Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203544
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4220203544.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno, so sídlom
Pohraničná 8, 945 01 Komárno, konajúceho prostredníctvom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.08.2020 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala
odstránenia sfalšovaného dokladu ČVS: ORP-101/2-VYS-KN-2014 číslo listu 147, ktorý mal byť podľa

názoru žalobkyne falošný a rovnako mal byť sfalšovaný aj jej podpis, pričom tento dokument absolútne
nekorešponduje s realitou. Uviedla, že žalovaný neoprávnene používa tento sfalšovaný dokument a aj
jej podpis a tým zasahuje do jej základných práv a slobôd. Uviedla, že takýto falošný dokument sa prieči
dobrým mravom a sú tak neoprávnene používané jej identifikačné údaje a jej podpis. Falošný dokument
odhalila v októbri 2018, pričom je potrebné domáhať sa súdnou cestou odstránenia tohto dokumentu
s okamžitou platnosťou. Okrem zabezpečenia vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-101/2-VYS-KN-2014
a trestného spisu sp. zn. 11T/66/2014 žiadala, aby súd zabezpečil znalca z odboru písmoznalecstvo

za účelom potvrdenia, že podpis na na č. l. 147 je falošný. Na základe uvedeného preto žiadala,
aby súd daný úkon vyhlásil za falošný a neplatný a aby bol odstránený v plnom rozsahu a aby súd
listinu vyhlásil za nezákonnú. Žalobkyňa poukázala na čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a
politických právach, čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Tz/9/2006 zo dňa
20.06.2006.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila kópiu listiny zo dňa 14.02.2014, kópiu doplnenia sťažnosti odsúdeného

zo dňa 14.11.2018.

3. Po výzve súdu na odstránenie nedostatkov podania, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 01.10.2020,
žalobkyňavpodanídoručenomsúdudňa08.10.2020uviedla,žeobsahomprávanaochranumenapodľa
ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka je výlučne právo fyzickej osoby používať k svojmu označeniu
meno, disponovať ním a brániť tomu, aby niekto iný jeho meno k svojmu označeniu používal bez ohľadu
na to, na aký účel by ho použil. Uviedla, že došlo k falšovaniu jej podpisu a žalovaný odmieta vec

riešiť a tak vytvára iluzórny obraz zneužitím sfalšovaného podpisu. S poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka namietala, že je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Žiadalaopribratieznalcazodborupísmoznalecstvo.
Uviedla,žežiadaabysúdrozhodoltak,abyeliminovalsfalšovanýpodpisaabybolovyslovené,žepodpisna právnom úkone nie je od účastníčky a je sfalšovaný. Uviedla, že žaloba bola jasne sformulovaná,
pretože ide o úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Uviedla, že súd má vysloviť, že „označený podpis na
právnom úkone z 14.02.2014, ČVS: ORP-101/2-VYS-KN-2014 je sfalšovaný, nevychádza od žalobkyne

a preto je takýto právny úkon neplatný a došlo k porušeniu ust. § 11 a nasl. OZ a č.l. 19 ods. 1 Ústavy
SR“. Uviedla ďalej, že žalovaný nemá záujem tento stav v rámci konania o obnovu konania vyriešiť. V
záveru uviedla, že trvá na tom, aby sfalšovaný podpis bol vyslovený za nezákonný a žalovaný aby bol
vyzvaný na odstránenie uvedeného dokumentu.

4. K žalobe v znení jej doplnenia sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že ide o skutočnosti, ktoré boli
žalobkyňou napádané už niekoľko krát, avšak jej tvrdenia neboli preukázané. Žalobkyňa primárne
poukazuje na sfalšovanie, resp. nepravosť, jej podpisu na predmetnom dokumente. Žalobkyňa ale
neuvádza ako mal byť jej podpis sfalšovaný, resp. ako malo dôjsť k vzniku tohto nepravého podpisu
žalobkyne, kedy k nemu malo dôjsť a za akých okolností. Takto formulované skutočnosti bez dôkazov a
relevantných podkladov vyznievajú tendenčne, neobjektívne a zavádzajúcu. Konštatovania a formulácie

žalobkyne tak vytvárajú dojem, že policajti zaradený na odbore kriminálnej polície OR PZ v L. vytvárajú
nepravé dokumenty a dôkazy v prebiehajúcich trestných konaniach. Z formulácie obsahu žaloby nie
je žalovanému zrejmé čoho sa žalobkyňa podaním žaloby domáha a čo súdu navrhuje. Žalobkyňa
neuvádza ani žiadne dôkazy a relevantné fakty, predkladá len svoje tvrdenia a zmes právnych názorov,
ktoré podľa názoru žalovaného s vecou nesúvisia a sú vytrhnuté z kontextu niekoľkých súdnych

rozhodnutí. Podľa nášho názoru podaná žaloba nespĺňa ani zákonom stanovené podmienky na to, aby
bola súdom prijatá na ďalšie konanie vo veci.

5. V replike žalobkyňa uviedla, že ako žalobkyňa sa niekoľkokrát snažila dohodnúť sa so žalovaným,
ale žalovaný sa snaží nájsť výhovorky, aby tieto veci nemusel objektívne riešiť. Žalovaný odmietol

podrobiť predmetný podpis písmoznaleckému skúmaniu. Uviedla, že takto sfalšovaný podpis vytvára
neobjektívny obraz a potvrdzuje neobjektívne skutočnosti, ktoré hrubo zasahujú do jej súkromného a
rodinného života. Uviedla ďalej, že celý prípad stojí na sfalšovanom podpise, išlo o vymyslené týranie,
ktoré sa vôbec nestalo. Navrhla vypočuť svedkov - W. N. a B. C.. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, ako
sfalšovaný podpis v spise vznikol, keďže za tento spis zodpovedá žalovaný. Sfalšovaný podpis vytvára

nepravý obraz o ich spoločnom rodinnom a súkromnom živote a prieči sa dobrým mravom.

6. V duplike žalovaný uviedol, že opätovne ide o skutočnosti, ktoré boli žalobkyňou napádané už
v žalobe a aj niekoľkokrát predtým. Tvrdenia žalobkyne neboli preukázané a ani v tomto vyjadrení
neprichádza s novými skutočnosťami. Žalobkyňa poukazuje na sfalšovanie, resp. nepravosť, jej podpisu

na predmetnom dokumente, avšak neuvádza ako mal byť jej podpis sfalšovaný, resp. ako malo dôjsť k
vzniku tohto nepravého podpisu žalobkyne, kedy k nemu malo dôjsť a za akých okolností. Z formulácie
vyjadrenie opätovne nie je žalovanému zrejmé čoho sa žalobkyňa podaním žaloby domáha a čo súdu
navrhuje. Opäť pripomíname, že podľa nášho názoru podaná žaloba nespĺňa zákonom stanovené
podmienky na to, aby bola súdom prijatá na ďalšie konanie vo veci.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že na trestnom
oznámení, ktoré našla v roku 2014 zistila, že nebola poučená podľa § 114 TP. Keď bola vypočúvaná na
polícii v súvislosti s posledným trestným oznámením, vtedy jej hovoril vyšetrovateľ, ktorý ju vypočúval,
že nebola nútená a ani násilne zobraná, ale žalobkyňa vtedy hovorila vyšetrovateľovi, že keďže ani

nevedela kam ju berú, tak ako mohla ísť dobrovoľne a ešte keď nevidela ten papier a ani nič nepodpísala,
tak ako mohla vedieť, kam ju berú. Žiadny úkon nemôže byť dobrovoľný, keď stojí na sfalšovanom
dokumente. NS SR pod sp.zn. 3To/43/2011 v obdobnej veci rozhodol, že takto získaný súhlas je
neplatný. Policajti dobre vedia, že ten podpis je sfalšovaný, a z toho jediného dôvodu nechcú pribrať do
konania písmoznalca. Uviedla, že chce poukázať aj na trestné oznámenie, že nebola poučená podľa

§ 130 TP, tiež je také rozhodnutie na KS Žilina sp. zn. 1To/17/2009 zo dňa 17.03.2009. Zotrvala na
tom, že aby súd vykonal dokazovanie, zabezpečil znalecký posudok a vyhlásil, že právny úkon, kde
je falošný podpis žalobkyne, je neplatný. Zástupca žalovaného uviedol, že nevie, čo pani žalobkyňa
žiada od Okresného riaditeľstva, pretože v trestnom konaní, kde mal byť využitý tento dôkaz, bol
obvinený odsúdený a rovnako bol tento rozsudok potvrdený KS v Nitre, ani 1.stupňový ani 2.stupňový

súd nerozhodli, že by tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Zástupkyňa obvineného W. N.
bola z radov advokátov a myslí, si že by sa jej podarilo preukázať nezákonnosť dôkazov v trestnom
konaní, rovnako neopodstatnenosť návrhu bola preukázaná aj vyšetrovaním Úradu inšpekčnej služby,
čo spomenula aj žalobkyňa. Vzhľadom aj na odstup času, kedy malo dôjsť k protiprávnemu konaniu, čoje február 2014, považoval túto žalobu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalobkyňa uviedla, že ona nič
iné nežiada len to, aby sa vyšetrilo, kto tento dokument podpísal. V tejto súvislosti uviedla, že Q.U. N.
na žalobkyňu a jej matku podal trestné oznámenie, o čom prebieha samostatné konanie o tom, že ho

mali s matkou nútiť k tomu, aby vypovedal vo veci jej manžela. V záverečnej reči žalobkyňa zopakovala,
že žiada, aby bolo všetko vyšetrené písmoznalcom a aby úkon bol vyhlásený za neplatný.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Dňa 10.08.2020 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, doplnená dňa 08.10.2020, ktorou sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala vyslovenia, že označený podpis žalobkyne na právnom úkone
z 14.02.2014 ČVS:ORP-101/2-VYS-KN-2014 je sfalšovaný a nevychádza od žalobkyne a preto právny
úkon je neplatný a došlo k porušeniu ustanovenia § 11 a nasl. OZ a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. V zmysle § 206, § 207 CSP žiadala o nariadenie znaleckého dokazovania.

10. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti

právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala
vyslovenia, že označený podpis žalobkyne na právnom úkone z 14.02.2014 ČVS:ORP-101/2-VYS-
KN-2014 je sfalšovaný a nevychádza od žalobkyne a preto právny úkon je neplatný a došlo k porušeniu
ustanovenia § 11 a nasl. OZ a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, bola na súd doručená dňa
10.08.2020, teda za účinnosti procesnoprávneho predpisu Civilného sporového poriadku.

12. Predchádzajúci procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok neobsahoval všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho

predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem.

13. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý

vychádzazozásady,žesúdmáurčiťaktuálnyprávnystav.Priurčeníprávnejskutočnostihovorírozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci
žalobca alebo niekto iný.

14. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate tejto zásade.

15. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a

míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 77), Občiansky zákonník (žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu

bytu podľa § 711 ods. 6 alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne
neúčinnépodľa§42a),zákonč.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(žaloba
na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa
§ 131, uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa § 183 alebo uznesenia členskejschôdze družstva podľa § 242 a 260) alebo zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm.

d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva
oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

16. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 08.10.2020 uviedla, že súd má vysloviť, že „označený
podpis na právnom úkone z 14.02.2014, ČVS: ORP-101/2-VYS-KN-2014 je sfalšovaný, nevychádza

od žalobkyne a preto je takýto právny úkon neplatný a došlo k porušeniu ust. § 11 a nasl. OZ a č.l.
19 ods. 1 Ústavy SR“. Z uvedeného mal súd za to, že predmetom konania nie je žaloba na ochranu
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to žalobkyňa označovala v žalobe, ale
predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu. Keďže zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu - žiadosti o vyhotovenia lekárskej
správy o zranení na účely trestného konania v civilnom konaní, je takáto žaloba procesne neprípustná.

Na základe uvedeného preto súd žalobu zamietol.

17. Keďže súd žalobu zamietol z vyššie uvedených procesných dôvodov, súd na pojednávaní návrh
žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto mu súd proti žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší

súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.