Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Csp/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214271
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216214271.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, v konaní zastúpený: GARAJ
& Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jozefínska 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125,
proti žalovanému: L.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX G., v konaní zastúpený:
LÖWY & LÖWY s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov,
IČO: 47 236 230, o zaplatenie sumy 14.770,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.770,21 € spolu s úrokom za obdobie
do 12.02.2016 vo výške 532,41 €, úrokom vo výške 3,60 % ročne zo sumy 14.770,21 € od 29.03.2016

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 150,86 €, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 14.770,21 € od 29.03.2016 do zaplatenia, a zmluvnou pokutou vo výške 1.588,20 €, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 498,38 € z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

14.770,21 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytnutí
podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo
forme úveru vo výške 19.916,35 € (pôvodne 600.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 3,60% ročne s
dobou splatnosti 30 rokov. Žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania, a preto mu žalobca zaslal
Výzvu na úhradu zo dňa 14.05.2015 ktorou žalovaného vyzval na úhradu dlhu 13 omeškaných splátok,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 14.05.2015. Žalovaný bol k dátumu 11.01.2016 v omeškaní s 21
splátkami (2.076,48 €) , čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia čl. VIII bod 8.4 Zmluvy o úvere

oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním
zo dňa 12.02.2016, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26.02.2016, čím sa stal splatný celý dlh. V
odstúpení bol žalovaný vyzvaný, aby dlžnú sumu uhradil v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Dlžná
suma pozostávala z istiny vo výške 14.770,21 €, úroku ku dňu 11.01.2016 vo výške 1.111,80 €, úroku z
omeškania 150,86 € a zmluvnej pokuty vo výške 1.588,20 €. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v zmysle
bodu 8.5. zmluvy o úvere ako súčet nesplatenej istiny a nesplateného zmluvného úroku a tento výsledok
násobený koeficientom 0,1. Žalobca si ďalej uplatnil úrok a úrok z omeškania. Žalobca si v žalobe

zároveň uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to vo výške 498,38 €, ktoré pozostávali z
nákladu za Výzvu na úhradu vo výške 83,76 € a z nákladu za Odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške
414,62 €. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 14.770,21 € spolu s úrokom za obdobie do 12.02.2016 vo výške 532,41 €, úrokom vovýške 3,60 % ročne zo sumy 14.770,21 € od 29.03.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
150,86€,úrokomzomeškaniavovýške8,00%ročnezosumy14.770,21€od29.03.2016dozaplatenia,
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 498,38 € a zmluvnou pokutou vo výške 1.588,20

€, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si uplatnil trovy konania.

2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2000,
Faktúru č. 19/2001 zo dňa 11.01.2001, Príkaz na úhradu zo dňa 16.01.2001, Históriu pohybov na účte
č. XXXXXXXXXX, Výzvu na úhradu zo dňa 14.05.2015 spolu s doručenkou, Odstúpenie od úverovej

zmluvy zo dňa 12.02.2016 spolu s doručenkou a plnomocenstvo udelené zástupcovi žalobcu.

3. Dňa 19.12.2016 bolo súdu doručenie vyjadrenie žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu k
problematike spotrebiteľských právnych vzťahov v kontexte aktuálnej judikatúry, Úprava žalobného
návrhu.“ Žalobca sa v tomto podaní vyjadril k pojmu dodávateľ v kontexte spotrebiteľskej zmluvy, k
negatívnemu vymedzeniu pojmu spotrebiteľský úver a upravil žalobný návrh zo dňa 26.08.2016 tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.770,21 € spolu s úrokom za obdobie do
12.02.2016 vo výške 1.111,80 €, úrokom vo výške 3,60 % ročne zo sumy 14.770,21 € od 29.03.2016
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 150,86 €, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 14.770,21 € od 29.03.2016 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške
498,38 € a zmluvnou pokutou vo výške 1.588,20 €, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Zároveň si uplatnil trovy konania.

4. Uvedené podanie posúdil súd ako zmenu žaloby nakoľko došlo k uvedeniu rozdielneho úroku za
obdobie do 12. 02. 2016 a to vo výške 1111,83 €. Súd nerozhodoval po pripustení zmeny žaloby v zmysle
§ 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nakoľko v čase doručenia

zmeny žaloby nebola žalobu s prílohami doručená žalovanému. K doručeniu žaloby s prílohami ako aj
zmenou žaloby žalovanému došlo až dňa 29. 08. 2017 tak, ako to vyplýva z č. l. 57 spisu.

5. Dňa 15.05.2017 bolo súdu doručenie podanie žalobcu, v ktorom sa žalobca vyjadril k rozsudkom
súdov Slovenskej republiky, k právnej istote s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 22.11.2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25 a uplatnil si za toto podanie trovy právneho zastúpenia
vo výške 414,94 €.

6. Dňa 08.06.2018 bolo súdu doručenie podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu - právny
rozpor veci“, v ktorom sa žalobca vyjadril k účinnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere, k účinnosti § 52 Občianskeho zákonníka, k uplatneniu príslušenstva
pohľadávky po odstúpení od zmluvy, k povahe sporu vzhľadom na priradenie do spisového registra a
uplatnil si za toto podanie trovy právneho zastúpenia vo výške 415,38 €.

7. Dňa 05.11.2018 bolo súdu doručenie podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu k aktuálnej

judikatúre Krajských súdov - právne stanovisko“ za ktoré si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške
415,38 €.

8. Dňa 12.04.2019 bolo súdu doručenie podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu k aktuálne
prebiehajúcemu sporu sp. zn. 6Csp/78/2016“, v ktorom sa žalobca vyjadril k vzniku § 52 Občianskeho

zákonníka, k problematike formulárových zmlúv, k inštitucionálnej analógii z krajín EU, k rozhodovacej
činnosti súdov SR v skutkovo a právne totožných veciach, kde bol žalobca úspešným účastníkom
konania, a uplatnil si za toto podanie trovy právneho zastúpenia vo výške 416,09 €.

9. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 09.07.2019 pojednávanie, na ktorom zástupkyňa žalobcu

zotrvala na písomne podanej žalobe doručenej súdu dňa 30.8.2016.

10. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný by chcel objasniť okolnosti, pre ktoré sa dostal do
platobnej neschopnosti a pre ktoré prišiel k neplneniu záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy so žalobcom.
Žalovaný použil peňažné prostriedky v súlade so zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom, pričom ich

poskytol spoločnosti za účelom výstavby nehnuteľnosti, ktorá mala byť neskôr prevedená do jeho
vlastníctva. Zhotoviteľ, t.j. spoločnosť, ktorá mala nehnuteľnosť postaviť, túto svoju povinnosť nesplnila
a to napriek opakovaným výzvam žalovaného, na čo postupoval žalovaný tak, že v dôsledku nesplnenia
povinnosti ani v dodatočne poskytnutej lehote, odstúpil od zmluvy so zhotoviteľom a zároveň hovyzval na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovanému poskytol žalobca. Napriek opakovaným
urgenciám si zhotoviteľ túto povinnosť nesplnil a žalovaný bol preto nútený uplatňovať si svoje nároky
súdnoucestou,výsledkomčohoboloajrozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaII,č.k.9C/207/2008-111,

potvrdené rozhodnutím KS Bratislava 8Co/697/2013. Napriek týmto právoplatným rozhodnutiam k
vráteniu ani k vymoženiu týchto peňažných prostriedkov neprišlo, nakoľko zhotoviteľ sa vyhol splneniu
tejto povinnosti tak, že obchodnú spoločnosť zlúčil s inou obchodnou spoločnosťou a nehnuteľnosť,
ktorú mal previesť do vlastníctva žalovaného predal. Žalovaný sa snažil zabrániť týmto krokom, a to
najmä tak, že podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré mu súd prvej inštancie vyhovel

avšak na odvolanie zhotoviteľa Krajský súd v Bratislave rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, čo zhotoviteľovi umožnilo tak ako sme uviedli
nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené do vlastníctva žalovaného scudziť tretej osobe. Výsledok je
teda taký, že žalovaný nedisponuje nehnuteľnosťou, na ktorú boli poskytnuté peňažné prostriedky zo
strany žalobcu a nedisponuje ani peňažnými prostriedkami, ktoré mu žalobca poskytol. A to napriek
všetkému úsiliu, ktoré na ich získanie vynaložil. Pokiaľ ide k ostatným nárokom uplatneným spolu s

istinou, žalovaný sa oboznámil s podaniami žalobcu, ktorými primárne argumentuje, že zmluvný vzťah
medzi ním a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný sa s týmito argumentmi nestotožňuje,
a to z dôvodu, že samotná zmluva, ktorá je súčasťou súdneho spisu, v článku 12.3 odkazuje na iné,
na použitie Občianskeho zákonníka a zároveň poukazujeme na to, že rozhodovacia prax v predmetnej
otázke nie je jednotná a súdy posudzujú vzťah z danej zmluvy aj ako spotrebiteľský vzťah, čo vyplýva aj z

aktuálnych súdnych rozhodnutí. Poukazujeme napríklad na rozhodnutie KS Prešov 1Co/35/2018, taktiež
rozhodnutie KS Prešov 7Co/1/2016, ako aj rozhodnutie KS Prešov 1Co/278/2014. Spotrebiteľský vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je preto potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na úrok z omeškania,
zmluvne dojednaný úrok ako aj zmluvnú pokutu. Ďalej uviedol, že v prípade ak bude mať súd za to, že
základ nároku, t j. najmä istina je dôvodná, žiadal, aby súd rozhodol tak, že povolí splátky tejto istiny

v rozsahu 100,- € mesačne, čo odôvodňujeme tým, že žalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným
majetkom, žalovaný nedisponuje žiadnym hodnotným hnuteľným majetkom, žalovaný má vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu, býva v podnájme, v súčasnosti ukončuje podnikateľskú činnosť a od
septembra sa plánuje zamestnať. Napokon ak teda súd bude mať za to, že základ nároku je dôvodný,
žiadal, aby pri rozhodovaní nároku trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko mal za to, že

sú tu dané okolnosti hodné osobitého zreteľa na strane žalovaného, čo vyplýva nielen z prezentovaných
okolností, pre ktoré sa dostal do platobnej neschopnosti, ale aj zo sociálneho postavenia žalobcu, tak
ako sme uviedli v rámci argumentácie o povolení splátok. Zároveň nepriznanie nároku na náhradu trov
konania by neprišlo ku vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu, pričom zdôraznil, že napriek právnemu
zastúpeniu ide v danom prípade viac menej o formulárové žaloby, kde sú skutkové okolnosti takmer

rovnaké, argumentácia žalobcu je totožná, čo vyplýva aj z ním predložených rozhodnutí. Zástupkyňa
žalovaného krátkou cestou založila do spisu Odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.2.2006, kópiu rozsudku
OS Bratislava II - 9C/207/2008 a uznesenie KS Bratislava č.k. 8Co/697/2013. Kópiu týchto listín zároveň
krátkou cestou doručila zástupkyni žalobcu.

11. Zástupkyňa žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že skutkové okolnosti, ktoré uvádza
zástupca žalovaného nie sú relevantné pre toto konanie, nakoľko použitie finančných prostriedkov
žalovaný nemá vplyv na jeho povinnosť vrátiť finančné prostriedky z titulu zmluvy o úvere a následného
odstúpenia od zmluvy. Čo sa týka spotrebiteľského charakteru sporu dovoľujem si súdu predložiť
rozsudok NS SR č.k. 4Cbo/106/2018 zo dňa 29.4.2019, kde NS SR konštatoval, že zmluva o

poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a rovnako nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko v tomto prípade ide o právny záväzný názor NS, tvrdenia žalovaného o spotrebiteľskom
charaktere sporu považujeme za vyvrátené. Vzhľadom na uvedené trváme na podanej žalobe aj v časti
uplatneného príslušenstva pohľadávky, pričom navrhovanú splátku zo strany žalovaného považujeme

za neadekvátnu. Poukazujem na to, že výška anuitnej splátky bola u žalovaného stanovená vo výške
98, 88 € a vzhľadom na odstúpenie od úverovej zmluvy tento návrh považujem za neadekvátny. V
prípade, že by súd zobral do úvahy návrh žalovaného o povolenie splátkového kalendára, žiadame, aby
súd vykonal dokazovanie majetkových, finančných a sociálnych pomerov žalovaného. Dovoľujem si tiež
poukázať na skutočnosť, že aplikácia § 257 CSP v tomto prípade nie je dôvodná, nakoľko v tomto spore

nebol preukázaný zo strany žalované žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaný sa v priebehu
súdneho konania žiadnym spôsobom k uplatnenému nároku nevyjadril, nekontaktoval žalobcu, či už v
rámci predsúdneho konania, ale ani v rámci súdneho konania. V zmysle CSP má každý právo dať sazastúpiť, žalobcu nevynímajúc, pričom žalobca toto právo využil, čo nie je dôvod na nepriznanie nároku
trov konania.

12. Zástupkyňa žalovaného v reakcii na vyjadrenie zástupkyne žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje
s konštatovaním žalobcu, že názor vyjadrený v predloženom rozhodnutí NS SR je záväzným právnym
názorom pre konajúci súd. Tento názor môže byť záväzný len pre konanie na Okresnom súde Prešov
20C/331/2015. Rovnako nejde o rozhodnutie veľkého senátu NS SR, ktoré by bolo záväzné aj pre
iné senáty NS SR. Žalovaný v tomto štádiu nevie vylúčiť, že neexistujú rozhodnutia NS SR, ktoré

zastávajú iný názor o predmetnej otázke. Pripájame sa k návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania, čo
do skúmania majetkových pomerov na strane žalovaného.

13. Súd následne pojednávanie odročil na 04.10.2019 za účelom predloženia dokladov preukazujúcich
majetkové pomery žalovaného.

14. Dňa 24.07.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý prostredníctvom svojho zástupcu
uviedol, že žalovaný je konateľ a spoločník spoločnosti N., Z..F..P.., L.: XXXXXXXX. Vzhľadom na
skutočnosť, že účtovníčka v čase od termínu pojednávania, do dnešného dňa čerpá dovolenku, nevieme
predložiť potrebné účtovné doklady k predmetnému podaniu. Po návrate účtovníčky z dovolenky, tieto
obratom zabezpečíme. Zo všeobecne dostupných zdrojov je zrejmé, že obchodná spoločnosť má v

súčasnosti daňové nedoplatky aj 778,55 €. Žalovaný utlmil svoju podnikateľskú činnosť, a od septembra
sa plánuje riadne zamestnať. Pracovnú zmluvu a pod., v prípade, ak bude zamestnaný, predložíme na
pojednávaní. Žalovaný v súčasnosti nie je nikde zamestnaný, o čom predložil potvrdenie zo sociálnej
poisťovne. Žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Žalovaný nevlastní žiaden hnuteľný majetok
vyššej hodnoty. Žalovaný žije sám v prenajatom byte, pričom mesačné nájomné za prenajatý, pričom za

prenájom mesačne platí 400,00 €. Popri nájomnom hradí žalovaný aj ďalšie náklady spojené s užívaním
bytu. Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu Á. G. nar. XX.XX.XXXX. Konanie o
úpraverodičovskýchprávapovinnostíprebiehavMaďarsku,pričomrodičiauzatvorilirodičovskúdohodu
s tým, že žalovaný sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 60.000 forintov, čo
predstavuje cca. 200 €. V súvislosti s návrhom na splátky, považoval navrhovanú sumu 100,00 € za

primeranú, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj jednotlivé splátky boli žalovaným žalobcovi hradené v
navrhovanej výške.

15. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.08.2019, v ktorom
uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje príjmy a to titulom mandátnej zmluvy alebo titulom vyplácaných

odmien z obchodnej spoločnosti N. Z..F..P.. Žalovaný rovnako nepreukázal svoje výdavky, ktoré
deklaruje vo svojom Vyjadrení týkajúce sa výšky nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu.
Žalovaný svoje ďalšie výdavky preukázal existenciou Rodičovskej dohody, ktorá má podľa jeho tvrdení
preukazovať jeho povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletej Á. G.Ó. vo výške 200,00 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že táto Dohoda bola predložená len v maďarskom jazyku, Žalobca navrhuje,

aby tento dôkaz nebol zo strany konajúceho súdu akceptovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany
Žalovaného neboli preukázané jeho majetkové, finančné a sociálne pomery, resp. nárok na povolenie
splátok, Žalobca žiadal, aby súd zaviazal Žalovaného na plnenie uplatneného nároku v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

16. Na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 04.10.2019 žalobca zotrval na podanom návrhu v
plnom rozsahu a žalovaný uviedol, že na žalobcu je potrebné hľadieť ako na dodávateľa.

17. Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a
to žalobou, Zmluvou o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2000, Faktúrou zo dňa

11.01.2001, Históriou pohybov na účte č. XXXXXXXXXX, Výzvou na úhradu zo dňa 14.05.2015,
Odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 12.02.2016, Vyjadreniami žalobcu, a ostatnými v spise sa
nachádzajúcimi listinami a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav
veci:

18. Súd mal preukázané, že dňa 12.12.2000 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o poskytnutí
podpory č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX podľa ustanovení zákona Národnej rady SR č. 124/1996 Z.z. o
Štátnom fonde rozvoja bývania a následných predpisov vo forme úveru.19. Súd mal ďalej za preukázané, že na základe uvedenej Zmluvy o poskytnutí podpory a to článku II
bola žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá podpora formou úveru vo výške 600.000,- Sk, pri základnej
úrokovej sadzbe 3,6 % s lehotou splatnosti 30 rokov. Podľa článku IV žiadateľ sa zaväzuje splatiť

veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,6 % na účet v banke. Dlžník sa súčasne
zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku, bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a
to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas lehoty
celej splatnosti úveru.

20. Súd mal ďalej za preukázané, predovšetkým z histórie pohybov na účte na č. l. 32 spisu, že žalovaný
sa dostal s plnením dlhu do omeškania, a preto mu žalobca zaslal Výzvu na úhradu zo dňa 14.05.2015
ktorou žalovaného vyzval na úhradu dlhu 13 omeškaných splátok, ktorá bola žalovanému doručená dňa
18.05.2015. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 12.02.2016, ktoré bolo žalovanému
doručené dňa 26.02.2016, čím sa stal splatný celý dlh. V odstúpení bol žalovaný vyzvaný, aby dlžnú
sumu uhradil v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške

14.770,21 €, úroku ku dňu 11.01.2016 vo výške 1.111,80 €, úroku z omeškania 150,86 € a zmluvnej
pokuty vo výške 1.588,20 €. Z histórie pohybov na účte vyplýva, že ku dňu 11. 01. 2016 bol žalovaný
v omeškaní z 21 splátkami vo výške 2076,48 €.

21. Žiadnu z vyššie uvedených skutočností žalovaný nespochybňoval.

22. Podľa článku IV bod 4.2 až 4.3 Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru ( ďalej len „Zmluvy“ )
prvá až 359 mesačná splátka je stanovená čiastkou vo výške 2.728,00 Sk. Posledná splátka je zostatok
dlhu.

23. Podľa článku VIII Zmluvy, zmluvné strany sa pre prípad poručenia zmluvných povinností, alebo
iných právnych predpisov, ktoré majú priamy vzťah k uzavretej zmluve dohodli na spôsobe uplatnenia
nasledovných sankcií:

24. Podľa bodu 8.1. Zmluvy, v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo

viazaná, je povinný v súlade so zákonom NS SR 303/95 Z. z. tieto vrátiť do fondu a súčasne uhradiť aj
úrok vo výške 0,2% za každý deň neoprávneného použitia, maximálne do výšky 2 násobku poskytnutej
podpory. Lehota na vrátenie je určená do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o odstúpení od zmluvy
a výzvy k vráteniu.

25. Podľa bodu 8.2. Zmluvy, oneskorené úhrady aspoň 3 splátok sa považujú za neoprávnené použitie
prostriedkov fondu.

26. Podľa bodu 8.3. Zmluvy, v prípade, ak dlžník mešká so zaplatením viac ako 2 splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, alebo niektorú dlžnú splátku, ktorá bola akceptovaná po dohode s fondom neuhradí ani

na výzvu, fond je oprávnený zastaviť čerpanie podpory v banke, ak ešte nebola podpora vyčerpaná.
Fond je oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu 0,5 % pre každú nesplatenú časť podpory. Toto právo si fond
môže uplatniť pri každom opakovanom porušení podmienok pri splácaní podpory.

27. Podľa bodu 8.4. Zmluvy, v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako

6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne,
ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve.

28. Podľa bodu 8.5. Zmluvy, Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8. 4. je dlžník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do tridsiatich dní od

doručenia výzvy dlžníkovi.

29. Žalovaný namietal, že samotná zmluva, ktorá je súčasťou súdneho spisu, v článku 12.3 odkazuje na
použitie Občianskeho zákonníka a zároveň poukázal na to, že rozhodovacia prax v predmetnej otázke
nie je jednotná a súdy posudzujú vzťah z danej zmluvy aj ako spotrebiteľský vzťah, čo vyplýva aj z

aktuálnych súdnych rozhodnutí. Poukázal napríklad na rozhodnutie KS Prešov 1Co/35/2018, taktiež
rozhodnutie KS Prešov 7Co/1/2016, ako aj rozhodnutie KS Prešov 1Co/278/2014. Spotrebiteľský vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je preto potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na úrok z omeškania,
zmluvne dojednaný úrok ako aj zmluvnú pokutu.30. Súd vec posúdil právne nasledovne:

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.12.2010, spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov
pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na
finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie

ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby
prevládajúce na finančnom trhu.

32. Osobitným predpisom podľa pozn. 4 pod čiarou rozumie napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o
Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z.

33. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom
od 01.07.2009 do 14.10.2012, financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“) pri rozširovaní a
zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len

„fond“). Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom
od 01.07.2009 do 14.10.2012, správu fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva

minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

35. Podľa § 3 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom od
01.07.2009 do 14.10.2012, Zdroje fondu sú: a) splátky úverov poskytnutých z fondu, b) splátky
úrokov z úverov poskytnutých z fondu, c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, d) výnosy z

prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých
fondu zo štátneho rozpočtu, e) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené
zmluvné záložné právo, f) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového
roka a zostatky prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu, ak spĺňajú podmienky podľa
osobitného predpisu, g) zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom s výnimkou zostatkov

vrátenej nevyčerpanej podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v predchádzajúcich rokoch,
h) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom, i) dary, j) dotácie zo štátneho rozpočtu, k) iné zdroje, ak tak ustanovuje osobitný
predpis.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom
od 01.07.2009 do 14.10.2012, prostriedky fondu možno použiť na a) podpory poskytované na účel
uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, b) realizáciu vládneho
programu zatepľovania, c) správu fondu.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom od
01.07.2009 do 14.10.2012, podporu možno poskytnúť na tieto účely: a) obstaranie bytu výstavbou,
nadstavbou, vstavbou, prístavbou, dostavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru v bytovom
dome, v rodinnom dome alebo v polyfunkčom dome, b) výstavba alebo dostavba zariadenia sociálnych
služieb, ktoré poskytuje starostlivosť celoročne (ďalej len „zariadenie sociálnych služieb"), alebo

prestavba nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb, c) kúpa bytu, d) obnova bytovej
budovy, e) výstavba nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou,
prípadne prestavbou nebytového priestoru, f) obnova zariadenia sociálnych služieb, g) zatepľovanie
bytovej budovy.

38. Podľa § 6 ods. 1 až 5 a 8 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
účinnom od 01.07.2009 do 14.10.2012, Fond hospodári podľa schváleného rozpočtu. Rozpočet fondu
je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Po finančnom zúčtovaní vzťahov k štátnemu
rozpočtu a po schválení štátneho záverečného účtu Národnou radou Slovenskej republiky sa zostatokprostriedkov fondu k 31. decembru príslušného roku prevádza do nasledujúceho rozpočtového roku.
Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá riaditeľ. Prostriedky fondu sú vedené na osobitnom
účte v Štátnej pokladnici. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií

Slovenskej republiky.

39. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
účinnom od 01.07.2009 do 14.10.2012 (ďalej v texte ako zákon o ŠFRB v znení účinnom od 01.07.2009

do 14.10.2012), druhy podpory sú: a) úver, b) nenávratný príspevok.

40. Z uvedeného zákonného vymedzenia potom jednoznačne vyplýva, za akým účelom je žalobca
oprávnenýpoužiťfinančnéprostriedky,akoajskutočnosť,ženevykonávaobchodnú,resp.podnikateľskú
činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by následne prerozdeľoval. Samotné hospodárenie žalobcu
sa v zmysle zákona o ŠFRB v znení účinnom od 01.07.2009 do 14.10.2012 riadi schváleným rozpočtom,

ktorý je napojený na rozpočet ministerstva, ktoré zároveň vykonáva aj správu tohto fondu. Za samotné
hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá riaditeľ (§ 6 ods. 4), pričom prostriedky fondu sú vedené
na osobitnom účte v Štátnej pokladnici.

41. Samotný zákon o ŠFRB v znení účinnom od 01.07.2009 do 14.10.2012 vo svojom § 9 stanovuje

výšku podpory, ako aj obdobie, na ktoré je možné úver poskytnúť, pričom v § 10 stanovuje prísne
podmienky poskytnutia podpory, ktoré žiadateľ musí preukázať. V ustanovení§ 12 zákona sú taxatívne
vymedzené jednotlivé náležitosti, ktoré každá zmluva o poskytnutí podpory musí obsahovať, pričom až
samotný fond rozhodne, či uzavrie so žiadateľom zmluvu

42. Z vyššie uvedeného je preto potrebné uzavrieť, že žalobca bol vytvorený zákonom ako štátny fond a
zároveň právnická osoba. Zriadený bol predovšetkým na plnenie osobitných úloh štátu, a to financovanie
štátnej bytovej politiky, pričom novelou zákona o ŠFRB došlo aj k rozšíreniu taxatívne vymedzených
účelov podpory a rovnako okruhu žiadateľov. S poukazom na uvedené je preto nesporné, že ŠFRB plní
úlohy a vykonáva činnosť za presne stanovených podmienok vymedzených zákonom o ŠFRB, resp.

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, prostredníctvom ktorých dochádza k naplňovaniu
štátnej bytovej politiky, ktorú realizuje štát predovšetkým prostredníctvom podpory rozvoja a realizuje ju
Štátny fond rozvoja bývania. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ako účelový fond je síce samostatnou
právnickou osobou so sídlom v Bratislave, avšak svoju činnosť nevykonáva nezávisle a samostatne.
Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenováva a odvoláva minister, pričom toto ministerstvo vykonáva i

samotnú správu fondu. Samotné použitie prostriedkov fondu prísne upravuje zákon (§ 4), pričom tieto
prostriedkysúvedenénaosobitnýchúčtochvŠtátnejpokladniciakontroluhospodáreniasprostriedkami
fondu vykonáva Ministerstvo financií SR.

43. S poukazom na vyššie uvedené je preto dôvodná námietka žalobcu v tom smere, že nemá

postaveniedodávateľatak,akotománamysli§52ods.3Občianskehozákonníka.Podnikanímvzmysle
§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia
merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho
podniku podľa osobitného predpisu.

44. Napriek tomu, že žalobca je právnickou osobou s právnou subjektivitou, jej správu podľa zákona
vykonáva ministerstvo (v súčasnosti podľa § 2 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z. z. Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky), hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý je napojený finančnými
vzťahmi na rozpočet menovaného ministerstva a jeho prostriedky je možné použiť len na 3 účely, a to: a)

podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu,
b) realizáciu vládneho programu zatepľovania, c) správu fondu, teda nedochádza tu k prerozdeľovaniu
zisku ako je to pri iných obchodných spoločnostiach. Žalobca je viazaný zákonom, ktorý mu určuje,
na aký účel môže použiť prostriedky fondu. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, na
ktorú poukazuje aj samotný žalobca, že ŠFRB neposkytuje podpory (úvery) v nadštandardnom princípe

trhového hospodárstva za účelom dosiahnutia čo najvyššieho zisku. Práve naopak, podporu zo ŠFRB je
možné poskytnúť len špecifickej skupine žiadateľov za zákonom ustanovených podmienok, ktoré sú pre
žiadateľa priaznivejšie než podmienky, za ktorých by vedel obstarať finančné prostriedky na kapitálovom
trhu.45. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobca - ŠFRB nespĺňa definíciu
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Je účelovým fondom, ktorý v zmysle jednoznačnej definícii pojmu

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, to znamená, že v danom
prípade nie je možné zmluvu o poskytnutí podpory, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými považovať
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. To, že predmetná zmluva nie je zmluva o
spotrebiteľskom úvere ani v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. je nesporné.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme
úveru bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, je preto potrebné ju považovať za úverovú zmluvu
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a aplikovať naň režim Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodného zákonníka“).

47. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

48. Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj ďalšie vzťahy bez zreteľa na povahu
účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ; právne vzťahy založené

zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv.
„absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ vzťahu, nie jeho subjekty; nevyžaduje
sa, aby išlo výlučne o vzťah medzi podnikateľmi). V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere,
ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu sa jeho
subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu strán

o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Ide teda o kogentnú
povahu citovaného právneho ustanovenia, ktoré spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR 1Cdo
120/2010 z 29. 03. 2012).

49. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento zákon.

50. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky podobu dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

51. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zánik zmluvy nastáva
k dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný
zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, kde odstúpenie od zmluvy má účinky „ex tunc“, t. j.

že zmluva sa zruší od počiatku, kým pri obchodno-záväzkových vzťahoch odstúpenie od zmluvy má
účinky „ex nunc“, to znamená, že zánik zmluvy nastáva v dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým
oprávnená strana odstúpila od zmluvy. V dobe účinku odstúpenia od zmluvy zanikajú práva, ktoré
vyplývajú priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy. To znamená,
že v zmysle § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy nezaniká nárok na náhradu škody, ktorá vznikla

v dôsledku odstúpenia od zmluvy, nezanikajú ani zmluvné povinnosti týkajúce sa voľby práva alebo
voľby Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka, ani ustanovenia upravujúce riešenie
sporov medzi zmluvnými stranami a iné ustanovenia, ktoré podľa prejavenej vôle strán, ale vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po skončení zmluvy.

52. Podľa § 349 odsek 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

53. Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.54. Podľa § 369 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

55. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01.01.2015 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru

2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

56. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako aj jeho právnej kvalifikácie
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu čiastočne je dôvodná. Dňa 12.12.2000 žalobca so žalovaným
uzatvorili Zmluvu o poskytnutí podpory č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX podľa ustanovení zákona Národnej
rady SR č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a následných predpisov vo forme úveru,
na základe čoho boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600.000,- Sk, pri základnej

úrokovej sadzbe 3,6 % s lehotou splatnosti 30 rokov. Žalovaný sa zaviazal, že dlh bude splácať v
pravidelných mesačných splátkach vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej
lehoty splatnosti úveru vo výške prvej až 359 mesačnej splátky výške 2.728,00 Sk. Posledná splátka je
zostatok dlhu. Pasívnu legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú zo zmluvy o poskytnutí podpory. Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že predmetnú zmluvu nie je možné považovať

za spotrebiteľskú zmluvu z nasledovných dôvodov. Žalobca uzavrel zmluvu s fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, avšak zo strany žalobcu nešlo o osobu dodávateľa ako to zákon vyžaduje
pre uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca totiž nevystupoval ako dodávateľ, t.j. osoba konajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca zároveň nie je

podnikateľom v zmysle § 2 odsek 1, 2 OBZ, nakoľko nevykonáva sústavnú činnosť vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Uvedené vyplýva zo samotného postavenia
žalobcu upraveného v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania, v zmysle ktorého je žalobca finančnou
inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu a správcom
žalobcu je (pozn. súdu v súčasnosti) Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Zo samotnej

definície žalobcu je preto zrejmé, že sa nejedná o podnikateľský subjekt a teda subjekt zriadený za
účelom dosiahnutia zisku. Súd predmetnú zmluvu o úvere preto posudzoval podľa § 497 Obchodného
zákonníka nakoľko v zmysle§ 261 odsek 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. V zmysle § 263
odsek 1 navyše nie je možné sa od uvedeného zákonného ustanovenia (§ 261) odchýliť, či vylúčiť jeho

aplikáciu.

58. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a to ani po výzve, žalobca odstúpením
od úverovej zmluvy zo dňa 12.02.2016 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy v zmysle čl. VIII. bod
4 zmluvy.

59. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom nároku a ani jeho výšky v spore nerozporoval. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal záujem so žalovaným uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, na
ktorú žalovaný nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal preukázané tvrdenia žalobcu v časti
uplatneného nároku ako aj jeho výšky (v spore rozporovaný nebol), teda skutočnosti tvrdené žalobcom

považoval za nesporné, zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

60. Súd ďalej priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne vyčíslený ku dňu odstúpenia vo výške
1111,80 € a zmluvný úrok vo výške 3,60 % ročne zo sumy 14.770,21 € od 29.03.2016 (dátum prevzatia

odstúpenia + 30 dňová lehota na zaplatenie) do zaplatenia. Súd je za to, že v prípade odstúpenia
podľa § 506 ObZ je žalobca oprávnený požadovať, aby žalovaný vrátili dlžnú sumu spolu s úrokmi a
nielen úroky vyčíslené ku dňu odstúpenia, nakoľko žalovaný ďalej disponuje poskytnutými finančnými
prostriedkami až do ich vrátenia a preto by nebolo spravodlivé a správne, keby platil zmluvné úrokylen ku dňu odstúpenia od zmluvy a pritom naďalej disponovali s peňažnými prostriedkami žalobcu bez
poskytnutia protiplnenia.

61. Zároveň sa žalovaný dostal do omeškania z nesplatených splátok splatnými pred odstúpením
od Zmluvy, t.j. nesplateným úrokom z omeškania z týchto nesplatených splátok vo výške 150,86 €.
Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 odsek 1,2 OZ
s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 Zb. účinného v čase vzniku omeškania, nakoľko mal
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu po zosplatnení úveru. Žalovaný sa dostal do

omeškaniasplnenímdlhuapretosúdžalobcovipriznalúrokzomeškaniavovýške8,00%ročnezosumy
14.770,21 € od 29.03.2016 do zaplatenia, Navyše, v prípade odstúpenia podľa bodu 8.5. Zmluvy vzniklo
žalobcovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy (istina 14.770,21 € + zmluvný
úrok ku dňu odstúpenia vo výške 1111,80 €) x 0,1, ktorá predstavuje 1.588,20 €. Súd s poukazom
na výšku poskytnutého úveru ako aj s poukazom na dobu splatnosti uvedeného úveru mal za to, že
dojednaná zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade so zákonom. Súd poukazuje na to, že od začiatku

samotného zmluvného vzťahu, teda od roku 2000, kedy bola predmetná Zmluva uzavretá, žalovaný
nijakým spôsobom jednotlivé ustanovenia predmetnej Zmluvy nenamietal, nespochybňoval, nenamietal
žiadne zo zmluvných podmienok.

62. Žalovaný vo svojich vyjadreniach argumentoval že v prípade, že by mal súd za to, že nárok

žalobcu by bol dôvodný, žiadal, aby súd mu povolil žalovanú pohľadávku s príslušenstvom uhradiť
v splátkach vo výške 100 € mesačne. Žalovaný napriek poskytnutej lehote však žiadnym spôsobom,
tak, ako uviedol aj žalobca nepreukázal svoje súčasné zárobkové pomery, od podania predmetnej
žaloby nedošlo z ich strany ani len k čiastočnej úhrade. V priebehu celého konania podľa názoru súdu
žalovaný neprodukoval ani jeden relevantný dôkaz, na základe ktorého by sa dala posúdiť finančná

situácia žalovaného a na základe ktorého by bol následne súd oprávnený rozhodnúť o výške splátky v
takej sume, ktorá by zodpovedala celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovaného. Súd preto v
ďalšomkonaní(aanizlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsavspise)nemalpreukázanétakémajetkové,
osobné a rodinné pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali možnosť súdu rozhodnúť o povolení
zaplatenia dlžnej istiny s príslušenstvom v splátkach. Súd na dôvažok k výške splátok požadovaných

žalobcom uvádza, že vzhľadom na celkovú výšku dlhu by boli neprimerané k sume, na ktorej zaplatenie
súd žalovaného zaviazal. Súdom priznaná suma splácaná v splátkach navrhovaných žalovaným by
neúmerne zaťažovala žalobcu, splatenie celkovej sumy by sa neprimerane predĺžilo, keďže k úhrade
pohľadávky by prišlo až po vyše 15 rokoch. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný má možnosť dohodnúť
sa o splátkach priamo so žalobcom.

63. Súd preto v súlade § 232 ods. 3 CSP určil, že žalovaný je povinný svoj dlh zaplatiť v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku vyhláseného dňa 04.10.2019.

64. Na základe vyššie uvedeného preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

65.Okremistiny,úrokov,zmluvnejpokutyaúrokovzomeškania,žalobcapožadovalajnáhradunákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 498,38, avšak v tomto ohľade súd nevzhliadol nárok
žalobcu za preukázaný, a preto ho nepovažoval v tejto časti za dôvodný. Mal pritom za to, že výzva,
ktorou žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a Odstúpenie od zmluvy pred tým, než

podal návrh na súd, boli úkony, ktoré bezprostredne nesúviseli s následným súdnym konaním. Tieto
trovy vznikli strane sporu korešpondenciou pred začatím súdneho konania. Súd vychádzal pritom z
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Nitre, ktorý v konaniach vedených pod sp. zn. 9Co/286/2009,
9Co/188/2009 a atď. ustálil, že náklady uplatnené v predsúdnom štádiu sa musia týkať zročnej
pohľadávky a musia byť účelne vynaložené, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako

hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Spojitosť týchto trov s určitým konaním musí preukázať
ten, kto sa domáha ich náhrady. V zmysle uvedeného však žalobca žiadny dôkaz neprodukoval.

66. O nároku na náhradu trov konania v časti žalovanej sumy 14770,21 € s prísl. súd rozhodol podľa§
255 odsek 1 CSP s poukazom na § 262 odsek 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom

Štúrova 9, 950 48 Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.