Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119433177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119433177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: E. N., H.. XX.X.XXXX, L.
XXXX/XXX, S., o zaplatenie 1.915,49 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok č. k. 43C/1/2020-145, zo dňa 23.6.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.915,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.8.2018 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.915,49 eura
s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že na odbernom mieste žalovaného na adrese L. XXX, S.,
dochádzalo v období od 31.12.2017 do 30.05.2018 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je považovaný za neoprávnený
odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým
posudkom Ing. Petra Leška, Severná 26, Banská Bystrica. Znalec v znaleckom posudku
č. 565/PL-2018 uviedol, že: „Optickým skúmaním povrchu plomby som zistil, že plomba má odstránené
opracovaním obidva zaisťovacie prvky plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej
sily.“ V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon
č.251/2012Z.z.oenergetikeukladáodberateľovipovinnosťuhradiťprevádzkovateľovidistribučnejsiete

škodu spôsobenú neoprávnený odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške
1.915,49 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná
žalovanému faktúrou
Č.. XXXXXXXXXX z 13.8.2018, splatnou dňa 27.8.2018. Žalobca vyzval listom žalovaného na úhradu
vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období. Žalovaný
vzniknutú škodu neuhradil napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného

na jej uhradenie.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je odberateľom zemného plynu na adrese L. XXX, S..Pracovník žalobcu 31.5.2018 vymenil meradlo nachádzajúce sa na verejne neprístupnom mieste
za plotom v blízkosti rodinného domu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalovaný výmenu
meradla pracovníkom žalobcu potvrdil vlastnoručným podpisom na zápise o vykonanej kontrole

odberného miesta. Pred samotnou výmenou meradla pracovník žalobcu vyhotovil fotodokumentáciu.
Demontované meradlo bolo zaslané znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, Severná 26, Banská Bystrica,
za účelom bližšieho posúdenia jeho stavu. Znalec vo svojom posudku číslo 565/PL-2018 zo dňa
7.8.2018 konštatoval, že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené odstránenie obidvoch
zaisťovacích prvkov plomby opracovaním, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily.

Na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené jeho mechanickým poškodením. Žalobca vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
vypočítal použitím hodnôt uvedených vo vyhláške množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu
v období od 31.12.2017 do 30.5.2018 s výslednou cenou 1.712,90 eura, ktorú žalovanému vyúčtoval
faktúrou Č.. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 27.8.2018. Do faktúry žalobca zahrnul aj náklady
zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 202,59 eura pozostávajúce z poplatku za

zaistenie meradla vrátane dopravy vo výške 137,22 eura, znaleckej odmeny vo výške 35 eur, poplatku
za overenie plynomeru G4-G6 vo výške 12,44 eura a poplatku za opravu plynomeru G4-G6 vo výške
17,93 eura a žalovanému vyúčtoval celkom sumu vo výške 1.915,49 eura. Všetky tieto úkony s výnimkou
znaleckej odmeny žalobca spoplatnil v súlade s jeho cenníkom externých služieb účinným od 5.6.2013.
Žalovaný vyúčtovanú sumu ani po lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil.

4. Pretože žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, keď tvrdil, že na meradle neboli žiadne
viditeľné poškodenia a ak k nejakému poškodeniu na meradle došlo, mohol ho spôsobiť ktokoľvek,
keďže meradlo sa nachádza na dvore pri jeho rodinnom dome len niekoľko metrov za plotom; spornou
tak v konaní nebola výška uplatnenej náhrady škody žalobcom, ale to, či žalovaný za vzniknutú škodu

zodpovedá. Súd prvej inštancie len na doplnenie uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu a ním
predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že k vzniku škody na odbernom mieste žalovaného
došlo. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2
zákona o energetike, teda domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona, ktorý obsahuje vlastnú
úpravu náhrady škody spôsobenej dodávateľovi plynu (žalobca) neoprávneným odberom odberateľom

plynu (žalovaný). V prípade neoprávneného odberu zemného plynu meraného meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zákon o energetike stanovuje objektívnu
zodpovednosť odberateľa zemného plynu, t. j. zodpovednosť bez zreteľa na jeho zavinenie. Žalovaný
ako odberateľ zemného plynu zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol

spôsobiť ktokoľvek. Porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané na
odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa zemného plynu alebo s
jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. I vyhláška vykonávací predpis zákona o energetike
upravuje, že ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu, odber sa účtuje odo
dňa, ku ktorému bol na odbernom mieste vykonaný prevádzkovateľom siete posledný fyzický odpočet

určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu zemného plynu.

5. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného ako odberateľa zemného plynu, na ktorého
meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd prvej inštancie za použitia §
3 písm. c) bod 12, § 76 ods. 11, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2 veta prvá, § 82 ods. 3, § 82 ods. 4

veta prvá zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 1 ods. 9,
ods. 14, § 25 ods. 12 písm. d) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č.449/2012Z.z.ktorousaustanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynu,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným

zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozsudkom
nesúhlasil z dôvodu, že znalecIng. Peter Leško, ktorý nebol súdom určený znalec, ale zmluvný partner žalobcu, nenamietal že
zaisťovaciaplombanaplynomeriniejepravá.Konštatovallen,žezaisťovacieprvky,ktorésanachádzajú
z vnútornej strany plomby, sú brúsením opotrebované, čo je viditeľné pod mikroskopom. Z toho vyplýva,

že bez fyzického odstránenia plomby z plynomeru nie je možné poškodenie (opotrebovanie) zistiť. Súd
prvej inštancie sa stotožnil s konštatovaním žalobcu, že „na odbernom mieste žalovaného na adrese L.
XXX,S.dochádzalovobdobíod31.12.2017do30.5.2018kodberuzemnéhoplynumeradlom,naktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií“. Plynomer bol dodaný pred cca 10 rokmi.
Pri montáži ani pri demontáži dňa 31.5.2018 nebola plomba odstránená vizuálne zvnútra skontrolovaná

a podrobená mikroskopickému skúmaniu, aby sa zistilo, či je z vnútornej strany poškodená - obrúsením
opotrebovaná, čo nevylučuje skutočnosť, že plomba mohla byť takto poškodená už pri dodaní žalobcom,
resp. do okamihu prevzatia znalcom. Žalobca nepredložil dôkaz, že by k poškodeniu plomby malo
dôjsť práve v období od 31.12.2017 do 30.5.2018. Mal za to, že plynomer už mohol byť dodaný s
vadnou plombou, alebo s plombou mohlo byť manipulované od momentu demontáže (30.5.2018) po
doručenie znalcovi, resp. plomba mohla byť kedykoľvek vymenená z verejne prístupného miesta. Zákon

o energetike stanovuje objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu, ktorý zodpovedá za to, že
odoberal zemný plyn meradlom, ktoré nemá porušené plomby. Na základe vyššie uvedeného žalobca
nepredložil dôkaz, že k porušeniu plomby došlo v čase, keď mal žalovaný plynomer takpovediac zverený
do opatery a súd prvej inštancie ani na predloženie takéhoto dôkazu nenaliehal, aj keď ako žalovaný
niekoľkokrát konštatoval, že na plynomeri nespozoroval poškodenú plombu. Podľa jeho mienky sa môže

v tejto veci uplatniť objektívna zodpovednosť len keď je preukázané, že v momente zverenia plynomeru
žalovanému bola plomba v poriadku a v momente odstránenia plynomeru bola plomba poškodená.
Objektívna zodpovednosť je určená na prípady, keď nie je možné zistiť, kto poškodil plombu a preto
sa to prisúdi užívateľovi, ktorý má so žalobcom uzavretú obchodnú zmluvu. Ale obdobie musí byť
zrejmé. Ďalej sa bránil tvrdeniu žalobcu, že plynomer sa nachádza na neprístupnom mieste z verejného

priestranstva, a preto je vylúčená akákoľvek manipulácia inou osobou. Žalobca tvrdil, že dvakrát bol
prizvaný pri odpočte plynomeru, a preto je plynomer na neprístupnom mieste. Je pravda, že posledné
2 razy bol pri odpočte, ale 10 rokov prizývaný k odpočtu nebol, lebo zodpovední pracovníci si plynomer
z verejného chodníka otvorili, plynomer skontrolovali a odpísali daný stav spotreby. Sudca sa stotožnil
s tvrdeniami žalobcu bez toho, aby na to existoval akýkoľvek dôkaz. Jediným dôkazom boli fotografie,

kde je odfotený plynomer za plotom, cez ktorý bez problémov prejdete rukami, plynomer otvoríte a
môžete ním manipulovať. Z takéhoto postupu bol veľmi sklamaný, a preto požiadal SPP, aby po fyzickom
preverení zaujal k tejto veci stanovisko. Priložené stanovisko SPP potvrdzuje jeho skoršie tvrdenie, že
je možné s plynomerom z ulice manipulovať. Mal za to, že inštitút objektívnej zodpovednosti by bolo
možné aplikovať v prípade, že by bolo preukázané, že zariadenie bolo viditeľne poškodené a súčasne by

bolo možné vylúčiť, že k poškodeniu došlo už pred osadením samotného zariadenia žalovanému, resp.
po jeho demontáži a odovzdaní znalcovi. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nebola. Naopak
bolo preukázané, že zariadenie sa nachádzalo na verejne prístupnom mieste (čo nevylučuje fakt, že
sa zároveň nachádzalo na súkromnom, resp. mestskom pozemku), kde sním mohli voľne manipulovať
tretie osoby. Opätovne zdôraznil, že poškodenie nebolo viditeľné voľným okom ani nijako inak, lebo

„poškodenie“ sa netýkalo vonkajšej časti zariadenia, čiže nemal objektívne možnosť zistiť, či zariadenie
poškodené je alebo nie je a zistenie poškodenia prípadne riešiť ďalej s kompetentnými pracovníkmi
žalobcu. V zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal, že k poškodeniu
nemohlo dôjsť vlastným konaním poškodeného. V zmysle § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil

určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodenie zariadenia spôsobil odberateľ plynu, ako to
predpokladá citované ustanovenie zákona; dôkazné bremeno je pritom v tomto prípade práve na jeho
strane.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaný v odvolaní namieta viacero skutočností, pričom niektoré skutkové tvrdenia, ktoré vo svojom
odvolaní uvádza, vôbec neuviedol v konaní na súde prvej inštancie. S poukazom na § 366 C. s. p.
by súd na tieto jeho tvrdenia nemal prihliadať, nakoľko neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie. Jedná sa o tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní: „Mám za to, že plynomer už mohol

byť dodaný s vadnou plombou, alebo plombou mohlo by manipulované od momentu demontáže po
doručenie znalcovi, resp. plomba mohla byť kedykoľvek vymenená z verejne prístupného miesta.
Na základe vyššie uvedeného žalobca nepredložil dôkaz, že k porušeniu plomby došlo v čase, keď
mal žalovaný plynomer takpovediac zverený do opatery a súd ani na predloženie takéhoto dôkazunenaliehal, ... a preto som požiadal SPP, aby po fyzickom preverení zaujal k tejto veci stanovisko.
Priložené stanovisko SPP potvrdzuje moje skoršie tvrdenie, že je možné s plynomerom z ulice
manipulovať.“ S poukazom na § 366 C. s. p. nie je možné v odvolacom konaní na vyššie uvedené

tvrdenia žalovaného prihliadať, nakoľko neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie. Rovnako nie
je možné prihliadať v odvolacom konaní ani na mailovú komunikáciu, ktorú žalovaný súdu predložil spolu
s odvolaním, keďže táto opäť nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie. Odhliadnuc od
skutočnosti, že na túto komunikáciu predloženú súdu až v odvolacom konaní nie je možné prihliadať, tak
žalobca napriek uvedenému uviedol, že skutočnosti ktoré majú podľa žalovaného z tejto komunikácie

vyplývať, z nej v skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že podľa jeho
mienky je možné uplatniť objektívnu zodpovednosť len ak je preukázané, že v momente zverenia
plynomeru žalovanému bola plomba v poriadku a v momente odstránenia plynomeru bola plomba
poškodená. Uvedený výklad žalovaného je nesprávny a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona
o energetike. V prvom rade, žalobca nemá povinnosť dokazovať tvrdenia žalovaného. Ak žalovaný
tvrdí, že v čase montáže bola plomba poškodená, je povinný túto skutočnosť preukázať žalovaný

a nie žalobca. Žalobca všetky svoje tvrdenia, ktoré boli rozhodujúce na preukázanie jeho nároku
súdu riadne preukázal. Žalobca nemá ako preukazovať „neexistenciu“ nejakej skutočnosti. Rovnako
nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že objektívna zodpovednosť je určená na prípady,
kedy nie je možné zistiť osobu, ktorá plombu poškodila. Uvedený názor žalovaného je nesprávny
a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o energetike. Pre priznanie nároku na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike
nie je potrebné skúmať kto a kedy poškodil zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej manipulácii,
a to z dôvodu, že neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) je založený na princípe
objektívnej zodpovednosti, t. j. neskúma sa zavinenie odberateľa. Žalobcovi stačí preukázať, že na
danom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii plynu. Žalovaný ďalej namietal, že meradlo sa nachádza na verejne
prístupnom mieste. Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania. Bolo jednoznačne preukázané, že meradlo plynu je umiestnené na pozemku ohradenom
plotom, na ktorý sa nie je možné dostať bez súčinnosti oprávnenej osoby. Žalovaný ďalej vo svojom
odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodenie zariadenia spôsobil odberateľ plynu, pričom

uvedené podľa názoru žalovaného má vyplývať z § 76 ods. 11 zákona o energetike. Uvedený názor
žalovaného je nesprávny z dvoch zásadných dôvodov. V prvom rade § 76 ods. 11 zákona o energetike
neupravuje skutkové podstaty neoprávneného odberu zemného plynu. Ustanovenie § 76 ods. 11 zákona
o energetike upravuje len povinnosť odberateľa prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby
nepoškodil určené meradlo. V druhom rade nesprávnosť vyššie uvedeného názoru žalovaného vyplýva

zo skutočnosti, že jednotlivé skutkové podstaty neoprávneného odberu zemného plynu zakotvuje §
82 ods. 1 zákona o energetike, kde vo vzťahu k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa §
82 ods. 1 písm. d) robí zákon zodpovedným odberateľa zemného plynu, a to bez ohľadu na to,
kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušil. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní žiada
odvolací súd, aby v prípade, že sa nestotožní s jeho tvrdeniam v celom rozsahu, aby aplikoval §

420 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného sú splnené podmienky pre aplikovanie § 420
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané ako ku škode došlo a taktiež nebolo
preukázané, že poškodenie spôsobil žalovaný. Uvedené závery žalovaného sú nesprávne. V prvom
rade, ako už uviedol vyššie, žalobca nie je povinný preukazovať kto a kedy poškodil zabezpečovacie
zariadenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca je navyše toho názoru, že v prípade náhrady škody

za neoprávnený odber zemného plynu nie je vôbec možné aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka,
keďže v uvedenom prípade neoprávneného odberu zemného plynu podľa 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike bola škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.,
teda v súlade so zákonom o energetike a príslušným vykonávacím predpisom. Žalobca teda postupoval
pri vyčíslení škody plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na obsah odvolania mal

žalobca za to, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p., a preto by mal odvolací
súd odvolanie žalovaného odmietnuť. Zákonná úprava § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike
je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom,
a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto
vzniknutúrobízákonbezďalšiehozodpovednýmodberateľa.Princípobjektívnejzodpovednostizaškody

vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej podstaty nie je potrebné
preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či k porušeniu došlo v dôsledku jeho
zásahu. Názor, že zodpovednosť za škodu za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1písm. d) zákona o energetike je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, vyplýva aj z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 3 Obdo 51/2017, zo dňa 22.3.2018, uznesenie sp. zn. 5 Obdo
32/2012, zo dňa 29.11.2018, uznesenie zo dňa 12.3.2015, sp. zn. 3 Cdo 99/2012, rozsudok zo dňa

29.11.2011, sp. zn. 4 Cdo 102/2010, rozsudok zo dňa 21.3.2018, sp. zn. 6 Asan/19/2017, rozsudok zo
dňa 18.7.2018, sp. zn. 10 Asan 22/2017, rozsudok zo dňa 19.6.2018, sp. zn. 10 Asan 26/2017).
Na odbernom mieste žalovaného v období od 31.12.2017 do 30.5.2018 dochádzalo k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber
zemného plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber.

V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť
uhradiťprevádzkovateľovidistribučnejsieteškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomplynu.Porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca
Ing. Petra Leška, Severná 26, Banská Bystrica. Znalec v znaleckom posudku č. 565/PL-2018 uviedol
že „Optickým skúmaním povrchu plomby som zistil, že plomba má odstránené opracovaním obidva
zaisťovacie prvky plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily.“

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že dodatočný dôkaz, že plynomer sa nachádza na verejne
prístupnom mieste predložil až po vynesení rozhodnutia z dôvodu, že mal za to, že sudca jeho
vyjadrenie v konaní, že plynomer sa nachádza na verejne prístupnom mieste nespochybní aj na základe
fotodokumentácie,kdejetojednoznačné.Sámžalobcamuvtomtodalzapravduvmailovejkomunikácií;

inak to ani nemohlo byť, lebo taká je skutočnosť.

9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že ak žalovaný namieta, že meradlo sa nachádza na verejne
prístupnom mieste; tak toto jeho tvrdenie je v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania. Bolo jednoznačne preukázané, že meradlo plynu je umiestnené na pozemku ohradenom

plotom, na ktorý sa nie je možné dostať bez súčinnosti oprávnenej osoby.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
26.4.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie

relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie
dospelksprávnymskutkovýmzáveromanaichzákladevyvodilajsprávnyprávnyzáverozodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové
a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi
predmetnej žaloby.

13.Súdprvejinštancietotižvodôvodnenísvojhorozsudkuvdostatočnomrozsahuaprehľadnerozviedol
rozhodujúciskutkovýstav,opísalpriebehkonaniaauviedolstanoviskáprocesnýchstránkprejednávanej
veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a
výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základnéhopráva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo 165/2011).

14. A pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by
sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa
javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovaným prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo

všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

15. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaného, spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v intenciách odvolacích námietok žalovaného
odvolací súd uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že:

17.1 Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,
prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie

meradla porušili (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2008, sp. zn. 4 Cdo 102/2010).

17.2. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu
plynu a ods. 2 právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto
odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané

všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť
medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu
nahradiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009).

17.3. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s

porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu
plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť
nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom

prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike rozhodujúce samotné
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.
Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období

odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Obdo 32/2018).

18. Skutočne vzniknutou škodou podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, ktorú je
prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, sa rozumie hodnota neoprávnene odobratého
množstva zemného plynu a náklady vynaložené prevádzkovateľom distribučnej siete v súvislosti
s neoprávneným odberom plynu, ktoré by mu inak nevznikli. Pre určenie výšky vzniknutej škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike je

nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu. Presné množstvo odobratého plynu je
možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberomplynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.

19. Pretože žalobca v spore súkromným znaleckým posudkom v súlade § 209 ods. 2 C. s. p. preukázal,
že žalovaný (odberateľ) v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu, vznikla mu v súlade s § 82
ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu
vrátane ušlého zisku.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).