Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010063
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3719010063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanej H. R., nar. XX.XX.XXXX v H., okres H., trvale
bytom Z., F. XXXX/XX, prechodne bytom O., T. XXXX, okres Z. a t. č. na slobode, pre pokračovací
trestný čin trestný čin prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm.
a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 02. júna 2022, o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. mája 2021 pod sp. zn. 1T/25/2019 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. f) Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku okresného súdu

výrok, podľa ktorého podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku bola uložená povinnosť
obžalovanej nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti EUROCOM & Co, s. r. o. so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 18, IČO: 35 761 172 škodu v sume 1.964,28 € (eur).

II. Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku s a poškodená obchodná spoločnosť EUROCOM & Co, s. r. o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 18, IČO: 35 761 172, s nárokom na náhrady škody o d k a z
u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. mája 2021 pod sp. zn. 1T/25/2019

bola obžalovaná H. R., nar. XX.XX.XXXX za vinnú, na podklade podanej obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 14. februára 2019, č. k. Pv 1037/15/3306-91,
doručenej okresnému súdu dňa 14. februára 2919, zo spáchania pokračovacieho trestného činu prečinu
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že
v priebehu mesiacov september a október 2015, po tom, čo bez povolenia mesta Považská Bystrica
ako príslušného orgánu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v

znení neskorších predpisov, dala ústny pokyn na výrub drevín, nachádzajúcich sa v areáli kaštieľa v
Považskej Bystrici, mestskej časti P., na parcelách č. KN-C X/X a č. KN-C X/XX v k. ú. P., evidovaných v
katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, vo vlastníctve obchodnej spoločnosti EUROCOM & Co, s.r.o.,
na základe tohto jej pokynu bolo postupne vyrúbaných celkovo 91 kusov drevín, z toho 8 kusov lipy
malolistej (Tilia cordata), 15 kusov jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), 18 kusov agátu bieleho (Robinia
pseudoacacia), 3 kusy borovice lesnej (Pinus sy/vestris), 7 kusov presne nezisteného druhu javora
(Acer), 20 kusov jelše lepkavej (Alnus glutinosa), 5 kusov brezy previsnutej (Betula pendula), 14 kusov

presne nezisteného druhu vŕby (Salix), 1 kus dubu letného (Quercus robur), čim Slovenskej republike ,
zastúpenej Okresným úradom Považská Bystrica, Odborom starostlivosti o životné prostredie, spôsobila
ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín v celkovej výške 89.248,- Eur
a spoločnosti EUROCOM & Co, s.r.o., so sídlom Pribinova 18, Bratislava 811 09, IČO: 35 761 172,spôsobila majetkovú škodu vyjadrenú hodnotou celkového objemu vyťaženého dreva 55,26 m3 v sume
1.964,28 Eur,

Za tento trestný čin bola obžalovaná H. R. odsúdená nasledovne:

Podľa § 306 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 1 /slovom: jeden/ rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba 1 /slovom: jeden / rok.

S predmetným trestným konaním bolo spojené i adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, o ktorej
okresný súd rozhodol dvomi výrokmi nasledovne:

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanej nahradiť poškodenému: 1/ EUROCOM
& Co, s. r. o. so sídlom Pribinova 18, Bratislava 811 09, IČO: 35 761 172, škodu vo výške 1 964,28 €.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodený 2/ Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom

Považská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď na hlavnom pojednávaní
po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, z okruhu oprávnených osôb napadla

odvolaním obžalovaná proti všetkým jeho výrokom ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo.

V písomnom odôvodnení odvolania obhajca obžalovanej v prospech obžalovanej uviedol doslovne
nasledovné:

„Sudcom určená lehota 10 dní ma núti, aby som v lehote podal odôvodnenie, ktoré vyžaduje Trestný
poriadok. Pretože pre krátkosť času nemôžem fundovane a konkrétne predniesť obhajobu tak, aby
som potvrdil alebo vyvrátil, že počnúc začatím trestného stíhania podľa § 199 ods.1 Tr.por., cez
vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 TĽ por., cez celé prípravné konanie až po 1. prvostupňový
odsudzujúci rozsudok, ktorý vydal a podpísal samosudca, ktorý si na svojom poste vybudoval pozíciu, že

zjednodušene povedané vie "čítať a písať". Teraz vyhlásený rozsudok po odmietnutí právneho názoru
odvolacieho súdu a prokurátora na dopočutie obžalovanej s takouto povesťou sudcu nekorešpondujú.
Musím doplniť štúdium spisu, lebo analýza kladených otázok svedkom a svedkovi, vraj poškodenému
Dr. D. B., mi dáva podklady pre záver, že orgány činné v trestnom konaní a žiaľ nakoniec aj sudca
JUDr. L. C. v predmetnej veci vyhlásil rozsudok, ktorý má výrok o vine neurčitý, nepresný a nepoužiteľný

ako podklad pre uznanie viny v trestnom konaní. Teraz vyhlásenému rozsudku predchádzalo odvolacie
pojednávanie, kedy odvolací súd zrušil odsudzujúci rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm .b), písm. c)
Trestného poriadku.
Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b) znie:
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre

nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto , že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. c) znie:
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a nahrávky z pojednávania sudca prejudikovaný stav odvolacím
súdom trestuhodne odmietol hoci právny názor odvolacieho súdu je pre sudcu záväzným, tým skôr, že
vykonaný jediný dôkaz mal za následok, že dovtedy ustálený skutočný stav je s absolútnou istotou iný
než z akého vychádzal súd pri prvom odsudzujúcom rozsudku. Súd odmietol konať a rozhodnúť podl'a
záväznéhostanoviska,čohraničísúmyselnýmprotiprávnymkonanísudcuakoverejnéhočiniteľa.Prečo

je tomu tak a prečo rozhodnutie nie je rozhodnutím sudcu, ktorý mal povesť sudcu odborne zdatného,
nestranného a nezávislého (zľahčene povedané, ktorý vie čítať a písať). Dnes po tom, čo sme si vypočuli
na súde 1. stupňa, dovolím si poukázať na výpoveď svedkyne H. R. a výpovede obvinenej, ktoré boli
vykonané nezákonne a pri deklarovanom postupe vyšetrovateľa účelovo zvaliť vinu na obvinenú, ktoráproti priamemu páchatel'ovi v tomto konaní a ani v inom konaní v okrese sídla súdu šancu nemá.
Poznámka vyšetrovateľa a nezapísané vyjadrenia k nutnosti vziať vinu na seba a že ju rok odňatia
slobody neminie. V tom čase v chorobe a zlom psychickom stave sa domnievala, že podľa policajta

bude trest nepodmienečný.
Odvolací súd nemusel postrehnúť, že vyšetrovateľ za čas a v čase vykonaných úkonov nemal
reálnu šancu zápisnicu vytvoriť na mieste samom (v rodinnom dome dcéry obvinenej na jej PC),
pokiaľ by nemal zápisnicu uloženú a napísanú na USB kľúči. V nasledujúcich podaniach už úkony
vyšetrovateľa zanalyzujem a to aj hmotnoprávne a samozrejme aj procesne. Nebolo treba skúmať aj

"obsah priznávajúcej výpovede" a ani nezákonne vedené a v spise založené výpovede svedka pred
vzneseným obvinením. Preto odvolacie námietky vznešené obžalovanou ani z pohľadu kontradiktórnosti
konania akceptované neboli. Vyhradzujem si právo v podaní mimo sudcovskej lehoty spracovať analýzu
procesných pochybení, ktoré preukážu, že vznikli pochybnosti o zákonnosti a spravodlivosti procesu a
preukážem, že postup vyšetrovateľa bol "riadený" a účelovo vedený voči osobe, ktorá sa nikdy nemohla
stať páchateľkou prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona,

citujem: Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva
alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu
poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky a §
306 ods.2 písm. a) Trestného zákona, citujem:
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchatel' potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku I

v značnom rozsahu (to že rozsah, aj druhy, aj počet uvedený v znaleckom posudku nie je spojený s
výrokom dala pokyn aspoň spíleniu jedného tam uvedeného stromu. Obžalovaná vykonala kus práce,
aby v časti parku pri kaštieli docielila aj výrub stromov v súlade so zákonom. To, že H. R. nezrezala a
nič fyzicky nepoškodila je jasné všetkým, určite aj samosudcovi, že nevyrúbala stromy, hoci skutkovú
vetu takto skúsený sudca nechá nezmenenú. Zaoberá sa právnym pomenovaním skutku a robí opravné

uznesenie hoci vie, že trestného činu sa môže dopustiť len ten kto spílil strom. Nikdy nie ten kto by
si prial aby bol spílený a kto chcel aby hoc aj zhorel po zásahu bleskom. Prečin možno spáchať len
konaním, aj pokyn nevlastníka, správcu alebo objednávateľa výrubu stromov je nespôsobilým voči tomu
kto vykonáva činnost' viazanú na odbornosť a živnostenské povolenie. Je treba si zodpovedať otázku,
či mohla obvinená na základe nejakej obchodno-právnej zmluvy prijať právomoc aby dala, POZOR,

právne účinný pokyn na výrub stromov. Nikdy nikým nebola ustanovená do funkcie riadiť výrub stromov,
ktorých odstránenie potreboval len jeden jediný subjekt a tým je jedine vlastník kaštieľa a parku. Ak
by niekto venoval pozornosť skutočnému stavu veci musel by aspoň to zistiť, že po vykonaní opravy a
úpravy zákonom chránenej časti parku, že to bolo v inom čase a inom mieste ako obžalovaná vykonala
všetky projekčné a správne úkony na výrub, ktorý bol vykonaný, NIE v rozpore, ale naopak v SÚLADE

so zákonom. To čo sa stalo neskôr a čo ani uznesenie o vznesení obvinenia ani obžaloba ale ani
rozsudok neurčuje, že došla veterná kalamita a tá urobila časť stromov nutne zrezateľných a potom
kalamita druhá, ktorá sa legalizovala zákonným spôsobom a popri odstránení kalamity sa skupina ľudí
okolo zamestnanca, správcu a páchateľa, ktorého súd odmietol vypočuť, hoci ho vypočutý svedok na
pojednávaní za páchateľa označil. Je otázka, či by H. R. mohla byť účastníkom na dokonanom trestnom

čine. Podľa § 21 Trestného zákona účastník je, citujem:
1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne
a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo

d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením
prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).
2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Pri úvahe, že majitel', vlastník a VRAJ poškodený by strpel svojvôľu od neho závislej pracovníčky

inej spoločnosti, ktorej schvaľuje a vypláca za práce faktúry, by som "špekuloval", že obvinená buď
zosnovala a zorganizovala alebo niekoho naviedla, ale ten navedený, ten člen organizovanej skupiny
vykonávateľbymuselbyť,akopriamypáchateľstíhanýavoveciniejeanizistený?Tedaaniúčastenstvo
zákon na takýto skutok nedovoľuje! Odvolací súd označil pilčíka, A. N., za v podstate nový dôkaz. Pri
štandardne vedenom vyšetrovaní a nie hľadaní foriem ako zakryť páchateľa a nájsť niekoho, kto nemá

proti tak "silnému“ oligarchovi žiadnu šancu, by predsa policajt nehľadal toho, kto strom spílil a aby
tento povedal, kto mu ten strom kázal spíliť a kto mu aj povedal, prečo ho spíliť treba! Naostatok by
ten kto stromy zrezal bol objednávateľom zaplatený. Aby sudca C., o ktorom už bolo povedané, že by,
byt' nezávislým a nestranným nechcel vypočuť toho, kto vykonáva viazanú živnosť a kto vie. že bezpovolenia strom nad 40 cm obvodu beztrestne odpíliť nemôže, že prijme pokyn (príkaz) aby sa dostal
do rozporu so zákonom od nevlastníka. Že by sudca, ale aj odvolací súd nenadobudli presvedčenie,
že nikto v Považskej Bystrici nechce zisťovať kto protiprávne a bez povolenia rezal a kto bol taký

slaboduchý, aby sa od osoby bez právomoci, bez poverenia, bez postavenia, nechal naviesť na trestný
čin za odvezený objem guľatiny? Prosím Vás, odpustite, ale až po výsluchu svedka "ako nový dôkaz"
sme sa dozvedeli, že v časti areálu pílil a siahoval a odvážal zrezané guľatiny aj pán R., ktorý naviac
jediný aj so svojimi dvoma ľuďmi pílil v čase, ktorý je uvedený v obžalobe. A v čase ked' už obžalovaná
nemala aktivity, ktoré už skončili a boli správnym orgánom aj odobrené a ich zákonnosť potvrdená.

Obvinená nevpustila do areálu pracovníčky Mestského úradu odd. životného prostredia. Ved' ju tam
poslal Dr. B. a ona im odkaz odovzdala. Do areálu a von z areálu púšťal a areál strážil deň a noc a
24 hodín pán A. (s manželkou), ktorý však na podstatnú skutočnosť vypočutý nebol. On vedel, poznal
a do objektu púšťal a po odchode zamykal za každým kto mal v „ruke pílu.“ Odvolací súd správne, a
nemohol inak, ponúkol na vykonanie dokazovania svedka A. N., pričom všetky vykonané dôkazy iných
píliacich - pilčíkov ani nespomenul. Absolútne správne a výstižne odôvodnil odvolací súd možnosti, ktoré

po výsluchu pilčíka A. N. môžu mat' za následok. Nestotožňujeme sa s tým, že odvolací súd nemohol,
a obhajca má za to, že mal tento dôkaz vykonať. Nestalo by sa, že právny názor odvolacieho súdu
by bol pre samosudcu nejasný, neurčitý a zabránil by sudcovi súdu I. stupňa svojvoľnému odmietnutiu
doplniťdokazovaniekonfrontáciousvedkaA.N.skonateľomspoločnosti.Zabránilbyabysudca"surovo"
odmietol obžalovanú na pojednávaní vypočuť hoci to navrhla prokurátorka? Nemáme vysvetlenia a

absolútne nechápeme prečo, ibaže prerušené pojednávanie bolo preto, aby došlo k dohode s osobou
majúcou záujem zabrániť dokazovanie, ktoré by označovalo toho, kto mal na výrube stromov záujem
a kto tieto stromy chcel a "potreboval " zrezať. Po prerušenom pojednávaní sa samosudca na stranu
obhajcu (kolegu jeho matky, tiež sudcu, ktorý v 70 tich rokoch minulého storočia robil dieťaťu, L.
C., deda Mráza) netrúfol ani pozrieť. Vyhlásený rozsudok bol odôvodňovaný smerom vpravo, akoby

sa netýkal osôb sediacich po ľavej ruke JUDr. L. C., sudcu, ktorý svojim správaním presvedčil, že
nebol nezávislým, nestranným, a konal v tiesni a pod tlakom. Sudca právny názor odvolacieho súdu
negoval a s odôvodnením zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu Trenčín na strane 4 ods.2 sa vôbec
nevysporiadal. Nevykonal žiaden dôkaz! Do odôvodnenia rozsudku klamal a výpoveď svedka prekrútil,
aby vyznel v prospech odôvodnenia viny. Náhradu škody priznal tomu, kto by nikomu nedovolil aby ho

poškodil a ked' už bol presvedčený o vine pani H. R. musel túto zaviazať nahradit' škodu aj štátu, ibaže
štát na takomto rozhodnutí netrval ako "pán okresu a neobmedzený vládca Považia.“ Odôvodnenie
rozsudku obsahuje dôkazy, ktoré vyhodnotil tak, že obžalovaná riadila práce aj ohľadne parku v kaštieli.
Nikto nikdy nerozdelí] práce v parku na vykonané podľa zákona a tie skutočne riadila obžalovaná a za
to jej zamestnávateľ mal zaplatené. Nikto ani len neporovnal výpovede osôb na páchateľovi závislých

a výpovede majúci štatút nezávislých. Ak aj svedok vypovedal v prospech obvinenej, tak ju sudca do
odôvodnenia svojvoľne prekrútil. To už nie je iba neznalosť, to nie je chybný právny názor, ale to je
obyčajné zneužitie právomoci verejného činiteľa. Práce, mimo územia, ktoré boli povolené správnym
orgánom, vykonávali iní, ktorých až A. N. označil a ktorí nikdy nikde nevypovedali, že im dala pokyn
obžalovaná. KOMU dala pokyn? Kto vyrúbal jeden jediný strom zo zoznamu v znaleckom posudku na

POKYN obžalovanej? Samosudca prisúdil vinu obžalovanej, ktorá nikdy nemohla byt' páchateľom a ani
účastníkom, podľa § 21 Trestného zákona. Žiadna osoba stíhaná nebola, ktorá by pokyn uposlúchla a
bezpovoleniastromvyrezala,pretožepokynNIEJEnávodomaniorganizovanímprotiprávnehokonania.
To, že ani pokyn na konkrétny výrub preukázaný nebol je zjavným nezákonným a nespravodlivým
postupom sudcu, ktorý má za následok nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, ktoré nesmie zostať

bez vyvodenia následkov. To nie je ohýbanie práva to je podozrenie na vyrábanie stíhania na objednávku
tzv. „našich ľudí" kedy súd a možno prokurátor, ktorý dozor nad prípravným konaním nezvládol a cielené
účelové prípravné konanie akceptoval, hoci zjavne kryl toho, kto jediný mal záujem a jediný rozhodol, že
sa stromy vyrúbu lebo legálne to stojí čas a peniaze a takýto „boháč“ ich spravidla nechce platiť a nechce
čakať, tým skôr, že sa chystá na kaštieli prijať nemenované Slovenské politické špičky a ministrov štátov

iných štátov. Prokurátor na rozdiel od sudcu má možnosť napraviť nespravodlivosť a porušenie zákona
a 1'udských práv, má právo odstúpiť od obžaloby. Po tom, čo bol vypočutý svedok N., ktorý pokyny od
páchateľa odmietol plniť tým označil toho na koho príkaz sa výrub mohol a aj robil a potom, čo sudca
návrh prokurátora na vypočutie obžalovanej odmietol sa tento procesný postup priamo ponúka. Sudca
v Rozsudku sp. zn. 1T/25/2019-1011 zo dňa 11.05.2021 uviedol, že svedok O. A. (ktorý nikdy takto ako

uviedol sudca nevypovedal), uviedol, že obžalovaná R. dávala pokyny na výrub stromov. To, že sudca
napíše takúto preukázateľnú lož svedčí o tom, že sudca odmietol právny názor odvolacieho súdu len
preto, že nemal možnosť rozhodnúť sám a podľa svojho vnútorného presvedčenia. Takto vyhlásený
rozsudok musí vyhodnotiť aj prokurátor, ktorý je v postavení ochrancu ľudských práv a oprávnenýchzáujmov štátu. V takomto postavení nemá štát na ochrane záujmov oligarchu, na úkor iného ale naopak
má záujem chrániť Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát, ktorý NEPORUŠUJE ľudské
práva fyzickej osoby. Prokurátor má možnosť zachovať si svoju tvár, tým, že od žaloby odstúpi v zmysle

§ 239 ods.2 1 Trestného poriadku. Ak sa tak nestane, mal by sudca odstrániť neskončené opravy o
oprave uznesenia a až po tom by mal podpísať predkladaciu správu na odvolací súd. Pretože odvolanie
proti rozsudku je podľa § 306 ods.1 Trestného poriadku prípustné, bolo podané riadne a včas osobou
oprávnenou, musí odvolací súd (pokiaľ prokurátor od obžaloby neodstúpil) vo veci konať.
I. Navrhujeme, aby odvolací súd na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1 písm. b), § 321 ods. 1

písm. a), písm. b) písm. c) Trestného poriadku rozsudok zrušil a vec podľa § 323 za splnenia podmienky
§ 279 ods.1 per analógiám, že iná osoba, či strana trestného stíhania - konateľ poškodeného - Dr. D.
B. sa dopustil predmetného trestného činu.
II. Alternatívne, na neverejnom zasadnutí zruší napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Trestného
poriadkuvecvrátisúduI.stupňa,abyznovuprejednalarozhodol.Odvolacísúdvzmysle§325Trestného
poriadku určí, že predmetnú vec prejedná iný súd toho istého druhu a toho istého stupňa v obvode

Krajského súdu Trenčín.
III. Odvolací súd na verejnom zasadnutí rozsudok I. stupňa zruší podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku a obžalovanú H. R. podľa § 285 písm. c) trestného poriadku oslobodí spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Považska Bystrica sp. zn. Pv. 1037/15/3306-91 zo dňa14.02.2019 - Mgr. O. S., PhD., na
tam uvedenom skutkovom základe pre pokračovací prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa

§ 306 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona. Poškodených s nárokom na náhradu škody odkáže na
konanie občiansko - právne.“

Dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa k písomnému odôvodneniu
odvolania obžalovanej písomne do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.

K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej sa však do konania verejného zasadnutia
odvolacieho súdu vyjadril Okresný úrad Považská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie ako
zástupca poškodenej Slovenskej republiky, ktorý s poukazom na citáciu ustanovenia § 306 odsek 1
Tr. zákona a § 92 odsek 1 písm. zo) Zákona č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny považuje

odvolanie obžalovanej za irelevantné a má za to, že jej konaní došlo jednoznačne (vzhľadom na rozsahu
škody) k spáchaniu žalovaného prečinu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za
splnenia všetkých procesných podmienok, v rámci konečného návrhu uviedol, že odvolanie obžalovanej

navrhuje podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovanej právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na
obsah ich odvolania a jeho písomné odôvodnenie. Osobitne poukázal na skutočnosť, že súd prvého
stupňa sa dostatočne nevysporiadal s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení krajského súdu, tiež poukázal na to, že je otázne, či poškodená obchodná
spoločnosť si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle zákona a navrhol, vzhľadom k
tomu, že sa vec prejednáva na verejnom zasadnutí, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr.
poriadku zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a aby sám obžalovanú podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku oslobodil spod predmetnej obžaloby prokurátorky, pretože skutok nie je trestným činom.

Obžalovaná H. R. právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že nič
nespáchala a nemala ani na to dôvod a ani nedávala žiadne pokyny tak, ako sa to tvrdí v obžalobe.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie podaného odvolania podľa

§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa §
316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 02. júna 2022, na podklade podaného odvolania,
ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22. júna 2021, preskúmal podľa §
317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Napodkladepodanéhoodvolania,ktorébolopodané

oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti
podľa § 317 odsek 1 veta druhá Tr. poriadku síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania z
dôvodov podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, avšak na druhej strane dospel k záveru, že z podnetu
podaného odvolania obžalovanej bolo potrebné zrušiť jeden z výrokov adhézneho konania, ktorým bolauložená povinnosť obžalovanej nahradiť škodu jednej z poškodených osôb v napadnutom rozsudku
okresného súdu. Odvolanie obžalovanej v časti adhézneho konania bolo tak sčasti dôvodné, i keď z
iného dôvodu, než ktorý uvádzala obžalovaná prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním
obžalovanej uvádza, že pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k žalovanému
skutku tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový okresný súd vykonal
správne všetky dostupné a relevantné dôkazy (tiež v intenciách právneho názoru vysloveného v

posudzovanej trestnej veci v uznesení Krajského súdu zo dňa 25. júna 2019 pod sp. zn. 2To/139/2019), s
ohľadom i na kontradiktórny spôsob ich zabezpečovania a vykonávania a tieto dôkazy rovnako správne
vyhodnotilzákonnýmspôsobom,t.j.podľasvojhovnútornéhopresvedčenia,založenéhonastarostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomutoukladáustanovenie
§ 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne, presvedčivo a vecne

správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal
ani odvolací súd relevantné pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov
prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej ako žalovaný
pokračovací trestný čin prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm.

a) Tr. zákona, pretože aj podľa názoru krajského súdu skutok obžalovanej naplnil
bez relevantných pochybností všetkými formálnymi znakmi citovanú skutkovú podstatu žalovaného
prečinu (subjekt tým, že obžalovaná v inkriminovanom čase spĺňala z hľadiska veku kritérium dospelého
páchateľa trestného činu, bez zistenia nepríčetnosti či jej relevantného zníženia, subjektívna stránka -
úmyselné zavinenie formou priameho úmyslu - dolus directus, objektívna stránka - konanie obžalovanej

H. R. ako páchateľa, v dostatočnej miere a presvedčivo vyplývajúca z ustáleného skutkového stavu veci
po vykonanom dokazovaní okresným súdom a objekt útoku, ktorý cháni táto skutková podstata prečinu).
Okresný súd správne dospel tiež k záveru o naplnení materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr.
zákona, ktoré je nevyhnutným pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu. Z pohľadu odvolacích dôvodov
obžalovaného vo vzťahu k napadnutému výroku o vine krajský súd uvádza, že okresný súd správne a

zákonne oprel výrok o vine, t. j. záver o tom, že sa žalovaný skutok stal a že jeho páchateľom je skutočne
obžalovaná H. R., i napriek tomu, že ona spáchanie žalovaného skutku poprela v neskoršom štádiu
trestného konania, na čom zotrvala aj v odvolacom konaní, pričom predtým paradoxne, po vznesení
obvinenia, ale opakovane svoju vinu priznala. Okresný súd správne aj logicky vinu obžalovanej okrem
jej opakovaného a uveriteľného doznania sa (jej výpovede po vznesení obvinenia z prípravného konania

dňa 30.10.2017 a 04.05.2018) oprel tiež o ničím relevantne nespochybnené presvedčivé svedecké
výpovede Ing. A. A., Ing. O. R., Ing. V. U., W. A., S. A., Dr. D. B., O. A., A. Z., M. B., podané znalecké
posudky Ing. Z. W., znalca z odboru lesníctva, odvetvia hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov
a spracovania dreva a odhad hodnoty lesov, podporne znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a
farmácieaďalšíchrelevantnýchlistinnýchdôkazov,naktoréokresnýsúdvpodrobnostiachvodôvodnení

napadnutého rozsudku poukázal a tieto dôkazy vytvárajú aj podľa názoru krajského súdu túto ucelené
reťaz usvedčujúcich dôkazov tom rozsudku v jeho odôvodnení tiež správne poukázal. Okresný súd
pred uzatvorením časti dokazovania na hlavnom pojednávaní sa podľa názoru krajského súdu tiež
relevantne vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje bližšie stanovisko k tomuto jeho procesnému postupu. Aj podľa názoru krajského súdu ale

nešlo o také doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo či už prispieť k náležitému objasneniu skutkové
stavu veci, či vážne spochybniť usvedčujúce, predtým vykonané dôkazy. Logicky a
akceptovateľne sa okresný súd vysporiadal aj s obsahom svedeckej výpovede A. N., na ktorú osobu,
resp. jeho písomné čestné vyhlásenie poukazovala obžalovaná v predchádzajúcom odvolacom konaní,
čo bol aj zásadný dôvod k tomu, aby okresný súd doplnil dokazovanie po predtým vo veci vydaného

rozsudku okresného súdu zo dňa 25. júna 2019 pod sp. zn. 1T/25/2019, ktorý bol na
podklade podaného odvolania obžalovanou zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.
júla 2020 pod sp. zn. 2To/139/2020. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením tohto dôkazu okresným
súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď svedecká výpoveď A. N. obžalovanej nepomohla k
jej vyvineniu sa zo spáchania žalovaného skutku. Okresný súd správne vyhodnotil preukázanú vinu

obžalovanej H. R. aj z pohľadu zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného
či obžalovaného“. Odvolacie námietky obžalovanej spočívajúce v tom, že okresný súd nerešpektoval
právny názor odvolacieho krajského súdu vyslovený vo vyššie uvedenom jeho rozhodnutí prijať nie je
možné, práve naopak, okresný súd sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu riadil. Odvolací súdtotiž striktne nevymedzil povinnosť okresnému súdu vykonávať konfrontáciu svedka A. N. a konateľa
poškodenej obchodnej spoločnosti a následne k tomu aj dodatočný výsluch obžalovanej. Vzhľadom na
obsah vykonaného výsluchu svedka A. N. už jeho konfrontácia a i potreba dopočutia obžalovanej nebola

potrebná, keďže tento svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa mali odohrať úplne v inom, než v
žalovanom období. Rovnako tak možno odmietnuť odvolaciu námietku obžalovanej v tom,
že okresný súd nemal pravdivo interpretovať obsah svedeckej výpovede O. A.. Krajský súd k tomu
uvádza, že interpretácia a hodnotenie tohto dôkazu okresným súdom nie je nesprávne a nezákonné.
Pokiaľ obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu spochybňovala svoju trestnú zodpovednosť z

pohľadu toho, že ona sama fyzicky nevykonala výrub predmetných drevín v inkriminovanom čase
a v inkriminovanom mieste, teda že trestnú zodpovednosť niesť ako páchateľ nemôže, ale naopak,
túto majú niesť osoby, ktoré fyzicky predmetný výrub v inkriminovanom čase vykonali, takýto právny
výklad a odvolaciu námietku v tomto smere nie je možné akceptovať. Je nesporné, že trestnoprávnu
zodpovednosť by mohla niesť aj osoba, ktorá fyzicky predmetný výrub drevín v inkriminovanom čase
vykonala, miera a druh jej zavinenia by však bola predmetom ďalšieho dokazovania v trestnom konaní,

ale až po jej stotožnení a v konaní pred súdom by bola predmetom konania až po podaní obžaloby
aj vo vzťahu k jej osobe. Obžalovanú ako páchateľa však v posudzovanom prípade však usvedčujú
preukázané skutkové okolnosti, keď táto preukázateľne bez akýchkoľvek rozumových pochybností
vyrúbala v inkriminovanom období predmetné dreviny bez toho, že disponovala príslušným povolením
k takejto činnosti, na ktorú činnosť použila fyzickú pomoc inej osoby.

Prvostupňový okresný súd potom aj v súvisiacom výroku o treste v napadnutom rozsudku postupoval
rovnako správne a zákonne. Keď obžalovanej priznal prevažujúcu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zákona, spočívajúcu v doteraz riadne vedenom živote a správne a zákonne potom aplikoval
ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, čím došlo k zníženiu hornej hranice

trestnej sadzby z piatich rokov na 3 roky a 8 mesiacov a nepochybil, keď obžalovanej s prihliadnutím
aj na čas, kedy došlo k spáchaniu žalovaného skutku a dĺžku trestného konania uložil napokon trest
odňatia slobody na samej dolnej hranici jedného roka, pričom správne aj zákonne rozhodol o výkone
tohto trestu, ktorý podmienečne odložil na primeranú dobu jedného roka, t. j. na samej dolnej hranice
zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona. Krajský súd takto uložený trest

považuje za celkom konformným na dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek
1, odsek 4 Tr. zákona a predstavuje tiež adekvátne vyjadrenie morálneho odsúdenia protiprávneho
konania obžalovanej, spoločnosťou.

Krajský súd v rámci ostatnej prieskumnej povinnosti výrokov o náhrade škody, aj v intenciách podaného

odvolania obžalovanej dospel k záveru, že okresný súd nemal dostatočný podklad k tomu, aby uložil
obžalovanej v tomto trestnom konaní povinnosť nahradiť škodu poškodenej obchodnej spoločnosti
EUROCOM & Co, s. r. o., Bratislava, aj napriek tomu, že si svoj nárok na náhradu škody uplatnila
riadne a včas. Z dokazovania totiž vyplynuli pochybnosti, ktoré neboli ničím relevantným rozptýlené
a spočívajúce v tom, že primárnu zodpovednosť za spôsobenú škodu má niesť práve obžalovaná,

ktorej plnenie úloh vo vzťahu k tejto poškodenej obchodnej spoločnosti sa mohlo odvíjať ako zástupcu
inej obchodnej spoločnosti, ktorá mala vykonávať určitú zmluvnú činnosť pre poškodenú obchodnú
spoločnosť aj v súvislosti s posudzovanou trestnou vecou. Uvedené zistenie preto bráni tomu, aby
povinnosť obžalovanej nahradiť túto škodu bolo uložené v tomto trestnom konaní bez toho, aby boli
tieto nejasnosti odstránené ďalším dokazovaním, ktoré presahujú rámce dokazovania tohto trestného

konania a môžu byť predmetom civilného konania. Pokiaľ ide o ďalší výrok adhézneho konania, ktorým
okresný súd podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú SR s nárokom na civilný proces, je
tento výrok správnym aj zákonným.

Krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že písomné odôvodnenie odvolania obžalovanej, ktorého

autorom je zvolený obhajca obžalovanej, obsahuje ničím nepodložené nevhodné a dehonestujúce
invektívy voči osobe samosudcu okresného súdu, čo zaznelo i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu,
ktoré sú nie len nevhodné, ale aj v zjavnom rozpore s etickými princípmi advokáta (i emeritného sudcu).
Je nutné dodať, že v ostatnom období sa takéto nedôvodné negatívne prejavy a útoky obhajcov množia
nie len voči sudcom prvostupňových, ale už i voči sudcom druhostupňových súdov a práve vo veciach,

kde absentuje nedostatočná a správna vecná argumentácia obhajoby.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolací krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.