Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Turza

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/125/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120265776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120265776.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové
spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, so sídlom námestie Slobody 184, Kysucké Nové Mesto, IČO: 42
349 737, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova
167/13, Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri
Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo
námestie 4, Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 318 495, o zaplatenie 4 000,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 49C/87/2020-190 zo
dňa 18. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 13 písm. a/, § 117 ods. 6 zákona č.
79/2015 Z. z. o odpadoch, § 420, § 420a OZ zamietol žalobu žalobcu (I.) a žalovanému proti nemu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal z toho, že medzi stranami bola
uzavretá Dohoda o vymedzení vzájomných vzťahov vzniknutých pri stavbe TR Kysucké Nové Mesto - TR
Čadca, predmetom ktorej bol dočasný záber pozemku v obhospodarovaní žalobcu za účelom zriadenia
skladovej plochy lomového kameňa a betónovej sute, ktoré vzniknú počas realizácie stavby. Slovenská
inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina svojím rozhodnutím zo dňa 02.
08. 2019 uložila žalobcovi pokutu vo výške 4 000,- eur za nedodržanie zákona o odpadoch tým, že
ponechal na predmetnej parcele stavebné odpady pozostávajúce z vybúraných základov spod stožiarov
elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa ust. § 13 písm. a/ citovaného
zákona, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na
to určenom, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ústredie,
Bratislava rozhodnutím z 22. 11. 2011. Predmetná pokuta bola žalobcovi uložená v súvislosti s jeho
konaním, bez ohľadu na činnosť alebo aktivitu zo strany žalovaného, keď je bez významu, že žalovaný
realizoval projekt - Rekonštrukcia stavby TR Kysucké Nové Mesto - TR Čadca, ako aj skutočnosť,
že v minulosti realizoval podobné projekty a že z toho dôvodu si mal zabezpečiť odvoz odpadového
materiálu, ktorý vznikal v dôsledku vykonaných prác na legálne skládky po dohode s mestom/obcou,
a to z dôvodu, že pokuta nebola žalobcovi uložená z dôvodu, že predmetný odpad z betónovej sute
nebol odvážaný na skládku na to určenú, ale z dôvodu, že ponechal na pozemku, ktorý obhospodaruje,
skládku betónovej sute. Žalovaný nemá povinnosť poučovať žalobcu o znení zákona o odpadoch, a
preto sa nemôže žalobca odvolávať na skutočnosť, že žalovaný ho mal uviesť do omylu, resp. že ho
pri uzatváraní dohody nepoučil o možnom porušení zákona, keďže každý subjekt je povinný počínať

si tak, aby dodržiaval povinnosti, ktoré sú mu ukladané a ktoré mu vyplývajú z príslušných zákonov.
Prípadnú nevedomosť subjektu spôsobilého na právne úkony nemožno sankcionovať na úkor iného
subjektu. V spore nebolo sporným, že žalobca mal vedomosť o tom, že betónová suť bude na pozemku
uložená a následne s jeho súhlasom ponechaná. Nebolo sporným, že žalobca so žalovaným uzatvoril
dohodu, predmetom ktorej bolo zriadenie skládky na predmetnej parcele, pričom po ukončení realizácie
stavby mal byť lomový kameň, ako aj betónová suť vzniknutá počas jej realizácie odvezená na miesto
trvalého určenia, ktoré mal určiť žalobca na vlastnom pozemku, pričom odvoz upravenej betónovej sute a
použitého lomového kameňa na miesto trvalého určenia mal zabezpečiť žalovaný (čl. III. ods. 2 dohody).
Zároveň nebolo sporným, že žalobca s takým znením dohody súhlasil, čo potvrdil aj jeho predseda na
pojednávaní a potvrdzuje to aj emailová komunikácia medzi stranami sporu. Ďalej poukázal na to, že
žalovanému bola za konanie v rozpore so zákonom o odpadoch, a to uloženie stavebného materiálu na
predmetnú parcelu, uložená taktiež pokuta, teda jeho konanie za porušenie zákona o odpadoch bolo
taktiež sankcionované. Nestotožnil sa s argumentáciou, že na strane žalobcu mala vzniknúť z dôvodu
uloženej pokuty škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného. Úbytok v majetkovej sfére
žalobcu z dôvodu úhrady uloženej pokuty bol totiž spôsobený v dôsledku porušenia zákona o odpadoch
zo strany žalobcu a nie v dôsledku činnosti žalovaného. Nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti zo strany žalovaného a vznikom majetkového úbytku na strane žalobcu, čo vyplýva aj z vyššie
uvedených nesporných skutočností a nie sú preto splnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobcovi
proti žalovanému priznaný uplatňovaný nárok, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ CSP odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a priznaný
mu nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že súd posudzoval predmetnú vec aj podľa ust. § 13
písm. a/ zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje a) uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste
ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, ktoré mal žalobca porušiť tým, že ponechal
na ním obhospodarovanom pozemku skládku betónovej sute, z čoho vyplýva, že sa musí jednať o
aktívne konanie dotknutej osoby, ktorá musí uložiť alebo ponechať odpad na takomto inom mieste a
zároveň v prípade spáchania priestupku musí byť splnená aj subjektívna stránka zo strany páchateľa, a
to zavinenie, čo splnené nebolo, pretože páchateľ nemôže byť postihnutý len za objektívnu skutočnosť,
že má vlastnícky vzťah k pozemku, ktorý dočasne prenechá do dispozície žalovaného, ktorý s ním v
rozhodnom čase nakladá a rozhoduje o ňom. Uvedeného priestupku sa môže dopustiť len pôvodca
odpadu alebo osoby nakladajúce s odpadom podľa § 4 citovaného zákona, pričom žalobca nebol ani jeho
pôvodcom, ani jeho držiteľom, keď pôvodca a držiteľ odpadu bol bez akýchkoľvek pochybností zistený
a bol ním žalovaný. Žalobca s ním uzavrel dohodu, v rámci ktorej bol predložený projekt vykonávania
prác, kde v časti B. Súhrnnej technickej správy sa v bode 4. uvádza, že odpad bude odvezený na
skládky, ktoré dohodne dodávateľ s príslušným obecným/mestským úradom. Pôvodca a držiteľ odpadu,
t. j. žalovaný, ktorý s ním nakladal v rozpore s ust. § 13 písm. a/ citovaného zákona, bol nepochybne
ako zodpovedný subjekt zistený a tento sa k svojmu protiprávnemu konaniu aj priznal a odpad odstránil.
Žalobca sa preto nemohol dopustiť porušenia § 13 písm. a/ zákona o odpadoch, pretože objektívna
zodpovednosť ako vlastníka pozemku je v danom prípade vylúčená. Žalovaný je na rozdiel od neho
podnikateľským subjektom, ktorý v predmetnej oblasti dlhodobo podniká, a preto si musel byť vedomý
svojich povinností na úseku odpadov. Stavbu realizoval vo verejnom záujme a žalobca mu preto bol
povinný poskytnúť predmetnú súčinnosť. Stavbu - rekonštrukciu vedenia pre žalovaného projektovo
zabezpečovala spoločnosť EDWIN s.r.o., ktorá mu zaslala žiadosť o udelenie súhlasu k plánovanej
rekonštrukcii vedenia, prílohou ktorej bola aj Súhrnná technická správa 07-216, z ktorej taktiež vyplývali
povinnosti žalovaného podľa zákona o odpadoch, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný nenamietal, avšak
predmetné doklady k nim sa viažuce a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom rozhodnutí súd vôbec
nebral do úvahy a žiadnym spôsobom sa s nimi nevyporiadal. Pokiaľ mu žalovaný tieto skutočnosti
o nakladaní s odpadmi pri uzavretí dohody neuviedol, uviedol ho do omylu s tým, že dočasný záber
pozemku v jeho správe za účelom zriadenia skladovej plochy lomového kameňa a betónovej sute
vyplývajúcich zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je možný a nie je v rozpore s inými zákonmi (o
odpadoch). Žalobca je pozemkové spoločenstvo, ktoré zastupuje záujmy jednotlivých spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti - urbárnikov, nemajúce akúkoľvek pochybnosť pri uzavretí dohody, že sa jedná
o niečo v rozpore so zákonom o odpadoch.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Predmetom dohody bol dočasný záber pozemku vo vlastníctve žalobcu za účelom zriadenia skladovej
plochy lomového kameňa a betónovej sute, v rámci ktorej bol predložený projekt vykonávaných prác, kde
v časti B. Súhrnnej technickej správy sa v bode 4. uvádza, že odpad bude odvezený na skládky, ktoré mal
dohodnúť žalovaný s príslušným obecným/mestským úradom. V zmysle uzatvorenej dohody sa strany
dohodli, že budú zriadené dočasné skladovacie plochy na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a že budú
na jeho pozemkoch zriadené skládky. Žalovaný mal v zmysle dohody v úmysle pozemky žalobcu využiť
len dočasne a následne lomový kameň a betónovú suť zlikvidovať, avšak na základe jeho požiadavky
tak neučinil, nakoľko žalobca mal v úmysle odpad využiť pre vlastné potreby a trvale ich skladovať na
svojich iných pozemkoch, čo je zrejmé z čl. III. bod 2, pričom dané ustanovenie požadoval do dohody
doplniť žalobca, a preto je v rozpore s jeho tvrdením, že odvezenie odpadu mal dohodnúť žalovaný s
príslušným úradom, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie medzi stranami. Na základe vykonaného
podnetu vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia kontrolu, ktorá zistila pochybenia v rozpore
so zákonom o odpadoch tak na jeho strane, ako aj na strane žalobcu z dôvodu porušenia § 13 písm. a/
citovaného zákona. Svoje pochybenie uznal a odpad odstránil na vlastné náklady z pozemkov žalobcu
a taktiež zaplatil peňažnú pokutu 4 000,- eur uloženú mu inšpekciou. Sankcia za porušenie citovaného
ustanovenia bola uložená aj žalobcovi, keďže aj z jeho strany došlo k porušeniu zákona. Proti uloženiu
sankcie sa žalobca odvolal, avšak bezúspešne, keďže porušenie zákona o odpadoch bolo z jeho strany
jednoznačne preukázané. Žalobca ako riadny hospodár v zmysle stanov Pozemkového spoločenstva
ponechal na pozemku, ktorý obhospodaruje, stavebné odpady, pozostávajúce z vyrúbaných základov
spod stožiarov elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa ust. § 13
písm. a/, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na to určenom.
Žalobca tým, že uzatvoril dohodu dobrovoľne, s plným vedomím súhlasil s umiestnením odpadu na
pozemkoch v jeho správe a tento si ponechal s úmyslom, že po realizácii stavby si tento trvalo uloží na
iných pozemkoch vo svojej správe a použije ho pre vlastné potreby a za toto jeho konanie (ponechanie
odpadu na inom mieste ako na mieste na to určenom), resp. za zákonom kvalifikovaný nedostatok
konania (omisívne konanie) mu zo strany SIŽP bola uložená pokuta, ktorú si v tomto konaní uplatňuje
ako domnelú škodu voči nemu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a
prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský
súd dopĺňa, že v § 193 CSP sú taxatívnym spôsobom vymedzené prípady, ktoré súd prejudiciálne
riešiť nemôže a z ktorého ustanovenia vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, či bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a
o tom, kto ich spáchal. Z obsahu spisu, a to konkrétne z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Slovenskej
inšpekcie životného prostredia - ústredie Bratislava vyplýva, že uložila žalobcovi podľa § 117 ods. 6
zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch pokutu 4 000,- eur za nedodržanie ustanovení zákona o odpadoch
zistených za kontrolované obdobie od 01. 01. 2018 do 06. 06. 2018, ktorého sa dopustil tým, že
na parcele, ktorú obhospodaruje, ponechal stavebné odpady pozostávajúce z vybúraných základov
stožiarov elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa § 13 písm. a/
zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na
mieste na to určenom, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §

117 ods. 6 citovaného zákona. Vychádzajúc z uvedeného právoplatného rozhodnutia, ktorým je súd
viazaný, neobstoja námietky a polemika žalobcu o potrebe aktívneho konania pôvodcu odpadu pre
naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a potrebe zavinenia a nemožnosti jeho postihovania za
objektívnu skutočnosť, že obhospodaruje predmetnú parcelu, s ktorými námietkami sa vysporiadala vo
svojom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania aj Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie
Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že predmetná pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie jeho
povinnosti zo zákona o odpadoch, keďže ponechal odpad na inom mieste ako na to určenom, pretože
v zmysle dohody so žalovaným (čl. III. bod 2) si ho chcel ponechať pre svoju ďalšiu potrebu, t. j. škoda
mu vznikla porušením jeho právnej povinnosti a nie prevádzkovou činnosťou žalovaného ako to správne
skonštatoval súd prvej inštancie. Krajský súd pritom poukazuje na všeobecne uznanú zásadu ignorantia
iuris non excusa (neznalosť zákona neospravedlňuje), z čoho vyplýva, že omyl žalobcu vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona o odpadoch nie je ospravedlniteľný, keďže
ustanovenie § 13 písm. a/ z. č. 79/2015 Z. z. je jasné, nepripúšťajúce rôzny výklad.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už
počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovanému vzhľadom na
jeho plný úspech vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP priznaný v plnom rozsahu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalovaného aj v odvolacom konaní mu ho
taktiež priznal v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.