Rozsudok · Darovacia zmluva · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200484
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1317200484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcu: L.. R. A., narodený XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, N., zastúpený JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody č. 10,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ BY. všetci zastúpení advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o, so sídlom
Križkova 9, Bratislava, IČO : 36727334, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 5. apríla 2018, č. k. 11 C 3/2017-77, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave navrhnutý zmier n e s ch v a ľ u j e.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III. z 5. apríla 2018, č. k. 11 C 3/2017-77
m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. apríla 2018, č. k.
11 C 3/2017-77 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) určil neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom (ako darcom) a žalovanými 1/, 2/ (ako obdarovanými) zo dňa 25.07.2014, predmetom ktorej
bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č.XXX, parc. č. XXX/X, záhrady o

výmere XXX m2, parc.č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom, súp. č.
XXXX postavaný na parc. č. XXX/, obe parcely registrované v registri ,,C“ katastrálne územia F., okres N.
L., a ktorej vklad povolený pod č. V-XXXXX/XX. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v plnej výške.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal (pôvodne) určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na
LV č.XXX, ako parc. č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parc.č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX mX a rodinný dom, súp. č. XXXX postavaný na parc. č. XXX/, katastrálne územia
F., okres N. L.. Požadované určenie odôvodnil tým, že je otcom žalovaných 1/, 2/ a rozvedeným
manželom žalovanej 3/. Žalobca a žalovaná 3/ mali v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti v
katastrálnom území F., okres N. L., zapísané na LV č.XXX, parc.č. XXX/X, záhrady o výmere XXX
m2, parc.č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom, súp. č. XXXX
postavaný na parc. č. XXX/, obe parcely registrované v registri ,,C“. Obaja mali rovnaké polovičné
podiely. Keď sa schyľovalo ku rozvodu, žalobca sa dohodol so synmi, s vedomím manželky, že im

darujepolovicuvyššieuvedenýchnehnuteľnosti,spodmienkouzriadeniavecnéhobremenadoživotného
práva užívania a inými zabezpečeniami nerušeného užívania. V tomto zmysle ako darca spolu so
žalovanými 1/, 2/, ako obdarovanými, dňa 25.07.2014 uzatvorili darovaciu zmluvu. Touto zmluvou
žalobca previedol na žalovaných 1/, 2/ celý svoj podiel k označeným nehnuteľnostiam. V článku VII.zmluvy bola zakotvená dohoda o zriadení vecného bremena zabezpečujúceho doživotné užívacie právo
časti domu, užívanie nerušené stavebnými prácami a zákaz scudzenia. Toto zabezpečenie bolo pre
žalobcu nevyhnutné, nakoľko nevlastní iný byt a bola to neodlučiteľná podmienka daru. Žalobca sa

spoľahol na platnosť textu zmluvy, ako aj na čestnosť obdarovaných a nesledoval vkladové konanie
na katastri. Žalovaní 1/, 2/ dali sami návrh na vklad do katastra dňa 11.08.2014. Tento návrh darcovi
neukázali a neoboznámili ho s jeho obsahom. V článku III návrhu na vklad pomenovali ustanovenia
darovacej zmluvy o vecnom bremene za neplatné a za bezpredmetné, z dôvodu, že spoluvlastníčka
3/ nebola účastníčkou zmluvy. Okresný úrad, katastrálny odbor, vydal dňa 17.09.2014 rozhodnutie č.

S. ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k darovanému podielu v prospech obdarovaných a vecné
bremeno neriešil. Podľa žalobcu však jeho prejav vôle v darovacej zmluvy bol nedeliteľný, ku daru by
nedošlo bez zabezpečenia doživotného nerušeného bývania. Dôkazom je, že v článku VII. darovacej
zmluvy došlo k dohode o tomto zabezpečení, teda zmluva o vecnom bremene bola neoddeliteľnou
obsahovou a vôľovou súčasťou darovacej zmluvy. Žalobca nemal v čase uzatvárania zmluvy vedomosť,
že žalovaná 3/, ako spoluvlastníčka, mala byť účastníčkou zmluvy o vecnom bremene.

3.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že pokiaľ ide o údajné právo žalobcu zodpovedajúce
vecnému bremenu, právo doživotného užívania jedného bytu, zakotvené v článku VII. zmluvy,
takéto dojednanie je potrebné považovať za neplatné, nakoľko súhlas so zriadením takého práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech žalobcu neprejavila žalovaná 3/, ktorá bola v tomto
čase podielovou spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností. Podľa názoru žalovaných je potrebné

prísne oddeľovať platnosť jednotlivých právnych úkonov obsiahnutých v zmluve. Jedným samostatným
dokumentom je darovacia zmluva, ktorá je nepochybne platná a druhým samostatným právny úkonom
je údajná zmluva o zriadení vecného bremena, na ktorú žalobca poukazuje a sám ju považuje
za neplatnú. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Je
nespochybniteľné, že neplatnosť zmluvy, ako údajnej zmluvy o zriadení vecného bremena, nemôže

spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku, ale iba jej časti, ktorá bola samostatným právny úkonom.
Podľa žalovaných je článok VII. zmluvy formulovaný nepresne a vágne, na základe takého ustanovenia
by ani nebolo možné, aby okresný úrad povolil vklad vecného bremena do katastra. Žalovaní spochybnili
tvrdenia žalobcu o tom, že zmluva o vecnom bremene mala byť neoddeliteľnou obsahovou a vôľovou
súčasťou darovacej zmluvy. Trvali na tom, že zmluva o vecnom bremene a darovacia zmluva sú

dve samostatné zmluvy, formálne spísané v rámci jedného dokumentu. Žalobca sa nikdy nedomáhal
užívania nehnuteľnosti. Ani z článku VII. zmluvy nevyplýva, že chce vo svoj prospech zriadiť vecné
bremeno. Žalovaní sa ďalej vyjadrili k dobrým mravom tak, že bolo žalobcovou vôľou darovať jeho
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v prospech synov a následne sa z nehnuteľností odsťahovať
ku partnerke. Navyše žalovaný 1/ mal záujem o to, aby sa žalobca vrátil späť do domácnosti žalovaných,

avšak žalobca to ignoroval. V komunikácii so žalovanou 3/ uviedol, že nemá záujem sa vrátiť domov,
nakoľkojespokojnýavedienovýživot.Následnýmikrokmizostranyžalobcudošlokrozvodumanželstva
a definitívnemu opusteniu domácnosti. Uzatvorenie darovacej zmluvy sa neprieči dobrým mravom,
nakoľko snahou žalovaných bolo, aby žalobca i po uzatvorení darovacej zmluvy zotrval v ich spoločnej
domácnosti.

4. Žalobca v priebehu konania navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, že sa domáhal určenia neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy. Súd na pojednávaní dňa 01.02.2018 navrhovanú zmenu petitu žaloby
pripustil.
5. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal procesnú prípustnosť podanej žaloby, pričom dospel
k záveru, že táto prípustná je. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 137 pís. d) CSP žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom jej účelom
bolo vylúčenie nepotrebných a nezmyselných žalôb o určenie neplatnosti, ktoré by vyvolávali ďalšie
spory. Za osobitný právny predpis, na základe ktorého mohol žalobca požadovať určenie neplatnosti
zmluvy súd považoval zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 34 ods.2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V tomto prípade boli
stranami v spore všetky subjekty, ktorých sa prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

týkal a v prípade, že súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, predmetnej darovacej zmluvy, kataster
nehnuteľností vyznačí v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona stav pred týmto právnym
úkonom. Ustanovenie § 34 katastrálneho zákona nebolo po prijatí nových procesných kódexov (CSP)novelizované, a preto z toho možno usúdiť zámer zákonodarcu, a to možnosť domáhať sa určovacou
žalobou aj určenia neplatnosti právneho úkonu.
6. Súd prvej inštancie potom vykonaným dokazovaním zistil, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

zo dňa 25.07.2014 boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobca a žalovaná
v 3/, každý v podiele 1. Žalobca a žalovaní 1/, 2/ uzatvorili dňa 25.04.2014 darovaciu zmluvu, ktorej
súčasťou bolo aj dojednanie o zriadení vecného bremena v prospech darcu, teda žalobcu. V čase
uzatvorenia zmluvy bol žalobca spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v časti 1/2 a zmluvou
bezodplatne daroval svoj spoluvlastnícky podiel žalovaným 1/, 2/. Podľa čl. VII. predmetnej zmluvy si

darca vyhradil právo doživotného užívania jedného bytu na prízemí v rozlohe cca 45 m2, ktorý pozostáva
z izby, obývacej kuchyne, sociálneho zariadenia, schodiska a spoločnej loggie, že pri akýchkoľvek
stavebných úpravách, opravách, alebo zmenách vykonávaných na darovaných nehnuteľnostiach,
nebude darcovi obmedzované alebo znemožňované užívacie právo k uvedenému bytu, že predmet bytu
obdarovaní nebudú predávať počas života darcu. Obdarovaní vyjadrili súhlas s týmito výhradami darcu
zaviazali sa strpieť uvedené práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Z návrhu na vklad do katastra

nehnuteľností súd zistil, že navrhovatelia vkladu a to výlučne žalovaní 1/, 2/, navrhli povolenie vkladu
iba darovacej zmluvy, pričom v návrhu uviedli, že majú za to, že ustanovenia článku VII. darovacej
zmluvy o právach zodpovedajúcich vecnému bremenu sú bezpredmetné, respektíve neplatné, nakoľko
účastníkom darovacej zmluvy nebol druhý podielový spoluvlastník, a to žalovaná 3/ a preto žiadajú
ponechať ťarchy bez zápisu. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 17.09.2014

povolil vklad vlastníckeho práva (iba v časti daru) v prospech žalovaných 1/, 2/. Z výpisu z lista
vlastníctva č. XXX súd zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 20.11.2014 aj žalovaná 3/ previedla svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovaných 1/, 2/, ktorí tak boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Na predmetnej nehnuteľnosti
bolo touto darovacou zmluvou zriadené aj vecné bremeno v prospech žalovanej 3/, spočívajúce v práve

doživotného užívania nehnuteľností: parc. č. XXX/X, XXX/X a stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X
podľa V-XXXXX/XX zo dňa 20.11.2014, vklad povolená Z-XXXXX/XXXX. Nebolo sporné, že žalobca sa
samostatnými žalobami voči žalovaným 1/, 2/ domáhal vrátenia daru, pričom Okresný súd Bratislava
III. obe žaloby zamietol (č. k. 11C/346/2014-51 a č. k. 19C/271/2014-57).
7. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že žalobca v spore tvrdil, že by darovaciu zmluvu

nikdy neuzavrel bez zabezpečenia práva doživotného bývania, pričom obe strany sporu tieto podmienky
akceptovali podpisom darovacej zmluvy. Právo doživotného bývania je právom a nie povinnosťou, ktorú
by musel splniť, preto nie je relevantná obrana žalovaných, že po rozvode manželstva so žalovanou 3/
v dome nebýval a vyjadroval sa, že začína nový život. Bolo evidentné, že nastal rozvod, vzťahy medzi
stranami sporu boli napäté, práve s vedomím toho, že nemá inú možnosť bývania, nakoľko bývanie u

partnerky môže byť len dočasným riešením, do darovacej zmluvy zahrnul požiadavku zriadenia vecného
bremena. Dôveroval svojim synom, ktorí následne po uzatvorení podali návrh na vklad do katastra. Ku
darovacej zmluve nebol pripojený súhlas žalovanej 3/, preto sa kataster nehnuteľností kontaktoval so
žalovanou 3/, ako spoluvlastníčkou, či súhlasí so zriadením vecného bremena doživotného užívacieho
práva k časti domu. Nakoľko žalovaná 3/ so zriadením vecného bremena nesúhlasila, okresný úrad

nezavkladovalvecnébremeno.Avšakžalobcanebolinformovaný,žečlánokVII.jeneplatnýažekataster
nehnuteľností zavkladoval iba darovaciu zmluvu, ale nie zmluvu o zriadení vecného bremena, dozvedel
sa to až neskôr. Žalovaní podali návrh na vklad do katastra a ten bez vedomia žalobcu naformulovali tak,
že vecné bremeno je neplatné a žiadali ho nezavkladovať. Žalobca bol názoru, že ide o neoddeliteľnú
časť právneho úkonu a preto je neplatná celá zmluva. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že v čase uzavretia

zmluvy o prevode vlastníckeho práva (na matku) nevedeli o začatí predmetného konania, preto prevod
nemožno hodnotiť ako účelový. Tvrdili, že z článku VII. zmluvy nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o
vecné bremeno. Poukázali na pasivitu žalobcu, že nenapadol rozhodnutie katastra, ak s ním nesúhlasil,
nevyzval spoluvlastníčku na súhlas o zriadení vecného bremena, nevyzval obdarovaných, aby zmluva
bola doplnená o dodatok, taktiež ich nevyzval ani na užívanie nehnuteľnosti, svojím konaním potvrdil, že

platnosť darovacej zmluvy nespochybňuje, spochybňuje ju len z dôvodu, že žalovaní voči nemu konajú v
rozporesdobrýmimravmi,čosavjednotlivýchkonaniachnepreukázalo.Podľanázoružalovaných,bysa
mal žalobca domáhať užívania nehnuteľnosti, nie žalovať určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Poukázali
na to, že na časť nehnuteľnosti nie je možné zriadiť vecné bremeno, ale len na celú nehnuteľnosť,
čo nebolo stranami sporu zamýšľané. Vecné bremeno malo v zmluve obsahovať ďalšie výhrady, ako

je zákaz scudzenia, ktoré nemožno považovať za vecné bremená. Podľa ich názoru tieto dva právne
úkony treba oddeľovať a darovaciu zmluvu brať za platnú. Podmieňovať darovanie zriadením vecného
bremena nie je možné. Nespochybňovali užívacie právo žalobcu, ktorého sa mal primárne domáhať a
nie určenia neplatnosti zmluvy. Z výsluchu žalovanej 3/ súd zistil, že svoj podiel darovala žalovaným 1/,2/, uviedla, že zobrala tu istú zmluvu len dopísala do zmluvy vlastné osobné údaje, nebolo v jej prospech
zapísané vecné bremeno, požiadala obdarovaných, aby podpísali zmluvu o vecnom bremene, zaplatili
poplatok a požiadali o vklad vecného bremena. Podľa nej to isté mohol urobiť i žalobca, ale neurobil to,

aby šikanoval vlastnú rodinu. Nekomunikoval s ňou, robil si všetko po svojom. Uviedla, že by jej nevadilo
zriadenie vecného bremena pre žalobcu, tak ako ho má zriadené ona.
8. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 34, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že darovacia zmluva
je taká jednostranne zaväzujúca zmluva, na základe ktorej jedna strana (darca) odovzdáva na úkor

svojho majetku druhej strane (obdarovaný) bezodplatne a bez právnej povinnosti majetkové hodnoty
s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie ako bezodplatné. Darovacia
zmluva je najznámejší typ bezodplatnej zmluvy. Predmetom darovacej zmluvy môže byť čokoľvek, čo
je predmetom občianskoprávneho vzťahu najmä vec, právo, iná majetková hodnota. Ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, môže darca takýto predmet daru zaťažiť vecným bremenom. Obsahom vecného
bremena zriadeného zmluvou je v takom prípade najčastejšie právo doživotného bývania a užívania

prevádzanej nehnuteľnosti v prospech darujúceho, pričom v zmluve je výslovne uvedené, že toto právo
má povahu vecného bremena. Je bežnou praxou ak sa zmluvné strany v zmluve dohodnú o zaťažení
nehnuteľnosti vecným bremenom.
9. V danom konaní nebolo sporným, že žalobca uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ darovaciu zmluvu
dňa 25.07.2014, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaných 1/, 2/ spoluvlastnícke právo k

vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Súčasťou darovacej zmluvy bola podľa čl. VII dohoda (zmluva)
zmluvných strán o zriadení vecného bremena na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech darcu,
spočívajúceho v práve doživotného a bezplatného užívania časti nehnuteľnosti bez obmedzenia.
Žalovaní 1/, 2/ ako obdarovaní na základe darovacej zmluvy podali návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. V návrhu na vklad do katastra nehnuteľností iba žalovaní uviedli, že

ustanovenia článku VII. darovacej zmluvy o právach zodpovedajúcich vecnému bremenu sú neplatné,
nakoľko účastníkom darovacej zmluvy nebol druhý podielový spoluvlastník, a to žalovaná 3/. Súd posúdil
obsah darovacej zmluvy a dospel k záveru, že súčasťou darovacej zmluvy bola i zmluva o zriadení
vecného bremena, ktorá bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže zmluva o zriadení vecného bremena
bola iba podľa žalovaných 1/, 2/ neplatná, katastrálny odbor sa vôbec nezaoberal zmluvou o zriadení

vecného bremena, nakoľko žalovaní jej zápis nepožadovali. Avšak tieto dve súčasti zmluvy nemožno
od seba oddeliť, a to z dôvodu, že žalobca by bez zmluvy o zriadení vecného bremena nedaroval
predmetnénehnuteľnostižalovaným.Vsporejednoznačnedeklarovalsvojúmyselanebolopreukázané,
že by úmyslom žalobcu bolo iba darovanie nehnuteľnosti svojim potomkom bez výhrady, bez zriadenia
vecného bremena. Iný úmysel žalobcu v spore preukázaný nebol. Naopak, bolo preukázané, že keď

sa žalobca dozvedel, že vecné bremeno nebolo zriadené, dožaloval sa a to aj súdnou cestou, vrátenia
daru, čo považoval za cestu ku zjednaniu nápravy. Podľa názoru súdu sa platnosť jednotlivých právnych
úkonov obsiahnutých v zmluve zo dňa 25.07.2014 nedá oddeliť. Súd bol toho názoru, že je potrebné
rozlíšiť, či právny úkon napadnutý vadou možno reálne rozdeliť na platnú a neplatnú časť a či tá
časť právneho úkonu, ktorá má byť zachovaná, je v súlade s vôľou účastníkov právneho úkonu.

Neoddeliteľnosť neplatnosťou postihnutej časti zmluvy od jej ostatného obsahu môže vyplývať i z
okolností, za ktorých došlo k zmluve. Právna úprava tu predpokladá, že súd posúdi všetky okolností,
za ktorých bola zmluva uzavretá a ak sa ukáže, že jednotlivé dojednania boli podľa prejavenej vôle
účastníkov natoľko prepojené, že nemohli mať záujem na zmluve len s takým obsahom, ktorý nie
je postihnutý neplatnosťou, je neplatný celý právny úkon. Preto ak žalobca, ako darca, uzavrel so

žalovanými, ako obdarovanými, darovaciu zmluvu, ktorej platnou podmienkou, súčasťou, bolo zriadenie
vecného bremena, a dojednané zriadenie vecného bremena je neplatné, nemožno neplatnú časť úkonu
oddeliť od jej ďalšieho obsahu. Súdna prax prihliada na subjektívny predpoklad deliteľnosti právneho
úkonu, t.j. či by strana sporu urobila právny úkon aj bez tých častí, ktoré sú postihnuté neplatnosťou,
respektíve, či sa zmluvné strany cítia byť zaviazané aj touto časťou právneho úkonu, ktorá tu zostala

po odstránení jej neplatnej časti. V prejednávanom prípade zmluva zo dňa 25.07.2014 obsahovala
viacero zmluvných dojednaní, darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, pričom zmluva
o zriadení vecného bremena nebola schopná vkladu, malo byť už v štádiu rozhodovania o povolení
vkladu spoľahlivo zistené, či strany sporu trvajú, alebo netrvajú na vzájomnej závislosti zmlúv, čo sa
nestalo a okresný úrad povolil vklad iba vlastníckeho práva. Ak by skúmal, či žalobca trvá na vzájomnej

závislosti oboch dojednaní, potom by musel predložený návrh na zápis do katastra zamietnuť v celom
rozsahu. Predmetná zmluva obsahovala aj zmluvu o zriadení vecného bremena, ako právny úkon,
ktorý nemožno oddeliť od vôle žalobcu darovať nehnuteľnosti, pretože žalobca nemal vôľu len darovať
časť nehnuteľností, ale aj ich naďalej užívať. Z tohto dôvodu súd posúdil predmetnú zmluvu v zmysleustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP) a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Žalovaní zásadne nesúhlasili so záverom súdu konštatovaným
v ods. 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že: „V spore jednoznačne deklaroval (pozn. žalobca)
svoj úmysel a nebo/o preukázané, že by úmyslom žalobcu bolo iba darovanie nehnuteľnosti svojim
potomkom bez výhrady...". Žalobca svoje zjavne účelovo vykonštruované tvrdenie o tom, že jeho
úmyslom bolo darovať nehnuteľnosti výlučne s výhradou zriadenia vecného bremena zodpovedajúceho
právu doživotného užívania (ako aj ďalších údajných „vecných bremien" špecifikovaných v čl.

VII Darovacej zmluvy), žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalovaní v konaní produkovali
nespochybniteľné dôkazy svedčiace o tom, že úmyslom žalobcu nebolo darovanie s výhradou zriadenia
vecného bremena doživotného užívania (najmä Splnomocnenie a prehlásenie zo dňa 20.03.2006,
Žiadosť o rozvod manželstva zo dňa 15.08.2014, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.01.2015 sp.
zn. 17C 153/2014, Rozsudok OS BA III zo dňa 27.01.2015 č. k. 17C 153/2014 - 24, Rozsudok

OS BA III zo dňa 22.09.2015 č. k.11C/346/2014-51, Rozsudok OS BA III zo dňa 28.04.2015 č. k.
19C/271/2014-57, e-mailová komunikácia medzi žalovaným v1. rade a žalobcom zo dňa 03.08.2014,
e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou 3/ zo dňa 06.08.2014, výsluch žalovaného 1/ a
výsluch žalovanej 3/). Z vykonaných dôkazov bolo zjavné, že žalobca chcel nehnuteľnosti žalovaným
1/, 2/ darovať a následne opustiť domácnosť z dôvodu, že si našiel novú životnú partnerku v meste

TP.y. Takýto bol aj skutočný priebeh udalostí, teda po tom, ako žalobca nehnuteľnosti žalovaným 1/, 2/
daroval, z nehnuteľností sa odsťahoval. Súd sa však dôkazmi predloženými (označenými) žalovanými
nezaoberal, ale bez ďalšieho sa stotožnil s ničím nepodloženými tvrdeniami žalobcu. Súd ďalej v ods.
21 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že: „ustanovenia článku VII, darovacej zmluvy
o právach zodpovedajúcich vecnému bremenu sú neplatné, nakoľko účastníkom darovacej zmluvy

nebol druhý podielový spoluvlastník a to žalovaná 3/," pričom žalovaní 1/, 2/ v návrhu na vklad
konštatovali, že ust. čl. VII. darovacej zmluvy sú vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu z uvedeného
dôvodu ..bezpredmetné" (resp. neplatné - čo ponechali na úvahu príslušného okresného úradu,
katastrálny odbor). Po vyhlásení napadnutého rozsudku dospela žalovaná 3/ k novým zisteniam, ktorými
sa súd doposiaľ nezaoberal. Týmto zistením je skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam,

ktorý bol predmetom darovania na základe Darovacej zmluvy, bol v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3/. Žalobca a žalovaná 3/ uzatvorili manželstvo
dňa 19.05.1984. V roku 1986 na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava III. sp. zn. 11C 118/86
žalobcaažalovaná3/počasmanželstvaodkúpilianadobudlidosvojhobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov (BSM) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam, pričom tento spoluvlastnícky

podiel (1/2) bol vedený na LV č. XXX len na meno žalobcu, a to napriek skutočnosti, že spadal do
BSM žalobcu a žalovanej 3/. Druhý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam, žalovaná
3/ nadobudla na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. XRI XXX/XX, a tento spoluvlastnícky
podiel bol správne vedený na LV č. XXX výlučne na meno žalovanej 3/. Je nesporné, že žalobca v
čase uzatvárania Darovacej zmluvy so žalovanými 1/, 2/ mal vedomosť o tom, že spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam nadobudol spolu so žalovanou 3/ kúpou počas trvania manželstva, a teda tento
spoluvlastnícky podiel spadal do ich BSM. Žalobca ignoroval uvedenú skutočnosť a nevyzval žalovanú
3/, aby sa zúčastnila Darovacej zmluvy ako jej zmluvná strana, prípadne ak by mal vôľu zriadiť vecné
bremeno, tak aj ako zmluvnú stranu dohody o zriadení vecného bremena. Ak by mal žalobca vôľu zriadiť
vecné bremeno, žalovanú 3/ by požiadal aspoň o súhlas so zriadením vecného bremena, ale neurobil

tak. Aj pri menej závažných právnych úkonoch je totiž potrebná účasť, alebo súhlas spoluvlastníka.
Žalobca daroval vo vlastnom mene žalovaným 1/, 2/, predmetný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/2 k nehnuteľnostiam, ktorý bol v BSM žalobcu a žalovanej 3/ s konkludentným súhlasom žalovanej
3/. Žalovaná 3/ (v čase darovania bezpodielová spoluvlastníčka spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
1/2 k nehnuteľnostiam) teda súhlasila a súhlasí s darovaním spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti

1/2 k nehnuteľnostiam, ktoré daroval žalobca vo svojom mene žalovaným 1/, 2/. Žalovaná 3/ tvrdí,
že domáhať sa na súde neplatnosti Darovacej zmluvy len zo strany žalobcu (prípadne domáhať sa
určenia, že len žalobca je 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností) je nesprávne a nesúhlasí
s takým jednostranným domáhaním sa. Keďže žalobca daroval ich spoločný spoluvlastnícky podielvo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam s jej súhlasom, domnieva sa, že žalobca sa nemôže jednostranne
domáhať určenia neplatnosti Darovacej zmluvy (prípadne domáhať sa určenia, že len žalobca je 1/2
podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností) bez jej súhlasu. Žalovaná 3/ nesúhlasí s domáhaním sa

určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo strany žalobcu, ani domáhaním sa určenia, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2. Ak by sa
totiž žalobca domohol určenia neplatnosti právneho úkonu darovania, na základe čoho by sa opäť
stal 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, žalovaná 3/ by bola potom nútená domáhať sa
určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/4 k

nehnuteľnostiam, keďže počas tohto konania došlo k uplynutiu trojročnej lehoty od rozvodu manželstva
žalobcu a žalovanej 3/, a teda vo vzťahu k predmetu darovania podľa Darovacej zmluvy by bolo potrebné
uplatniť domnienku podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
11. V ďalšom žalovaní v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
V tomto smere uviedli, že pokiaľ ide o údajné právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu -
právu doživotného užívania jedného bytu v nehnuteľnosti (rodinnom dome) a ďalším obmedzeniam

obdarovaných, zakotvené v článku VII Darovacej zmluvy, ktoré údajne žalobca mal zamýšľať zriadiť
vo svoj prospech Darovacou zmluvou, nebolo platne dojednané z viacerých dôvodov. Predovšetkým
stranou zmluvy o zriadení vecného bremena (resp. vecných bremien) nebola žalovaná 3/, ktorá
bola v tom čase podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2,
a teda absentoval jej súhlas so zriadením takéhoto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v

prospech žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaná 3/ súhlasila so zriadením vecných bremien tak, ako boli
žalobcom formulované v čl. VII Darovacej zmluvy, neboli by ani tieto spôsobilé na zápis do katastra
nehnuteľností z dôvodu ich nesprávnej (neprijateľnej formulácie), nakoľko sa jednoznačne nejedná
o práva zodpovedajúce vecným bremenám, ale iba bežné užívacie práva, resp. tzv. služobnosti. Je
nepredstaviteľné, aby príslušný okresný úrad, správa katastra zapísala jednotlivé vecné bremená v

znení, ako sú formulované v čl. VII Darovacej zmluvy. Podľa názoru žalovaných je potrebné prísne
oddeľovať platnosť jednotlivých právnych úkonov obsiahnutých v jednom dokumente - Darovacej
zmluve. Jedným samostatným úkonom je darovacia zmluva, ktorá je nepochybne platná, čo je potvrdené
aj Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 19.09.2014, číslo vkladu: V
XXXXX/XX (ďalej ako „Rozhodnutie o povolení vkladu"). Druhým samostatným právnym úkonom je

údajná zmluva o zriadení vecného bremena, na ktorú žalobca poukazuje a sám ju považuje za neplatnú.
Podľanázoružalovanýchnemožnozformuláciečl.VIIDarovacejzmluvyakocelkuzažiadnychokolností
usudzovať, že by sa malo jednať o dohodu o zriadení vecného bremena, nakoľko práva, ktoré sú v
čl. VII Darovacej zmluvy síce označené ako vecné bremená, v skutočnosti nezodpovedajú vecným
bremenám (sú tak iba označené pre účely Darovacej zmluvy), avšak právny úkon nemožno posudzovať

podľa jeho názvu/označenia, ale podľa jeho obsahu. Jednotlivé ustanovenia čl. VII Darovacej zmluvy
je nutné chápať ako záväzok (obligáciu) žalovaných 1/, 2/ strpieť výhrady žalobcu uvedené v tomto
článku. V tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ vždy výhrady
uvedené v čl. VII Darovacej zmluvy rešpektovali. Ďalej je potrebné vziať do úvahy tiež skutočnosť,
že žalovaní 1/, 2/ doposiaľ žiadnym spôsobom neporušili žiadne ustanovenie Darovacej zmluvy. Vo

veci nie je sporné, že by žalovaní 1/, 2/ neumožnili užívanie predmetnej časti nehnuteľností, nakoľko
žalobca sa dobrovoľne presťahoval do mesta H. ku svojej novej životnej partnerke. Naopak, práve
žalovaný 1/ preukázateľne žalobcu žiadal, aby ostal bývať v nehnuteľnosti, avšak žalobca túto žiadosť
(prosbu) ignoroval. V texte Darovacej zmluvy neexistuje zmienka o tom, že by obdarovaní boli povinní
podať návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Nakoľko však čl. VII Darovacej

zmluvy je formulovaný natoľko nepresne a vágne, že na základe takéhoto ustanovenia by ani nebolo
možné, aby príslušný okresný úrad (katastrálny odbor) povolil vklad práva vecného bremena - práva
doživotného užívania časti predmetného rodinného domu v prospech žalobcu a ďalšie dve obmedzenia
tam uvedené, žalovaní 1/, 2/ z opatrnosti do návrhu na vklad ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
uviedli, že ustanovenia čl. VII Darovacej zmluvy považujú vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu za

„bezpredmetné". Vôľa žalobcu nebola prejavená dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, na
základe ktorej by bolo zrejmé, že sa jedná o zmluvu o vecnom bremene. Z ust. č). VII. Darovacej zmluvy
je zrejmé, že časť nehnuteľností (predmetného rodinného domu), ktorú si žalobca vyhradil na užívanie
nebola dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná, aby bolo možné k tejto časti zriadiť
vecné bremeno. Rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, mal byť vymedzený geometrickým

plánom. Pokiaľ by bola vôľa žalobcu zaťažiť uvedenú časť nehnuteľnosti vecným bremenom, bolo by
potrebné dať vyhotoviť geometrický plán, ktorý by tvoril súčasť zmluvy o zriadení vecného bremena,
ak by bola táto spísaná ako prejav vôle žalobcu. Len samo slovné vymedzenie časti nehnuteľností,
ktorá by mala byť zaťažená vecným bremenom, nie je postačujúce na vklad do katastra nehnuteľností.Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezplatnosť a dobrovoľnosť. Práve pojmové znaky
bezplatnosti a dobrovoľnosti nie sú podľa názoru žalovaných zlučiteľné s podmienkami uvedenými v
článku VII Darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je nespochybniteľné, že neplatnosť čl. VII Darovacej

zmluvy ako údajnej zmluvy o zriadení vecného bremena, nemôže spôsobovať neplatnosť Darovacej
zmluvy ako celku, ale iba jej časti, ktorá bola samostatným právnym úkonom. Z uvedených dôvodov je
potrebné považovať Darovaciu zmluvu za platnú, a to aj napriek skutočnosti, že článkom VII Darovacej
zmluvy nebolo platne zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. Zmluvné strany navyše ani nikdy
nemienili zriadiť takéto vecné bremeno. Relevantnou skutočnosťou v súdenej veci je aj to, že darovacia

zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena sú dva celkom samostatné právne inštitúty (právne
úkony), ktoré predpokladajú aj celkom iný okruh účastníkov (zmluvných strán). Kým v prípade darovacej
zmluvy je to darca a obdarovaný, v prípade dohody o zriadení vecného bremena je to povinný a
oprávnený z vecného bremena. V čase uzatvárania Darovacej zmluvy by museli byť teda stranami
dohody o zriadení vecného bremena žalobca a žalovaná 3/. Žalobca však žalovanú 3/ nikdy nepožiadal
o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam v jeho prospech. Dokonca tak žalobca neurobil ani po

tom, čo sa dozvedel o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných
1/, 2/ bez toho, aby bolo v jeho prospech zapísané akékoľvek vecné bremeno k nehnuteľnostiam.
Žalobca dokonca nenapadol opravným prostriedkom ani rozhodnutie o povolení vkladu. Namiesto toho
sa žalobca domáhal od žalovaných 1/, 2/ vrátenia daru, čo bezpodmienečne preukazuje, že žalobca
považoval Darovaciu zmluvu za platnú. Žalovaní na podklade uvedených skutočností spochybňujú

závery súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o vecnom bremene mala byť neoddeliteľnou obsahovou a
vôľovou súčasťou Darovacej zmluvy. Žalovaní trvajú na tom, že zmluva o vecnom bremene a darovacia
zmluva (ako to logicky vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu v žalobe) sú dve samostatné zmluvy
formálne spísané v rámci jedného dokumentu. Vyššie uvedené tvrdenie však platí iba pre ten prípad,
že by čl. VII Darovacej zmluvy mal byť chápaný ako zmluva o zriadení vecného bremena. Podľa názoru

žalovaných však čl. VII Darovacej zmluvy predstavuje bežný záväzok (obligáciu) obdarovaných strpieť
určité výhrady (oprávnenia) darcu. V takom prípade je potom čl. VII Darovacej zmluvy platný, pričom,
ako už bolo uvedené, žalovaní 1/, 2/ platnosť ich záväzkov vyplývajúcich im z čl. VII Darovacej zmluvy
ako bežných obligácií (teda nie vecných práv - vecných bremien) nikdy nespochybňovali a tieto výhrady
žalobcu doposiaľ plne rešpektujú (dodržiavajú). Spornou otázkou teda je, či vôbec sú ustanovenia čl. VII

Darovacej zmluvy neplatnými, s čím sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
dostatočným (presvedčivým) spôsobom nevysporiadal. Darovaciu zmluvu je preto potrebné považovať
za platnú. Žalovaní dodávajú, že nezapísanie vecného bremena k nehnuteľnosti v prospech žalobcu
používa žalobca len ako zámienku na zrušenie Darovacej zmluvy, lebo si darovanie z neznámeho
dôvodu dodatočne rozmyslel. Žalovaní však naďalej trvajú na tom, že vôľou žalobcu nemohlo byť

zriadenie vecného bremena, a tak súčasťou Darovacej zmluvy nebola ani dohoda (zmluva) zmluvných
strán o zriadení vecného bremena v prospech žalobcu. Celá argumentácia žalobcu v tomto konaní
je v zásade založená na nekorektnej formulácii uvedenej v čl. VII Darovacej zmluvy, kde žalobca do
poslednej vety článku zakomponoval formuláciu: „Obdarovaní ... sú povinní strpieť uvedené práva
zodpovedajúce vecnému bremenu," pričom okrem tejto citovanej vety sa v celom texte Darovacej

zmluvy slovné spojenie „vecné bremeno" v žiadnej súvislosti neuvádza. Žalobca navyše v konaní
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že vôľou žalobcu bolo zriadenie vecného bremena.
Žalovaní naďalej považujú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že Darovacia zmluva bola podpísaná
v čase, „keď sa schyľovalo k rozvodu" a spochybňovanie „čestnosti obdarovaných" za účelové a
nepravdivé.Darovanienehnuteľnostíbolototižibalogickýmvyústenímrodinnejsituáciemedzižalobcom

a žalovanými, ktorú (aj podľa názoru žalobcu) zapríčinil žalobca. Prvé obdobné kroky smerujúce k
darovaniu nehnuteľností žalobca podnikol už v roku 2006, keď dňa 20.03 2006 spísal splnomocnenie,
ktorýmzamýšľalsplnomocniťžalovanú3/navšetkyprávnekrokysúvisiacesvlastníctvomnehnuteľností,
ako aj s ďalším jeho (resp. spoločným) majetkom. V rámci tohto splnomocnenia žalobca prehlásil, že si
uvedomuje, že zapríčinil „katastrofálny stav" vzťahu žalobcu a žalovanej 3/ a ich rodiny. V roku 2014 sa

žalobcarozhodol,žesvojímsynom-žalovaným1/,2/spoločnýspoluvlastníckypodielknehnuteľnostiam
daruje a uzatvoril s nimi dňa 25.07.2014 predmetnú Darovaciu zmluvu. Následne dňa 15.08.2014 podal
žalobca návrh na rozvod manželstva so žalovanou 3/. Vedomosť o údajnom „schyľovaní sa k rozvodu"
v čase uzatvárania Zmluvy preto mohol mať iba samotný žalobca. V konaní o rozvod manželstva medzi
žalobcomažalovanou3/vedenýmnaOkresnomsúdeBratislavaIIIpodsp.zn.17C153/2014žalobcana

pojednávaní dňa 27.01.2015 vypovedal nasledovne: od augusta 2014 fyzicky bývam u svojej priateľky Z.
S. v H., od augusta nebola z mojej strany snaha obnoviť spolužitie s O (pozn. žalovanou 3/), naposledy
bol takýto pokus mail v auguste od môjho syna, kde ma žiadal, aby som si to ešte rozmyslel, na
ten som už nereagoval." Z uvedeného nesporne vyplýva, že evidentnou vôľou žalobcu bolo darovaťspoločný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v prospech jeho synov a následne sa z nehnuteľností
(rodinného domu) odsťahoval ku jeho priateľke. Navyše, ako už bolo uvedené vyššie, práve žalovaný
1/ mal záujem na tom, aby sa žalobca vrátil späť do domácnosti žalovaných, avšak žalobca jeho mail

ignoroval. Následnými krokmi zo strany žalobcu došlo k rozvodu manželstva a definitívnemu opusteniu
domácnosti. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že úkon - uzatvorenie Darovacej zmluvy, sa neprieči
dobrým mravom, nakoľko snahou žalovaných (aj po uzatvorení Darovacej zmluvy) bolo, aby žalobca
zotrval v ich spoločnej domácnosti. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru žalovaných neboli v
konaní preukázané dôvody na vyslovenie neplatnosti Darovacej zmluvy podľa ust. § 41 Občianskeho

zákonníka, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. K otázke naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení žalovaní uviedli, že jeho zdôvodnenie
žalobcom nebolo dostatočné. Podľa názoru žalovaných sa mal žalobca domáhať užívania časti
nehnuteľností. Na určení, že Darovacia zmluva je neplatná však žalobca podľa názoru žalovaných
nemal naliehavý právny záujem. Žalovaní nesúhlasia so závermi súdu prvej inštancie o tom, že
by naliehavý právny záujem žalobcu v tomto konaní bez ďalšieho vyplýval z osobitného právneho

predpisu (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv
a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ v znení neskorších predpisov), ako to konštatoval
súd prvej inštancie. Podľa názoru žalovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje aj
vysporiadanie sa so skutočnosťou, z akého dôvodu (právneho titulu) bola žaloba dôvodne podaná
aj voči žalovanej 3/. Podľa názoru žalovaných totiž v konaní absentuje pasívna vecná legitimácia na

strane žalovanej 3/, ktorá navyše nebola v konaní žiadnym spôsobom zdôvodnená, resp. zo strany
žalobcu bola zdôvodnená nepravdivým tvrdením, že by bola spoluvlastníčkou nehnuteľností (či už v
čase podania žaloby alebo v čase vynesenia napadnutého rozsudku). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva žiaden relevantný argument odôvodňujúci, prečo by mala byť žaloba úspešná aj
voči žalovanej 3/ a taktiež prečo by žalovaná 3/ mala nahradiť žalobcovi trovy konania, keďže žalovaná

3/ s podstatou súdenej veci fakticky nemala nič spoločné. Žalovaná v 3/ na tomto mieste opakovane
uviedla, že nesúhlasí (a nikdy ani nesúhlasila) s domáhaním sa určenia neplatnosti Darovacej zmluvy
zo strany žalobcu, ani domáhaním sa určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2, nakoľko predmetný spoluvlastnícky podiel patril do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 3/. Napokon žalovaní v odvolaní namietali aj

nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že už samotná
skutočnosť, že v darovacej zmluve je čl VII. o doživotnom užívacom práve, je spojením prejavov
vôle darovať a mať zabezpečené bývanie. V poslednej vete čl. VII. darovacej zmluvy je pomenované
doživotné užívacie právo žalobcu ako právo zodpovedajúce „vecnému bremenu". Keby takúto vôľu

žalobca nemal, nebol by trval na čl. VII. Po stránke právnej vytýkajú žalobcovia viaceré skutočnosti.
Zaoberajú sa neplatnosťou vecného bremena. Je pravdou, že formulácia čl. VII. o zriadení vecného
bremena mala byť formulovaná jasnejšie a v tejto časti mala byť účastníčkou zmluvy o vecnom bremene
aj žalovaná 3/. Žalobca nespochybnil, že tieto vady spôsobujú neplatnosť zriadenia vecného bremena.
To je ale základom žaloby. Darovacia zmluva obsahovala aj čl. VII. o vecnom bremene spočívajúcom

predovšetkým v práve doživotného užívania nehnuteľnosti darcom - žalobcom. Keď je vecné bremeno
zriadené vadne, neplatne, treba posúdiť platnosť celého združeného úkonu darovacej zmluvy z pohľadu
§ 41 Občianskeho zákona. Neplatnosť časti úkonu o vecnom bremene spôsobuje neplatnosť celej
darovacej zmluvy. Darovacia časť zmluvy a časť o vecnom bremene tvoria združený úkon spoločne
a naraz uzavretý a vôľou vzájomne spojený. Nemožno akceptovať oddelené posudzovanie. Žalovaní

zjednodušene a nesprávne chcú posúdiť darovaciu zmluvu za platnú a časť zmluvy o vecnom bremene
za neplatnú a darovaciu zmluvu ponechať v platnosti. Ak chceme spravodlivo vyložiť zmysel § 41
OZ o vplyve neplatnosti časti úkonu na celý úkon, tak príklad darovacej zmluvy s vecným bremenom
doživotného užívania je najlepším príkladom zmyslu takéhoto ustanovenia. Lepší príklad je ťažko
vymyslieť. Po desiatky rokov sa v našom práve a právnej praxi uzatvárali zmluvy podobného typu

hlavne v rodinných vzťahoch. Motívom bolo na jednej strane prevod majetku na nasledujúcu rodinnú
generáciu a na druhej strane zabezpečenie darcu, čo do istoty doživotného užívania. Tieto dva spojené
prejavy vôle darovať a zabezpečiť si doživotnú istotu strechy nad hlavou nemožno od seba oddeliť.
Čl. VII. darovacej zmluvy nie je možné vysvetľovať iba ako prijatie osobného záväzku obdarovaných.
Nemožno uvažovať tak, že keďže vecné bremeno vyhodnotené ako neplatné, tak platí ujednanie aspoň

ako osobný záväzok. Treba vychádzať z prejavu vôle účastníkov. V čl. VII. sa výslovne hovorí o práve
doživotného užívania zodpovedajúcom vecnému bremenu. Neobstojí ani argumentácia žalovaných, že
žalobca sa v súvislosti s rozvodovou situáciou v rodine odsťahoval a preto snáď nepotrebuje záruku
bývania v darovanej nehnuteľnosti. Oprávnený z vecného bremena má právo a nie povinnosť trvaléa nepretržite využívať užívacie právo. Momentálna situácia žalovaného v čase uzavretia darovacej
zmluvy nepredurčuje jeho bývanie navždy do budúcnosti. Práve z dôvodu, že nemožno garantovať určitý
stav si žalobca zabezpečoval právo doživotného užívacieho práva v darovanej nehnuteľnosti, aby mu

nehrozilo bezdomovectvo. Preto nemajú žiadnu právnu relevanciu ani citácie z rozvodového konania.
Darovaciu zmluvu spísal žalovaný ako bakalár právnického štúdia a preto vady či. VII. darovacej zmluvy
nespôsobil žalobca. Obe zmluvné strany zmluvu podpísali a o ich prejavoch vôle aj čo sa týka čl. VII.
nemôže byť pochybnosť. Žalovaní ďalej tvrdia, že žalovaná 3/ po vyhlásení rozsudku prišla na to, že
predmet daru bol v BSM žalobcu a žalovanej 3/. Ak by to bola pravda, tak je to ďalší dôvod neplatnosti

darovacej zmluvy. Ak je zmluva o vecnom bremene neplatná hlavne preto, že účastníčkou nebola
žalovaná 3/, o to viac by to platilo pri samotnej darovacej zmluve. Nezhojila by to ani tzv. konkludentným
súhlasom. Toto tvrdenie ale nie je pravdivé a má za účel iba navodiť situáciu nedostatočne zisteného
skutkovéhostavu.Žalovaníničtakévkonanínetvrdilianedokazovali.CSPstojínakoncentráciidôkazov.
Preto by sa tvrdenia o BSM predmetu daru nemali brať do úvahy. Súd mal k dispozícii list vlastníctva,
z ktorého vyplýva individuálne vlastníctvo žalobcu k podielu 1/2ice darovanej nehnuteľnosti. Z tohto

dôkazu aj správne vychádzal. Pre objasnenie žalobca uviedol právnu históriu predmetnej nehnuteľnosti.
Táto patrila v minulostí výlučne rodine žalobcu. Konkrétne bola v podielovom spoluvlastníctve otca
žalobcu a jeho brata. Otec žalobcu daroval žalobcovi svoju polovicu a tým sa žalobca stal podielovým
spoluvlastníkom so svojim strýkom. V dôsledku nezhôd žalobca uplatnil na súde nárok na zrušenie
a vyporiadaníe podielového spoluvlastníctva voči strýkovi podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Súd

rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a celú nehnuteľnosť prikázal za náhradu žalobcovi.
Tak získal žalobca výlučné vlastníctvo celej nehnuteľnosti. V zmysle § 142 OZ je evidentné, že
vyporiadaníe mohlo prebehnúť výlučne medzi podielovými spoluvlastníkmi /žalobcom a strýkom/ a
žalovaná 3/ nemala legitimáciu byť účastníčkou konania a nadobudnúť podiel, alebo získať s manželom-
žalobcom podiel strýka do BSM. Ona si nesprávne vysvetľuje skutočnosť, že keď uvedené súdne

konanie prebehlo počas manželstva, tak žalobca nadobudol strýkov podiel do ich spoločného BSM.
Následne na žiadosť žalovanej 3/ žalobca zo svojej celej nehnuteľnosti daroval manželke-žalovanej 3/
podiel 1/2 predmetnej nehnuteľnosti. Tak sa stali žalobca a žalovaná 3/ podielovými spoluvlastníkmi
s rovnakými podielmi. Žalovaní spochybňujú naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe.
Ten je evidentný. Obnovením predošlého vlastníckeho vzťahu bude mať žalobca garantované užívanie

nehnuteľnosti. Tento právny stav nastane bezprostredne poprávoplatnosti rozsudku. Žalovaní namietajú
aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 3/. Žalovaná 3/ mala byť účastníčkou aspoň časti darovacej
zmluvy týkajúcej sa čl. VII, t. j. vecného bremena. Výsledok žaloby sa bude týkať aj žalovanej 3/, lebo
sa obnoví spoluvlastnícky vzťah spred neplatnej darovacej zmluvy. Preto je daná pasívna legitimácia
žalovanej 3/. Posledná námietka žalovaných v odvolaní napáda odôvodnenie rozsudku. Žalovaní však

neuviedli nič konkrétne, čím by preukázali vady odôvodnenia. Súd prvej inštancie absolútne dostatočne
a správne odôvodnil svoj rozsudok.
14. Žalovaní v replike na vyjadrenie žalobcu naďalej zotrvali na tom, že žalobca v predmetnej darovacej
zmluve písomne nedojednal žiadnu podmienku zriadenia vecného bremena, so zápisom v katastri
nehnuteľností. Žalobca prinajmenšom vedel (resp. musel vedieť), že predmet daru je v podielovom

spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3/, a teda že žalobca (ako ani žalovaní 1/, 2/) v čase uzatvorenia
Darovacej zmluvy nemá právo na platné zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam bez súhlasu
žalovanej 3/ (ako podielovej spoluvlastníčky), a preto si doživotné užívanie časti nehnuteľnosti dojednal
v článku VII Darovacej zmluvy tak, že presne vymenoval, čo chce v nehnuteľnosti užívať. Ak by aj
žalovaní hypoteticky pripustili, že Darovacia zmluva obsahovala aj zmluvu o zriadení vecného bremena,

ako právny úkon, ktorý nemožno oddeliť od vôle žalobcu darovať nehnuteľnosti, pretože žalobca nemal
vôľu len darovať časť nehnuteľností, ale aj ich naďalej užívať, musíme potom pripustiť, že žalovaní 1/, 2/
v konečnom dôsledku splnili želanie a vôľu žalobcu, ktorú deklaroval v Darovacej zmluve a dojednania
uvedené žalobcom v čl. VII Darovacej zmluvy splnili žalovaní úplne presne (resp. riadne). Žalovaní
1/, 2/ sa cítili tak viazaní čl. VII Darovacej zmluvy, že pri podaní návrhu na vklad ich vlastníckeho k

nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností boli presvedčení, že v čl. VII Darovacej zmluvy žalobca
nesporne jasne prejavil želanie doživotne užívať len určitú presne vymedzenú časť predmetu daru a
nie celú nehnuteľnosť (rodinný dom), a preto poukázali na tú skutočnosť (ktorá je nesporne pravdivou),
že stranou Darovacej zmluvy nebola druhá podielová spoluvlastníčka nehnuteľností (t. j. žalovaná 3/),
a tak je vecné bremeno pre zápis do katastra nehnuteľností bezpredmetné. Fakticky tak splnili vôľu

žalobcu z Darovacej zmluvy, ktorý nechcel užívať celú nehnuteľnosť (rodinný dom), ale len jej presne
vymedzenú časť a zápis vecného bremena pri vklade Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností by
želanie žalobcu vôbec nesplnil, lebo taký zápis by zaťažil svojim užívaním celú nehnuteľnosť (rodinný
dom). Pokiaľ prihliadneme na znenie čl. VII Darovacej zmluvy, je nesporné, že vôľa žalobcu nebolaprejavená dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, na základe ktorej by bolo zrejmé, že sa
jedná o zmluvu o vecnom bremene spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností (odhliadnuc aj na
absenciu súhlasu žalovanej v 3. rade). Z ust. čl. VII Darovacej zmluvy je zrejmé, že časť nehnuteľností

(predmetného rodinného domu), ktorú si žalobca vyhradil na užívanie, nebola dôsledne lokalizovaná,
identifikovaná a individualizovaná, aby bolo možné k tejto časti zriadiť vecné bremeno (doživotného
užívania). Rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, mal byť vymedzený geometrickým
plánom. Pokiaľ bola vôľa žalobcu zaťažiť uvedenú časť nehnuteľnosti vecným bremenom zápisom do
katastra nehnuteľností, bolo potrebné dať vyhotoviť geometrický plán, ktorý by tvoril súčasť zmluvy

o zriadení vecného bremena, ak by bola táto spísaná ako prejav vôle žalobcu. Len samo slovné
vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorá by mala byť zaťažená vecným bremenom, nie je postačujúce na
vkladdokatastranehnuteľností.Žalobcavšaknikdyneiniciovalvypracovanieobdobnéhogeometrického
plánu za účelom oddelenia (špecifikácie) požadovanej časti rodinného domu. Žalovaní v tejto súvislosti
poukazali na skutočnosť, že ak sa má vecné bremeno zriaďované na základe prejavov vôle účastníkov
zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny

režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah
vecného bremena. V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone
o vecnom bremene dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň
určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa
dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne

stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení
vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho
úkonu. Žalovaní 1/, 2/ naďalej tvrdia, že ustanovenia článku VII Darovacej zmluvy boli bezpredmetné
iba vo vzťahu k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, nie však k dohodnutému doživotnému
užívaniu vymienenej časti rodinného domu žalobcom. Súd prvej inštancie navyše nevzal do úvahy

možnosť, že pri podpise Darovacej zmluvy žalobca vedel, že bez súhlasu podielovej spoluvlastníčky
(žalovanej 3/) by zavkladovanie vecného bremena do katastra nehnuteľností nebolo možné, a preto v
Darovacej zmluve požiadavku na podanie návrhu na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
ani neuviedol. Žalovaní 1/, 2/ naďalej zotrvali na tom, že formuláciou článku VII Darovacej zmluvy
nikdy nebolo medzi zmluvnými stranami zamýšľané zriadenie vecného bremena v zmysle jeho zápisu

do katastra nehnuteľností, nakoľko takáto možnosť ani nemohla prichádzať do úvahy (s ohľadom
na absenciu súhlasu druhého podielového spoluvlastníka nehnuteľností a nedostatočné vymedzenie
časti rodinného domu, ktorá bola zrejmá iba zmluvným stranám a nemohla byť v takomto znení
spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností); avšak to neznamená, že formuláciu čl. VII Darovacej
zmluvy zmluvné strany neuznávajú, alebo že je neplatná, či vadná v zmysle dojednaných výhrad a

doživotného užívacieho práva vymedzenej časti rodinného domu žalobcom. Žalovaní 1/, 2/ sa vždy cítili
byť zaviazaní Darovacou zmluvou a jej dojednaniami v čl. VII, lebo ju považujú za platnú ako celok.
Žalobca mal vôľu darovať nehnuteľnosti s tým, že bude v nich užívať iba presne, ním vymedzenú a
vymenovanú časť a túto vôľu prejavil v čl. VII Darovacej zmluvy. Žalovaní sa preto naďalej domnievajú,
že Darovacia zmluva je nesporne platná, obdarovaní ju nespochybňujú v žiadnom jej bode a zaručuje

žalobcovi užívanie ním vymienenej časti rodinného domu. Nie je teda pravdivým tvrdenie žalobcu v
tejto súvislosti, že výlučne obnovením predošlého vlastníckeho vzťahu bude mať žalobca garantované
užívanie nehnuteľností. Doživotné užívanie označenej časti nehnuteľnosti bolo zamýšľané ako dlhodobé
a opakujúce sa, preto zmluvné strany zvolili v Darovacej zmluve formuláciu: „Obdarovaní ... sú povinní
strpieť uvedené práva zodpovedajúce vecnému bremenu,". Zmluvné strany však nikdy nezamýšľali

podať návrh na vklad práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, a preto
ani žalobca nepožiadal žalovanú 3/, aby sa k čl. VII Darovacej zmluvy vyjadrila, nepodmienil platnosť
Darovacej zmluvy zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností, neinicioval vypracovanie
geometrického plánu za účelom oddelenia (adekvátnej špecifikácie) požadovanej časti rodinného domu,
aninenapadolrozhodnutieokresnéhoúradu(katastrálnehoodboru).Podľaprávnehonázoružalovaných

neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ má ukončený bakalársky stupeň právnického štúdia a za
formuláciu znenia Darovacej zmluvy je z tohto dôvodu zodpovedný. Vysokoškolsky vzdelaný žalobca
pracoval 5 rokov na daňovom úrade a mal praktické, nie len teoretické vedomosti. Pred podpísaním
Darovacej zmluvy sa bol žalobca preukázateľne poradiť ohľadne darovania s JUDr. Polakovičom so
sídlom na Detvianskej ul. v Bratislave -Rači. Argumentácia žalobcu je preto v tomto smere absurdná.

Navyše, žalobca počas konania nerozporoval (nespochybňoval) tvrdenie žalovaných, že znenie čl.
VII Darovacej zmluvy naformuloval žalobca, a preto je potrebné hľadieť na toto tvrdenie ako na
nesporné medzi stranami konania. Podľa názoru žalovaných, ak súd posudzuje Darovaciu zmluvu a
údajnú zmluvu o zriadení vecného bremena ako neoddeliteľný, resp. združený právny úkon, ktoréhoúdajne neplatná časť (čl. VII Darovacej zmluvy) spôsobuje jeho neplatnosť ako celku v zmysle ust.
§ 41 Občianskeho zákonníka a vady, resp. neplatnosť tejto časti spôsobil žalobca, tak sa žalobca
fakticky dovoláva neplatnosti právneho úkonu, ktorého neplatnosť sám žalobca spôsobil v zmysle ust.

§ 40a Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 40a veta druhá sa však neplatnosti nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. Jednotlivými dôvodmi neplatnosti článku VII Darovacej zmluvy sa však súd
prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nezaoberal, a to napriek skutočnosti, že
sa jednalo o otázky právne zásadné pre rozhodovanie o veci samej. Takýmto arbitrárnym konaním
súd prvej inštancie odňal žalovaným právo konať pred súdom. V ods. 10 odôvodnenia napadnutého

rozsudku súd považoval zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností za osobitný právny predpis
v zmysle ust. §137 písm. d) CSP a tvrdil, že z ust. §34 ods. 2 katastrálneho zákona možno usúdiť,
že zámerom zákonodarcu bola možnosť domáhať sa určovacou žalobou neplatnosti právneho úkonu.
Takútointerpretáciujepotomalemožnéaplikovaťprikaždejjednejurčovacejžalobeoplatnostiprávneho
úkonu týkajúceho sa nehnuteľností a spojeného so zápisom do katastra nehnuteľností. Znenie ust. § 34
ods. 2 katastrálneho zákona nesporne upravuje postup katastra nehnuteľností po súdnom rozhodnutí

o neplatnosti právneho úkonu (cit.: „Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu"). Na to, aby
súd vôbec mohol o platnosti právneho úkonu rozhodnúť, ustanovenia CSP predpokladajú, aby sa
najskôr súd vysporiadal s podmienkami uvedenými o. i. v §137 CSP a až následne, ak rozhodne o
neplatnosti právneho úkonu, prichádza do úvahy aplikácia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona príslušným
okresným úradom. Z uvedeného dôvodu nemôže byť ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona považované

za osobitný predpis v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Žalovaní v tejto súvislosti dávajú osobitne
do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nenapadol rozhodnutie
okresného úradu, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnostiam
na základe Darovacej zmluvy, resp. nebol povolený vklad práva vecného bremena v prospech žalobcu.
Žalobcovipritomtotorozhodnutieboloriadnedoručenéažalobcamalmožnosťhonapadnúťdostupnými

právnymi prostriedkami. Právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako
aj náhradu škody vyplývajúcej z takéhoto (nezákonného) rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu je pritom základným právom garantovaným Ústavou Slovenskej republiky a jeho potrebu
deklaruje aj samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď vo svojich zisteniach
spochybňuje postup konajúceho okresného úradu. Podľa názoru žalovaných potom nastáva otázka, či

sa súd prvej inštancie vôbec mal zaoberať a spochybňovať postup okresného úradu, keďže sa nejedná
o konanie proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu (nakoľko žalobca podal žalobu o určenie
neplatnosti Darovacej zmluvy, a nie proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu - okresného úradu). V
zmysle ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov konajúci okresný úrad nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania a bol povinný zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Okresný úrad bol taktiež v zmysle ust. § 31 katastrálneho zákona povinný preskúmať Darovaciu zmluvu
z viacerých hľadísk tam uvedených. Žalovaní zotrvali na tom, že súd prvej inštancie nepreskúmal,
akým spôsobom žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré daroval a či predmet daru bol skutočne a
pravdivo v individuálnom vlastníctve žalobcu. Súd mal k dispozícii výpis z predmetného listu vlastníctva

(LV) č. 136, na ktorom je vyznačená aj právna história nehnuteľností, ktorá naznačuje, že žalobca a
žalovaná3/nebolipodielovýmispoluvlastníkmisrovnakýmipodielmi.Žalovaná3/naďalejtrvánatom,že
spolu so žalobcom mali nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), lebo ju spolu
odkúpili počas trvania ich spoločného manželstva, a tak žalobcom darované nehnuteľnosti Darovacou
zmluvou boli v BSM žalobcu a žalovanej 3/. Žalovaná 3/ nespochybňuje skutočnosť, že na začiatku

manželstva, žalobca dostal darom od svojho otca 1/2 nehnuteľnosti a vo svojom mene žalobca požiadal
o zrušenie spoluvlastníctva s jeho strýkom. Napriek skutočnosti, že žalobca nemal finančné prostriedky
na vyplatenie strýkovej 1/2 hodnoty nehnuteľností, požiadal o zrušenie spoluvlastníctva, lebo žalovaná
3/ v tom čase disponovala finančnými prostriedkami, ktoré nadobudla ešte pred vznikom manželstva a
súhlasila,abysavšetkypoužili,pozrušenípodielovéhospoluvlastníctvasostrýkom,navyplateniestrýka

zaúčelomnadobudnutia1nehnuteľností.Narozdielodžalobcu,žalovaná3/malaodsvojich15rokov,až
do vstupu do manželstva so žalobcom, dokázateľne vlastné peniaze, a to mesačne až 1200-1500 korún.
Všetky finančné prostriedky, ktoré žalovaná 3/ nasporila ešte pred manželstvom, dlhoročným sporením
v Slovenskej sporiteľni a tiež v 6-ročnom bankovom produkte Slovenskej sporiteľni - sporenie mladých,
žalovaná 3/ použila na vyplatenie strýkovho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam

po tom, čo bolo spoluvlastníctvo žalobcu s jeho strýkom zrušené v roku 1986 na základe rozsudku
Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 11C 118/86. Žalobca počas manželstva spolu so žalovanou 3/
teda nesporne odkúpili podiel spoluvlastnícky vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam a na odkúpenie použili
všetky nasporené finančné prostriedky žalovanej 3/. Na základe uvedeného žalovaná trvá na tom,že odkúpená 1/2 nehnuteľnosti patrí (resp. patrila) do BSM žalobcu a žalovanej 3/. Skutočnosť, že
spoluvlastníckypodielkNehnuteľnostiamvoveľkosti1/2bolnaLVč.XXXzapísanýlennamenojedného
z manželov (a to v tomto prípade žalobcu) je irelevantná. Žalobca v jeho vyjadrení nepravdivo tvrdí, že

ak bol predmet daru v BSM, tak je Darovacia zmluva neplatná. Žalobca mohol darovať predmet daru,
lebo na LV č. XXX je vyznačené jeho individuálne vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalovaná sa však
nikdy nedovolávala relatívnej neplatnosti predmetnej Darovacej zmluvy, a tak právny úkon bol a stále
je platný. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník
dovolá. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti súd nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu

neplatnosť právneho úkonu (v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a
Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalovaných nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 3/
žalobca uspokojivo nezdôvodnil. Na námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 3/ žalobca vo
svojom vyjadrení tvrdí, že jej pasívna legitimácia je v konaní daná z dôvodu, že výsledok žaloby sa bude
týkať žalovanej 3/ tak, že sa obnoví jej spoluvlastnícky vzťah so žalobcom z doby pred uzatvorením
Darovacej zmluvy (resp. jej zavkladovaním). Podľa tohoto tvrdenia žalobcu, je pravdepodobné, že vedel

o tom, že predmet daru bol v BSM žalobcu a žalovanej 3/, nakoľko v čase podania žaloby už žalovaná
3/ nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, v ktorej by sa mohol obnoviť jej spoluvlastnícky vzťah so žalobcom.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 3/ žalobca popiera tým, že tvrdí, že predmet daru nebol v ich BSM,
čo by znamenalo, že po výsledku sporu v prospech žalobcu, by sa nemal aký spoluvlastnícky vzťah
obnoviť. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná 3/ sa mala zúčastniť aspoň časti

Darovacej zmluvy. Nebolo povinnosťou žalovanej 3/ zúčastniť sa Darovacej zmluvy. Žalobca sa rozhodol
a mohol darovať predmet daru sám a vo vlastnom mene. Žalovaná 3/ (osobne) s určovacou žalobou
o neplatnosti právneho úkonu a s výsledkom žaloby v prospech žalobcu zásadne nesúhlasila, a ani
v súčasnosti nesúhlasí. Ak by prejednávaný spor skončil v prospech žalobcu, obnoví sa ich predošlý
spoluvlastníckyvzťahspreduzatvoreniaDarovacejzmluvytak,akotvrdížalobca,začalbysanovýsúdny

spor so žalobcom, lebo žalovaná 3/ by sa musela domáhať svojho podielu z titulu vyporiadania BSM. O
ďalší spor so žalobcom žalovaná 3/ nemá žiadny záujem.
15. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril.
16. V priebehu odvolacieho konania strany na súd doručili návrh na schválenie zmieru v odvolacom
konaní (č. l. 132), v ktorom žiadali, aby odvolací súd postupom podľa § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie a následne vydal uznesenie, ktorým schváli súdny zmier medzi stranami
tak,že„žalovaný2/jepovinnýplatiťžalobcovidoživotnúrentuvovýške300eurmesačne,vždynajneskôr
do 15 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žalobcovi vznikne nárok na výplatu
renty, počnúc mesiacom, kedy toto uznesenie nadobudne právoplatnosť. Žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania“.

17. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1, 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy
pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
Predtým, než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu správnosti postupu súdu prvej inštancie a jeho
rozhodnutia, bol povinný sa zaoberať tým, či daný spor bolo možné v odvolacom konaní ukončiť vyššie

navrhnutým zmierom sporových strán. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania,
ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Inštitút zmieru zostal aj v novej právnej úprave (CSP)
zachovaný, no s viacerými zásadnými zmenami. Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, t. j.
o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach,
napríklad § 170 ods. 2 CSP, § 179 ods. 2 CSP. Oproti doterajšej právnej úprave už nie je predpokladom

schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru je teda v súčasnosti
prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu,
aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych
predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si

vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010,
sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Obsah zmieru môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z
neho zrejmé, ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania (R 16/1987). Znenie zmieru
musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717). Civilnýsporový poriadok explicitne neuvádza, aký by mal byť postup súdu v prípade, ak zmier neschváli tak,
ako to bolo v doterajšej právnej úprave, podľa ktorej súd neschválil zmier, ak bol v rozpore s právnymi
predpismi a v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračoval v konaní. Komentár (ASPI)

k ustanoveniam o zmieri vychádza z toho, že tento postup by mohol byť zachovaný aj v súčasnosti s
poukazom na čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP. Platí teda, že ak súd neschváli zmier (pre jeho
rozpor s právnymi predpismi), po právoplatnosti uznesenia o neschválení zmieru, pokračuje v konaní.
V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že stranami sporu navrhnutý zmier schváliť nemožno.
Predovšetkým stranami sporu navrhnutým zmierom sa nijako neriešia nároky, ktoré boli predmetom

tohto konania (R 16/1987). V danej veci predmetom konania bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy
k nehnuteľnostiam, v ktorom konaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom túto neplatnosť aj
deklaroval. V navrhnutom zmieri však strany sporu uvedenú skutočnosť nijako neriešia (v zmieri sa
nenachádza žiadna zmienka o tom, či strany naďalej považujú darovaciu zmluvu za platnú alebo nie).
V zmieri strany riešia výlučne otázku platenia renty žalobcovi (žalovaným 2), ktorá však predmetom
sporu nikdy nebola. Možno teda konštatovať, že obsahom navrhnutého zmieru nie je vyporiadanie tých

nárokov, ktoré boli predmetom tohto konania a preto takýto zmier nebolo možné schváliť (vôbec by sa
ním nevyriešila otázka, ktorá bola predmetom tohto sporu, t. j. otázka platnosti/neplatnosti darovacej
zmluvy). Ak strany sporu mali záujem vzťahy medzi sebou upraviť spôsobom navrhnutým v zmieri, nič
im nebránilo zobrať žalobu späť, vzdať sa odvolania a pod., s následným uzavretím takejto dohody o
platení dohodnutej renty.

Odvolací súd nemohol navrhnutý zmier schváliť ani preto, že mu v tom zároveň bránila prekážka
procesnej (ne)prípustnosti podanej žaloby (k tomu pozri výklad nižšie). Odvolací súd totiž zastáva názor,
že podľa novej právnej úpravy (CSP) s účinnosťou od 1.7.2016 už nemožno žalovať určenie neplatnosti
právneho úkonu (v danom prípade darovacej zmluvy), pokiaľ z osobitného predpisu prípustnosť takejto
žaloby nevyplýva (§ 137 písm. d/ CSP). V danej veci žiaden osobitný predpis prípustnosť žaloby o

určenie neplatnosti darovacej zmluvy neupravuje. Týmto predpisom nie je ani zákon č. 162/1995 Z. z.
o katastri (katastrálny zákon), ktorý vo svojom ustanovení § 34 ods. 2 upravuje, že „ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka.“ Cit. ustanovenie totiž nie je osobitným ustanovením, ktoré by výslovne pripúšťalo podanie
žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ale upravuje len procesný postup katastra pri zápise práv
k nehnuteľnostiam na základe právoplatného rozsudku príslušného súdu (t. j. upravuje procesný postup
katastra po predložení právoplatného rozsudku, ktorým príslušný súd rozhodol o neplatnosti právneho
úkonu). Pôjde teda najmä o také prípady, kedy súd právoplatne rozhodol o neplatnosti právneho úkonu

(môže ísť aj o zmluvu) v takých prípadoch, v ktorých osobitný predpis umožňoval podanie žaloby o
neplatnosť právneho úkonu, príp. pôjde o prípad, kedy bola žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu podaná ešte za účinnosti OSP (zákona č. 99/1963 Zb.), a kedy súd (s poukazom na ust. §470
ods. 2 CSP) nemohol už takúto žalobu vyhodnotiť ako procesne neprípustnú (uvedené sa však už
nevzťahuje na žaloby podané za účinnosti CSP). Nakoľko sa v danej veci žalobca obrátil na súd s

procesne neprípustnou žalobou (žalobou podanou už za účinnosti CSP podľa § 137 písm. d/ CSP bez
toho, aby jej prípustnosť konštatoval osobitný predpis), v danom prípade nebolo možné spor ukončiť
ani navrhovaným súdnym zmierom (keďže konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo na podklade
procesne neprípustnej žaloby). Z týchto dôvodov odvolací súd navrhnutý súdny zmier neschválil.
17. V ďalšom sa musel odvolací súd zaoberať aj otázkou, či postupu súdu v tomto konaní nebránila

aj prekážka „res iudicata“ (už právoplatne rozhodnutej veci). Ako totiž vyplýva zo zistení súdu prvej
inštancie, žalobca sa v minulosti samostatnými žalobami voči žalovaným 1/, 2/ domáhal jednak vrátenia
daru, ako aj určenia vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu) k nehnuteľnosti, pričom Okresný
súd Bratislava III. obe jeho žaloby zamietol (č. k. 11C/346/2014-51 a č. k. 19C/271/2014-57). Predmetné
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 20.11.2015 (rozsudok sp. zn. 11C 346/2014) a 9.6.2015

(rozsudok sp. zn. 19C 271/2014). V prvom prípade bola predmetom sporu žaloba o vrátenie daru (z
dôvodu správania sa obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi), v druhom prípade išlo o žalobu
o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, kedy súd túto žalobu zamietol výlučne pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení (a teda bez toho, aby sa zaoberal vecou
samou). Platípritom,že„právoplatnýrozsudokožalobenaplnenievytváraprekážkuvecirozsúdenejpre

konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcu z rovnakého
skutkového základu - R 110/2003“. V danej veci je nesporné, že žaloba o vrátenie daru (podaná podľa
§ 630 Občianskeho zákonníka) je žalobou na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP, predtým § 80 písm. b/ OSP)
a preto právoplatný rozsudok o takejto žalobe, mohol do budúcna zakladať prekážku veci rozsúdenej(res iudicata) pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (teda aj
pre určenie neplatnosti darovacej zmluvy), avšak len za predpokladu, že by obe žaloby vychádzali z
rovnakého skutkového základu.

V danom prípade sa žalobca domáhal vrátenia daru na základe toho, že obdarovaný sa voči žalobcovi
mal správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd v danom konaní však konanie žalovaného
nevyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a preto žalobu zamietol. Žalobca v danom konaní netvrdil,
že by mala byť aj darovacia zmluva neplatná. Z týchto dôvodov možno konštatovať, že predmetné
konanie, resp. rozhodnutie vo veci sp. zn. 11C 346/2014 nezakladalo prekážku res iudicata pre toto

konanie, nakoľko nevychádzalo z rovnakého skutkového základu (ako už bolo uvedené kým v konaní sp.
zn. 11C 346/2014 neplatnosť darovacej zmluvy nebola napadnutá a podstatou sporu bolo iba posúdenie
toho, či sa obdarovaný spával voči darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi, v tomto konaní
žalobca napadol neplatnosť samotnej darovacej zmluvy). Ani rozhodnutie vo veci sp. zn. 19C 271/2014
nezakladalo prekážku res iudicata pre toto konanie, nakoľko v danom konaní súd žalobu o určenie
vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu) zamietol výlučne z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na žalovanom určení a teda bez toho, aby vec meritórne prejednal. Platí, že „nie
je prekážkou rozsúdenej veci pre novú určovaciu žalobu, ak dôvodom zamietnutia bol len nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Tvrdený naliehavý právny záujem však musí vychádzať z iných (ďalších)
skutočností, ktoré nastali až po pôvodnom rozhodnutí a ktoré predstavujú zásadne iný (nový) pohľad
na právne postavenie žalobcu“. Nakoľko v danom prípade súd v konaní sp. zn. 19C 271/2014 žalobu

o určenie vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu) zamietol výlučne iba z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení (bez toho, aby vec meritórne prejednal), uvedené
rozhodnutie potom nezakladalo prekážku „res iudicata“ pre toto konanie (t. j. pre konanie o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy).
Ku konaniu vedenému pred Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 19C 271/2014, potom odvolací

súd iba dodáva, že „žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom)
nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej KN) ako
jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností(ZSP4/2003)“.Zuvedenéhopotomvyplýva,žežalobcamalvkonanísp.zn.19C271/2014
naliehavý právny záujem na určení, že je podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a preto

sa mal voči rozsudku sp. zn. 19C 271/2014 brániť podaním riadnych, príp. aj mimoriadnych opravných
prostriedkov (čo žalobca účinne nevyužil). Platí totiž, že „nesprávne posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej
ochrany a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu ochranu. Vyplýva to zo skutočnosti,
že súd rozhodne o žalobe bez skúmania jej podstaty - k tomu pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn.

II. ÚS 137/08“. Odvolací súd teda zastáva názor, že v danej veci má žalobca k dispozícii jediný
účinný prostriedok ochrany svojich práv, a tým je práve žaloba o určenie (spolu)vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam podaná podľa § 137 písm. c/ CSP, kde jeho naliehavý právny záujem je
daný práve tým, že žalovaní sú v súčasnosti zapísaní v katastri nehnuteľností (ďalej KN) ako jej vlastníci,
pričom jedine rozhodnutie súdu o takomto určení (t. j. o určení že podielovým spoluvlastníkom týchto

nehnuteľností je žalobca), môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(ZSP 4/2003). Procesne prípustnou však už nie je žaloba o určenie neplatnosti samotnej darovacej
zmluvy podaná podľa § 137 písm. d/ CSP, nakoľko jej prípustnosť z osobitného predpisu nevyplýva
(týmto osobitným predpisom potom nie je § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností).
Možno teda uzavrieť, že v danej veci rozhodnutia súdov v konaniach sp. zn. 11C/346/2014 a sp. zn.

19C/271/2014 netvorili pre toto konanie prekážku res iudicata.
18. Následne preto odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci, súc pritom viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať

dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť.

19. Ako už bolo uvedené, odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) považoval žalobu žalobcu
za procesne neprípustnú. V tomto smere odvolací súd poukazuje ja na závery rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021 v zmysle ktorých „novú právnu úpravu
prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP
aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je v CSP
uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP, CSP rozlišuježaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm.
d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu).

U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak
požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie
je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu“.

Z citovaného rozhodnutia potom vyplýva, že od 1.7.2016 (nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015
Z. z. CSP) - pokiaľ ide o určovacie spory - je možné žalovať buď o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem (naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu) - tzv. žaloba podaná podľa § 137 písm. c/ CSP, alebo možno žalovať o určenie
právnej skutočnosti (právneho úkonu), ak to vyplýva z osobitného predpisu - tzv. žaloba podaná podľa §
137 písm. d/ CSP. Podľa § 137 písm. c/ CSP ide v podstate o klasickú určovaciu žalobu (napr. o určenie

vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.), v prípade § 137 písm. d/ CSP
ide o žalobu o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy), kde záujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávali ďalšie spory a míňali sa účelu žaloby určovacej.
Preto takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (takýmto

osobitným predpisom je napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z cit. rozhodnutia ďalej vyplýva, že hoci
po 1.7.2016 možno žalovať o určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) výlučne už
len v prípadoch, kde to ustanovuje osobitný predpis, takáto žaloba zostala prípustnou aj vtedy, ak bola
podaná ešte za účinnosti OSP (zákona č. 99/1963 Zb., t. j. pred 1.7.2016), a zároveň žalobca osvedčil

naliehavý právny záujem na takomto žalovanom určení vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v
ust. § 80 písm. c/ OSP (k tomu pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , 4
Cdo 17/2019 a 5 Obo 12/2018). Zachovanie procesnej prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti
podaneještezaúčinnostiOSP,ajpo1.7.2016,vyplývazustanovenia§470ods.2CSP,vzmyslektorého
„právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona - CSP,

zostávajú zachované“. Ak teda bola žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu)
podaná ešte za účinnosti OSP (pred 30.6.2016) a žalobca na žalovanom určení preukázal naliehavý
právny záujem, účinky tejto žaloby zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti CSP. Inak povedané,
v súčasnosti (po 1.7.2016) procesne prípustnou zostala už iba taká žaloba o určenie právnej skutočnosti
(bez toho, aby jej prípustnosť v čase jej podania umožňoval osobitný predpis), ktorá bola na súd podaná

ešte za účinnosti OSP a na ktorej podaní žalobca v čase rozhodovania súdu preukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu. Ak však takáto žaloba bola už podaná po 1.7.2016, táto prípustnou nie
je, okrem prípadu, že jej prípustnosť umožňuje osobitný predpis.

V danej veci nebolo sporným, že žalobca svoju žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (darovacej

zmluvy), a teda žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), podal na súd dňa
17.1.2017, teda už za účinnosti CSP. Preto platí, že takáto žaloba by bola procesne prípustnou len
vtedy, ak by osobitný predpis prípustnosť takejto žaloby upravoval (nejde tu teda o prípad žaloby o
určenie právnej skutočnosti podanej ešte za účinnosti OSP, ktorej prípustnosť by bola zachovaná aj po
1.7.2016 v zmysle prechodných ustanovení § 470 ods. 2 CSP). V danom prípade však zo žiadneho

osobitného predpisu prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy nevyplýva. Ako už
bolo uvedené, takýmto predpisom nie je potom ani zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností,
ktorý vo svojom ustanovení § 34 ods. 2 upravuje iba procesný postup katastra pri zápise práv k
nehnuteľnostiam na základe právoplatného rozsudku príslušného súdu (t. j. upravuje procesný postup
katastra po predložení právoplatného rozsudku, ktorým príslušný súd rozhodol o neplatnosti právneho

úkonu). Samotnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy však neupravuje. Uvedené
napokon v podanom odvolaní namietali aj žalovaní, a preto bola ich odvolacia argumentácia v tomto
smere dôvodná. Ako už potom odvolací súd uviedol vyššie, v prípade žalobcu jediným účinným
prostriedkom ochrany jeho práv, bola výlučne žaloba o určenie (spolu)vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam podaná podľa § 137 písm. c/ CSP (v ktorom konaní by súd prejudiciálne riešil aj

otázku platnosti/neplatnosti darovacej zmluvy), kde jeho naliehavý právny záujem bol daný práve tým,
že žalovaní sú v súčasnosti zapísaní v katastri nehnuteľností (ďalej KN) ako jej vlastníci, pričom jedine
rozhodnutie súdu o takomto určení (t. j. o určení že podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností
je žalobca), mohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003).Takútožalobužalobcasícevminulostiajskutočnepodal(konaniesp.zn.19C/271/2014),avšakvdanom
konaní sa už účinne nebránil, a zamietnutie jeho žaloby sa stalo právoplatným. Možno teda uzavrieť,
že žalobca v tomto konaní svoje práva bránil procesne neprípustnou žalobou (t. j. žalobou o určenie

právnej skutočnosti podanou po 1. 7. 2016 podľa § 137 písm. d/ CSP avšak bez toho, aby jej podanie
umožňoval osobitný predpis), a preto odvolaciemu súdu (na rozdiel od súdu prvej inštancie) nezostávalo
nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Zároveň odvolací súd poukazuje na to,
že toto rozhodnutie (a napokon ani rozhodnutie vo veci sp. zn. 19C/271/2014) nezakladá prekážku „res
iudicata“ pre iné konanie začaté na podklade procesne prípustnej žaloby (o určenie vlastníckeho práva),

podanej podľa § 137 písm. c/ CSP (kde bude musieť žalobca preukazovať naliehavý právny záujem).

20. Navyše (nad rámec vyššie uvedeného) odvolací súd iba dodáva, že ak by aj žaloba žalobcu (o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy) bola posudzovaná ako žaloba podaná podľa § 137 písm. c/ CSP
(čo však nie je možné, nakoľko sa ňou žalobca nedomáha určenia existencie samotného práva, ale sa
ňou domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti), na takomto určení by žalobca nemal naliehavý

právny záujem, ktorého preukázanie cit. ustanovenie (písm. c/ § 137 CSP) výslovne vyžaduje. Platí totiž,
že „na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, ak táto právna otázka má
povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva (práva vlastníckeho), nie je daný naliehavý
právny záujem - k tomu pozri obdobné závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004“, ako aj, že „ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny

vzťah alebo právo, nie je na požadovanom určení naliehavý právny záujem - rozsudok NS SR sp. zn.
3 Cdo 112/2004 - ZSP 6/06“.

22. Nakoľko sa v danej veci žalobca domáhal ochrany svojich práv procesne neprípustnou žalobou,
odvolací súd (bez meritórneho prejednania veci a teda bez potreby preskúmania správnosti záverov

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku ohľadne jeho záverov o platnosti darovacej zmluvy)
napadnutý rozsudok zmenil tak (§ 388 CSP), že žalobu zamietol.

23. O trovách (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, úspešným v konaní, priznal ich náhradu voči

žalobcovi v rozsahu 100%.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s

ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Darovacia zmluva , Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022