Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899803
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1708899803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, V. X, B.,
zastúpeného splnomocneným zástupcom D.. L. A., nar. XX.X.XXXX, H. XX, B., proti žalovaným: X/ V. O.,
nar. XX.X.XXXX, A. X, F., X/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, F., o zaplatenie 1.440,05 eura s prísl., na neúplné
odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/8/2008-361,
zo dňa 11.9.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcu odmieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby navrhnutú
žalobcom dňa 9.7.2018 (výrok I.); žalovaným l/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 842,56 eura s úrokom z omeškania 16,50 % ročne zo sumy 842,56 eura od 16.5.2002 do
zaplatenia s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu splnenej
povinnosti (výrok II.); vo zvyšnej časti a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok

III.); a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 18 %, ktorú sú žalované 1/ a 2/ povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť
druhej žalovanej v rozsahu splnenej povinnosti (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaných 1/ a
2/ zaplatenia 1.440,05 eura (pôvodne 43.383,- Sk) s príslušenstvom; na tom skutkovom základe, že
žalovaná 1/ dňa 7.7.1997 zavinila dopravnú nehodu na ulici J. V. B., a to nedaním prednosti v jazde a

skrížením cesty vodičovi - splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pri uvedenej dopravnej nehode došlo
k poškodeniu veci - osobného automobilu značky FIAT UNO vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná suma
pozostávala z amortizácie vozidla strhnutej poisťovňou pred vyplatením poistného plnenia žalobcovi
vo výške 245,07 eura, škody na karosérii vozidla vo výške 796,65 eura a nájomného za prenájom
náhradného vozidla vo výške 398,33 eura.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie

skonštatoval, že rozsudkom č.k. 5C/8/2008-293, zo dňa 3.9.2014 (v poradí prvým), vo veci rozhodol
tak, že žalobu o zaplatenie 1.440,05 eura (pôvodne 43.383,- Sk) s príslušenstvom v celom rozsahu
zamietol; s odôvodnením, že nárok v časti o zaplatenie 245,07 eura (pôvodne 7.383,- Sk) predstavujúci
sumu, ktorá žalobcovi nebola vyplatená poisťovňou titulom uplatnenia amortizácie nepovažoval zadôvodný, pretože by jeho priznaním došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu vzhľadom na to, že jeho
vozidlo bolo po oprave zhodnotené, t.j. priznaním amortizácie by nedošlo k obnoveniu pôvodného stavu
vozidla pred nehodou, ale k jeho zhodnoteniu. Pokiaľ sa jedná o nárok v časti o zaplatenie 398,33 eura

(pôvodne 12.000,- Sk) ako nájomného za prenájom náhradného vozidla, súd prvej inštancie pripomenul,
že dôvodom na zamietnutie nároku v tejto časti bola najmä skutočnosť, že poisťovňa uznala nárok
na prenájom náhradného vozidla a vyplatila ho žalobcovi v rámci poistného plnenia. V súvislosti so
skríženým rámom karosérie, t.j. nárokom žalobcu v časti o zaplatenie 796,65 eura (pôvodne 24.000,-
Sk) uviedol, že tento nárok (nekvalitná oprava skríženej karosérie) mal byť predovšetkým reklamovaný

v záručnej dobe v servise, ktorý opravoval poškodené vozidlo žalobcu a to okrem iného s poukazom
na znalecký posudok č. 02/08 vypracovaný znalcom Ing. Ľudovítom Ujhelyim dňa 29.9.2008, z ktorého
záveru vyplynulo, že k znehodnoteniu skeletu karosérie došlo v rozhodujúcej miere jeho nekvalitnou
opravou v servise.

4. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 3Co/667/2014-317,

zo dňa 29.9.2017, napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok (v poradí prvý) zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie; dospel k záveru, že zo žalobcom predložených dôkazov vyplývalo, že mu bola
spôsobená škoda minimálne v sume 597,49 eura (pôvodne 18.000,- Sk); spôsobenú škodu nepopiera
ani znalecký posudok, v ktorom bolo výslovne uvedené, že je prijateľné, že k poškodeniu skeletu
karosérie došlo vplyvom zrážky pri dopravnej nehode z 7.7.1997, aj keď tento posudok ďalej uvádza,

že k znehodnoteniu karosérie nedošlo iba pri dopravnej nehode, ale v rozhodujúcej miere vzniklo
jeho nekvalitnou opravou. Podotkol, že žalobcovi vznikla škoda dôsledkom škodovej udalosti, i keď
nie v takom rozsahu ako sám tvrdil. Vyslovil názor, že s poukazom na takto zistený skutkový stav
nebolo dôvodné zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, no tento stav
bol potenciálnym dôvodom pre rozhodnutie, že žalobca bol v časti uplatňovaného nároku procesné

neúspešný, nakoľko ním predložené dôkazy ani dôkazy produkované v konaní nepreukázali, že mu bola
spôsobená škoda vo výške vymedzenej žalobným petitom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
poznamenal, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a
jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj
rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k

obnoveniu pôvodného majetkového stavu; ak obnovenie pôvodného majetku nie je možné inak ako
použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie
dôsledkov škodnej udalosti, povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu
nemožno prenášať na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Dodal, že je
potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, hoc aj opravného novými dielmi, je

jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. Pokiaľ sa jedná o nárok
v časti o zaplatenie 245,07 eura titulom strhnutej amortizácie, Krajský súd v Bratislave mal za to, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalované 1/ a 2/ neboli pasívne
vecne legitimované; z ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. je totiž potrebné konštatovať,
že okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov nebol (a ani nie je) limitovaný len na poisťovňu, o

čom svedčí slovné spojenie „aj proti poisťovni“, t.j. nie sú vylúčené iné subjekty; takáto limitácia nebola
vyjadrená ani v inom ustanovení predmetnej vyhlášky, ktorá ako podzákonná norma nemôže negovať
hmotnoprávnu povinnosť uhrádzať škodu spôsobenú dopravným prostriedkom v zmysle § 427 ods. 1 a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podčiarkol, že odvolanie v časti nároku o zaplatenie 398,33 eura titulom
náhrady za požičané motorové vozidlo nebolo dôvodné.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, vec opätovne
prejednalasúcviazanýprávnymnázoromKrajskéhosúduvBratislaverozhodolnapadnutýmrozsudkom
č.k. 5C/8/2008-361, zo dňa 11.9.2018 (v poradí druhým).

6. Súd prvej inštancie poznamenal, že písomným podaním zo dňa 7.7.2018, doručeným súdu 9.7.2018,
žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhol zmenu žaloby o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000 eur s príslušenstvom, t.j. nemajetkovú ujmu; avšak z dôvodu, že výsledky
doterajšieho konania začatého doručením žaloby dňa 8.7.1999, by nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe, zmenu žaloby navrhnutú 9.7.2018 nepripustil, a pokračoval v konaní o pôvodnej

žalobe.

7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu ustálil, že 7.7.1997 došlo k dopravnej nehode na J.
R. V. B. tak, že žalovaná 1/ nedala prednosť v jazde splnomocnenému zástupcovi žalobcu jazdiacemuna osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu. Uviedol, že vozidlo, ktoré spôsobilo škodu na
vozidle žalobcu, bolo na základe leasingovej zmluvy č. 103764 uzatvorenej medzi spoločnosťou ŠkoFIN
Bratislava ako vlastníkom vozidla a žalovanou 2/ ako nájomcom prevzaté do užívania žalovanou 2/ dňa

1.12.1995; mal za preukázané, že pri dopravnej nehode došlo na vozidle žalobcu k poškodeniu pravého
predného blatníka, prednej kapoty, prednej masky, chladiča, nádrže, akumulátora, pravého predného
reflektora, pravej prednej smerovky a pravého predného nosníka karosérie. Zistil, že žalobca vynaložil
v súvislosti s uvedením jeho poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, t.j. na opravu v
autoopravovni sumu 1.730,63 eura; žalobca zaplatil nájomné za prenájom náhradného (požičaného)

vozidla za obdobie od 11.7.1997 do 20.8.1997 vo výške 398,33 eura; pričom spolu s uplatnenou
náhradou škody za poškodenie skeletu karosérie motorového vozidla žalobcu vo výške 796,65 eura, ide
o sumu v celkovej výške 2.925,61 eura (pôvodne 88.137,- Sk). Poznamenal, že poisťovňa po likvidácii
poistnej udalosti vyplatila žalobcovi poistné plnenie 1.518,42 eura (pôvodne 45.744,- Sk), keď nepriznala
žalobcovi náhradu škody za poškodenie skeletu karosérie motorového vozidla, a priznanú náhradu
2.128,96 eura znížila o amortizáciu (zhodnotenie) vo výške 60 % z ceny použitých náhradných dielov a

materiálu pri oprave poškodeného vozidla vo výške 1.017,55 eura, čo predstavuje sumu 610,53 eura.
Skonštatoval, že rozdiel medzi žalobcom uplatnenou náhradou škody po dopravnej nehode a poistným
plnením vyplateným poisťovňou po likvidácii poistnej udalosti činí 1.407,19 eura; a predmetom sporu je
posúdenie opodstatnenosti (dôvodnosti) nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.440,05
eura.

8. Na ozrejmenie právnej stránky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie uviedol,
že predpokladmi jej vzniku sú protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť), ujma, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, a zavinenie. Objasnil, že na vznik zodpovednosti
za škodu musia byť splnené kumulatívne všetky štyri predpoklady; kým prvé tri predpoklady na

vznik zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na
poškodenom, t.j. žalobcovi, resp. poistiteľovi, štvrtý predpoklad má povahu subjektívnu a dôkazné
bremeno o tom, že vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi,
t.j. žalovaných 1/ a 2/. Ďalej podčiarkol, že pod protiprávnym úkonom sa rozumie porušenie právnej
povinnosti; a nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovo-

právneho vzťahu a pripomenul, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná 1/ jazdiaca na osobnom
motorovom vozidle v nájme žalovanej 2/ porušila pravidlá cestnej premávky, čím došlo k zrážke
motorových vozidiel, čo zdokumentovalo aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I. Dodal,
že žalovaná 1/ porušenie tejto povinnosti počas konania nepoprela; a vzhľadom na to, že žalovaná 2/
bola v čase dopravnej nehody a poškodenia motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu prevádzateľom

osobného motorového vozidla, prislúcha aj jej pasívna vecná legitimácia.

9. Pokiaľ sa jedná o otázku existencie škody, teda zmenšenia majetku žalobcu, a to či bolo zmenšenie
majetku vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej povinnosti žalovanej 1/; súd prvej
inštancie ustálil, že žalobca vynaložil v súvislosti s opravou jeho poškodeného vozidla a prenájmom

náhradného vozidla sumu v celkovej výške 2.128,96 eura; a poisťovňa mu vyplatila 1.518,42 eura s tým,
že zostávajúca časť 610,54 eura predstavuje strhnutú amortizáciu z použitých náhradných súčiastok a
ostatného materiálu použitého pri oprave vozidla žalobcu. Na uvedenom základe dospel k záveru, že
majetok žalobcu sa znížil, pričom vznik škody na vozidle vo vlastníctve žalobcu je v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej 1/, ktorá nedala prednosť splnomocnenému zástupcovi žalobcu

jazdiacemu na vozidle vo vlastníctve žalobcu. Vyslovil názor, že žalobca preukázal existenciu všetkých
troch objektívnych predpokladov na vznik zodpovednosti žalovanej 2/ za škodu, a preto skúmal aj
prítomnosť štvrtého predpokladu na vznik zodpovednosti žalovanej 1/ za škodu, t.j. zavinenie. Ozrejmil,
že zavinenie je chápané ako psychický (vnútorný) vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu,
ktorý sa prieči objektívnemu právu. Poukázal na to, že keď občianske právo predpokladá zavinenie, táto

právna domnienka zavinenia sa v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami môže vzťahovať
iba na nevedomú nedbanlivosť; v tomto spore sa teda prezumuje zavinenie žalovanej 1/ vo forme
nevedomej nedbanlivosti a žalovaná 1/ túto zákonnú domnienku, že vnútorný vzťah žalovanej 1/ k jej
objektívnemu konaniu (porušenie pravidiel cestnej premávky) bol daný, nevyvrátila.

10. Súd prvej inštancie následne posudzoval dôvodnosť jednotlivých nárokov uplatnených žalobcom,
pričom nárok v časti o zaplatenie 398,33 eura titulom náhrady za prenájom náhradného vozidla mal
za nedôvodný, pretože poisťovňa do poistného plnenia vyplateného žalobcovi na základe likvidačnej
správy zo dňa 6.10.1999 tento nárok zahrnula, t.j. nárok už bol uspokojený.10.1. Vo vzťahu k posúdeniu nároku v časti o zaplatenie 245,07 eura titulom poisťovňou strhnutej
amortizácie, súd prvej inštancie pri viazanosti názorom Krajského súdu v Bratislave uviedol, že pokiaľ

žalobca vynaložil peňažné prostriedky na navrátenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu účelne,
nemôže byť táto skutočnosť v jeho neprospech a to i v prípade, že poisťovňa pri likvidácii poistnej
udalosti postupuje správne a odčíta z poistného plnenia hodnotu, o ktorú sa vozidlo poškodeného
použitím nových dielov na opravu zhodnotí (tzv. amortizácia); žalobca pristúpil k oprave motorového
vozidla (nevyhnutnej ) za účelom jeho navrátenia do pôvodného stavu v dôsledku poškodenia vozidla po

dopravnej nehode, ktorú nesporne zavinila žalovaná 1/ porušením pravidiel cestnej premávky. Zdôraznil,
že amortizácia (zhodnotenie) ako poisťovňou odpočítateľná položka prichádza do úvahy pri výmene
opotrebiteľných súčastí motorového vozidla (napr. pneumatiky, motor), avšak autoopravovňa pri oprave
vozidlažalobcupoužilanovésúčiastky,ktorézanormálnychokolnostímajúdlhšiuživotnosťnežsamotné
motorové vozidlo; navyše časť z náhradných dielov zohnal žalobca osobne a išlo o použité náhradné
diely z iných vozidiel. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie skonštatoval, že nárok je v tejto

časti dôvodný.

10.2. V nadväznosti na nárok žalobcu v časti o zaplatenie 796,65 eura titulom náhrady za škodu na
karosérii motorového vozidla mal súd prvej inštancie za preukázané, že k znehodnoteniu skeletu vozidla
došlo tak v dôsledku škodnej udalosti, ako aj nekvalitnou opravou v servise, ktorú žalobca reklamoval v

autoopravovni 23.9.1997. Podotkol, že v expertíze zo dňa 22.7.2004 boli primerané náklady na opravu
karosérie motorového vozidla značky Fiat v súvislosti s dopravnou nehodou odhadnuté na sumu v
rozmedzí od 597,49 eura do 663,88 eura; pričom znalec Ing. Ľudovít Ujhelyi v znaleckom posudku
č. 02/08 vyhotovenom dňa 29.9.2008 označil za prijateľné, že k poškodeniu skeletu karosérie došlo
vplyvom zrážky pri dopravnej nehode, a zároveň uviedol, že k znehodnoteniu skeletu karosérie však

nedošlo iba pri dopravnej nehode, ale v rozhodujúcej miere vzniklo jeho nekvalitnou opravou. Na
uvedenom základe mal súd prvej inštancie nárok na náhradu za škodu na karosérii vozidla za dôvodný
v časti o zaplatenie 597,49 eura.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, za použitia § 139, § 140 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods.

1, ods. 3 C.s.p., § 420 ods. 1, ods. 3, § 427 ods. 1, § 428 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443, § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., rozhodol súd prvej inštancie
tak, že žalobe v časti o zaplatenie 842,56 eura s príslušenstvom vyhovel a skonštatoval, že žalované
1/ a 2/ vedeli o výške žalovanej sumy najneskôr 16.5.2002, kedy sa na súde uskutočnilo pojednávanie,
pričom od uvedeného dňa boli v omeškaní s platením peňažného dlhu žalobcovi a preto mu vznikol

nárok na úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p., posudzujúc úspech strán sporu zo žalovanej sumy 1.440,05 eura, t.j. po čiastočnom späťvzatí
žaloby, a keďže žalobca bol úspešný v časti 59 % (842,56 eura) a žalované 1/ a 2/ boli úspešné v časti
41 % (597,49 eura), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 18 %.

12. V podaní označenom ako odvolanie (č.l. 370), doručenom súdu prvej inštancie 9.10.2018, žalobca
uviedol, že podáva odvolanie proti výrokom I., III. a IV rozsudku. Vzal späť nárok uplatnený 9.7.2018
a konanie o tomto rozšírenom návrhu žiadal zastaviť. Podotkol, že pre súd prvej inštancie je záväzný
právny názor z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/ 667/2014-317, zo dňa 29.9.2017, a
týmto právnym názorom sa neriadil. Skonštatoval, že obsahom žaloby z 11.11.2003 preukázal škodu

1.888,16 eura, z čoho si uplatňuje len 1.440,05 eura a náklady dôkazu, plus 150 eur na zabezpečenie
odbornéhoposudku,plusasistenciavsume448,12eura,kolokznávrhu57,50euraatrovyzastupovania
na súde odborným zástupcom v sume 557,65 eura; a preto žiadal, aby mu bol priznaný nárok minimálne
500 eur.

13. Podaním označeným ako odvolanie, datovaným 20.10.2018, žalobca doplnil podanie doručené súdu
prvej inštancie 9.10.2018, a uviedol, že odvolanie voči výroku I. berie späť, preto výrok I. sa stáva
právoplatný.

14. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/, ktoré podľa obsahu smerovalo proti vyhovujúcemu

výroku rozsudku (výrok II.) a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu
zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola
námietka nesprávneho právneho posúdenia veci; domnievala sa, že zo znenia § 9 ods. 2 vyhlášky č.423/1991 Zb. je zrejmé, že keď žalobca nebol spokojný so sumou a položkami, ktoré mu poisťovňa
zaplatila, mal v tomto konaní žalovať aj poisťovňu a nie preniesť povinnosť úhrady výlučne na žalované.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2 Obdo 48/2012, s tým, že v

predmetnom spore vystupoval na strane žalovaného škodca a ako vedľajší účastník poisťovňa, pričom
k náhrade plnej výšky škody a teda aj amortizácie bola zaviazaná poisťovňa. V tejto súvislosti upriamila
pozornosť aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.4.2017, sp. zn. 17Co/964/2015
a uviedla, že v dotknutom spore súd zaviazal k úhrade amortizácie v plnej výške práve poisťovňu.

15. Žalovaná 1/ bola ďalej názoru, že priznanie sumy 7.383,- Sk žalobcovi titulom strhnutej amortizácie
je protiprávnym uplatnením práva voči nej a jej dcére, t.j. žalovanej 2/, pretože žalobca sa po obdržaní
konečnej správy od poisťovne, že amortizácia mu uhradená nebude, mal možnosť domáhať tejto úhrady
od poisťovne. Vyjadrila presvedčenie, že na základe napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku,
ktorým boli žalované 1/ a 2/ ako fyzické osoby zaviazané na náhradu škody, sa dostali do neistého
právneho postavenia, lebo napriek platnej poistnej zmluve neboli poistkou vôbec chránené. Osobitne

nesúhlasila s uložením povinnosti znášať preplatenie sumy za opravu skríženého rámu karosérie, ktorú
žalobca vyčíslil na sumu 24.000,- Sk, pretože z posudku vyplynulo, že karoséria bola zle opravená už
aj v minulosti (pred nehodou) a následne aj po dopravnej nehode. Poznamenala, že jej nie je zrejmé,
prečo má sumu za opravu karosérie znášať ona, keď jej preplatenie bolo žalobcovi poisťovňou čiastočne
hradené v rámci ostatných servisných prác.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že v záujme slušnosti, spravodlivého a
rýchleho riešenia, mala dať žalovaná jeho poškodené vozidlo opraviť a po dobu opravy mu mala
poskytnúť náhradné vozidlo. Podotkol, že Autoservis RPP, s.r.o., v ktorom objednal opravu 3 mesiace po
oprave prestal existovať, a preto nemohol vykonať reklamáciu vyosenia karosérie. Aj keby bola oprava

vozidla vykonaná vadne, následná oprava by nemohla byť urobená na jeho náklady a dodal, že rozsudky
súdov, na ktoré poukázala žalovaná 1/ v odvolaní sú už v právnej praxi prekonané.

17. Odvolací súd prejednal obsahovo nekonzistentné odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

18. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. Podľa § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

23. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3

C.s.p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré
sú v zmysle § 363 C.s.p. nevyhnutnou náležitosťou každého odvolania. Odvolanie žalobcu doručené
súdu prvej inštancie dňa 9.10.2018, doplnené podaním zo dňa 20.10.2018, neobsahuje túto obligatórnu
náležitosť,keďniejeznehovôbeczrejmé,zakýchdôvodovpovažujenapadnutýrozsudokzanesprávny.Súd prvej inštancie žalobcu po správnosti v zmysle § 373 ods. 1 C.s.p. veta druhá na doplnenie
odvolacích dôvodov nevyzýval.

24.Vdôsledkuviazanostiodvolaciehosúduodvolacímidôvodmi(§380ods.1C.s.p.),neskúmaodvolací
súd správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nad rozsah, ktorý odvolateľ vymedzil v
odvolaní uplatnenými odvolacími dôvodmi; z odvolania žalobcu nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje
rozhodnutie za nesprávne; odvolanie žalobcu neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nie
je možné z obsahu odvolania ani vyvodiť. Iba strohé konštatovanie žalobcu, že podáva odvolanie proti

výrokom I., III. a IV rozsudku a vzhľadom na to, že mu vznikla škoda a náklady spojené so súdnym
konaním žiada priznať nárok minimálne 500 eur; bez označenia konkrétneho odvolacieho dôvodu a
tomu zodpovedajúcemu popisu (špecifikácie) okolností, z ktorých žalobca usudzuje, že určitý odvolací
dôvod je daný, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 365 ods. 1 C.s.p. Žalobca v odvolaní
konkrétne v ničom nespochybňuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Pretože absencia odvolacieho dôvodu predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania žalobcu, ktorá
bráni pokračovaniu v odvolacom konaní, odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č.k. 5C/8/2008-361, zo dňa 11.9.2018, podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej 1/ (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.),

následne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti. Prejednal odvolanie
žalovanej 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny (§ 387
ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.11.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

27. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej
vyhovujúcej časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

28. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

29. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

30.Podľa§442ods.1,ods.3Občianskehozákonníkauhrádzasaskutočnáškodaato,čopoškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej 1/ v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v

odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
vyhoveniu žaloby v časti žalovanej istiny. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska skutočností uvádzaných

na ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver
o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie náhrady škody
spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu.

32. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti, v súvislosti s námietkou
žalovanej 1/, že žalobca po obdržaní konečnej správy od poisťovne, že amortizácia mu uhradená
nebude, mal možnosť domáhať sa tejto úhrady od poisťovne, a oni ako žalované, tým, že boli
ako fyzické osoby zaviazané na náhradu škody, sa dostali do neistého právneho postavenia, lebo
napriek platnej poistnej zmluve neboli poistkou vôbec chránené; odvolací súd konštatuje, že zmyslom

zavedenia povinného zmluvného poistenia je v prvom rade ochrana obete dopravnej nehody, t.j.
poškodeného. Neobstojí ani námietka žalovanej 1/ uvedená v odvolaní, že keď žalobca nebol spokojný
so sumou a položkami, ktoré mu poisťovňa zaplatila, mal v tomto konaní žalovať aj poisťovňu a
nie preniesť povinnosť úhrady výlučne na žalované; táto námietka nemôže obstáť z dôvodu, že vovzťahu žalobcu ako poškodeného ku škodcovi a k poisťovni ide o dva rozdielne nároky; zatiaľ čo
nárok žalobcu voči škodcovi (t.j. žalovaným 1/ a 2/) je nárokom na náhradu škody, nárok žalobcu na
výplatu poistného plnenia uplatnený voči poisťovateľovi je originárnym nárokom na plnenie založeným

osobitným právnym predpisom (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.12.2009, sp.
zn. 25 Cdo 895/2008). Zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu podľa §
420, resp. § 427 Občianskeho zákonníka a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného
poistenia je poistná zmluva. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu, voči vodičovi

dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej
na predpokladanom zavinení, alebo priamo voči poisťovateľovi škodcu, prípadne voči škodcom a
poisťovateľovi súčasne. Uvedený záver vyplýva aj z § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., podľa ktorého
dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, mohol poškodený
uplatniťsvojenárokynapríslušnomsúdeajprotipoisťovni.Vychádzajúczcitovanéhoustanovenia(ktoré
je už dnes neúčinné) je potrebné konštatovať, že okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov nebol

(a ani nie je) limitovaný len na poisťovňu, o čom svedčí slovné spojenie „aj proti poisťovni“, t.j. nie
sú vylúčené iné subjekty; takáto limitácia nebola vyjadrená ani v inom ustanovení vyhlášky, ktorá ako
podzákonná norma nemôže negovať hmotnoprávnu povinnosť uhrádzať škodu spôsobenú dopravným
prostriedkom v zmysle § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. hmotnoprávnu povinnosť
uhrádzať škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka; a preto podľa názoru odvolacieho súdu bol

žalobca oprávnený domáhať sa náhrady škody nielen voči poisťovni, ale aj voči žalovaným 1/ a 2/.

33. Správnosť rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti nebola spôsobilá zmeniť ani námietka žalovanej
1/, ktorá na svoju obranu podporne argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013,
sp. zn. 2 Obdo 48/2012 s tým, že v predmetnom spore vystupoval na strane žalovaného škodca

a ako vedľajší účastník poisťovňa, pričom k náhrade plnej výšky škody a teda aj amortizácie bola
zaviazaná poisťovňa. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že Najvyšší súd SR predmetným
rozsudkom zamietol dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/52/2012-126, zo
dňa 13.6.2012; Krajský súd v Žiline predmetným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 11Cb/86/2010-84, zo dňa 18.11.2011, ktorým bol zaviazaný na plnenie žalovaný, t.j. prevádzateľ

motorového vozidla a Krajský súd v Žiline výslovne uviedol, že zodpovedným subjektom v spore bol
žalovaný, ktorý bol prevádzateľom motorového vozidla, pričom pre vznik objektívnej zodpovednosti
prevádzateľa postačuje, že je škoda spôsobená motorovým vozidlom.

34. V tejto súvislosti hodno podotknúť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nepochybne

vzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2 Obdo 48/2012, na
ktoré poukazovala žalovaná 1/ v odvolaní, keď vychádzal z toho, že za skutočnú škodu sa pokladá
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého

stavu nebolo dobre možné alebo účelné; pričom majetok žalobcu sa znížil nevyplatením finančných
prostriedkov vynaložených žalobcom na zaobstaranie náhradných dielov a za vykonané práce v
súvislosti s opravou jeho poškodeného motorového vozidla po dopravnej nehode zavinenej žalovanou
1/. Odvolací súd dodáva, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po

poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých prostriedkov, ktoré bol poškodený
nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu; ak obnovenie pôvodného majetku nie je
možné inak ako použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na
odstránenie dôsledkov škodnej udalosti, povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu nemožno prenášať na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Je

potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, hoc aj opraveného novými dielmi, je
jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je tiež
potrebné vziať do úvahy, že poškodenému ono diskutabilné „zhodnocovanie“ vozidla bolo v podstate
protiprávnym konaním vnútené; v dôsledku škodovej udalosti sa dostáva do situácie, kde hoci na rozdiel
od vinníka škody si počínal v súlade s právom (neporušil dopravné predpisy), je nútený vynaložiť

zo svojich prostriedkov čiastku peňazí, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou
udalosťou(obdobnerozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa28.3.2013,sp.zn.2Obdo48/2012,rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.5.2014, sp. zn. 5Co/63/2014, nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 19.3.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa11.6.2014, sp. zn. I. ÚS 1902/13). Žalobcovi musí byť preto kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z
titulu dopravnej nehody, t.j. vrátane amortizácie vozidla strhnutej poisťovňou pred vyplatením poistného
plnenia a vrátane nákladov na opravu škody na karosérii vozidla; za súčasného stavu, že žalované

1/ a 2/ nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, to zn., že by opravou vozidlo nadobudlo
vyššiu hodnotu, resp. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu
prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli.

35. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, vychádzajúc v celom rozsahu zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.), že Slovenská
poisťovňa a.s. vyplatila v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá je predmetom tohto sporu žalobcovi
poistné plnenie 1.518,42 eura (pôvodne 45.744 Sk), pričom sumu 398,33 eura (pôvodne 12.000 Sk)
vyplatila titulom prenájmu náhradného vozidla (č.l. 117) a nie titulom náhrady majetkovej ujmy na vozidle.
To znamená, že titulom náhrady majetkovej ujmy na vozidle žalobca od poisťovne získal 1.120,09
eura (počítané rozdielom uvedených súm, t.j. 1.518,42 - 398,33). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi

napadnutým rozsudkom titulom náhrady majetkovej ujmy 842,56 eura, t.j. spolu s poistným plnením
nadobudne žalobca titulom náhrady majetkovej ujmy na vozidle sumu 1.962,65 eura. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že majetková ujma na vozidle po oprave poškodenia za
predpokladu, že majiteľ mal reklamovať opravu skeletu karosérie (t.j. bez nákladov na dodatočnú opravu
pôvodne nekvalitne vykonanej opravy skeletu karosérie) bola vo výške 1.947,65 eura (pôvodne 58.675

Sk) (č.l. 157). Na uvedenom základe možno dospieť k záveru, že rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca
nadobudnetitulomnáhradymajetkovejujmynavozidleamajetkovejujmy,ktorúreálnepodľaznaleckého
posudku č. 02/08 vypracovaného Ing. Ľudovítom Ujhelyim utrpel, bez nákladov na dodatočnú opravu
pôvodne nekvalitne vykonanej opravy skeletu karosérie, je 15 eur (počítané rozdielom uvedených súm
1.962,65 - 1.947,65), t.j. iba táto suma 15 eur pripadá na kompenzáciu nákladov na dodatočnú opravu

pôvodne nekvalitne vykonanej opravy skeletu karosérie, čo odvolací súd nevyhodnotil ako neprimerané
aj vzhľadom na to, že v zmysle vykonaného dokazovania k znehodnoteniu skeletu karosérie došlo síce
v rozhodujúcej miere jeho nekvalitnou opravou, ale sekundárne aj v nadväznosti na dopravnú nehodu.
Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalovanej 1/, že jej bola uložená povinnosť znášať preplatenie
sumy za následnú opravu nekvalitne opraveného skríženého rámu karosérie.

36. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská neboli skutočnosti uvádzané žalovanou 1/ ďalej
spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Keďže
žalovaná 1/ v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala
nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutom vyhovujúcom výroku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko tak žalujúca ako ani žalovaná strana nedosiahla v pomere k vlastnému
odvolaniu žiaden úspech.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).