úpravy jej styku s maloletou a taktiež návrh na zrušenie uznesenia Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 21PPOm/1/2017 zo dňa 26. 9. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 11CoPom/1/2018 zo dňa 29. 12. 2017 a uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017, ktorým sa maloletá dočasne zverila do osobnej starostlivosti

otca, zamietnuté. Na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 9P/94/2017-936 zo dňa 6. 8. 2018, Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10CoP/51/2018,
10CoPno/1/2019 zo dňa 14. 3. 2018 o odvolaní matky a o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 28. 9. 2018 zamietol. Uznesenie je právoplatné a vykonateľné dňa 28. 3. 2019.

Na podklade odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zn. 9P/94/2017-506
zo dňa 24. 4. 2018 Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7CoP/39/2018-877 zo dňa 30. 8. 2018 rozhodol
tak, že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, pričom zrušil uznesenie Okresného súdu LiptovskýMikuláš zo dňa 13. 3. 2018 č. k. 9P/94/2017-364 vo výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým sa matke do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zakazuje stýkať s maloletou D. G. bez predchádzajúceho súhlasu

otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi
orgánmi. Nariadil neodkladné opatrenie tak, že upravil styk matky s maloletou D. tak, že matka je
oprávnená stýkať sa s maloletou D. každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 do 18.30 hod. a každú
párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca. Otcovi uložil povinnosť
maloletú D. na styk s matkou riadne pripraviť a v určenú hodinu maloletú odovzdať matke v mieste

bydliska otca. Matke uložil povinnosť maloletú D. po ukončení styku v určenú dobu a hodinu prevziať
a odovzdať otcovi v mieste bydliska s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej D. sa uskutoční bez
prítomnosti rodinných príslušníkov matky. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uložil
povinnosť, aby po dobu 6 mesiacov vykonával každý kalendárny mesiac šetrenie ohľadom realizácie
neodkladného opatrenia a predkladal správu o tom súdu prvej inštancie. Návrh matky na zrušenie
uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 10. 2017 č. k. 9P/94/2017-115, ktorým

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú D. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca a návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletá D. bola dočasne zverená do osobnej
starostlivosti matky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 9. 2018.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 30. 4. 2019 o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mala maloletá D. G., nar. XX. X. XXXX zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov podaný na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15. 4. 2019, súd
rozhodol tak, že ho zamietol.

Z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoE/78/2019-643 zo dňa 30. 1. 2020 vyplýva, že ako odvolací

súd v konaní o výkon rozhodnutia, na podklade odvolania matky maloletej proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Em/1/2019-96 zo dňa 28. 5. 2019, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
Predmetným napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, súd nariadil výkon uznesenia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017, ktorým bola maloletá neodkladným
opatrením zverená do osobnej starostlivosti oprávneného v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. 7CoP/39/2018-877 zo dňa 30. 8. 2018, ktorým bol neodkladným opatrením upravený styk povinnej s
maloletou. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že konanie o výkon rozhodnutia sa začalo
na návrh oprávneného - otca maloletej, tento je dôvodný, pretože matka mu doposiaľ neodovzdala
maloletú, čím dobrovoľne neplní svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľných rozhodnutí súdu a
súčasne ju súd prvej inštancie (podľa § 378, § 379 ods.2 CMP) vyzval na dobrovoľné plnenie povinnosti.

Rovnako z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/46/2019, 6CoPno/2/2019 z 30. 9. 2019,
ktorý rozhodoval odvolaniach otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
9P/94/2017-2380 zo dňa 21. 6. 2019 a uznesenie súdu prvej inštancie nielen potvrdil, ale aj nariadil
ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým nariadil, že matka je oprávnená počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia stretávať sa s maloletou dvakrát mesačne v rozsahu dvoch hodín výlučne za prítomnosti
otca a pracovníka referátu ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, dohodnúť si s nimi konkrétny termín stretnutia
a tento najneskôr 5 dní písomne vopred oznámiť otcovi maloletej a ďalšie nadväzujúce povinnosti
súvisiace so stretnutiami. Zároveň týmto zmenil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/39/2018
zo dňa 30. 8. 2018 v časti nariadenej úpravy styku matky s maloletou D.. Odvolanie matky proti výroku I.

napadnutéhouzneseniaodmietolanávrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa8.9.2019
zamietol. Z odôvodnenia uznesenia jasne vyplýva, že z dôvodu neodovzdania maloletej otcovi dňa 18.
5. 2019 sa vedie vykonávacie konanie pod sp. zn. 9Em/1/2019, kde matka bola vyzvaná prvostupňovým
súdom na dobrovoľné plnenie povinnosti a v čase rozhodnutia súdu o predmetných návrhoch matka
nerešpektovala výzvu na dobrovoľné plnenie povinnosti uloženej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami

aneodovzdaladieťaotcovi.Rovnakobolaupozornená,žesasvojímkonanímvystavujenebezpečenstvu
trestného stíhania, keďže svoje záujmy povýšila nad záujmy dieťaťa a nie je ochotná rešpektovať
rozhodnutia súdu.

Z mailovej komunikácie zaslanej v prípravnom konaní od svedka O. G. vyšetrovateľovi vyplýva priebeh

komunikácie v dňoch 19. 5. 2019 a 20. 5. 2019 medzi svedkom O. G. a obžalovanou M. U.. Obžalovaná
svedka po tom, čo dňa 18. 5. 2019 o 17.00 hod. mala odovzdať dcéru svedkovi, kontaktovala e-
mailovou správou o 09.52 hod. dňa 19. 5. 2019, kedy mu oznámila, ako s dcérou trávila čas, pripojila
fotodokumentáciu. Následne ju svedok dvoma e-mailovými správami o 10. 19 hod. a o 17.34 hod.upozornil, že svojím konaním marí rozhodnutie krajského súdu, žiadal, aby dcéru priviedla domov,
pretože berie lieky a nasledujúci deň má naplánované kontrolné vyšetrenie u lekára. Následne ho
obžalovaná kontaktovala dňa 19. 5. 2019 o 21.10 hod. a dňa 20. 5. 2019 o 12.09 hod. s informáciami

o dcére, fotografiami a žiadala svedka, aby jej navrhol, ako chce túto situáciu s dcérou riešiť.

Zo žiadosti OR PZ, OO PZ Liptovský Mikuláš o vyhlásenie pátrania po nezvestnej osobe zo dňa 20. 5.
2019, je zrejmé, že osoba D. G., nar. XX. X. XXXX, je nezvestná od dňa 18. 5. 2019 od 20.30 hod., kedy
bola naposledy videná svojím otcom, oznamovateľom O. G.. Dcéru má menovaný so svojou bývalou

partnerkou M. U., pričom Okresný súd Liptovský Mikuláš zveril dcéru do starostlivosti otca dňa 26. 9.
2017 a býva s otcom. Matka si v súlade s úpravou styku prišla pre dcéru v sobotu 18. 5. 2019 o 13.00
hod., ale do dňa 20. 5. 2019 dcéru nevrátila.

Rodným listom maloletej mal súd preukázané, že D. G. sa narodila dňa XX. X. XXXX S. U. O. matke M.
U., nar. XX. XX. XXXX a otcovi O. G., nar. XX. X. XXXX.

Podľa fotokópií poštových poukazov boli obžalovanou M. U. zaslané svedkovi O. G. sumy: dňa 20. 2.
2020 trikrát suma po 10,- Eur, spolu 30,- Eur, dňa 20. 5. 2020 suma 30,- Eur, dňa 4. 8. 2020 suma 489,52
eura, dňa 15. 6. 2020 suma 20,12 eura, dňa 14. 9. 2020 suma 50,- Eur, dňa 14. 10. 2020 suma 50,-
Eur, dňa 25. 1. 2021 suma 207,36 eura, dňa 28. 1. 2021 suma 66,- Eur, dňa 13. 11. 2020 suma 50,-

Eur, dňa 15. 12. 2020 suma 50,- Eur, v dňoch 15. 1. 2021, 15. 2. 2021, 15. 3. 2021, 15. 4. 2021, 13. 5.
2021 a 14. 6. 2021 vždy po sume 50,- Eur.

Z hodnotenia zamestnanca k osobe obžalovanej podaného Slovenskou poštou, a. s., vyplýva, že
jej pracovný pomer je uzavretý na určitý čas do 30. 4. 2022, zamestnávateľ ju hodnotí pozitívne,

odborné a praktické schopnosti zodpovedajú požadovanej úrovni, pracovné povinnosti si plní v najvyššej
miere. Na kolegyne a zákazníkov pošty je milá, ochotná pomôcť, poradiť. Do zamestnania chodí
pravidelne a na čas. K svojej práci pristupuje zodpovedne, cieľavedome. Pracovné úlohy si plní
samostatne, v požadovanom termíne, k spokojnosti svojich nadriadených. Na jej prácu neboli vznesené
žiadne sťažnosti. Z hľadiska povahových vlastností je nekonfliktná s korektným vystupovaním voči

nadriadeným i voči kolegom.

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona sa dopustí ten,
kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu
rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého

rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese
na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
V tomto ustanovení je upravená trestnoprávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia
súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí alebo výkon neodkladného opatrenia
uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých. Opatrením v civilnom procese sa rozumejú miernejšie spôsoby donútenia, ktoré možno
použiť na dosiahnutie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa Civilného mimosporového
poriadku. Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo týka.
Páchateľom tohto trestného činu nemôže byť maloletý, o ktorého výchovu ide. Objektom tohto trestného
činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov v civilnom procese alebo vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zákonný znak "marí" treba
vykladať tak, že rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v čase činu, v dôsledku konania páchateľa nie je
vykonané a nemožno ho vykonať. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, teda v marení výkonu
rozhodnutí súdov. V tomto konkrétnom prejednávanom prípade objektívna stránka tohto trestného činu
spočíva vo forme konania páchateľa, ktorým marí výkon rozhodnutia súdu - neodkladného opatrenia

uloženého súdom vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Vykonanýmdokazovaním,zhodnotenímvšetkýchdôkazovjednotlivo,akoajvovzájomnejsúvislosti,súd
dospelkzáveru,že skutokpopísanývovýrokovejčastivýrokutohtorozsudkusastal,tentonapĺňaznaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, a bolo spoľahlivo preukázané, že sa ho dopustila obžalovaná

M. U., preto ju súd uznal vinnou z jeho spáchania.
Obžalovanávprípravnomkonaníajnahlavnompojednávanípopieralasvojuvinu,neustálepoukazovala
na aspekty súdneho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 9P/94/2017 a súvisiace konania
týkajúce sa úpravy práv a povinností k maloletej dcére D.. K dôvodom, ktoré nastali dňa 18. 5. 2019po 17.00 hod., kedy v zmysle úpravy jej stretávania sa s maloletou dcérou, určenej právoplatným a
vykonateľným neodkladným opatrením súdu, mala dcéru odovzdať otcovi O. G., ktorému bola dcéra
zverená do osobnej starostlivosti uvádzala, že tak konala len v záujme maloletého dieťaťa. Najprv

argumentovala tým, že dcéra po spoločnej aktivite zaspala a následne tým, že sa s otcom dieťaťa chcela
dohodnúť a riešiť to zmierlivou cestou, ale on zavolal políciu. Jej snahou bolo zabezpečiť psychologickú
a inú odbornú pomoc, aby dcérka netrpela, pretože sa podľa nej k otcovi vrátiť nechcela.

V zásade aj z výpovede obžalovanej aj svedka, tiež zo žiadosti o vypátranie pobytu maloletej, mailovej

komunikácie medzi obžalovanou a svedkom mal súd preukázaný sled skutkových okolností po tom, čo
dňa 18. 5. 2019 po 17.00 hod. maloletá D. G. nebola matkou po ukončení ich stretnutia odovzdaná
otcovi. Tieto okolnosti nie sú sporné, rovnako nie je sporné, že v tomto čase existovalo právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu - neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletú D.
G., ktorým bol presne upravený styk matky s maloletou. Nie je úlohou trestného súdu, aby skúmal
a vyhodnocoval okolnosti, ktoré patria do kompetencie súdu, ktorý koná vo veciach starostlivosti o

maloletých. Úlohou trestného súdu je rozhodnúť, či konanie obžalovanej zhmotnené v skutku v podanej
obžalobe napĺňa znaky niektorého z trestných činov, na základe ktorého ustanovenia Trestného zákona
je možné ho kvalifikovať a v prípade uznania viny za spáchaný skutok kvalifikovaný ako konkrétny
trestný čin, následne uložiť zákonným zásadám zodpovedajúci a spravodlivý trest. Z týchto dôvodov
súd hodnotí ako absolútne nerelevantné okolnosti uvádzané matkou, ktoré mali ospravedlniť alebo

vysvetliť jej konanie a rozhodnutie neodovzdať maloleté dieťa otcovi. Nebolo preukázané, že by život
alebo zdravie dieťaťa mohli byť bezprostredne ohrozené jeho odovzdaním oprávnenej osobe. Pokiaľ sa
obžalovaná rozhodla nerešpektovať vykonateľné rozhodnutie súdu (a v tom čase aj postihnuté výkonom
rozhodnutia v zmysle CMP, o čom svedčí text odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. č.
k. 9CoE/78/2019-643 zo dňa 30. 1. 2020 s odkazom na v ňom citované uznesenie Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 9Em/1/2019-96 zo dňa 28. 5. 2019) a neodovzdať dieťa s odôvodnením, že sa
nechcelo vrátiť k otcovi, že otec situáciu neriešil zmierlivou cestou (čomu zrejme zodpovedá podriadenie
sa predstavám obžalovanej o spôsobe riešenia situácie), ale privolaním polície (na čo má otec ako
oprávnená osoba plné právo), je na obžalovanej, aby znášala následky svojho konania, ktoré bolo
vyhodnotené ako protiprávne. Na okraj súd uvádza, že nie je povinný sa zaoberať otázkou zisťovania

existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný rodič nemôže podrobovať vykonateľnému
rozhodnutiu, pretože uvedené je otázkou civilného procesu.

Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoE/78/2019-643 zo dňa 30. 1. 2020, ktorým
potvrdil uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Em/1/2019-96 zo dňa 28. 5. 2019, ktorým

bol nariadený výkon uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10.
2017,aktorýmbolamaloletázverenádostarostlivostiotca,vyplývajúskutočnosti,ktorébolijednoznačne
a nespochybniteľne zistené aj v trestnom konaní, že v tejto veci existuje právoplatný a vykonateľný
exekučný titul (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017,
právoplatné dňa 11. 11. 2017, ktorým bol dočasným rozhodnutím (neodkladným opatrením) a ku dňu

spáchania skutku právoplatne a vykonateľne rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti otca s
tým, že matke s ňou bol upravený styk uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/39/2018-877 zo
dňa 30. 8. 2018, právoplatným a vykonateľným dňa 13. 9. 2018, tak, že obžalovaná bola oprávnená
sa stýkať s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod, a každú párnu
sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. Otec sa domáhal svojho práva (starostlivosti o maloletú)

návrhom na výkon neodkladného opatrenia podľa § 370 a nasl. CMP, pretože po vydaní uvedeného
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/39/2018-877 zo dňa 30. 8. 2018, maloletú na styk
s matkou riadne pripravoval a odovzdával povinnej, k čomu došlo aj dňa 18. 5. 2019 o 13.00 hod.,
avšak matka maloletú po ukončení ich stretnutia o 17.00 hod. otcovi (oprávnenému) už nevrátila. Matka
- obžalovaná ako povinný rodič argumentovala záujmom dieťaťa a odmietavým postojom maloletej.

Maloletá sa napokon do starostlivosti (dispozičnej sféry) otca dostala dňa 6. 9. 2019, kedy bol očividne
okolnosťami a správaním sa matky prinútený využiť chvíľu, keď dcéru počas vyučovania v Evanjelickej
spojenej škole nestrážila matka alebo iná jej príbuzná a vyzdvihnúť ju odtiaľ. Okolnosti namietané
obžalovanou, ktoré nastali potom, ako napr. individuálny plán vzdelávania dcéry, jeho neskoršie zrušenie
zriaďovateľom školy a pod. nemajú absolútne žiadnu právnu relevanciu v trestnom konaní.

Z argumentácie obhajoby vyplýva námietka, že skutok nie je trestným činom, pretože voči obžalovanej
ako rodičovi sa bezvýsledne nepoužili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia
súdu, napr. výzva na dobrovoľné plnenie povinnosti, pokuta, povinnosť zúčastniť sa mediácie, a ďalšie.Súd sa však s touto argumentáciou nestotožnil z nasledovných dôvodov. Ustanovenie § 349 Trestného
zákona v znení účinnom ku dňu spáchania skutku obžalovanou, ale fakticky už od začiatku účinnosti
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, účinného dňom 1. 1. 2006 je nezmenené (s výnimkou zmeny

názvoslovia inštitútov civilného práva v súvislosti so zmenou kódexov civilného procesu, pričom novelou
č. 91/2016 bolo upravené názvoslovie „predbežné opatrenie“ na „neodkladné opatrenie“, „v občianskom
súdnom konaní“ na „v civilnom procese“ ) v znení:
Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu
rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého

rozhodnutia alebo dohody
alebo
kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených
násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Situáciou vo vzťahu k prvej alinee tohto zákonného ustanovenia sa zaoberal aj Najvyšší súd v rozhodnutí
R 5/2012 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 24/2010 zo dňa 18. 11.

2010), kde konštatoval: „Prvá alinea ustanovenia § 349 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov (rovnako aj prvá alinea § 171 ods. 3 Trestného zákona účinného do 1.
januára 2006), pokiaľ sa v nich uvádza výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o
výchove maloletých detí, predpokladajú len definitívne, resp. meritórne rozhodnutie súdu právoplatne
upravujúce otázky týkajúce sa výchovy maloletých detí a nie aj dočasné, predbežné opatrenie súdu

v občianskom súdnom konaní.“ Z uvedených záverov je nutné konštatovať, že pokiaľ zákonodarca
do druhej alinei, ktorá hovorí „alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom
procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých“ poňal
práve dočasné rozhodnutia a sledoval tým práve to, aby pokryl aj situácie, ktoré nastanú na základe
právoplatného a vykonateľného, aj keď len dočasného, nie meritórneho rozhodnutia, ktoré sa podľa

súčasného názvoslovia civilného práva nazýva „neodkladné opatrenie“ (v minulosti nazvaného ako
predbežné opatrenie). Ako z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, zákonodarca sa
práve s poukazom na rozdielny charakter rozhodnutí v civilnom konaní rozhodol v skutkovej podstate
rozlišovať medzi nerešpektovaním (marením) meritórneho rozhodnutia súdu právoplatne upravujúceho
otázky týkajúce sa výchovy maloletých detí (marenie rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody

o výchove maloletých detí), ale zároveň za splnenia podmienky, že sa najprv proti povinnej osobe
bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese a medzi nerešpektovaním (marením) nemeritórneho,
dočasného, procesného rozhodnutia súdu, t. j. neodkladného opatrenia uloženého na ochranu osôb
ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Podľa § 376 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného
opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. Podľa § 378 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku,
ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania
úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Neplnenie neodkladného opatrenia

podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku zakladá skutkovú podstatu trestného činu podľa § 349
Trestného zákona bez nutnosti naplnenia ďalších podmienok, pretože zo samotného ustanovenia §
376 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku vyplýva bezodkladnosť jeho výkonu (konanie o výkone
neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu). Z týchto dôvodov je súd názoru, že na
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 349 Trestného zákona podľa jeho

druhej alinei sa podmienka „po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese
smerujúce k výkonu rozhodnutia“ nevzťahuje. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že v konečnom
dôsledku ani nie sú pravdivé tvrdenia obžalovanej o tom, že nikdy nebola súdom vyzvaná ani len na
dobrovoľné splnenie povinnosti, pretože práve opak vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Žiline č. k. 9CoE/78/2019-643 zo dňa 30. 1. 2020, ktorý rozhodoval na podklade jej odvolania proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Em/1/2019-96 zo dňa 28. 5. 2019, ktorým súd
nariadil výkon uznesenia sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 7CoP/39/2018-877 zo dňa 30. 8. 2018. Uvedenú skutočnosť preukazuje znenie odseku 2/
predmetného uznesenia odvolacieho súdu na č. l. 255-256 spisu: „súčasne povinnú v zmysle ust. § 378
v spojení s ust § 379 ods. 2 CMP vyzval na dobrovoľné plnenie povinnosti“.

Hoci obžalovaná spáchanie skutku popierala, podľa vyhodnotenia súdu výpoveď svedka O. G.
a zabezpečené listinné dôkazy predstavujú ničím nenarušenú reťaz priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré obžalovanú usvedčujú zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby, a sú dostatočným anespochybniteľným podkladom pre vyslovenie záveru o jej vine zo skutku, ktorého sa dopustila tak, že
napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017 a na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. 21PPOm 1/2017 zo dňa 26. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2018 a
vykonateľnosť dňa 26. 9. 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoPom 1/2017
zodňa29.12.2017,ktorýmibolamaloletáD.G.,nar.XX.X.XXXX,zverenádoosobnejstarostlivostiotca
O.. O. G., aj napriek uzneseniu Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/39/2018 zo dňa 30. 8. 2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 9. 2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie

a bol upravený styk L.. M. U. s maloletou dcérou D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou
každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00
hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu
a hodinu odovzdať otcovi v mieste bydliska s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční bez
prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa 18. 5. 2019 o 17.00 hod. maloletú neodovzdala otcovi,
týmmarilavýkonpredmetnéhonariadenéhoneodkladnéhoopatreniauloženéhovoveciachstarostlivosti

súdu o maloletých, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

Nevyhnutným predpokladom pre trestnosť marenia výkonu úradného rozhodnutia je skutočnosť, že
rozhodnutie - v tomto prípade neodkladné opatrenie nariadené súdom, ktoré povinná osoba porušuje, je

v dobe jeho marenia právoplatné a vykonateľné, čo v posudzovanom prípade bolo splnené ako vyplýva
z uznesenia sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017 a
vykonateľnosť dňa 26. 10. 2017 a tiež z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/39/2018-877 zo
dňa 30. 8. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 9. 2018.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním

zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že
skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustila sa ho obžalovaná M. U., išlo o konanie
úmyselné, pretože obžalovaná porušila záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutia súdu. Z
hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovanej súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona
ako spáchané v priamom úmysle, pretože spoločnosťou chránený záujem porušiť chcela. Obžalovaná

je plne trestne zodpovednou osobou. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej
podstaty stíhaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ju súd uznal vinnou z jeho spáchania.
Keďže obžalovaná sa svojím konaním dopustila prečinu, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“. Argumenty a okolnosti, ktoré obžalovaná uvádzala ako dôvody pre nerešpektovanie

právoplatnýchavykonateľnýchrozhodnutísúdov,ktorýmisajejuložilapovinnosťpostretnutísmaloletou
dcérou na presne vymedzený čas odovzdať dieťa rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, súd v kontexte s vykonanými dôkazmi vyhodnotil ako subjektívne a jednostranne vnímané
z pohľadu obžalovanej. Z e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že obžalovaná mala vedomosť
o naliehaní otca na odovzdanie dieťaťa, napriek tomu sa zo subjektívnych dôvodov a pri plnom vedomí

svojej zodpovednosti, rozhodla súdne rozhodnutie v danej chvíli nerešpektovať. Pokiaľ by súd aj prijal
jej argumentáciu, že dcéra nebola odovzdaná v danom čase, resp. v takom termíne alebo po uplynutí
časového úseku, ktorý by sa dal vzhľadom na okolnosti mohol posúdiť a akceptovať ako krátky časový
úsek, teda miera porušenia zákonom chráneného záujmu by nedosiahla značnú intenzitu, mohol by
sa spôsob spáchania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a

pohnútka obžalovanej vnímať ako nepatrné a tým aj závažnosť jej konania by mohla byť vyhodnotená
ako nepatrná, čím by sa vytvoril priestor pre použitie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2
Trestného zákona. Z dokazovania vyplynulo, že dňa 21. 5. 2019 (na tretí deň po tom, čo mala odovzdať
dcéru) s dcérou navštívila detskú ombudsmanku a dve psychologičky v Bratislave, z čoho je možné
usúdiť určité znaky plánovitosti a prípravy konania obžalovanej, pretože takéto stretnutia nie je možné

si dohodnúť zo dňa na deň (je zrejmé, že dni 18. - 19. 5. 2019 pripadli na sobotu a nedeľu). Následne
obžalovaná naďalej udržiavala tento protiprávny stav až do 6. 9. 2019, kedy otec po neúspešnej
intervencii policajnej hliadky a po tom, čo podal návrh na výkon rozhodnutia, ktorému vyhovel aj okresný
aj krajský súd, vzal veci do svojich rúk a zverené dieťa si prišiel prevziať osobne do školy. Z výpovede
obžalovanej dokonca možno usudzovať, že aj naďalej plánovala tento protiprávny stav udržiavať a robila

také opatrenia, aby otec svoju dcéru napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu nedostal späť do svojej
faktickej starostlivosti (obžalovaná spolu so svojou sestrou dcéru D. v priebehu celého týždňa v škole
strážili).V prípade, že by súd prihliadal na takéto argumenty obžalovanej a jej konanie vyhodnotil ako konanie s
nepatrnou závažnosťou, čím by ju zbavil trestnej zodpovednosti za tento skutok, vyslal by do budúcna
nielen smerom k obžalovanej, ale aj k iným potenciálnym páchateľom takýchto skutkov signál, že nie

je potrebné rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, ak sa na ich strane vyskytnú
okolnosti subjektívneho charakteru, ktoré budú prezentovať ako objektívne. Na margo toho súd ešte
dodáva,ženásledkomsvojvoľnéhokonaniaobžalovanejbolorozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.
6CoP/46/2019, 6CoPno/2/2019 zo dňa 30. 9. 2019, ktorým súd zúžil jej dovtedajšiu úpravu stretávania
sa s dcérou namiesto každého nepárneho piatka a každej párnej soboty v určených hodinách bez

prítomnosti otca a iných osôb na dvakrát mesačne v rozsahu 2 hodín výlučne za prítomnosti otca a
referátu ÚPSVaR.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie
hodnotená,MestskýmúradomLiptovskýMikulášneboloprotinejvedenépriestupkovékonanie,mestská
polícianezistilaunejžiadneprotiprávnekonanie.Zcentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkov
nevyplýva žiaden záznam, iné trestné stíhanie sa proti nej doposiaľ neviedlo a nevedie sa ani v

súčasnosti žiadne iné prebiehajúce trestné konanie. V odpise registra trestov nemá obžalovaná žiaden
záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej
existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, keďže obžalovaná pred
spáchaním skutku viedla riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na
jeden rok až päť rokov.
Pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností, pri ktorej sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, súd mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo
výmere jeden rok až tri roky a osem mesiacov. Najmä s poukazom na osobu obžalovanej, okolnosti

spáchania skutku, povahu spáchaného prečinu, rešpektujúc individuálnu i generálnu prevenciu, zásadu
proporcionality trestu a následku trestného činu, súd považoval uloženie trestu odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu za primeraný
následok protiprávneho konania obžalovanej. Z hľadiska naplnenia účelu trestu možno považovať tento
druh trestu za postačujúci. Keďže výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň

určil skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonom určenej sadzby, t. j. na 1 rok, a to z rovnakých dôvodov,
pre aké uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby. V priebehu jej plynutia má obžalovaná preukázať,
že účel uloženého trestu je u nej možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopná v tomto čase viesť
riadny život.
Reagujúc na návrh obhajoby na upustenie od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákon,

súd považuje za potrebné uviesť, že na takýto postup neboli splnené zákonom ustanovené podmienky.
Obžalovaná sa síce na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že jej je ľúto, čo sa stalo, spätne sa na svoje
konanie pozerá inak, a z toho vyplýva, že ľúto jej bolo celej tejto situácie. Na uplatnenie postupu,
kedy súd upustí od potrestania páchateľa je nevyhnutné aj priznanie sa k spáchanému prečinu, ktoré
v priebehu celého trestného konania od obžalovanej nezaznelo, práve naopak, uvádzala dôvody, pre

ktoré by nemala byť uznaná za vinnú, a ktorými sa vyviňovala. Uvedený postoj k trestnému konaniu je
síce zákonným právom obžalovanej, avšak s ním sú potom spojené aj určité dôsledky pri rozhodovaní
o treste obžalovaného. Pokiaľ by sa obžalovaná priznala k spáchanému skutku a tento skutok zároveň
aj oľutovala, jednak by jej súd mohol priznať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/), alebo by v
jej prípade mohol byť uplatnený inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania, pokiaľ by na

to boli splnené všetky zákonné podmienky. Súd však nemohol prihliadať na niečo, čo sa na hlavnom
pojednávaní (príp. v prípravnom konaní) neudialo, a teda priznanie k spáchanému skutku zo strany
obžalovanej.Odhliadnucodtohosúdhodnotilosobuobžalovanejkomplexne,ajezrejmé,žeobžalovaná
aj po skutku vedie riadny život, je riadne zamestnaná, snaží sa vysporiadať so svojou nie jednoduchouživotnou situáciou ako rodiča, matky, ktorá ako mal súd možnosť pozorovať na hlavnom pojednávaní ju
veľmi trápi, preto súd pri ukladaní výmery a druhu trestu zohľadnil aj pohnútky, ktoré viedli obžalovanú
k spáchaniu prečinu a ukladal podmienečný trest odňatia slobody aj skúšobnú dobu v minimálnom

rozsahu, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Druh aj výmera uložených trestov, podľa názoru súdu, v
prípade obžalovanej zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Ku skutku kvalifikovanému ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka O. G. a prečítaním listinných dôkazov.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovanej L.. M. U. ako matke maloletej D. G., nar.
XX. X. XXXX, keďže príslušný súd doposiaľ nerozhodoval o určení výšky vyživovacej povinnosti, čím
by sa OČTK v mohli riadiť, bola na základe posúdenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného
poriadku stanovená výška vyživovacej povinnosti na sumu 50,- Eur mesačne, ktoré je povinná platiť
vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletej dcéry O. G., nar. XX. X. XXXX,

počnúc dňom 1. 10. 2017, kedy bola maloletá právoplatne zverená do starostlivosti otca.

Na výživnom od 18. 2. 2019, odkedy bola obžalovaná vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie
ÚPSVaR Liptovský Mikuláš a preukázateľne mala pravidelný príjem, neplatila pravidelne a v plnej výške
výživné a až do dňa 16. 6. 2021, t. j. do dňa vyhlásenia rozsudku mala obžalovaná zaplatiť sumu vo

výške 1.400,- Eur, čo predstavovalo celkový dlh na výživnom. Z výpovede obžalovanej a svedka a najmä
z predložených fotokópií poštových poukazov o zaplatení mal súd preukázané, že obžalovaná postupne
v dňoch 20. 2. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 20. 5. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 4. 6. 2020 a 15. 6. 2020 sumu
516,64 eura, v mesiaci júl 2020 sumu 50,- Eur, v mesiaci august 2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 9. 2020
sumu 50,- Eur, dňa 14. 10. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 13. 11. 2020 sumu 50,- Eur, 15. 12. 2020 sumu 50,-

Eur, dňa 15. 1. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 25. 1. 2021 sumu 207,36 eura, dňa 28. 1. 2021 sumu 66,- Eur,
dňa 15. 2. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 3. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 4. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 13.
5. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 14. 6. 2021 sumu 50,- Eur, t. j. celkom zaplatila sumu vo výške 1.450,- Eur,
vrátane výživného za mesiac jún 2021. Zároveň svedok O.. O. G., do ktorého rúk je obžalovaná povinná
si plniť vyživovaciu povinnosť, vo svojej výpovedi potvrdil, že maloletá D. G., netrpela núdzou počas

obdobia, kedy došlo k neplateniu výživného zo strany obžalovanej. Vzhľadom na uvedené mal súd za to,
že sú splnené podmienky na postup v zmysle § 285 písm. f/ Trestného poriadku v spojení s ustanovením
§ 86 písm. a/ Trestného zákona, aby po tom, čo mal preukázané, že obžalovaná dodatočne splnila svoju
povinnosť, teda uhradila plnú sumu dlžného výživného a na maloleté dieťa tento trestný čin nemal trvalo
nepriaznivé následky, preto súd obžalovanú spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský

Mikuláš z tohto skutku oslobodil, pretože zanikla trestnosť činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.